Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200142 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200142.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, Bratislava, IČO: 47256770, zastúpený: JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., Kýčerského 5, Bratislava, IČO: 36857726 proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3287/2015-420 zo dňa 14.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 3287/2015-420 zo dňa 14.1.2016 v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1704/2015-024 zo dňa 24.8.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom ústrednej správy 1.Spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770 so sídlom Panónska cesta 16, Bratislava 851 04, t.j. žalobca je nástupnícka spoločnosť spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, ktorá vznikla dňa 01.02.2015 na základe zmluvy o cezhraničnom splynutí vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 17/2015 Nz 445/2015 NCRIs 454/2015 zo dňa 09.01.2015. 2. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len minister) poveril zamestnancov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len ministerstvo) vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len zákon č. 362/2012 Z.z.), a to najmä na ust. § 4 ods. 4 písm. f), § 4 ods. 4 písm. s), § 4 ods. 4 písm. t), § 4 ods. 4 písm. y) a § 4 ods. 4 písm. z) vo väzbe na vybraných dodávateľov za obdobie rokov 2013 a 2014 u kontrolovaného subjektu: Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO: 43 768 083 (poverenie č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014 č.j. : 1998/2014-020). Kontrola sa začala dňa 14.2.2014 a o jej výsledku bol vyhotovený Protokol o vykonanej kontrole č. j.: 1998/2014-020/13920/2014 zo dňa 15.5.2014. 3. Kontrolou bolo zistené, že právny predchodca žalobcu v obchodnom vzťahu s podnikateľom - R. uplatňovaním neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach, § 4 ods. 4 písm. s), § 4 ods. 1 vo väzbe na § 4 ods. 4 písm. t), § 4 ods. 4 písm. y), § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3, porušil § 4 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach vo väzbe na neprimerané podmienky podľa § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 písm. f), § 4 ods. 4 písm. t) a § 4 ods. 4 písm. y). 4. Správne konanie voči žalobcovi vo veci zisteného správneho deliktu, ktorý spáchal právny predchodca žalobcu sa začalo z dôvodu porušenia ust. § 4 ods. 4 písm. t), § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 písm. f) a § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré vyplývajú z protokolu o výsledku kontroly. 5. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 1704/2015-024 z 24.8.2015 rozhodlo, že spoločnosť Retail Value Stores, a.s., so sídlom Panónska cesta 16, Bratislava, IČO: 43 768 083 sa vo svojom sídle dopustila správnych deliktov uplatňovania neprimeraných podmienok vo svoj prospech podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., a to porušenia : - ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa, vyplývajúce z faktúry č. S154430 započítanej dňa 26.02.2013 a faktúry č. S155571 započítanej dňa 28.03.2013; - ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá v období od 28.03.2013 do 06.12.2013 vyplývajúce z faktúr: - faktúra č. S155657 neoprávnene započítaná vo výške 42,38 eur bez DPH dňa 28.03.2013, - faktúra č. S156801 neoprávnene započítaná v plnej výške dňa 31.05.2013, - faktúra č. S157276 neoprávnene započítaná v plnej výške dňa 02.07.2013, - faktúra č. S158250 neoprávnene započítaná v plnej výške dňa 05.08.2013, - faktúra č. S159212 neoprávnene započítaná v plnej výške dňa 06.09.2013, - faktúra č. S160145 neoprávnene započítaná v plnej výške dňa 04.10.2013, - faktúra č. S160870 neoprávnene započítaná v plnej výške dňa 25.10.2013 a - faktúra č. S161570 neoprávnene započítaná v plnej výške dňa 06.12.2013 - ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z. - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, neuhradením faktúr v lehote splatnosti, a to v období od 09.03.2013 do 22.11.2013 pri faktúrach: - pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry: faktúra č. 130027 splatná dňa 28.02.2013; faktúra č. 130026 splatná dňa 28.02.2013, - pri ktorých nebola dodržaná 45 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny: faktúra č. 130203 splatná dňa 7.9.2013, faktúra č. 130003 splatná dňa 7.2.2013, faktúra č. 130005 splatná dňa 9.2.2013, faktúra č. 130002 splatná dňa 7.2.2013, faktúra č. 130094 splatná dňa 4.5.2013, faktúra č. 130093 splatná dňa 4.5.2013, faktúra č. 130113 splatná dňa 1.6.2013, faktúra č. 130120 splatná dňa 1.6.2013, faktúra č. 130160 splatná dňa 13.7.2013, faktúra č. 130153 splatná dňa 6.7.2013, faktúra č. 130150 splatná dňa 4.7.2013, faktúra č. 130152 splatná dňa 6.7.2013, faktúra č. 130159 splatná dňa 13.7.2013, faktúra č. 130184 splatná dňa 17.8.2013, faktúra č. 130185 splatná dňa 17.8.2013, faktúra č. 130250 splatná dňa 2.11.2013, faktúra č. 130229 splatná dňa 17.10.2013, faktúra č. 130225 splatná dňa 12.10.2013, faktúra č. 130249 splatná dňa 2.11.2013, faktúra č. 130224 splatná dňa 12.10.2013, - pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry a zároveň 45 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny: