Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/108/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200835 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200835.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35790164, právne zastúpeného: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 873/2016 zo dňa 6.4.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Dňa 30.12.2014 v čase od 08:00 hod. do 09:00 hod. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné (ďalej „RVPS Humenné") vykonala v prevádzkarni Kaufland Slovenská republika v.o.s., Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, 066 01 Humenné úradnú kontrolu potravín zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej len zák. o potravinách), predpisov na jeho vykonanie a osobitných predpisov a na prešetrenie podnetu - zakúpenie potraviny Cheese Mix In Slices, 250g, DS: 5.2.2015, L OS 308 dňa 27.12.2014, syr vykazuje prítomnosť plesne. 2. Pri kontrole dňa 30.12.2014 bolo zistené, že žalobca v čase kontroly v uvedenej prevádzke umiestňoval na trh jeden kus potravinárskeho výrobku, spolu o hmotnosti 0,25kg v celkovej hodnote 1,79 euro, u ktorého bol zistený poškodený obal v mieste zvaru, nevhodného na ľudskú spotrebu, vzbudzujúceho odpor z dôvodu plesne. Išlo o Cheese Mix In Slices, 250g, DENI 104 EG, DS: 5.2.2015, L OS 308. Podľa RVPS Humenné, žalobca týmto konaním porušil § 3 ods. 1 a ods. 5 zák. o potravinách, § 4 ods. 1 a § 6 od. 5 písm. a) zák. o potravinách, čl. 14 ods. 1, 2 a 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. 3. Zistené nedostatky boli zaznamenané v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2014/SuGu/28 POD zo dňa 30.12.2014 (ďalej aj len záznam) a prerokované so zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu s p. C., VOD, ktorá záznam podpísala, nedostatok zobrala na vedomie a uviedla, že k záznamu sa vyjadrí v zákonom stanovenej lehote. Inšpektori RVPS Humenné v zázname uložili podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách prevádzkovateľovi zákaz uvádzania na trh popísaných potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, uvedených v bode III záznamu. 4. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné zaslala účastníkovi konania dňa 18.11.2015 upovedomenie o začatí správneho konania vo veci zistených porušení zákona č.152/1995 Z.z. o potravinách, v ktorom účastníka konania vyzvala, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené 23.11.2015. 5. Žalobca v reakcii na upovedomenie vo vyjadrení zo dňa 30.11.2015 poukázal na nedostatočnú lehotu na vyjadrenie, pretože lehota piatich kalendárnych dní od doručenia upovedomenia žalovaného na vyjadrenie je nedostatočná a krátka vzhľadom k závažnosti obvinenia žalobcu. Vo vyjadrení žalobca nesúhlasil so spáchaním správneho deliktu tak, ako to tvrdí žalovaný v upovedomení a namietal nedodržanie postupu v zmysle správneho poriadku, keď žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci, porušil právo žalobcu na prezumpciu neviny, kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor). K nedodržaniu zákonného postupu v správnom konaní žalobca uviedol, že žalovaný vynechal podstatné štádia správneho konania, ktoré spočívajú najmä v dokazovaní. Bez toho, aby žalovaný vykonal riadne dokazovanie a zhromaždil všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, žalobca nemá objektívne možnosť podať v tejto veci kvalifikované vyjadrenie. Podľa žalobcu žalovaný v konaní doposiaľ nepreukázal, že žalobca spáchal správny delikt. Uviedol, že na fotografiách je vidieť potravinu, ale nie je z nich jednoznačne vidieť, či sú na nich skutočne nedostatky podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách tak, ako sú opísané v zázname. Z fotografií nie je možné identifikovať, kedy boli presne fotografie vyhotovené a či fotografie boli vôbec vyhotovené počas kontroly a či skutočne pochádzajú z kontrolovanej prevádzky žalobcu. Žalobca tiež namietal, že počas kontroly nie je možné posudzovať nedostatky výlučne senzoricky (voľným okom), pretože takýto postup znemožňuje spätne kontrolovať a vylúčiť možnosť omylu či chyby na strane žalovaného. Z dôvodu zabezpečenia spätnej kontroly bolo potrebné vykonať kvalifikované laboratórne alebo iné skúšky, znalecké dokazovanie alebo iný odborne spoľahlivý proces, ktorý by bezpochyby potvrdil, že potravina bola naozaj nebezpečná. K záznamu z kontroly uviedol, že tento je nedostatočný a nepreskúmateľný, záznam nie je zažurnalizovaný a pevne zviazaný so všetkými prílohami vrátane fotografií, ktoré žalovaný odovzdal žalobcovi až prostredníctvom upovedomenia. Tým, že fotografie neboli pripojené k záznamu a neboli pevne zviazané so záznamom a ani neboli bezprostredne po skončení kontroly riadne odovzdané žalobcovi mohlo