Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/208/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201433 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201433.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, Bratislava, IČO: 47256770, zastúpený: JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., Kýčerského 5, Bratislava, IČO: 36857726 proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2166/2015-420 zo dňa 31.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2166/2015-420 zo dňa 31.07.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1275/2015-024 zo dňa 10.04.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom ústrednej správy 1.Spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770 so sídlom Panónska cesta 16, Bratislava 851 04, t.j. žalobca je nástupnícka spoločnosť spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, ktorá vznikla dňa 01.02.2015 na základe zmluvy o cezhraničnom splynutí vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 17/2015 Nz 445/2015 NCRIs 454/2015 zo dňa 09.01.2015. 2. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len minister) poveril zamestnancov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len ministerstvo) vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len zákon č. 362/2012 Z.z.), a to najmä na ust. § 4 ods. 4 písm. f), § 4 ods. 4 písm. s), § 4 ods. 4 písm. t), § 4 ods. 4 písm. y) a § 4 ods. 4 písm. z) vo väzbe na vybraných dodávateľov (Levické mliekarne, a.s.) za obdobie rokov 2013 a 2014 u kontrolovaného subjektu: Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO: 43 768 083 (poverenie č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014 č.j. : 1998/2014-020). 3. Kontrola sa začala dňa 14.2.2014 a o jej výsledku bol vyhotovený Protokol o vykonanej kontrole č. j.: 1998/2014-020/14121/2014 zo dňa 21.5.2014. 4. Kontrolou bolo zistené, že spoločnosť spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083, t.j. právny predchodca žalobcu v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Levické mliekarne, a.s. dohodol neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. t) zákona č. 362/2012 Z. z. a uplatnil neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach, § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 písm. f), § 4 ods. 4 písm. y). Súčasne ministerstvo uložilo žalobcovi povinnosť upustiť od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neprimeraných podmienok vo väzbe na zistené porušenia v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKARNE a.s., IČO: 31 412 271. 5. Správne konanie voči žalobcovi vo veci zisteného správneho deliktu, ktorý spáchal právny predchodca žalobcu sa začalo z dôvodu porušenia ust. § 4 ods. 4 písm. t), § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 písm. f) a § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré vyplývajú z protokolu o výsledku kontroly. 6. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 1275/2015-024 z 10.04.2015 rozhodlo, že spoločnosť Retail Value Stores, a.s., so sídlom Panónska cesta 16, Bratislava, IČO: 43 768 083 (ďalej aj len účastník RVS) sa vo svojom sídle dopustila správnych deliktov podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z., a to uplatňovaním neprimeraných podmienok vo svoj prospech podľa: - ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa, vyplývajúce z faktúry č. S154482 a z faktúry č. S155621 v období od 31.01.2013 do 28.02.2013; - ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za činnosti uvedené v písmenách a) až f) predmetného ustanovenia tohto zákona v období od 31.01.2013 do 31.12.2013, vyplývajúce z faktúr, ktoré sú vymenované vo výroku rozhodnutia - ustanovenia § 4 ods. 4 pfsm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle § 3 ods. 2 tohto zákona najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny v období od 13.01.2013 do 25.11.2013, a to pri faktúrach vymenovaných vo výroku rozhodnutia - ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 36272012 Z.z. - požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny dňa 16.12.2013, vyplývajúce z faktúry č. S162745 a faktúry č. S162803 v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Levické miekarne a.s., uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru Potraviny R15 zo dňa 28.02.2013 a Zmluvy o kúpe a predaji tovaru Potraviny R25 zo dňa 28.02.2013. 7. Za správne delikty bola žalobcovi ako nástupníckej spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083, ktorá vznikla dňa 1. februára 2015 na základe zmluvy o cezhraničnom splynutí, uložená podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokuta vo výške 229 600 €. 8. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo dospelo k záveru, že spoločnosť RVS vo svojom sídle uplatňovala neprimeranú podmienku vo svoj prospech v obchodnom vzťahu s účastníkom konania Levické mliekarne, a.s. v zmysle § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa, vyplývajúce z faktúry č. S154482 a z faktúry č. S155621. Peňažné plnenie za propagačné akcie spoločnosti RVS boli za účelom získania majetkového prospechu. 