faktúra č. 130022 splatná dňa 23.2.2013, faktúra č. 130020 splatná dňa 21.2.2013, faktúra č. 130018 splatná dňa 18.2.2013, faktúra č. 130015 splatná dňa 16.2.2013, faktúra č. 130024 splatná dňa 25.2.2013, faktúra č. 130017 splatná dňa 18.2.2013, faktúra č. 130014 splatná dňa 16.2.2013, faktúra č. 130011 splatná dňa 14.2.2013, faktúra č. 130031 splatná dňa 2.3.2013, - ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. - požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, a to vystavením faktúry č. S162760 dňa 16.12.2013 vo výške 4 900 eur v obchodnom vzťahu s podnikateľkou D. R.. 6. Za správne delikty bola žalobcovi ako nástupníckej spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083, ktorá vznikla dňa 1. februára 2015 na základe zmluvy o cezhraničnom splynutí, uložená podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokuta vo výške 84.900,- eur. 7. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo dospelo k záveru, že spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 (ďalej aj spoločnosť RVS) vo svojom sídle uplatňovala neprimeranú podmienku vo svoj prospech v obchodnom vzťahu sa účastníkom konania R. v zmysle § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., pretože realizovala reklamné, marketingové a promočné akcie súvisiace s propagáciou predaja tovarov v rovnakej hodnote v prospech podnikateľa - R., bez protiplnenia v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa. Vystavením faktúr chcela spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 (ďalej aj len spoločnosť RVS) získať majetkový prospech. 8. Ministerstvo dospelo k záveru, že spoločnosť RVS naplnila aj skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 362/2012 Z.z., pretože celkové tržby medzi ňou a podnikateľom R. v roku 2013 dosiahli sumu 6.662,27 eur bez DPH. 3% z celkového obratu účastníka konania R. predstavujú sumu 181,87 eur bez DPH, t.j. táto suma predstavuje maximálnu výšku peňažného plnenia, ktorú si spoločnosť RVS mohla podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) - f) zákona č. 362/2012 Z.z. započítať. Celková faktúrovaná suma v roku 2013 dosiahla výšku 373,57 eur bez DPH, čo predstavuje 6,16 % z ročných tržieb účastníka konania R. vo vzťahu k spoločnosť RVS. 9. Spoločnosť RVS uplatnila aj neprimeranú podmienku podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., nedodržaním lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, pričom tieto zákonné lehoty musia byť dodržané súčasne. Nedodržanie 30- dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry preukazujú faktúry č. 130027 a faktúra č. 130026, obidve zo dňa 29.1.2013. Nedodržanie 45-dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny preukazujú faktúry č. 130203, 130003, 130005, 130002, 130094, 130093, 130113, 130120, 130160, 130153, 130150, 130152, 130159, 130184, 130185, 130250, 130229, 130225, 130249, 130224. Nedodržanie 30-dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry a zároveň nedodržanie 45-dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny preukazujú faktúry č. 130022, 130020, 130018, 130015, 130024, 130017, 130014, 130011, 130031. Ministerstvo určilo obdobie, v ktorom došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 na prvý deň nasledujúci po splatnosti najstaršej faktúry (faktúra č. 130015), pri ktorej nebola dodržaná lehota v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. a na posledný deň, teda na deň úhrady poslednej splatnej faktúry, pri ktorej došlo k nedodržaniu lehoty na úhradu kúpnej ceny (faktúra č. 130250), pri ktorej nebola dodržaná lehota v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. Ministerstvo má za to, že žalobca vystavil faktúry za účelom získania majetkového prospechu. 10. Podľa ministerstva spoločnosť RVS uplatnila neprimeranú podmienku vo svoj prospech v predmetnom obchodnom vzťahu s účastníkom konania R. aj v zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. požadovaním dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny a to vystavením faktúry č. S162760 zo dňa 16.12.2013 vo výške 4.900,- eur. 11. Ministerstvo zároveň dospelo k záveru, že spoločnosť RVS nespáchala správny delikt podľa ust. § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z.z., pretože zmluvná pokuta nevykazuje znaky obchodnej služby a nie je ju možné subsumovať pod ust. § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z.z. Rovnako nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. t) zákona č. 362/2012 Z.z., keďže pri dohodnutí zmluvnej pokuty nie je možné objektívne posúdiť jej primeranosť s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti. 12. Podľa ministerstva spoločnosť RVS od platnosti zmluvy o kúpe a predaji až do uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej podmienky podľa bodu 5.5.2 tejto zmluvy, t.j. do 16.12.2013, neupozornila účastníka konania R. na neplnenie podmienok zmluvy o kúpe a predaji, plnenie povinností nevyžadovala, resp. nevyzvala účastníka konania R. na odstránenie tohto porušenia, nevykonala povinnosť reklamovať vady tovaru voči účastníkovi konania Vrablecová, nenamietala, alebo akokoľvek nespochybňovala kvalitu, pričom takto dodaný tovar sa podľa predmetných zmlúv považoval za tovar s vadami. Takto dodaný tovar spoločnosť RVS ďalej predávala konečným spotrebiteľom ako tovar bez akýchkoľvek kvalitatívnych alebo právnych vád, napriek tomu, že podľa bodu 5.4.3 zmluvy o kúpe a predaji mal povinnosť reklamovať takto dodaný tovar a podľa bodu 5.5.4. zmluvy o kúpe a predaji mohol byť takýto tovar vrátený dodávateľovi. Podľa ministerstva takýmto konaním t.j. vystavením faktúry nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty vymedzenej v ust. § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z.z., ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky subsumovanej pod ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. Faktúra č. S162760 zo dňa 16.12.2013 vo výške 4.900,- eur za porušenie bodu 5.5.2 zmluvy o kúpe a predaji vykazuje znaky neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. 