vzniknúť riziko manipulácie s nimi a ich pozmeňovania. Uvedené pochybnosti spôsobujú, že záznam je nedôveryhodný a nemá sa naň ako na dôkaz v tejto veci prihliadať. Žalobca tiež vytýkal žalovanému neprimeranosť doby na odstránenie nedostatkov. Pri samoobslužnom predaji sa bežne stáva, keď počas vystavenia potravín na predajnej ploche dôjde k poškodeniu ich obalov zákazníkmi. Vtedy od poškodenia potraviny po jej identifikáciu zo strany zamestnancov žalobcu prejde určitý časový úsek, a preto pri posudzovaní, či došlo k spáchaniu správneho deliktu musí byť zohľadnené, či prevádzkovateľ mal k dispozícii primeraný čas na odstránenie takto poškodenej potraviny. Žalovaný sa mal preto počas kontroly po identifikovaní potraviny s porušeným obalom zamerať na zisťovanie, či žalobca reagoval alebo nereagoval v primeranom čase na poškodenie potraviny zo strany zákazníkov. Až následne mohol žalovaný vyhodnotiť, či v tomto prípade naozaj došlo k porušeniu povinností žalobcom. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný neaplikoval riadne zásadu prezumpcie neviny a ani pravidlo in dubio pro reo, pretože v konaní o spáchaní správneho deliktu zostali dôvodné pochybnosti a žalovaný napriek tomu v upovedomení vychádzal zo záveru, ktorý bol v neprospech žalobcu. V zmysle uvedeného, ak žalovaný neodstráni vady týkajúce sa riadneho zistenia skutočného stavu veci, bude akékoľvek rozhodnutie žalovaného nezákonné. Žalobca ďalej namietal porušenie Dohovoru, najmä porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru, resp. článku 50 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu do práva na spravodlivý proces patrí najmä právo byť bez meškania podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia vzneseného proti žalobcovi (právo na oznámenie obvinenia) a byť považovaný za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom (právo na prezumpciu neviny). Podľa žalobcu bolo porušené aj jeho právo na oznámenie obvinenia, pretože žalovaný začal kontrolu na podnet. Žalobca má za to, že žalovaný v tejto veci obvinil žalobcu zo spáchania správneho deliktu už v prípade vykonania kontroly v prevádzke. Od tohto momentu žalobcovi začali patriť práva v zmysle článku 6 Dohovoru. Žalovaný však v zázname ani v upovedomení neoznámil žalobcovi detailné informácie o právnej charakteristike konania, na ktorom je obvinenie založené a ani dôvody obvinenia v zmysle podnetu. 6. Na základe takto zisteného skutkového stavu Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné rozhodnutím č.j. 2015/00807-06 č.j. 2016/00062-06 zo dňa 19.01.2016 uložila žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách pokutu vo výške 30 000,- eur za to, že dňa 30.12.2014 v čase od 8.00 hod. do 08.10 hod., v predajných priestoroch prevádzkarne Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, 066 01 Humenné, umiestňoval na trh jeden kus potravinárskeho výrobku, spolu o hmotnosti 0,25 kg, v celkovej hodnote 1,79 €, u ktorého bol zistený poškodený obal v mieste zvaru, nevhodného na ľudskú spotrebu, vzbudzujúceho odpor, a to z dôvodu prítomnosti plesne: - Cheese Mix in Slices 250 g, predávajúci Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava 3, DENI 104 EG, dátum spotreby (ďalej len DS): 5.02.2015, L OS 308. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť: - prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a - pri umiestňovaní na trh zákaz umiestňovania na trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a - podľa článku 14 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len Nariadenie (ES) č. 178/2002) Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015. 7. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty zohľadnil, rozhodnutie RVPS Humenné č.k. 2014/00074-02 zo dňa 19.02.2014, v spojení s Rozhodnutím ŠVPS SR č.k. 1097/2014 zo dňa 29.04.2013 (právoplatné dňa 02.05.2014), ktorým bola žalobcovi podľa 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta 20 000,- € za porušenie § 28 ods. 2 písm. f) a písm. p) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Keďže žalobca do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty opakovane porušil povinnosti, za ktoré mu už bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa S 28 ods. 7 zákona o potravinách. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 06.04.2016 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie RVPS Humenné bolo potvrdené. Z obsahu odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný o skutkových zisteniach a vykonaných dôkazoch nemá pochybnosti, skutočný stav veci bol zistený úplne a presne v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, dokazovanie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistený správny delikt a žalobca mal v tomto konaní riadnu a spravodlivú možnosť obhajovať svoje práva. II. Žaloba 9. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.5.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 873/2016 zo dňa 6.4.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č.j. 2015/00807-06 č.j. 2016/00062-06 zo dňa 19.1.2016. Žalovaný - Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č.j. 2015/00807-06 č.j. 2016/00062-06 zo dňa 19.1.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 30 000,- € podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách za to, že svojim konaním uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. 10. Žalobcovo protiprávne konanie spočívalo v tom, že dňa 30.12.2014 v čase od 8.00 hod. do 08.10 hod., v predajných priestoroch prevádzkarne Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, Humenné, umiestňoval na trh jeden kus potravinárskeho výrobku, spolu o hmotnosti 0,25 kg, v celkovej hodnote 1,79 €, u ktorého bol zistený poškodený obal v mieste zvaru, nevhodného na ľudskú spotrebu, vzbudzujúceho odpor, a to z dôvodu prítomnosti plesne: - Cheese Mix in Slices 250 g, predávajúci Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava 3, DENI 104 EG, dátum spotreby (ďalej len DS): 5.02.2015, L OS 308. 11. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutia ako prvostupňové, tak i druhostupňové sú nezákonné z dôvodu, že správne orgány riadne neaplikovali príslušnú hmotnoprávnu úpravu a závažným spôsobom porušili procesné pravidlá týkajúce sa vedenia kontroly. Podstatné dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí spočívajú najmä v tom, že: - orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutočný stav veci - v konaní neplatí zásada koncentrácie - RVPS vykonala kontrolu v rozpore s Dohovorom - pokuta je neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená. 12. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalobca uviedol, že administratívne konanie predstavuje prípad tzv. správneho trestania, v ktorom orgány verejnej správy mali aplikovať zásady trestného konania a pri preukazovaní viny žalobcu mali aplikovať zásadu prezumpcie neviny, súčasťou ktorej je aj pravidlo „in dubio pro reo", čo v predmetnej veci dodržané nebolo. Žalovaný svoje rozhodnutie žaložil na zázname, ktorý jednostranne napísala RVPS a tiež vychádza z fotografií, ktoré boli údajne vyhotovené počas kontroly a ktoré RVPS odovzdala spoločnosti Kaufland až prostredníctvom upovedomenia, t.j. takmer rok po vykonaní kontroly. 13. Žalobca má za to, že orgán verejnej správy nepreukázal, že žalobca spáchal správny delikt, pretože pri zisťovaní skutočného stavu veci došlo k závažným nedostatkom. Tvrdil, že záznam nemôže byť sám osebe v konaní považovaný za dôkaz, pretože záznam vypracovala jednostranne RVPS a žalobca nemohol ovplyvniť jeho obsah a to ani následným vyjadrením a podaním námietok. Navyše, pri vykonávaní kontroly nebola prítomná žiadna nezávislá osoba, ktorá by potvrdila pravdivosť záznamu, čo je v rozpore s čl. 6 Dohovoru. Zdôraznil, že záznam obsahuje výroky o tom, ako žalobca porušil právne predpisy, ale neobsahuje dostatočné dôkazné prostriedky, ktorými by RVPS akokoľvek preukazovala tieto svoje výroky a ktorých obsah by bol spätne kontrolovateľný a overiteľný vo vzťahu k spáchaniu správnemu deliktu. 14. K preukazovaniu údajného Správnemu deliktu žalobca uviedol, že výrok rozhodnutí môže vychádzať iba z podkladov z administratívneho spisu, ktorý obsahuje fotografie, ktoré údajne pochádzajú z kontroly a orgány verejnej správy vo vzťahu k správnemu deliktu tvrdia, že potravina bola údajne napadnutá plesňou, t.j. bola nebezpečná v zmysle § 6 ods. 5 písm. a) zákona. V tejto súvislosti poukázal na fotografie z kontroly, na ktorých je síce vidieť potravina, ale nie je z nich jednoznačne vidieť, či sú na nich skutočne nedostatky podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona tak, ako sú opísané v zázname. Na to, aby fotografie mohli slúžiť ako dôkaz proti žalobcovi je nevyhnutné, aby z nich bolo bez akýchkoľvek pochýb jasné, aké nedostatky potravina obsahovala. Toto sa z fotografií, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise nedá objektívne a bez pochybností overiť. Taktiež z fotografií nie je možné zistiť, kedy presne boli fotografie vyhotovené a či boli vyhotovené počas kontroly a či skutočne pochádzajú z predmetnej prevádzky. Uvedené fotografie neboli medzi prílohami k záznamu, neboli k nemu ani pripojené a tiež neboli žalobcovi bezprostredne po ich vyhotovení odovzdané. Zo samotných fotografií je zrejmé, že čas ich vyhotovenia bol 9:19 hod., resp. 9:20, čo je niekoľko minút potom, ako bola ukončená kontrola o 9:00. Žalobca nesúhlasí s argumentom RVPS, resp. ŠVPS, že sa tak stalo, kvôli tomu, že vo fotoaparáte údajne nebol prestavený čas pri zmene z letného času na zimný, čo RVPS, resp. ŠVPS nepreukázala žiadnymi dôkazmi. 