9. Ministerstvo dospelo k záveru, že spoločnosť RVS naplnila aj skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z., pretože celkový obrat medzi spoločnosťou Levické mliekarne, a.s. a spoločnosťou RVS v roku 2013 dosiahol podľa Protokolu sumu 286 850,82 eur bez DPH. 3 % z celkového obratu spoločnosti Levické mliekarne, a.s. predstavujú sumu 8 605,52 eur bez DPH, t. j. táto suma predstavuje maximálnu výšku peňažného plnenia podľa § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z. z., ktorú spoločnosť RVS mohla fakturovať podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) až f) zákona č. 362/2012 Z.z. Skutočnosť, že došlo k porušeniu citovaného ustanovenia zo strany spoločnosti RVS, dokazuje celková fakturovaná suma v roku 2013, ktorá dosiahla výšku 14 316,04 € bez DPH, čo predstavuje 4,99% z ročného obratu medzi spoločnosťou Levické mliekarne, a.s. a spoločnosťou RVS a predmetné faktúry za účelom získania majetkového prospechu. 10. Spoločnosť RVS uplatnila aj neprimeranú podmienku podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., nedodržaním lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, pričom tieto zákonné lehoty musia byť dodržané súčasne. Spoločnosť RVS nedodržala jednak 30-dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry ani 45- dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny a nedodržala ani 30-dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry a zároveň 45- dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny, o čom svedčia vystavené faktúry, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia. 11. Podľa ministerstva spoločnosť RVS uplatnila neprimeranú podmienku vo svoj prospech v predmetnom obchodnom vzťahu s účastníkom konania Levické mliekarne, a.s. aj v zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. požadovaním dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny a to vystavením faktúry č. S162745 a faktúry č. S162803. 12. Ministerstvo zároveň dospelo k záveru, že spoločnosť RVS nespáchala správny delikt podľa ust. § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z.z., pretože zmluvná pokuta nevykazuje znaky obchodnej služby a nie je ju možné subsumovať pod ust. § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z.z. 13. Podľa ministerstva spoločnosť RVS od platnosti zmluvy o kúpe a predaji až do uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných podmienok podľa bodu 5.5.2., t. j. do 16. decembra 2013, neupozornila spoločnosť Levické mliekarne, a.s. na neplnenie podmienok Zmluvy o kúpe a predaji, plnenie povinností nevyžadovala, resp. nevyzvala spoločnosť Levické mliekarne, a.s. na odstránenie tohto porušenia, nevykonala smerom k spoločnosti Levické mliekarne, a.s. žiaden úkon, ktorým by reklamovala, namietala alebo akokoľvek spochybňovala kvalitu a upozorňovala na vady dodávaného tovaru, keďže takto dodaný tovar sa podľa predmetných zmlúv považoval za tovar s vadami, pričom takto dodaný tovar ďalej predávala konečným spotrebiteľom, ako tovar bez akýchkoľvek kvalitatívnych alebo právnych vád napriek tomu, že podľa bodu 5.5.4. Zmluvy o kúpe a predaji mohol byť takýto tovar vrátený dodávateľovi. Uplatňovaním a vymáhaním zmluvnej pokuty naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu neprimeranej podmienky, vymedzenej v § 4 ods. písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z. Správny orgán má za to, že spoločnosť RVS vystavila faktúru č. S162745 a faktúru č. S162803 za účelom získania majetkového prospechu. 14. Na základe uvedeného správny orgán dospel k záveru, že vyššie uvedenými preukázanými konaniami, t. j. vystavením faktúr, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty, vymedzenej v ustanovení § 4 ods. 4 písm. y) zákona č. 362/2012 Z. z., ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky, vymedzenej v § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z. z., ktorá je v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázaná. 15. Pokiaľ ide o neprimeranú podmienku podľa § 4 ods. 4 písm. t) zákona č. 362/2012 Z. z., ktorá bola vyhodnotená v Protokole ako porušenie tohto zákona, správny orgán dospel k záveru, že v predmetnom správnom konaní nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. t) zákona č. 362/2012 Z. z., keďže pri dohodnutí zmluvnej pokuty nie je možné objektívne posúdiť jej primeranosť s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti. 16. Podľa ministerstva v konaní bolo preukázané, že spoločnosť RVS sa dopustila správnych deliktov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia, za čo bola žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti RVS uložená pokuta, ktorej výšku žalovaný odôvodnil primeranosťou, represívnou, nápravnou funkciou a generálnou funkciou aj voči iným právnickým a fyzickým osobám. Podľa názoru ministerstva porušenia zákona č. 362/2012 Z.z. spoločnosťou RVS boli takého charakteru, že mali za následok zneužitie ekonomického postavenia spoločnosti RVS na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok. Konaním spoločnosti RVS došlo k zásahu do práv účastníka konania X. ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s podnikaním, ktorý je v súlade s etickými princípmi a dobrými mravmi. 