13. Podľa ministerstva v konaní bolo preukázané, že spoločnosť RVS sa dopustila správnych deliktov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia, za čo bola žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti RVS uložená pokuta, ktorej výšku žalovaný odôvodnil primeranosťou, represívnou, nápravnou funkciou a generálnou funkciou aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. Podľa názoru ministerstva porušenia zákona č. 362/2012 Z.z. spoločnosťou RVS boli takého charakteru, že mali za následok zneužitie ekonomického postavenia spoločnosti RVS na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok. Konaním spoločnosti RVS došlo k zásahu do práv účastníka konania R., ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s podnikaním, ktorý je v súlade s etickými princípmi a dobrými mravmi. 14. Žalovaný konajúc o rozklade žalobcu rozhodnutím č. 3287/2015-420 zo dňa 14.1.2016 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 1704/2015-024 zo dňa 24.8.2015 potvrdil. Minister rozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá konštatovala, že žalobca v podanom rozklade neuviedol skutočnosti, ktoré by vyvracali závery konštatované v napadnutom rozhodnutí, a preto vyhodnotila podaný rozklad ako nedôvodný. Zistené skutkové závery a právne posúdenie preskúmavanej veci v napadnutom rozhodnutí považovala za úplné, správne a súladné so všeobecne záväznými právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie považovala za opodstatnené, odôvodnené a súladné so zákonom. S poukazom na závery osobitnej komisie minister sa stotožnil s navrhovaným záverom osobitnej komisie, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa minister vyjadruje k jednotlivým námietkam uvedeným v rozklade žalobcu. Je názoru, že spoločnosť RVS naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. (ďalej aj len zákon). Žalovaný k námietke zaujatosti proti ministrovi prof. O.. Q. D., CSc., vznesenej žalobcom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že jeho vylúčenie nie je možné. Ustanovenia § 9 - 13 správneho poriadku umožňujú len vylúčenie zamestnancov správnych orgánov alebo členov správnych orgánov, no minister nie je zamestnancom ministerstva ani jeho členom, preto nemožno na neho tieto ustanovenia aplikovať. Kompetencia rozhodovať o rozklade proti rozhodnutiam ministerstva je zákonom zverená ministrovi ako vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy (§ 61 ods. 2 správneho poriadku). V tejto súvislosti je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedený odkaz na stanovisko Konzultačného zboru Ministerstva vnútra SR pre aplikáciu správneho poriadku zo dňa 6.10.2003 publikované vo Vestníku vlády SR ročník 13, čiastka 7, vydaného dňa 5.11.2003. II. Žaloba 15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3287/2015-420 zo dňa 14.1.2016, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 1704/2015-024 zo dňa 24.8.2015 potvrdené. 16. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov (je nedostatočne odôvodnené a vydaním druhostupňového rozhodnutia došlo k takej vade, ktorá mohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. 17. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným uviedol, že žalovaný nezákonne aplikoval ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona. Z listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, najmä zo zmluvy regulujúcej zmluvný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom v období do 28.2.2013 je zrejmé, že žalobca postupoval v súlade s touto zmluvou, pričom z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že ministerstvo porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona po dni 28.2.2013 neaplikovalo. Záver žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k správnemu deliktu z dôvodu postupu podľa zmluvy platnej a súladnej so zákonom, je teda dôsledkom nesprávnej interpretácie prechodného ustanovenia § 10 zákona č. 362/2012 Z.z. Pokiaľ má dodávateľ a odberateľ zákonnú povinnosť zmluvu uviesť do súladu so zákonom o neprimeraných podmienkach najneskôr do 28.2.2013, je zrejmé, že až do prijatia takejto zmeny zmluvy, resp. do uplynutia v zákone uvedenej doby, sú zmluvné strany povinné postupovať podľa pôvodného zmluvného rámca. Nesprávne právne posúdenie § 4 ods. 2 písm. f) zákona dokumentuje aj skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozlišoval, na základe akého dvojstranného právneho aktu (zmluvy) žalobca v relevantnom období postupoval, či bola zmluva jedna alebo dve, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu regulovaného „prvou“ zmluvou a kedy k vzniku zmluvného vzťahu regulovaného „druhou“ zmluvou a podobne. V napadnutom rozhodnutí absentuje akýkoľvek súvis s ust. § 10 zákona o neprimeraných podmienkach, čo nemožno považovať za odôvodnenie rozhodnutia v súlade so zákonom. 