15. Podľa žalobcu orgán verejnej správy nemohol dospieť k záveru, že žalobca spáchal správny delikt len na základe senzorickej obhliadky potraviny inšpektormi a zistenie skutočného stavu veci nebolo možné bez laboratórneho testovania potravín a týmto spôsobom zabezpečiť spätnú kontrolu postupu inšpektora, ktorý vykonal senzorické posudzovanie. Zo záznamu tiež nevyplýva, či inšpektori mali potrebné osvedčenie alebo certifikát na vykonávanie senzorického hodnotenia potravín, a teda, či v konečnom dôsledku disponovali odbornou spôsobilosťou, aby vedeli posúdiť, či príslušná potravina je skutočne napadnutá plesňou, čo vyplýva i z vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 691/2002 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a odbornú spôsobilosť a ďalšie vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich potravinový dozor. Administratívny spis neobsahuje žiadny dôkaz (napr. certifikát potvrdzujúci odbornú spôsobilosť) o tom, že konkrétny inšpektor, ktorý vykonal senzorické hodnotenie daných potravín v skutočnosti mal potrebnú kvalifikáciu v zmysle vyhlášky. 16. Zdôraznil, že vzhľadom na charakter tvorby plesne, ktorá sa tvorí prirodzeným procesom je zrejmé, že takýto nedostatok sa môže vytvoriť v momente medzi vopred naplánovanými kontrolami potraviny, ktoré sa vykonávajú žalobcom v pravidelných intervaloch. V takom prípade je logické, že spoločnosť Kaufland môže odhaliť daný nedostatok až počas najbližšej naplánovanej kontroly. Preto musí byť pri posudzovaní, či došlo k spáchaniu správneho deliktu zohľadnené, či žalobca mal k dispozícii primeraný (nevyhnutný) časový úsek na to, aby identifikoval a odstránil potraviny poškodené zákazníkmi pri samoobslužnom predaji. V opačnom prípade môže dôjsť k absurdnému záveru, že už v samotnom momente poškodenia potraviny, žalobca porušuje Zákon aj napriek tomu, že jej poškodenie nezavinil, ale jeho zákazník. 17. Žalobca poukázal aj na nepreskúmateľnosť záznamu, pretože nebol žurnalizovaný a mohlo dôjsť k manipulácii so spisom a k pozmeňovaniu jeho príloh. 18. Žalobca má za to, že RVPS sa nemôže s odkazom na tvrdenie, že zamestnanci spoločnosti Kaufland nenamietali počas kontroly proti údajnému správnemu deliktu, vysporiadať s námietkou žalobcu, aby RVPS odstránila pochybnosti o správnom delikte, ktoré v konaní neboli riadne zdokumentované. Skutočnosť, že RVPS údajne prerokovala so zodpovedným zamestnancom údajné nedostatky tiež nemôže slúžiť ako dôkaz v konaní - resp. zbavovať RVPS povinnosti zistiť spoľahlivo skutočný stav veci - teda zhromaždiť riadne dôkazy o údajnom protiprávnom konaní, ktoré sa budú dať spätne preverovať. Pracovníci filiálky nemajú potrebné právne vedomosti a vzdelanie na to, aby sa mohli kvalifikovaným spôsobom vyjadriť k záznamu alebo ku kontrole. V konaní sa neuplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá by vyžadovala, aby žalobca vznášal v konaní svoje námietky k dôkazom iba do určitého štádia konania, napr. hneď po ukončení kontroly alebo v lehote podľa § 20 ods. 11 zákona. 19. Žalobca je presvedčený, že počas kontroly, resp. v konaní mu patrí najmä právo podľa článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivý proces v konaniach s trestným charakterom). V tejto veci sa preto majú na tento prípad analogicky aplikovať aj závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,) ktoré sa týkajú ochrany práv podľa článku 6 Dohovoru. Tvrdí, že orgány verejnej správy porušili žalobcove právo na prezumpciu neviny, ktoré patrí žalobcovi v zmysle čl. 6 ods. 2 Dohovoru, keďže pri vydávaní napadnutých rozhodnutí vychádzali zo záveru, ktorý je v neprospech žalobcu. Súčasne bolo porušené i jeho právo na oznámenie obvinenia, keďže RVPS pred vydaním prvostupňového rozhodnutia neoznámila žalobcovi detailné informácie o právnej charakteristike konania, na ktorom je obvinenie založené a ani dôvody obvinenia v zmysle podnetu. A tiež bolo porušené i jeho právo na obhajobu, pretože orgány verejnej správy nevykonali úkony v nasledovnom poradí: „začať konanie, zhromaždiť a vykonať všetky potrebné dôkazy za prítomnosti účastníkov konania, dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotiť a následne vyzvať účastníka na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom vo výzve orgán verejnej správy uvedie svoje závery, ku ktorým dospel na základe riadne vykonaného dokazovania“. Podľa žalobcu orgány verejnej správy nevykonali dokazovanie riadne, zhromaždené dôkazy sú nepreskúmateľné, a preto je porušené žalobcovo právo na obhajobu. 