17. Žalovaný konajúc o rozklade žalobcu rozhodnutím č. 2166/2015-420 zo dňa 31.07.2015 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 1275/2015-024 zo dňa 10.04.2015 potvrdil. Minister rozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá konštatovala, že žalobca v podanom rozklade neuviedol skutočnosti, ktoré by vyvracali závery konštatované v napadnutom rozhodnutí, a preto vyhodnotila podaný rozklad ako nedôvodný. Zistené skutkové závery a právne posúdenie preskúmavanej veci v napadnutom rozhodnutí považovala za úplné, správne a súladné so všeobecne záväznými právnymi predpismi a napadnuté rozhodnutie považovala za opodstatnené, odôvodnené a súladné so zákonom. S poukazom na závery osobitnej komisie minister sa stotožnil s navrhovaným záverom osobitnej komisie, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba 18. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2166/2015-420 zo dňa 31.07.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 1275/2015-024 zo dňa 10.04.2015 potvrdené. 19. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov je nedostatočne odôvodnené a vydaním druhostupňového rozhodnutia došlo k takej vade, ktorá mohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. 20. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným uviedol, že žalovaný nezákonne aplikoval ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona. Z listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, najmä zo zmluvy regulujúcej zmluvný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom v období do 28.2.2013 je zrejmé, že žalobca postupoval v súlade s touto zmluvou, pričom z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že ministerstvo porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona po dni 28.2.2013 neaplikovalo. Záver žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k správnemu deliktu z dôvodu postupu podľa zmluvy platnej a súladnej so zákonom, je teda dôsledkom nesprávnej interpretácie prechodného ustanovenia § 10 zákona č. 362/2012 Z.z. Pokiaľ má dodávateľ a odberateľ zákonnú povinnosť zmluvu uviesť do súladu so zákonom o neprimeraných podmienkach najneskôr do 28.2.2013, je zrejmé, že až do prijatia takejto zmeny zmluvy, resp. do uplynutia v zákone uvedenej doby, sú zmluvné strany povinné postupovať podľa pôvodného zmluvného rámca. Nesprávne právne posúdenie § 4 ods. 2 písm. f) zákona dokumentuje aj skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozlišoval, na základe akého dvojstranného právneho aktu (zmluvy) žalobca v relevantnom období postupoval, či bola zmluva jedna alebo dve, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu regulovaného „prvou“ zmluvou a kedy k vzniku zmluvného vzťahu regulovaného „druhou“ zmluvou a podobne. V napadnutom rozhodnutí absentuje akýkoľvek súvis s ust. § 10 zákona o neprimeraných podmienkach, čo nemožno považovať za odôvodnenie rozhodnutia v súlade so zákonom. 21. Žalobca namietal i nesprávne právne posúdenie žalovaným ust. § 4 ods. 3 zákona o neprimeraných podmienkach tvrdiac, že ministerstvo do sumy 14 316,04 € uvedenej na strane 11 prvostupňového rozhodnutia započítalo aj hodnotu faktúr vystavených v období od 31. januára 2013 do 28. februára 2013, ktorých súhrnná výška predstavuje 7.753,28 €. Po odpočítaní tejto sumy možno bez ďalšieho dospieť k záveru, že k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 cit. zák. už len z dôvodu nedosiahnutia hranice 3% dôjsť nemohlo. Dôvodom je existencia prechodného ustanovenia v § 10 ZNP. Zdôraznil, že žalovaný sa vôbec nezaoberal počtom zmlúv uzavretých medzi žalobcom a dodávateľom, ich časovou pôsobnosťou, spôsobom a dôvodom zániku jednotlivých zmluvných vzťahov. Jediné, čím sa správny orgán v tejto súvislosti zaoberal bolo vysvetľovanie faktickej neopodstatnenosti existencie ustanovenia § 10 zákona o neprimeraných podmienkach. 22. K nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach žalovaným, žalobca poukázal, že jeho postup bol v súlade so zákonom, lehota splatnosti bola v zmluve dohodnutá v súlade so znením zákona, najmä s ust. § 3 ods. 2 zákona o neprimeraných podmienkach a teda nedošlo k porušeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona. Podľa žalobcu v žiadnom prípade sa nie je možné stotožniť s právnym názorom žalovaného, že: „za neprimeranú obchodnú podmienku..., sa považuje, zjednodušene povedané, oneskorená úhrada kúpnej ceny“. Takýto právny názor odporuje zákonnej definícii správneho deliktu v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach, logickému výkladu ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 8 ods. 1 ZNP a § 4 ods. 4 písm. f) ZNP, došlo by tým k zásadném narušeniu vyváženiu súkromno-právneho vzťahu, keď iba omeškanie jednej zo strán by bolo sankcionovateľné pokutou až do výšky 300.000,- eur, pričom omeškanie druhej zmluvnej strany by takýto postih nesankcionovalo. Taktiež zdôraznil, že pokiaľ by mal zákonodarca záujem sankcionovať omeškané platby, nepochybne by tak urobil priamo, jasne a zrozumiteľne. 