18. Žalobca namietal i nesprávne právne posúdenie žalovaným ust. § 4 ods. 3 písm. b) zákona o neprimeraných podmienkach tvrdiac, že ministerstvo ani vo výroku ani v odôvodnení neuviedlo, z akých faktúr a prečo počíta prekročenie hranice 3%. Pokiaľ by malo ísť o faktúry uvedené na strane 12 napadnutého rozhodnutia, tak je zrejmé, že žalovaný pre vyhodnotenie prekročenia hranice 3% započítal aj hodnotu faktúr vystavených v období od 31.1.2013 do 28.2.2013. Po odpočítaní tejto sumy možno bez ďalšieho dospieť k záveru, že k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zákona o neprimeraných podmienkach už len z dôvodu nedosiahnutia hranice 3% nedošlo. Dôvodom je existencia ust. § 10 zákona o neprimeraných podmienkach. Zdôraznil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal počtom zmlúv uzavretých medzi žalobcom a dodávateľom, ich časovou pôsobnosťou, spôsobom a dôvodom zániku jednotlivých zmluvných vzťahov. 19. K nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach žalovaným, žalobca poukázal, že jeho postup bol v súlade so zákonom, lehota splatnosti bola v zmluve dohodnutá v súlade so znením zákona, najmä s ust. § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach a teda nedošlo k porušeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona. Podľa žalobcu v žiadnom prípade sa nie je možné stotožniť s právnym názorom žalovaného, že: „za neprimeranú obchodnú podmienku..., sa považuje, zjednodušene povedané, oneskorená úhrada kúpnej ceny“. Takýto právny názor odporuje zákonnej definícii správneho deliktu v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach, logickému výkladu ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 8 ods. 1 ZNP a § 4 ods. 4 písm. f) ZNP, došlo by tým k zásadném narušeniu vyváženiu súkromno-právneho vzťahu, keď iba omeškanie jednej zo strán by bolo sankcionovateľné pokutou až do výšky 300.000,- eur, pričom omeškanie druhej zmluvnej strany by takýto postih nesankcionovalo. Taktiež zdôraznil, že pokiaľ by mal zákonodarca záujem sankcionovať omeškané platby, nepochybne by tak urobil priamo, jasne a zrozumiteľne. 20. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaným ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona o neprimeraných podmienkach žalobca uviedol, že zmluvnú pokutu už z jej samotnej podstaty nie je možné považovať ani za peňažné ani za nepeňažné plnenie, preto legitímnym uplatnením si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k spáchaniu správneho deliktu. Záver žalovaného, že zmluvná pokuta je peňažným plnením podľa § 2 písm. t) ZNP je celkom zjavne nesprávny, keďže zákon o neprimeraných podmienkach s existenciou zmluvných pokút počíta, v ust. § 4 ods. 4 písm. t) kvalifikuje také zmluvné pokuty, ktorých výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou. O takú pokutu však v prípade žalobcu nejde, keďže k tomuto záveru dospel aj samotný orgán verejnej správy keď skonštatoval, že o neprimeranú podmienku podľa § 4 ods. 4 písm. t) zákona o neprimeraných podmienkach v prípade žalobcu nejde. 21. Poukázal, že podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach sa kvalifikovaný subjekt môže dopustiť správneho deliktu iba tak, že niečo vo svoj prospech dohodne, predpokladom dohody je konsenzus aspoň dvoch zmluvných strán, zrejme dodávateľa a odberateľa a v konkrétnom prípade k niečomu takému nedošlo. 22. Žalobca namietal v podanej žalobe i procesné nedostatky žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že žalobcovi bolo v súvislosti s jednou kontrolou vykonanou na základe poverenia doručených celkom 19 protokolov o vykonanej kontrole a následne vyše 15 oznámení o začatí správneho konania. Postup žalovaného s prihliadnutím na ust. § 6 ods. 8 zákona o neprimeraných podmienkach, § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, § 6 ods. 7 písm. a) zákona o neprimeraných podmienkach, § 6 ods. 7 písm. b), § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 9 zákona o neprimeraných podmienkach a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, je postupom svojvoľným a predstavuje zjavne arbitrárny zásah do práv žalobcu. V zmysle citovaných ustanovení sa predpokladá, že výsledkom kontroly je buď jeden záznam alebo jeden protokol, ktorý sa má vzťahovať na všetky kontrolou zistené porušenia. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou kontrolou identifikované porušenie zákona samostatný protokol a na základe neho začať samostatné správne konanie výlučne z dôvodu snahy udeliť čo možno najvyššiu pokutu, je protiústavné. Pokiaľ zákon hovorí o jednom protokole, nemožno v rámci jednej kontroly vydať viac protokolov a už vôbec nie z dôvodu, aby orgán verejnej správy mohol uložiť kumulovanú pokutu nad rámec hornej hranice určenej zákonom. 23. Žalobca ďalej poukázal na porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, ktorým bolo vyjadrenie účastníka konania - dodávateľa, ktorému nikdy nebolo doručené. 