20. Žalobca ďalej namietal i nedostatočné odôvodnenie pokuty a neprimeranú výšku pokuty. Poukázal, že tvrdenia žalovaného nie sú objektívne relevantné pre určenie výšky pokuty a opierajú sa o nezákonné dôvody, najmä o záznam, ktorý je výsledkom nezákonnej kontroly. K uvedenému poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžp/16/2011. Orgány verejnej správy sa dôsledne nezaoberali najmä závažnosťou a následkami protiprávneho konania žalobcu. Poukázal tiež, že výška uloženej pokuty je neprimeraná vzhľadom na závažnosť správneho deliktu, keď celková maloobchodná cena výrobku, ktorého sa má týkať údajný správny delikt je absolútne zanedbateľná v porovnaní s výškou uloženej pokuty a žalobca nemá vedomosť, že by potravina spôsobila zdravotné komplikácie akoukoľvek u spotrebiteľa, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj žalovaný. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.07.2016 uviedol, že jeho rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno - právnu zodpovednosť žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je preto zákonné, žalovaný postupoval v súlade so zákonom o potravinách, správnym poriadkom a právnymi predpismi Európskej únie, vydal ho orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. VI. Právne posúdenie veci 22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). 23. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 26. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 27. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovaného č. 873/2016 zo dňa 06.04.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č.j. 2015/00807-06 č.j. 2016/00062-06 zo dňa 19.01.2016, ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015 za to, že dňa 30.12.2014 v čase od 8.00 hod. do 08.10 hod., v predajných priestoroch prevádzkarne Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, 066 01 Humenné, umiestňoval na trh jeden kus potravinárskeho výrobku, spolu o hmotnosti 0,25 kg, v celkovej hodnote 1,79 €, u ktorého bol zistený poškodený obal v mieste zvaru, nevhodného na ľudskú spotrebu, vzbudzujúceho odpor, a to z dôvodu prítomnosti plesne: - Cheese Mix in Slices 250 g, predávajúci Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava 3, DENI 104 EG, dátum spotreby (ďalej len DS): 5.02.2015, L OS 308. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť: - prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a - pri umiestňovaní na trh zákaz umiestňovania na trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a - podľa článku 14 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len Nariadenie (ES) č. 178/2002) Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015, za čo bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená pokuta vo výške 30 000,- eur. 28. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty zohľadnil, rozhodnutie RVPS Humenné č.k. 2014/00074-02 zo dňa 19.02.2014, v spojení s Rozhodnutím ŠVPS SR č.k. 1097/2014 zo dňa 29.04.2013 (právoplatné dňa 02.05.2014), ktorým bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta 20 000,- € za porušenie § 28 ods. 2 písm. f) a písm. p) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Keďže žalobcom do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. 29. Podľa § 1 ods. 1 zákona o potravinách, tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku 1) (ďalej len "prevádzkovateľ") v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. 30. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 31. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách na trh je zakázané umiestniť potraviny iné ako bezpečné. 32. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín. 33. Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 34. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi 1e) v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, 9b) veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, 9ba) ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 9bb) 35. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa ods. 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. (V zmysle poznámky pod čiarou je osobitným predpisom čl. 54 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (ES) č. 882/2004 v platnom znení). 36. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 882/2004“), ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. 37. Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) až e) Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá; b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo vyvážať; c) sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatí a/alebo ich zničení; d) povolenie použiť krmivá a potraviny na iné účely než na ktoré boli pôvodne určené; e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti na primerané obdobie. 38. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty. 39. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12. 