Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/86/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200458 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200458.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: F. D., B. A. XX, XXX XX A., zastúpený: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, konajúca prostredníctvom Mgr. Petra Farkaša, advokáta a konateľa, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-B-1717-002/2015 zo dňa 09.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra SR Č. p.: PPZ- B-1717-002/2015 zo dňa 09.10.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.12.2015, pôvodne na Najvyšší súd SR sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-B-1717-002/2015 vydaného dňa 09.10.2015, vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, čomu správny súd nevyhovel oznámením zo dňa 30.05.2016. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného a prvostupňového správneho orgánu - Krajského riaditeľstva (ďalej tiež len KR PZ v Prešove) policajného zboru v Prešove okrem iných písomností obsahuje aj: Trestný rozkaz Okresného súdu Svidník č. k.1T/81/2016-64 zo dňa 18.08.2014, ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu pytliactva, nakoľko neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby v čase ich ochrany, za čo mu bol uložený trest prepadnutia veci, písomnosť KR PZ v Prešove Upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 14.07.2015, odpis registra trestov žalobcu vyhotovený dňa 13.07.2015, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 17.07.2015. 3. Prvostupňový správny orgán - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove vydal dňa 13.08.2015 preskúmavané rozhodnutie Č. s.: KRPZ-PO-B-226-005/2015, ktorým rozhodol o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti žalobcovi z dôvodu, že tento prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súkromnej bezpečnosti), nakoľko bol trestným rozkazom Okresného súdu vo Svidníku 1T/81/2014- 64 zo dňa 18.08.2014 uznaný vinným z prečinu pytliactva a bol mu uložený trest prepadnutia veci. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 09.09.2015 (obsahujúceho obdobnú argumentáciu ako žalobné námietky) voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku špecifikovaného prvostupňového správneho rozhodnutia vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č. p.: PPZ-B-1717-002/2015 zo dňa 09.10.2015, pričom žalobcom podané odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení žalovaný po stručnom opise odvolania žalobcu a citácii ust. § 13 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. c) zákona o súkromnej bezpečnosti uviedol, že žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu vo Svidníku (právoplatným dňa 03.09.2014) uznaný vinným z prečinu pytliactva a bol mu uložený trest prepadnutia veci. Potom žalobca prestal spĺňať podmienku spoľahlivosti a bezúhonnosti (§ 13 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. c/ zákona o súkromnej bezpečnosti). Vyjadril názor, že správny orgán v danom prípade nebol oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutia vydaného súdom, ale rozhodujúca bola skutočnosť, že žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od vykonania trestu neuplynuli tri roky. Za účel zákona o súkromnej bezpečnosti vyjadrený v § 13, § 14 a § 48 je, aby sa na výkone fyzickej ochrany a pátrania a pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby nezúčastňovali osoby, ktoré nie sú bezúhonné alebo spoľahlivé. Preto zákonodarca v zákone obmedzil prístup týchto osôb k týmto činnostiam formou odňatia preukazu odbornej spôsobilosti. Žaloba. 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup žalovaného správneho orgánu za nezákonné dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci a existenciou vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 6. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade vychádzal žalovaný z trestného rozkazu sp. zn. 1T/81/2014 vydaného Okresným súdom Svidník dňa 18.08.2014, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu pytliactva tým, že lovil ryby v čase ich ochrany, za čo mu bol uložený trest prepadnutia veci. Následne prvostupňový správny orgán - KR PZ v Prešove vydal dňa 13.08.2015 preskúmavané rozhodnutie o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti, voči ktorému podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 7. V ďalšom žalobca upriamil pozornosť na ustanovenie § 92 ods. 1, 2 zákona o súkromnej bezpečnosti s tým, že v zmysle tohto ustanovenia nemal orgán dozoru ako orgán kontroly povinnosť rozhodnúť o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti v uvedených prípadoch, ale mal posúdiť každý jednotlivý prípad osobitne a následne vydať alebo nevydať rozhodnutie o odňatí preukazu podpornej spôsobilosti. Žalobca zdôraznil, že správny orgán rozhodol na podklade trestného rozkazu pre prečin pytliactva, pričom spáchaným skutkom nebola spôsobená žiadna škoda, smrť, nebolo ublížené na zdraví a nedošlo ani k porušeniu verejného záujmu. Išlo o nepatrnú závažnosť spáchaného prečinu vo vzťahu k jeho následkom v správnom konaní, ktorým mu bol odňatí preukaz odbornej spôsobilosti a možnosti jeho vydania najskôr až po uplynutí piatich rokov, čím de facto nemal žalobca možnosť vykonávať doterajšiu prácu najmenej po dobu piatich rokov. Takéto rozhodnutie spôsobilo žalobcovi vážne ekonomické následky pre neho a jeho rodinu. 