24. Poukázal tiež, že v rozklade namietal predpojatosť prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka, CSc. a navrhol, aby bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. S uvedenou námietkou zaujatosti a návrhom na vylúčenie z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci sa v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal sám namietaný minister a to s konštatovaním, že: „Osobitná komisia k uvedenému návrhu uvádza, že vylúčenie ministra prof.Ing. Ľubomíra Jahnátka CSc. z prejednávania a rozhodovania vo veci možné nie je“. Je názoru, že druhostupňové rozhodnutie vydal subjekt, ktorý mal byť pre predpojatosť vylúčený z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. Uviedol tiež, že ak správny orgán nerozhodol o námietke zaujatosti, ktorú podal účastník opätovne, sa jedná o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, alebo vo veci mohol rozhodnúť zaujatý pracovník, zamestnanec správneho orgánu alebo minister. Podľa jeho názoru žalovaný nerozhodol o námietke zaujatosti v súlade so zákonom, teda zákonom predpísaným procesným spôsobom. 25. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty. Žalovaný sa nezaoberal, aké postavenie má žalobca na relevantnom trhu, pretože ak by sa touto otázkou zaoberal, dospel by k záveru, že podiel žalobcu je v skutku marginálny (menej ako 2%). S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3287/2015-420 zo dňa 14.1.2016 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1704/2015-024 zo dňa 24.8.2015 a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vyjadrenie žalovaného 26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.5.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca uzatvoril s dodávateľom rámcovú zmluvu o kúpe a predaji tovaru 2010 zo dňa 22.4.2010 a zmluvu o kúpe a predaji. Podľa žalovaného žalobca v obchodnom právnom vzťahu s dodávateľom uplatňoval neprimerané podmienky vo svoj prospech v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) a písm. h) zákona o neprimeraných podmienkach, za čo mu bolo uložená pokuta vo výške 84 900,- eur a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že zákon o neprimeraných podmienkach nadobudol platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov SR dňa 27.11.2012 a účinnosť dňa 1.1.2013, pričom v prechodnom období, t.j. od 1.1.2013 do 28.2.2013 boli účastníci obchodného vzťahu povinní zosúladiť si existujúce zmluvy, na základe ktorých sa umiestňuje potravina na trh. Zároveň boli žalobca a dodávateľ povinní od prvého dňa účinnosti zákona o neprimeraných podmienkach t.j. od 1.1.2013 upustiť od uplatňovania neprimeraných podmienok ustanovených v § 4 ods. 2 a 4 zákona. Žalovaný všetky faktúry vystavené v období od 1.1.2013 do 28.2.2013 vyhodnotil ako porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach. Žalovaný má za to, že nedošlo k uplatneniu zákazu retroaktivity právnych noriem. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že absentuje akýkoľvek súvis s ust. § 10 zákona o neprimeraných podmienkach a že nie je možné dospieť k záveru, aký zmysel má mať predmetné ustanovenie zákona. Podotkol, že ust. § 10 zákona o neprimeraných podmienkach dáva priestor zmluvným stranám, aby zmluvy uzatvorené pred 1.1.2013 uviedli do súladu so zákonom o neprimeraných podmienkach do 28.2.2013 a v prípade, ak zmluva v prechodnom období obsahuje dohodnutú neprimeranú podmienku podľa ust. § 4 ods. 2 a 4, nebude žalovaný sankcionovať účastníkov vzťahu. Faktúry vystavené v období od 31.1.2013 do 28.2.2013 musia byť započítané do povoleného peňažného plnenia dodávateľa (3%), keďže zákon o neprimeraných podmienkach bol účinný od 1.1.2013. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že k porušeniu ust. § 4 ods. 3 písm. b) citovaného zákona by nedošlo, ak by sa do zákonom stanovenej hranice 3% peňažných plnení dodávateľa nezapočítali peňažné plnenia od 31.1.2013 do 28.2.2013, keďže aj po odpočítaní peňažného plnenia za predmetné obdobie by došlo k prekročeniu hranice 3% peňažného plnenia dodávateľa. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu z dôvodu, že aj keď dohoda týkajúca sa splatnosti faktúr bola uzavretá v súlade s ust. § 4 ods. 4 písm. f) vo väzbe na ust. § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach, žalobca nedodržal lehotu splatnosti faktúr vystavených dodávateľom. Žalovaný pri skúmaní všetkých okolností skutkového stavu a spôsobu konania, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu zmluvnej pokuty dospel k záveru, že išlo o porušenie ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona o neprimeraných podmienkach. Žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu žalovaný nemohol vyhodnotiť ako zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. y) zákona o neprimeraných podmienkach, pretože nenapĺňala jej zákonom stanovené znaky, avšak napĺňala znaky neprimeranej podmienky požadovania peňažného plnenia po prevzatí potraviny podľa § 4 ods. 4 písm. h) citovaného zákona. Žalovaný posudzoval účel konania žalobcu skrytý pod inštitút zmluvnej pokuty a nie legitímne dohodnutú zmluvnú pokutu v zmluve o kúpe a predaji. 