40. Podľa § 31ad ods. 3 zákona č.30/2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, sa konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2015 dokončia podľa zákona účinného do 31.03.2015. 41. Podľa článku 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa potraviny nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné. 42. Podľa článku 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa za nebezpečné budú považovať potraviny, ak sú zdraviu škodlivé alebo nevhodné na ľudskú spotrebu. 43. Podľa článku 14 ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. 44. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 45. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 46. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 47. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 48. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1, veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Krajský súd v Bratislave zastáva názor, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj u subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno právnymi princípmi. 49. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie, ktoré konkrétny zákon takto označuje). Rozlišujúcim kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej, spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov, ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, potom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. 50. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. 51. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018 dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. 52. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že dňa 30.12.2014 v čase výkonu úradnej kontroly potravín bolo RVPS zistené, že v čase od 8:00 hod. do 8:10 hod. v predajných priestoroch prevádzkarne Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, Humenné, žalobca umiestňoval na trh 1 kus potravinárskeho výrobku, spolu o hmotnosti 0,25 kg v celkovej hodnote 1,79 euro, u ktorého bol zistený poškodený obal v mieste zvaru, nevhodného na ľudskú spotrebu, vzbudzujúceho odpor z dôvodu prítomnosti plesne, čo je v rozpore s § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Išlo o potravinu Cheese Mix In Slices, 250g, DENI 104 EG, DS: 5.2.2015, L OS 308. Uvedené porušenie povinnosti medzi účastníkmi nebolo sporné. 53. Počas úradnej kontroly bola vyhotovená fotodokumentácia a žalobcovi bolo uložené opatrenie na mieste: Zákaz uvádzať do obehu potravinu Cheese Mix vykazujúcu prítomnosť plesne. Zistené skutočnosti boli popísané v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2014/SuGu/28POD zo dňa 30.12.2014 a prerokované s riaditeľkou OD p. C. M.- D., ktorá záznam podpísala. 54. S poukazom na námietky žalobcu uvedené v žalobe bolo úlohou súdu posúdiť, či orgán verejnej správy skutkový stav zistil dostatočne na posúdenie veci, zistený skutkový stav nie je v rozpore s obsahom spisov, či napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci a sú preskúmateľné z pohľadu zrozumiteľnosti a riadneho odôvodnenia a či v konaní orgánu verejnej správy sa nevyskytla taká vada, ktorá mohla mať podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutí. 55. Základným rámcom právnej úpravy týkajúcej sa zabezpečenia vysokej ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám je Nariadenie (ES) č. 178/2002, v zmysle ktorého je potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, ak je neprijateľná na ľudskú spotrebu z dôvodu jej kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom (čl. 14 ods. 5). Z tohto pohľadu sa neprijateľné potraviny považujú za nebezpečné (čl. 14 ods. 2) a nebezpečné potraviny sa na trhu umiestňovať nemôžu (čl. 14 ods. 1). 56. Keďže počas úradnej kontroly, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca umiestňoval na trh potravinársky výrobok vzbudzujúci odpor z dôvodu prítomnosti plesne, je nesporné, že umiestňoval na trh nebezpečnú potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu. Zvlášť výskyt plesní, ktoré tvoria toxíny, môže byť zdravie ohrozujúcim faktorom pri konzumácii takto kontaminovanej potraviny s dôrazom na rizikové skupiny obyvateľstva. 57. Žalobca je prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, predáva potraviny, a preto je povinný dodržiavať nielen zákon o potravinách ale i všetky právne predpisy vzťahujúce sa na predaj a manipuláciu s potravinami. Musí zaviesť primerané postupy, aby ponúkané potraviny na predaj konečnému spotrebiteľovi zodpovedali požiadavkám potreby legislatívy, ktorej cieľom je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. V zmysle zákona o potravinách, ten kto predáva potraviny, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín (§ 12 ods. 1 písm. a) zák. o potravinách) a má povinnosť na všetkých stupňoch, teda aj na stupni maloobchodu, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon o potravinách má predovšetkým preventívny charakter a je zameraný na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. 