23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaným ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona o neprimeraných podmienkach žalobca uviedol, že zmluvnú pokutu už z jej samotnej podstaty nie je možné považovať ani za peňažné ani za nepeňažné plnenie, preto legitímnym uplatnením si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k spáchaniu správneho deliktu. Záver žalovaného, že zmluvná pokuta je peňažným plnením podľa § 2 písm. d) ZNP je celkom zjavne nesprávny, keďže zákon o neprimeraných podmienkach s existenciou zmluvných pokút počíta, v ust. § 4 ods. 4 písm. t) kvalifikuje také zmluvné pokuty, ktorých výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou. O takú pokutu však v prípade žalobcu nejde, keďže k tomuto záveru dospel aj samotný orgán verejnej správy keď skonštatoval, že o neprimeranú podmienku podľa § 4 ods. 4 písm. t) zákona o neprimeraných podmienkach v prípade žalobcu nejde. 24. Poukázal, že podľa § 8 ods. 1 zákona o neprimeraných podmienkach sa kvalifikovaný subjekt môže dopustiť správneho deliktu iba tak, že niečo vo svoj prospech dohodne, predpokladom dohody je konsenzus aspoň dvoch zmluvných strán, zrejme dodávateľa a odberateľa a v konkrétnom prípade k niečomu takému nedošlo. 25. Žalobca namietal v podanej žalobe i procesné nedostatky žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že žalobcovi bolo v súvislosti s jednou kontrolou vykonanou na základe poverenia doručených celkom 19 protokolov o vykonanej kontrole a následne vyše 15 oznámení o začatí správneho konania. Postup žalovaného s prihliadnutím na ust. § 6 ods. 8 zákona o neprimeraných podmienkach, § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, § 6 ods. 7 písm. a) zákona o neprimeraných podmienkach, § 6 ods. 7 písm. b), § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 9 zákona o neprimeraných podmienkach a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, je postupom svojvoľným a predstavuje zjavne arbitrárny zásah do práv žalobcu. V zmysle citovaných ustanovení sa predpokladá, že výsledkom kontroly je buď jeden záznam alebo jeden protokol, ktorý sa má vzťahovať na všetky kontrolou zistené porušenia. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou kontrolou identifikované porušenie zákona samostatný protokol a na základe neho začať samostatné správne konanie výlučne z dôvodu snahy udeliť čo možno najvyššiu pokutu, je protiústavné. Pokiaľ zákon hovorí o jednom protokole, nemožno v rámci jednej kontroly vydať viac protokolov a už vôbec nie z dôvodu, aby orgán verejnej správy mohol uložiť kumulovanú pokutu nad rámec hornej hranice určenej zákonom. 26. Žalobca ďalej poukázal na porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, ktorým bolo vyjadrenie účastníka konania - dodávateľa, ktorému nikdy nebolo doručené. 27. Poukázal tiež, že v rozklade namietal predpojatosť prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka, CSc. a navrhol, aby bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. S uvedenou námietkou zaujatosti a návrhom na vylúčenie z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci sa v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal sám namietaný minister a to s konštatovaním, že: „Osobitná komisia k uvedenému návrhu uvádza, že vylúčenie ministra prof.Ing. Ľubomíra Jahnátka CSc. z prejednávania a rozhodovania vo veci možné nie je“. Je názoru, že druhostupňové rozhodnutie vydal subjekt, ktorý mal byť pre predpojatosť vylúčený z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci. Uviedol tiež, že ak správny orgán nerozhodol o námietke zaujatosti, ktorú podal účastník opätovne, sa jedná o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, alebo vo veci mohol rozhodnúť zaujatý pracovník, zamestnanec správneho orgánu alebo minister. Podľa jeho názoru žalovaný nerozhodol o námietke zaujatosti v súlade so zákonom, teda zákonom predpísaným procesným spôsobom. 28. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty. Žalovaný sa nezaoberal, aké postavenie má žalobca na relevantnom trhu, pretože ak by sa touto otázkou zaoberal, dospel by k záveru, že podiel žalobcu je v skutku marginálny (menej ako 2%). S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2166/2015-420 zo dňa 31.07.2015 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1275/2015-024 zo dňa 10.04.2015 a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.10.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca v obchodnom právnom vzťahu s dodávateľom uplatňoval neprimerané podmienky vo svoj prospech v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3, ods. 4 písm. f) a písm. h) zákona o neprimeraných podmienkach, za čo mu bolo uložená pokuta vo výške 229 600 € a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. 30. Uviedol, že za správne delikty podľa zákona o neprimeraných podmienkach treba považovať všetky neprimerané podmienky uvedené v § 4 ods. 2 až 4, či už boli výslovne dohodnuté alebo nie. Je názoru, že v obchodnom vzťahu s dodávateľom bola uplatnená neprimeraná obchodná podmienka podľa § 4 ods. 2 písm.f) zákona číslo 362/2002 Z.z. a v období od 31. 1. 2013 od 31. 12. 2013 žalobca uplatňoval neprimeranú obchodnú podmienku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 362/2012 Z.z. Žalovaný postupoval správne, keď do 3 % peňažných plnení z ročných tržieb dodávateľa zaradil aj faktúry vystavené za obdobie január až február 2013, keďže v uvedenom období bol zákon číslo 362/2012 Z.z. už účinný. 31. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona číslo 362/2012 Z.z. bolo preukázané konkrétnym zoznamom faktúr, pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry, ďalej pri ktorých nebola pre dodržaná 45 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny a tiež pri faktúrach, pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry a zároveň nebola dodržaná 45 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny. Žalovaný je názoru, že ak sa kúpna cena uhrádza na základe faktúry je rozhodujúca 30 dňová lehota. O 45 dňovej lehote ako právne relevantnej skutočnosti možno uvažovať vtedy, ak sa kúpna cena uhrádza inak ako na základe faktúry. Ak sa kúpna cena má uhradiť na základe faktúry, je uhradená včas, ak sa tak stane v posledný deň lehoty. Začiatok plynutia 30 dňovej lehoty je deň nasledujúci po doručení faktúry. 32. K vytýkaným procesným nedostatkom žalobou napadnutého rozhodnutia a procesného postupu žalovaného žalovaný uviedol, že v konaní neboli zistené žiadne pochybenia a pri zisťovaní, objasňovaní a sankcionovaní žalovaný postupoval plne v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku, na ktorý odkazuje § 8 ods. 9 zák. č. 362/2012 Z.z.. Je názoru, že určená pokutách nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí ustanovených zák. č. 362/2012 Z.z.. Účelom pokuty je dosiahnuť potrestanie žalobcu za spáchaný správny delikt, viesť ho k uskutočnenie nápravy a k uskutočneniu takých opatrení, ktoré zamedzia v budúcnosti páchaniu ďalších správnych deliktov a zároveň je motivovať žalobcu konať výlučne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 33. K námietke predpojatosti prof. Ing. Ľubomíra Jahnátka, CSc. žalovaný uviedol, že návrh žalobcu bol vybavený neformálnym spôsobom listom zo dňa 5.12.2014 označeným ako Oznámenie skutočnosti. Z ust. § 9 správneho poriadku vyplýva, že možno vylúčiť iba zamestnanca správneho orgánu, avšak minister nie je zamestnancom ministerstva. S poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného 34. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 25.04.2018 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a poukázal na podstatu predmetného sporu. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že je nepochybne preukázané, že si žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom uplatňoval neprimerané podmienky vo svoj prospech zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a § 4 ods. 4 písm. h) zák. č. 362/2012 Z.z.. V. Právne posúdenie 35. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2166/2015-420 zo dňa 31.07.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. 1275/2015-024 zo dňa 10.04.2015 bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 229 600 € za správny delikt v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3, § 4 ods. 4 písm. f) a § 4 ods. 4 písm. h). 36. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní dňa 7.6.2018 dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správny vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 40. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z., tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 41. Podľa § 2 písm. d), zákona č. 362/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie, peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá. 42. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 362/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie, nepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní. 43. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 44. Podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa. 45. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 362/2012 Z.z., neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá. 46. Podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2. 47. Podľa § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z., za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. 48. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 49. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z., kontrola sa ukončí a) záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona, b) protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. 50. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z., na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou sú ustanovenia § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov). 51. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 52. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. 53. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. 54. Podľa § 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z.z., na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 55. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. 56. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje a) zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol, b) zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol. 57. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1. 58. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. 59. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 60. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 61. Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 62. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 63. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 64. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 65. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi - spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 47 256 770 - ako právnemu nástupcovi spoločnosti Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083, ktorá vznikla dňa 1. februára 2015 na základe zmluvy o cezhraničnom splynutí, podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokutu vo výške 229 600 € za to, že spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 svojim konaním naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. 66. Správny súd v prvom rade uvádza, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Správny orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať teda zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. 67. Keďže na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z.z.), je potrebné primárne posúdiť, či žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky atribúty rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 47 zákona o správnom konaní, ktorý vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). 68. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci. Je to autoritatívny úsudok orgánu verejnej správy o otázke, ktorá je predmetom konania a predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Iba výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právoplatnosť. Výrok musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán. 69. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu za rovnaký skutok, pre vylúčenie otázky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ správneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého je možné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynutiteľné exekúciou (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sžo 106/2007 zo dňa 13. marca 2008, sp.zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06. marca 2008, sp.zn. 3 Sžp 3/2008 zo dňa 23. júla 2009). 70. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konania rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Za delikt je treba považovať len také porušenie povinnosti spočívajúce v konaní alebo opomenutí, ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. 71. V prípade správneho deliktu ide o súčasť správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (alebo opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexiou názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 72. Vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 1275/2015-024 zo dňa 10.04.2015 absentuje popis skutku - správneho deliktu - s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne iné skutočnosti charakterizujúce skutok. Vo výroku nestačí uviesť, že právny predchodca žalobcu: spoločnosť Retail Value Stores, a.s., IČO: 43 768 083 sa vo svojom sídle dopustila správnych deliktov podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. a to uplatňovaním neprimeraných podmienok vo svoj prospech podľa ust. § 4 ods. 2 písm. f), § 4 ods. 3 písm. b), § 4 ods. 4 písm. f) a písm. h) zákona č. 362/2012 Z.z. Vo výroku je potrebné špecifikovať akým spôsobom (konaním alebo nekonaním) došlo k spáchaniu správneho deliktu, kedy a kde. Jednotlivé časti výroku týkajúce sa konkrétnych porušení hmotnoprávneho predpisu sú značne neurčité, nepostačí konštatovanie: - vo vzťahu k ust. § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa, vyplývajúce z faktúry č. S154482 a z faktúry č. S155621 v období od 31.01.2013 do 28.02.2013; - vo vzťahu k ust. § 4 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za činnosti uvedené v písmenách a) až f) predmetného ustanovenia tohto zákona v období od 31.01.2013 do 31.12.2013, vyplývajúce z faktúr, ktoré sú vymenované vo výroku rozhodnutia - vo vzťahu k ust. § 4 ods. 4 písm. h) zákona č. 36272012 Z.z. - požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny dňa 16.12.2013, vyplývajúce z faktúry č. S162745 a faktúry č. S162803 v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Levické mliekarne a.s., uzatvorenom na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru Potraviny R15 zo dňa 28.02.2013 a Zmluvy o kúpe a predaji tovaru Potraviny R25 zo dňa 28.02.2013. 73. Ani výrok rozhodnutia vo vzťahu k ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z. z. - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle § 3 ods. 2 tohto zákona najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny v období od 13.01.2013 do 25.11.2013, a to pri faktúrach vymenovaných vo výroku rozhodnutia nie je úplne zrozumiteľný. Spôsob ako je špecifikované omeškanie právneho predchodcu žalobcu spôsobuje neprehľadnosť a zmätočnosť rozhodnutia. 