27. K vytýkaným procesným nedostatkom žalobou napadnutého rozhodnutia a procesného postupu žalovaného žalovaný uviedol, že v konaní neboli zistené žiadne pochybenia. Ust. § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe nevylučuje vydanie viacerých protokolov ako spôsob ukončenia jednej kontroly. Protokol je akt, ktorý musí obsahovať výsledky kontroly, teda porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu v konkrétnom dodávateľsko-odberateľskom vzťahu, z čoho vyplýva, že nie je možné do protokolu zahrnúť porušenia zákona vo vzťahu k iným dodávateľským subjektom. Žalovaný sa pritom nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že úmyselne ukončil kontrolu viacerými protokolmi z dôvodu uloženia kumulovanej pokuty nad rámec hornej hranice určenej zákonom o neprimeraných podmienkach. 28. Poukázal tiež, že žalobca mal počas celého správneho konania možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, pričom toto právo nevyužil a ani nežiadal kópie písomností tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia. Žalobcovi v rámci listu ukončenie dokazovania v správnom konaní, boli oznámené dokumenty tvoriace podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní č. 1704/2015-024. 29. K námietke predpojatosti prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka, CSc. žalovaný uviedol, že návrh žalobcu bol vybavený neformálnym spôsobom listom zo dňa 5.12.2014 označeným ako Oznámenie skutočnosti, ktorý bol žalobcovi zaslaný pred začatím správneho konania o uložení pokuty za správne delikty, pričom uvedené oznámenie sa týkalo iných správnych konaní, v ktorých žalobca taktiež namietal zaujatosť prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka CSc. Z ust. § 9 správneho poriadku vyplýva, že možno vylúčiť iba zamestnanca správneho orgánu, avšak minister nie je zamestnancom ministerstva. Za zamestnanca správneho orgánu sa považuje osoba, ktorá je v pracovno-právnom alebo obdobnom vzťahu s orgánom verejnej správy. S poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 30. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 16.02.2017 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a poukázal na podstatu predmetného sporu. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že je nepochybne preukázané, že si žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom uplatňoval neprimerané podmienky vo svoj prospech zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a § 4 ods. 4 písm. h) zák. č. 362/2012 Z.z.. Žalovaný vo vyjadrení sa snaží navodiť dojem, že konanie žalobcu je všeobecne škodlivé a je nutné ho podradiť pod niektorú zo skutkových podstát správneho deliktu podľa zákona o neprimeraných podmienkach. 31. K zmluvnému pôvodu pokuty v žalobca uviedol, že dodávateľ žalobcu o dátume výroby neinformoval vôbec, čím dodávateľ porušil ust. čl. V bod 5. 5. 2, bod 5. 6. 1 písm. g) zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že „zmluvná pokuta bola uložená za porušenie bodu 5. 5. 2 ... avšak povinnosť uvádzať údaje o dátume výroby a dátume použiteľnosti na dodacom liste je uvedená v bode 5. 6. 1 zmluvy " nemá v tomto kontexte žiadnu argumentačnú hodnotu. 32. Žalobca nikdy netvrdil, nemá zákonnú povinnosť predávať potraviny za nižšiu jednotkovú cenu. Tvrdil len, že pokiaľ ostatní súťažitelia predávajú tovar za nižšiu jednotkovú cenu, dostáva sa žalobca do značnej komparatívnej nevýhody, dôsledkom ktorej je strata obratu a počtu zákazníkov. 33. Žalobca nesúhlasil tiež s názorom žalovaného, že „pokiaľ si zmluvná strana uplatní nárok na zmluvnú pokutu inokedy ako bezodkladne, nebude sa už vyjednať o uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty“, a žalobca považoval takúto úvahu za absurdnú. 34. Poukázal, že v piatej časti vyjadrenia žalovaného tento dogmaticky konštatuje podradenie niektorých činností žalobcu pod jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov, v mnohom sa žalovaný opakuje a neprináša nové zdôvodnenia, preto žalobca sa v tejto súvislosti odvolal na dôvody uvedené v žalobe. V. Právne posúdenie 35. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 3287/2015-420 zo dňa 14.1.2016, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 1704/2015-024 zo dňa 24.8.2015 bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 84 900 euro za správny delikt v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a § 4 ods. 4 písm. h). 36. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní dňa 7.6.2018 dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správny vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 40. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z., tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 41. Podľa § 2 písm. d), zákona č. 362/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie, peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá. 42. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 362/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie, nepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní. 43. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 44. Podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa. 45. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 362/2012 Z.z., neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá. 46. Podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2. 47. Podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z., za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. 48. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 49. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z., kontrola sa ukončí a) záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona, b) protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. 50. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z., na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou sú ustanovenia § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov). 51. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 52. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. 53. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. 54. Podľa § 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z.z., na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 55. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. 56. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje a) zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol, b) zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol. 57. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1. 58. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. 59. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 60. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 61. Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 62. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 63. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 64. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 65. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi - spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770 - ako právnemu nástupcovi spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083, ktorá vznikla dňa 1. februára 2015 na základe zmluvy o cezhraničnom splynutí, podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokutu vo výške 84.900,- eur za to, že spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 svojim konaním naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. 66. Správny súd v prvom rade uvádza, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Správny orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať teda zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. 67. Keďže na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z.z.), je potrebné primárne posúdiť, či žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky atribúty rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 47 zákona o správnom konaní, ktorý vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). 68. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci. Je to autoritatívny úsudok orgánu verejnej správy o otázke, ktorá je predmetom konania a predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právoplatnosť. Výrok musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán. 69. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu za rovnaký skutok, pre vylúčenie otázky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého je možné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynutiteľné exekúciou (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sžo 106/2007 zo dňa 13. marca 2008, sp.zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06. marca 2008, sp.zn. 3 Sžp 3/2008 zo dňa 23. júla 2009). 70. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konania rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Za delikt je treba považovať len také porušenie povinnosti spočívajúce v konaní alebo opomenutí, ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. 71. V prípade správneho deliktu ide o súčasť správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (alebo opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexiou názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 72. Vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 1704/2015-024 zo dňa 24.8.2015 absentuje popis skutku - správneho deliktu - s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne iné skutočnosti charakterizujúce skutok. Vo výroku nestačí uviesť, že právny predchodca žalobcu: spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 porušil ustanovenie hmotnoprávneho predpisu (v tomto prípade § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z.) v obchodnom vzťahu s podnikateľkou D. R.. Vo výroku je potrebné špecifikovať, akým spôsobom (konaním alebo nekonaním) došlo k spáchaniu správneho deliktu, kedy a kde. Jednotlivé časti výroku týkajúce sa konkrétnych porušení hmotnoprávneho predpisu sú značne neurčité, nepostačí konštatovanie: - vo vzťahu k ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z.: „peňažné plnenie za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa, vyplývajúce z faktúry č. S154430 započítanej dňa 26.02,2013 a faktúry č. S155571 započítanej dňa 28.03.2013“ - vo vzťahu k ust. § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 362/2012 Z. z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá v období od 28.03.2013 do 06.12.2013 vyplývajúce z tam uvedených faktúr - vo vzťahu k ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. - požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, a to vystavením faktúry č. S162760 dňa 16.12.2013 vo výške 4 900 eur Ani výrok rozhodnutia vo vzťahu k ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z. - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, neuhradením faktúr v lehote splatnosti, a to v období od 09.03.2013 do 22.11.2013 pri faktúrach vymenovaných vo výroku rozhodnutia nie je úplne zrozumiteľný. Spôsob ako je špecifikované omeškanie právneho predchodcu žalobcu spôsobuje neprehľadnosť a zmätočnosť rozhodnutia. 