58. Žalobca, ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, je povinný v zmysle zákona o potravinách dodržiavať požiadavky potravinového práva a za dodržiavanie povinností v zmysle zákona o potravinách nesie žalobca ako predávajúci objektívnu zodpovednosť. To znamená, že predávajúci zodpovedá za protiprávny výsledok i bez ohľadu na zavinenie, počet, druh a množstvo potravín, bez ohľadu na akúkoľvek okolnosť spôsobilú porušiť zákon o potravinách, nakoľko jeho zodpovednosť je objektívna bez možnosti liberácie. Objektívna zodpovednosť žalobcu je daná aj bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k skutočnému poškodeniu zdravia spotrebiteľa alebo nie. 59. Je nesporné, že žalobca svojím konaním porušil zákonné povinnosti pri umiestňovaní potravín na trh. Závažnosť zisteného protiprávneho konania spočíva v porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a v neporušenej kvalite. Je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu, alebo sú skazené, nakoľko takýto predaj je neprípustný bez ohľadu na počet, druh a množstvo potravín. Neobstojí preto námietka žalobcu, že mu nebola poskytnutá dostatočná doba na odstránenie zistených nedostatkov s poukazom na charakter tvorby plesne, ktorá sa tvorí prirodzeným procesom a potravina mohla byť poškodená zákazníkmi pri samoobslužnom predaji. Ak by zamestnanci žalobcu postupovali s odbornou starostlivosťou pri manipulácii s tovarom, už pri vykladaní tovaru do regálov by bolo možné zistiť poškodenie obalu potraviny, resp. i prítomnosť plesne a takýmto postupom by nemuselo dôjsť k vytýkanému porušeniu povinností žalobcu. 60. K žalobcom namietaným fotografiám vykonaným počas úradnej kontroly správny súd uvádza, že je nesporné, že rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 správneho poriadku). Po oboznámení s obsahom administratívneho spisu súd zistil, že fotografie potravinového výrobku sú súčasťou záznamu o úradnej kontrole potravín, na ktorých je vidno dátum (pravdepodobne dátum ich zhotovenia) 30.12.2014 a čas 9:19 hod. a 9:20 hod. Voľným okom nie je na nich jednoznačne vidieť poškodenie zvaru na obale, ale prítomnosť plesne, po upriamení sa na zistenie, či skutkový stav zachytený na fotografiách zodpovedá popisu v zmysle záznamu o úradnej kontrole potravín, je viditeľná a zreteľná. K tomuto však súd uvádza, že fotografie nie sú jediný dôkaz, na základe ktorého by orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci, a teda že žalobca porušil zákon o potravinách tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Ide len o podporný dôkaz, pričom i žalovaný kladie hlavný dôraz na záznam o úradnej kontrole potravín. Zistenie z úradnej kontroly bolo zaznamenané v zázname o úradnej kontrole potravín. So záznamom bola za kontrolovaný subjekt oboznámená pani C. M. D., VOD, ktorá bezprostredne po úradnej kontrole nenamietala žiadnu nezrovnalosť, ktorá by bola v rozpore so zisteným skutočným stavom zisteným kontrolórmi žalovaného. Uviedla len, že: „k záznamu sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote“. Ak by však kontrolné zistenia neboli v súlade s objektívnou realitou pri podpise záznamu z úradnej kontroly potravín, by túto nezrovnalosť aj namietala, pretože prítomnosť plesne je viditeľná voľným okom. S poukazom na uvedené nebolo ani dôvodné sa zaoberať žalobcovou námietkou týkajúcou sa nevykonania laboratórnych skúšok potravín orgánom verejnej správy, keďže senzorická ohliadka potraviny inšpektormi nemôže zabezpečiť spätnú kontrolu postupu inšpektora, u ktorého nie je zrejmé, či má osvedčenie na vykonávanie tohto senzorického posudzovania. Takto prednesená obrana žalobcu sa javí súdu ako účelová a vzhľadom na zistený skutkový stav a aj irelevantná. Z rovnakého dôvodu súd vyhodnotil za účelovú i ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že pri vykonávaní kontroly nebola prítomná žiadna nezávislá osoba, ktorá by potvrdila pravdivosť záznamu. Ako už bolo vyššie konštatované s obsahom záznamu bola oboznámená zodpovedná zamestnankyňa žalobcu pani C. M. D., VOD, ktorá je z pohľadu žalobcu nezávislou osobou vo vzťahu k žalovanému, ktorého pracovníci kontrolu vykonali. 61. Podľa názoru súdu riadne zistenie skutočného stavu nemôže ovplyvniť ani žalobcom ďalšia namietaná skutočnosť, že záznam z úradnej kontroly potravín nebol žurnalizovaný, čím mohlo dôjsť k jeho manipulácii a pozmeňovaniu jeho príloh. Po oboznámení s administratívnym spisovom žalovaného súd konštatuje, že administratívny spis bol predložený súdu žurnalizovaný, očíslovaný a zistený skutkový stav v zmysle napadnutých rozhodnutí nie je v rozpore s obsahom spisu, napadnuté rozhodnutie v ňom nachádza reálny podklad. 