8. Pri rozhodovaní podľa § 90 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti bolo dôležité rozlišovať, aký úmyselný trestný čin bol spáchaný, jeho následky a dopad na plnenie úloh súkromnej bezpečnosti. Žalobca mal za to, že rôzna a niekedy až odlišná závažnosť úmyselného trestného činu nemôže mať rovnaké dôsledky, a to nielen v trestnom, ale aj v správnom konaní. Podľa názoru žalobcu preskúmavané rozhodnutia odporovali dobrým mravom, zásadám správneho konania ako aj Ústave Slovenskej republiky (čl. 13 ods. 4, čl. 35 ods. 1, 2). 9. Záverom žalobca poukázal na to, že zákon o súkromnej bezpečnosti v § 90 ods. 1 nestanovuje pre príslušné orgány povinnosť rozhodnúť o odňatí preukazu spôsobilosti, ale len oprávnenie a preto príslušné orgány by mali v každom jednotlivom prípade dbať na spravodlivú rovnováhu a posúdiť každý jednotlivý prípad osobitne. Preto odňatie preukazu odpornej spôsobilosti bolo len oprávnením správneho orgánu a potom vzhľadom na inštitút správnej úvahy bol správny orgán povinný zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následkom ako aj dobou trvania protiprávnosti. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.05.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia po citácii zákonných ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 13 ods. 1 písm. a/, § 44 ods. 1, § 48 ods. 1 písm. c/, d/, § 90 ods. 1) sa vyjadril k námietkam vznesených v žalobe s tým, že účelom zákona o súkromnej bezpečnosti je, aby sa na výkone fyzickej ochrany a pátrania a pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby nezúčastňovali osoby, ktoré nie sú bezúhonné alebo spoľahlivé. Pre naplnenie tohto účelu umožnil zákonodarca v zákone o súkromnej bezpečnosti aj osobám, ktoré sú už držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti obmedziť prístup k týmto činnostiam formou odňatia preukazu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 11. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaných a ospravedlnených účastníkov konania (v súlade s § 114 SSP) a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 12. Žaloba bola podaná na súd počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý vo svojej piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 17. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona okrem osoby, na ktorú sa hľadí, ako by nebola odsúdená, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. 18. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v § 13 ods. 1 písm. a) a od vykonania trestu neuplynuli tri roky. 19. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. prevádzkovateľ môže zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná podľa § 13 a spoľahlivá podľa § 14 a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich tento zákon vyžaduje. 20. Podľa § 48 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 473/2005 Z. z. fyzickú ochranu alebo pátranie môže vykonávať len osoba, ktorá je bezúhonná podľa§ 13 , je spoľahlivá podľa § 14. 21. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. orgán dozoru a orgán kontroly sú oprávnené rozhodnúť o odňatí preukazu osobe, ktorá nie je bezúhonná podľa § 13 alebo ktorá nie je spoľahlivá podľa § 14 ods. 1 písm. a) až c), e) a f), alebo ktorá nie je spoľahlivá podľa § 14 ods. 1 písm. d) a bolo vo veci právoplatne rozhodnuté v jej neprospech, alebo u ktorej sú dôvodné pochybnosti o úrovni jej výkonu fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva a bolo vo veci právoplatne rozhodnuté v jej neprospech, alebo ktorá sa podrobila preskúšaniu odbornej spôsobilosti podľa § 89 ods. 1 písm. d) a skúšku nevykonala úspešne. 22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 24. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (v danom prípade Správny poriadok a zákon o súkromnej bezpečnosti). 25. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 26. V danom prípade správny súd ako dôvodnú vyhodnotil namietanú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (a ani preskúmavané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) vo svojom odôvodnení nijakým relevantným a zodpovedajúcim spôsobom nedalo žalobcovi odpovede (absentovala v preskúmavaných rozhodnutiach akákoľvek správna úvaha) ohľadom posúdenia žalobcom spáchaného prečinu pytliactva k zákonnej možnosti správneho orgánu odňať preukaz odbornej spôsobilosti. Keďže žalovaný nemá obligatórnu povinnosť rozhodnúť o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti, ale takáto možnosť je mu daná len fakultatívne je potrebné, aby každý jeden prípad konajúci správny orgán posudzoval prísne individuálne z hľadiska tej skutočnosti, či spáchanie určitého skutku (trestného činu, prečinu) posudzovanou osobou je možné vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osoby páchateľa vyhodnotiť ako také, že danú osobu potom nie je možné pokladať za bezúhonnú a spoľahlivú, ktorá nemôže vykonávať fyzickú ochranu alebo pátranie a je tu preto dôvod na odňatie preukazu odbornej spôsobilosti tejto osobe. Napriek skutočnosti, že v prvostupňovom správnom rozhodnutí žiadna správna úvaha v naznačenom smere nebola uvedená, ani žalovaný vo svojom následne vydanom rozhodnutí (napriek takto vznesenej námietke v odvolaní žalobcu) takúto správnu úvahu nedoplnil a obmedzil sa len na veľmi stručné a všeobecne formulované vyjadrenie, ktoré celkom zjavne nemohlo dať žalobcovi adekvátnu (žiadnu) odpoveď, prečo žalovaný rozhodol o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti. Potom správny súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti spôsobujúcou jeho nezákonnosť. 27. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie vo veci, v ktorom objasní prečo je potrebné/alebo nie je potrebné odňať žalobcovi preukaz odbornej spôsobilosti. 28. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi toto právo priznané v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).