73. Výrok rozhodnutia musí nachádzať oporu v odôvodnení rozhodnutia. V preskúmavanom rozhodnutí však je možné sa len domnievať, ako výrok rozhodnutia korešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Tento nedostatok nebol odstránený ani v rozkladovom konaní pred žalovaným správnym orgánom. Vychádzajúc z uvedeného je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). 74. I keď v preskúmavanej veci ďalší dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je primárny, súdu neuniklo, že požiadavku nepreskúmateľnosti v časti výšky pokuty nespĺňajú napadnuté rozhodnutia i s poukazom na bod 5.5.2. zmluvy, podľa ktorého sa na základe dohody žalobcu a dodávateľa výška pokuty odvíja od každého porušenia povinnosti a predstavuje sumu 100,- eur za každé porušenie. 75. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 76. Pri ukladaní pokút za správne delikty preto nestačí len všeobecne poukázať na preventívnu, represívnu a generálnu funkciu sankcie bez bližšieho odôvodnenia jednotlivých aspektov rozhodujúcich pre uloženie sankcie. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že ukladanie sankcií v rámci určitého zákonom stanoveného rozsahu je na správnej úvahe správneho orgánu, no ten musí presvedčivým a logickým spôsobom odôvodniť, čo ho viedlo k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. 77. Aby súd mohol po preskúmaní ustáliť, či konajúci orgán konal plne legitímne a aká bola vôbec jeho úvaha pri ukladaní pokuty, zdôvodnenie uloženej pokuty musí zohľadňovať všetky kritériá (spôsob spáchania správneho deliktu, jeho možné a reálne následky, osobu páchateľa) a zároveň musí plniť výchovnú, represívnu a nie likvidačnú funkciu. Pritom pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.01.2011). 78. V danej prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné uvedené posúdiť, pretože žalovaný a ani prvostupňový orgán výšku uloženej sankcie v danej veci (84 900,- eur) dostatočne konkrétne vzhľadom na všetky požiadavky, ako tieto vyplývajú už z konštantnej judikatúry NS SR nezohľadnili. 79. Námietka nepreskúmateľnosti obstojí i v ďalšom žalobcovom dôvode a to, že prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nijako zrozumiteľne nevysvetlili, prečo z jednej kontroly vystavili viacero protokolov. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto kontexte neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z.z. (a inak ani zákon č. 10/1996 Z.z.) neumožňuje, aby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z.). Zákon pri slovách „kontrola“ a „protokol“ používa jednotné číslo (pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR bod 3). Z kontextu zákona však nevyplýva, že by výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré protokoly (zákon č. 10/1996 Z.z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly). 80. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Článok 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu. Ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (pozri napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 05.11.2002). Keďže zákon č. 362/2012 Z.z. neumožňuje vypracovať viaceré protokoly z jednej kontroly zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený urobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil zákon č. 362/2012 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie). 81. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal ani so skutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a podľa § 2 písm. d) tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu) zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava pritom poskytuje účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ). Otázka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo „dodatočný“ vysvetľujú ako uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho, teda bez ohľadu na penalizáciu nedodržania zmluvnej povinnosti. Vysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/ tohto zákona. 82. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku. 83. Ako správne tvrdí žalovaný v zmysle § 9 Správneho poriadku môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. Preto neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (bližšie pozri Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár, IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v pracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu vlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Navyše, v prípade vylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade Správny poriadok neupravuje postup ani subjekt, ktorý by o podanom rozklade rozhodol. 84. Správny súd s poukazom na uvedené postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a preto sa súd v tomto štádiu konania k ostatným námietkam žalobcu nevyjadroval. 85. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je žalovaný podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný, v ďalšom postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu. 86. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.