74. Výrok rozhodnutia musí nachádzať oporu v odôvodnení rozhodnutia. V preskúmavanom rozhodnutí však je možné sa len domnievať, ako výrok rozhodnutia korešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Tento nedostatok nebol odstránený ani v rozkladovom konaní pred žalovaným správnym orgánom. Vychádzajúc z uvedeného je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). 75. I keď v preskúmavanej veci ďalší dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je primárny, súdu neuniklo, že požiadavku nepreskúmateľnosti v časti výšky pokuty nespĺňajú napadnuté rozhodnutia i s poukazom na bod 5.5.2. zmluvy, podľa ktorého sa na základe dohody žalobcu a dodávateľa výška pokuty odvíja od každého porušenia povinnosti a predstavuje sumu 100,- eur za každé porušenie. 76. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 77. Pri ukladaní pokút za správne delikty preto nestačí len všeobecne poukázať na preventívnu, represívnu a generálnu funkciu sankcie bez bližšieho odôvodnenia jednotlivých aspektov rozhodujúcich pre uloženie sankcie. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že ukladanie sankcií v rámci určitého zákonom stanoveného rozsahu je na správnej úvahe správneho orgánu, no ten musí presvedčivým a logickým spôsobom odôvodniť, čo ho viedlo k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. 78. Aby súd mohol po preskúmaní ustáliť, či konajúci orgán konal plne legitímne a aká bola vôbec jeho úvaha pri ukladaní pokuty, zdôvodnenie uloženej pokuty musí zohľadňovať všetky kritériá (spôsob spáchania správneho deliktu, jeho možné a reálne následky, osobu páchateľa) a zároveň musí plniť výchovnú, represívnu a nie likvidačnú funkciu. Pritom pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.01.2011). 79. V danej prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné uvedené posúdiť, pretože žalovaný a ani prvostupňový orgán výšku uloženej sankcie v danej veci (84 900,- eur) dostatočne konkrétne vzhľadom na všetky požiadavky, ako tieto vyplývajú už z konštantnej judikatúry NS SR nezohľadnili. 80. Námietka nepreskúmateľnosti obstojí i v ďalšom žalobcovom dôvode a to, že prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nijako zrozumiteľne nevysvetlili, prečo z jednej kontroly vystavili viacero protokolov. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto kontexte neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z.z. (a inak ani zákon č. 10/1996 Z.z.) neumožňuje, aby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z.). Zákon pri slovách „kontrola“ a „protokol“ používa jednotné číslo (pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR bod 3). Z kontextu zákona však nevyplýva, že by výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré protokoly (zákon č. 10/1996 Z.z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly). 81. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Článok 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu. Ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (pozri napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 05.11.2002). Keďže zákon č. 362/2012 Z.z. neumožňuje vypracovať viaceré protokoly z jednej kontroly zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený urobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil zákon č. 362/2012 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie). 82. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal ani so skutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a podľa § 2 písm. d) tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu) zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava pritom poskytuje účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ). Otázka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo „dodatočný“ vysvetľujú ako uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho, teda bez ohľadu na penalizáciu nedodržania zmluvnej povinnosti. Vysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/ tohto zákona. 83. Správny súd má za potrebné ešte uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť i ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčného príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku prakticky absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 84. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku. 85. Ako správne tvrdí žalovaný v zmysle § 9 Správneho poriadku môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. Preto neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (bližšie pozri Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár, IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v pracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu vlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Navyše, v prípade vylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade Správny poriadok neupravuje postup ani subjekt, ktorý by o podanom rozklade rozhodol. 86. Správny súd s poukazom na uvedené postupom podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a preto sa súd v tomto štádiu konania k ostatným námietkam žalobcu nevyjadroval. 87. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je žalovaný podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný, v ďalšom postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu. 88. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.