Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/71/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212015 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:2113212015.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: TRANSPORTS PADROSA s.r.o., so sídlom: Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 35 946 849, ktorého správcom JUDr. Erik Bilský, so sídlom kancelárie: Pekárska 11, 917 01 Trnava, o návrhu správcu na zrušenie konkurzu, na odvolanie správcu voči výroku II. a výroku IV. uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 20.09.2016, vydané v konaní pod č. k. 36K/19/2013-1541, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolaním napadnutý výrok II. a výrok IV. uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 20.09.2016, vydané v konaní pod č. k. 36K/19/2013-1541, z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 20.09.2016 bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu na majetok uvedeného úpadcu pre nedostatok majetku, o nepriznaní paušálnej odmeny správcovi JUDr. Erikovi Bilskému, o priznaní odmeny z výťažku vo výške 197,40 Eur, vrátane DPH a o nepriznaní náhrady hotových výdavkov. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že uznesením zo dňa 06.05.2013 začal konkurzné konanie na majetok uvedeného dlžníka a uznesením zo dňa 16.05.2013 vyhlásil konkurz na majetok uvedeného dlžníka. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.03.2014 povolil vstup nového veriteľa do konania, a to Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2014. Uznesením zo dňa 30.01.2015 potvrdil prevod pohľadávky z veriteľa Sociálna poisťovňa na veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2015. Podaním doručeným súdu dňa 15.04.2016 správca požiadal o zrušenie konkurzu titulom nedostatku majetku. Uviedol, že celkový výťažok zo speňaženia predstavoval sumu 16.515,78 Eur, pričom celková výška pohľadávok proti všeobecnej podstate bola vo výške 192.054,46 Eur. Správca zároveň uviedol, že uspokojil pohľadávky proti podstate vo výške 16.318,38 Eur, pričom neuhradené zostali pohľadávky proti podstate vo výške 175.523,51 Eur. Rozdiel medzi celkovým výdavkom a výškou uhradených pohľadávok predstavuje sumu 197,40 Eur. Na takto uvedených dôvodoch správca žiadal zrušiť konkurz na majetok úpadcu podľa ust. § 102 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 102 ods. 1, ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj s poukazom na ust. § 23 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005, zistil, že hodnota výťažku zo speňaženia majetku úpadcu je nižšia ako hodnota evidovaných a zistených pohľadávok proti podstate, preto je zrejmé, že majetok úpadcu nebude postačovať ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil konkurz na majetok úpadcu pre nedostatok jeho majetku, vo vzťahu k rozhodovaniu o paušálnej odmene, odmene z výťažku a o úhrade hotových výdavkov rozhodol tak, že priznal odmenu z výťažku vo výške 197,40 Eur vrátane DPH v súlade s ust. § 23 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. a nepriznal vo výroku II. paušálnu odmenu správcu a vo výroku IV. ani náhradu hotových výdavkov, ktoré si správca neuplatnil a nevyčíslil. 3. Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava bolo podané odvolanie správcu dňa 05.10.2016, v ktorom napáda výrok II. a výrok IV. predmetného uznesenia súdu prvej inštancie. V odvolaní správca uvádza, že konanie na súde prvej inštancie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Poukazuje na to, že súd prvej inštancie vydal uznesenie zo dňa 10.09.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 179/2013 dňa 17.09.2013, ktorým priznal správcovi paušálnu odmenu vo výške 7.966,53 Eur. Správca preto nemal žiaden právny dôvod ani povinnosť opätovne žiadať súd o vydanie rozhodnutia o priznaní tejto paušálnej odmeny, nakoľko súd o nej už raz rozhodol. Nemal preto súd prvej inštancie žiaden legitímny dôvod opätovne o tejto paušálnej odmene rozhodovať. K výroku o nepriznaní náhrady hotových výdavkov (výrok IV. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie) správca v odvolaní uvádza, že hotové výdavky boli uhradené na 100 %, čo je zrejmé z jeho písomného podania vo veci žiadosti o zrušenie konkurzu. Nakoľko boli uhradené v celej výške, správca nemal právny dôvod uplatniť náhradu hotových výdavkov a súd prvej inštancie vôbec nemal rozhodovať o ich náhrade, pretože v zmysle ust. § 102 ods. 1 o nich rozhoduje iba v prípade, ak boli neuhradené. V posudzovanej veci však uhradené boli v plnej výške. Má za to, že sú splnené všetky podmienky, ak súd prvej inštancie nevyužije autoremedúru v zmysle ust. § 376 CSP a nezruší výroky sám, žiada, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) a d) CSP zrušil uznesenie v napadnutej časti výroku II. o nepriznaní paušálnej odmeny a v napadnutej časti výroku IV. o nepriznaní náhrady hotových výdavkov. 4. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod č. k. 36K/19/2013, vrátane napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 20.09.2016 v časti výroku II. a výroku IV. napadnutého odvolaním a zistil, že súd prvej inštancie v časti o rozhodovaní o paušálnej odmene a v časti rozhodovania o náhrade hotových výdavkov nepostupoval vecne správne podľa ust. § 102 ods. 1, ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Odvolací súd v zhode s odvolateľom konštatuje, že ak bola v konaní priznaná paušálna odmena uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 10.09.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 179/2013 zo dňa 17.09.2013, ide o rozhodnutie res iudicata. Titulom raz rozhodnutej veci, nie je možné opätovne o tomto nároku rozhodovať, a to ani v uznesení o zrušení konkurzu podľa ust. § 102 ods. 1 a ods. 4 ZKR. Na takto zistenom skutkovom základe, preto z dôvodu prekážky res iudicata, odvolací súd vyhovel odvolaniu v tejto časti a zrušil výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal správcovi paušálnu odmenu správcu, bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolací súd v časti odvolania, v ktorej odvolateľ namieta, že hotové výdavky boli uhradené ku dňu podania návrhu na zrušenie konkurzu, konštatuje, že súd prvej inštancie preto nepostupoval vecne správne, ak vo výroku IV. rozhodol o ich nepriznaní. Predmetné výdavky, ako hotové výdavky správcu, neboli správcom uplatnené titulom ich úhrady. Z dôvodu, že žiadna časť náhrady hotových výdavkov správcu nezostala neuspokojená ako pohľadávka proti podstate, nevznikol právny dôvod vydať rozhodnutie o ich nepriznaní. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd v zhode so závermi, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní zo dňa 04.10.2016, doručenom súdu dňa 05.10.2016 (č. l. 1547-1548), zistil, že sú naplnené všetky zákonné dôvody pre zrušenie výroku IV. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 20.09.2016, bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. 6. V zmysle vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zrušuje odvolaním napadnutý výrok II. a výrok IV. uznesenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu, bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. 7. Súd prvej inštancie, preto z dôvodov vyššie uvedených, nepostupoval vecne správne, ak na takto zistenom skutkovom základe vydal výrok II. a výrok IV. rozhodnutia dňa 20.09.2016 v konaní pod č. k. 36K/19/2013. 8. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a výroku IV., bez vrátenia veci tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. 9. Podľa § 396 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 10. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, súd rozhodnutie zruší len, ak neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil v súlade s § 391 ods. 1 CSP, bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V danom prípade odvolací súd nenašiel dôvody pre vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).