62. Súd neprisvedčil ani ostatnej námietke žalobcu, že žalovaný porušil čl. 6 Dohovoru. Podľa názoru súdu nebolo porušené žalobcovo právo na prezumpciu neviny, pretože orgán verejnej správy nepostupoval v rozpore s touto zásadou, žalobca bol uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu až rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Rovnako nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na obhajobu, tak ako to namieta v žalobe, pretože mu bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu o úradnej kontrole potravín č. HE/2014/SuGu/28 POD zo dňa 30.12.2014 ako aj v upovedomení o začatí správneho konania č. k.:2015/00807-01 zo dňa 18.11.2015. Žalobca prevzal dňa 23.11.2015 upovedomenie o začatí správneho konania č. k. 2015/00807-01 zo dňa 18.11.2015, využil svoje procesné práva a v určenej lehote sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 30.11.2015. Na obhajovanie svojich práv a záujmov bol žalobca upozornený aj v poučení upovedomenia. Pri úradnej kontrole potravín dňa 30.12.2014 neboli žiadne práva žalobcu na ochranu práva na spravodlivý proces porušené a ani dotknuté. Orgán kontroly postupoval v danom prípade zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolné činnosti, ktoré vykonáva sú logickým a zákonným dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového práva. 63. Podľa názoru súdu žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že žalobca porušil svoje povinnosti uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia spôsobom zisteným RVPS Humenné počas úradnej kontroly, za čo bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách vo výške 30 000,- eur. 64. Rozhodnutie RVPS Humenné, obsahuje vo výroku presne opísaný skutok, ktorého sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutku je určená tak, že tento je nezameniteľný s iným skutkom a je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú za spáchaný správny delikt, pričom žalovaný vo výroku zohľadnil aj minulosť prevádzkovateľa (opakujúcu sa recidívu), t.j. predchádzajúce porušenie povinnosti zákona o potravinách vyplývajúce z rozhodnutia RVPS Humenné č.k. 2014/00074-02 zo dňa 19. februára 2014 potvrdené rozhodnutím žalovaného č.k. 1097/2014 zo dňa 29. apríla 2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20 000,- euro podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Z uvedeného vyplýva, že žalobca do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. mája 2014, opakovane porušil povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení sa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. S poukazom na uvedené žalovaný postupoval správne, keď pri ukladaní pokuty orgán verejnej správy prihliadol ex offo na minulosť žalobcu, čo mu vyplýva priamo z ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách. 65. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. 66. Pokiaľ ide o uloženie sankcie a jej výšku, žalovaný ju náležite a veľmi podrobne v napadnutom rozhodnutí odôvodnil. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, ako aj to, či ide o opakované protiprávne konanie. Pri určovaní výšky pokuty je podstatná skutočnosť, aby stanovená sankcia splnila svoju preventívnu funkciu, to znamená, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností a zároveň, aby nepôsobila represívne a nebola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Výška pokuty musí byť proporcionálna a primeraná k povahe skutku a jeho dôsledkom. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu, t.j. primerane ho postihovať za protiprávne konanie. 67. Z ustanovenia § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy uložiť právnickej osobe pokutu v rozpätí od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu, alebo sú skazené. Vzhľadom na zákonné rozpätie výšky uloženej pokuty je možné konštatovať, že uložená pokuta žalovaným je v dolnej hranici zákonnej sadzby i s ohľadom na minulosť žalobcu, keď v minulosti opakovane porušil povinnosť, za ktorú mu bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. Keďže žalobca sa v priebehu jedného roka dopustil recidívy, je zrejmé, že doteraz uložené sankcie svoj účel a ciele nesplnili, preto uloženie nižšej pokuty nie je dôvodné. 68. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobcom namietaný skutkový stav bol zistený dostatočne a presne. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy skutkový stav posúdil a vysporiadal sa aj s dôvodmi a výškou uloženej pokuty. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 69. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnemu žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.