Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206214054 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206214054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: X. G., I. XX.X.XXXX, Z. Z. XXX/XX, M.T., Š. T. M. L. zastúpený JUDr. Ján Hlaváč, advokát, AK so sídlom Ružová 5, Rožňava proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44Eur (12 847,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 8C/327/2006 - 230 zo dňa 8.6.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 8C/327/2006 - 230 zo dňa 8.6.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 8C/327/2006 - 230 zo dňa 8.6.2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 426,44 Eur (12.847,- Sk) z titulu nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t.j. ku dňu 10.9.2002. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 21,24 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Okresný súd Bratislava II mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného respektíve u jeho právneho predchodcu a svoj nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 odvodil z ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy uzavretej na rok 2001 až 2003 medzi Slovenským plynárenským priemyslom, š.p.(právny predchodca žalobcu) a Plynárenským odborovým zväzom (ďalej aj POZ), podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy, dosiahnutej v predchádzajúcom roku. Termín vyplatenia podielov bol v Kolektívnej zmluve stanovený na výplatný termín za mesiac august príslušného roka. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou a trval aj v roku 2011. Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorý bol podpísaný dňa 11.12.2001 došlo k zrušeniu ustanovenia § 14 - Podiely na hospodárskych výsledkoch pre rok 2001. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom odvolávajúc sa na Výkaz ziskov a strát žalovaného k 31.12.2001, ktorý bol predložený aj daňovému úradu a z ktorého pre rozhodné obdobie jednoznačne vyplýva záporný hospodársky výsledok. Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí SR H.. X. S. v kolektívnom spore o plnenie Kolektívnej zmluvy svojim rozhodnutím zo dňa 1.6.2004 uložil Slovenskému plynárenskému priemyslu , a.s. povinnosť zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u zamestnávateľa práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12.847,- Sk ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007, sp. zn. 4Sp/34/2006 <http://merit.slv.cz/4Sp/34/2006> zrušil rozhodnutie rozhodcu pre kolektívne spory č. 11, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000, pre jeho nepreskúmateľnosť. R.. V. N. ako rozhodca pre kolektívne spory číslo 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000 vydal dňa 17.12.2007 ďalšie rozhodnutie, ktorým nepriznal nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením sp. zn. 3Sp 28/2011 <http://merit.slv.cz/3Sp28/2011> zo dňa 10. 1. 2012 rozhodnutie rozhodcu z 17.12.2007 vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a vec vrátil rozhodcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave poukázal na to, že ani v poradí druhé rozhodnutie nevyhovuje požiadavke riadnej preskúmateľnosti rozhodnutia, čo do celistvosti a komplexnosti dôvodov a vysporiadaním sa s námietkami, ktoré boli vznesené už vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu zo dňa 1. 5. 2004, ktorá vada bola aj tomuto predchádzajúcemu rozhodnutiu vytknutá v zrušujúcom uznesení súdu zo dňa 28. 9. 2007, sp. zn. 4 Sp 34/2006 <http:// merit.slv.cz/4Sp34/2006>. 3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §20 odseky 1,2,3 , § 11 odseky 1,2,3,4 , § 112 odseky 1,2,3 zákona č. 65/1965 Z . z - Zákonník práce v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej aj Zákonník práce) a uviedol, že pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku na výplatu tejto pohyblivej zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ neexistuje norma upravujúca priznanie podielov podľa vopred vydaných interných predpisov, dojednaní v dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na jej priznaní, ak je priznaná - teda existuje nárok na jej vyplatenie napríklad v kolektívnej zmluve - stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súd bolo ustanovenie Kolektívnej zmluvy, a to § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" pre rok 2001 zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti dňa 11.12.2001, ktorý dodatok za POZ uzavrel a podpísal jeho predseda L.Z. N., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu SPP, š.p. uzavretú na roky 2001 až 2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2, ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu zmluvu SPP, akciovej spoločnosti na roky 2002 až 2003. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/708/2013 zo dňa 27.01.2014, podľa ktorého sporný Dodatok č. 3 zrušil nárok na vyplatenie podielu na hospodárskych výsledkoch žalovaného za rok 2001. Nové ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo prijaté, preto sa vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy žalobcu. V danom prípade dňa 1.4.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š. p., na roky 2001 až 2003. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej predmetom Dodatku č. 3 bola dohoda, ktorou zmluvné strany pozastavili účinnosť predmetného ustanovenia § 14, pričom toto jednoznačne časovo ohraničili odo dňa 11.12.2001 do 31.12. 2001 a obdobie pred tým aj potom zostalo dodatkom nedotknuté. Súd prvej inštancie dospel k záveru , že ak by zmluvné strany chceli prejaviť svoju vôľu a pozastaviť účinnosť § 14 len na určité časové obdobie, resp. ak by mal prejav vôle smerovať k tomu, že samotný dodatok sa má týkať nárokov vzniknutých v roku 2000, samotná slovná formulácia by musela byť odlišná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že hoci žalobca predložil súdu viaceré listinné dôkazy (osvedčujúce síce snahu žalovaného o kompromisné riešenie sporného nároku, ku ktorému ale v konečnom dôsledku nedošlo), obsahom ani jedného z nich nebolo osvedčenie vzniku opätovnej povinnosti zamestnávateľa tvoriť a vyplácať zamestnancom podiely na hospodárskych výsledkoch za rok 2001. Zrušením § 14 kolektívnej zmluvy došlo k zrušeniu povinnosti vyplácať podiely pre rok 2001 a žiadnym iným relevantným právnym úkonom nebola táto povinnosť opätovne konštituovaná. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj tvrdením žalobcu, že v podstate žalovaný svojím konaním osvedčil, že sám sa cítil byť povinný zaplatiť svojim zamestnancom podiel na hospodárskom výsledku spoločnosti za rok 2001. V tejto súvislosti poukázal na návrh na zaplatenie 50% z nárokov. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že nemôže pripísať takémuto konaniu žalovaného atribút prejavu vôle smerujúceho k uznaniu nároku. Poukázal na to, že tento návrh bol prednesený na rokovaní, ktorého cieľom bolo riešenie daného problému, avšak nemožno ho stotožňovať s uznaním dlhu ako takého. Aj v prípade, že by nárok žalobcu na zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s., pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001, nebola v danom prípade splnená základná podmienka, pretože žalovaný nedosiahol v rozhodnom období (v roku 2001) kladný hospodársky výsledok. Súd prvej inštancie zastáva názor , že z hľadiska určenia hospodárskeho výsledku je rozhodujúci Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 predkladaný žalovaným Daňovému úradu a nie výročná správa, ako tvrdí žalobca. Výročná správa sa zostavuje na základe iných finančných ukazovateľov (vypracováva sa tzv. konsolidovaná závierka) a táto z právneho hľadiska pre posúdenie hospodárskeho výsledku žalovaného nemôže byť záväzná. Jediným záväzným a určujúcim dokumentom v tomto prípade je výkaz predkladaný príslušnému daňovému úradu, z ktorého jednoznačne pre dané obdobie vyplýva záporný hospodársky výsledok (strata). Z uvedeného dôvodu preto žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že obdobná situácia nastala už v predchádzajúcom kalendárnom roku 2000, kedy spoločnosť žalovaného taktiež dosiahla záporný hospodársky výsledok. Z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku za rok 2000, spôsobeného dodatočným odvodom žalovaného do štátneho rozpočtu, zamestnancom obdobne nevznikol nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku, čo riešilo predstavenstvo a dozorná rada vyplatením jednorazových odmien. Teda už v predchádzajúcom roku vznikla obdobná situácia, kedy z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku zamestnancom nárok na vyplatenie podielu v zmysle Kolektívnej zmluvy nevznikol. Keďže pre rok 2001 neprijalo predstavenstvo SPP, a.s. rozhodnutie o vyplatení odmien nahradzujúcich podiel zamestnancov na hospodárskom výsledku, nevznikol zamestnancom z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku nárok na vyplatenie podielu v roku 2001. Opierajúc sa o vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania a to súdny poplatok za podaný odpor v sume 21,24 Eur. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania zo dňa 14.8.2014 s tým, že kolektívny spor o plnenie záväzkov z Kolektívnej zmluvy za rok 2001 (podiely) medzi žalovaným a Plynárenským odborovým zväzom nie je právoplatne skončený, pretože proti rozhodnutiu rozhodcu R.. V. N. zo dňa 4.1.2014 podal Plynárenský odborový zväz opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, (§ 205 ods. 1, pís. c/ a d/ v spojení s ustanovením § 221 ods.1 pís. h/ OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/> ) a správne a presvedčivo sa nevysporiadal s problematikou ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003, pretože Dodatok č. 3 pojednáva jednoznačne o skutočnosti, že na rok 2001 sa ruší celý paragraf. Podľa ustanovení predmetnej Kolektívnej zmluvy, podiely na hospodárskom výsledku mali byť vyplácané v príslušnom roku (2001) za hospodárske výsledky z roku 2000. Tieto skutočnosti náležite vysvetlili signatári Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 - 2003, ako aj príslušných dodatkov a je pre neho nepochopiteľné, prečo žalovaný a aj samotný súd odmieta akceptovať vyhlásenia signatárov zmluvy o okolnostiach uzatvorenia Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve. Súdu prvej inštancie vytkol aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného, spočívajúcich v náhrade súdneho poplatku za odpor, pretože v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konanie vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv je od poplatku oslobodené a teda nie je správne, aby tieto nedostatky boli pripísané na vrub žalobcu. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol aj záver, že riadok 60 Výkazu ziskov a strát žalovaného za rok 2001 má prioritu pred Výkazom ziskov a strát žalovaného za rok 2001 založeného v Zbierke listín registrového súdu, ktorý je nesprávnym posúdením pričom súd prvej inštancie neuviedol ani právny predpis, podľa ktorého takéto priority určil. Uviedol, že zotrváva na svojom tvrdení, že žalovaný za rok 2001 vykázal zisk 404 mil. Sk. Žalobca navrhol , aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, žiadal pripustiť možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania podľa § 238 ods. 3 OSP. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že znenie Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve uzatvorenej dňa 11.12.2001 na roky 2001 až 2003 je jednoznačné a vyplýva z neho, že zmluvné strany sa pre rok 2001 dohodli na zrušení § 14, ktorý upravoval povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, čo znamená, že zamestnávateľ takúto povinnosť v roku 2001 nemal a zamestnancom nárok na vyplatenie podielov nevznikol. Dodatok bol podpísaný osobami oprávnenými na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu a samotný POZ nepopieral existenciu a platnosť Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve. Žalovaný uviedol, že ak by sa aj zmluvné strany na zmene kolektívnej zmluvy nedohodli, zamestnancom by nárok na podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001 nevznikol aj z dôvodu hospodárskeho výsledku za rok 2001, ktorým bola strata a preto nebol splnený predpoklad na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku zamestnancom. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na ďalšie rozsudky Krajského súdu v Bratislave so zhodným predmetom sporu, ktorými boli potvrdené rozsudky Okresného súdu Bratislava II, ktorými boli žaloby zamietnuté (sp.zn. 6Co/640/2013 <http://merit.slv.cz/6Co/640/2013>, 6Co/708/2013 <http://merit.slv.cz/6Co/708/2013>). Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 6. K vyjadreniu žalovaného žalobca stanovisko nezaujal. 7 . Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9 . Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10 . V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o tom, že vo veci neboli splnené podmienky pre vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo žalobe nebolo vyhovené. 11. Právnym základom podanej žaloby malo byť ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003, ktoré zamestnávateľovi ukladalo povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, a ktoré mali byť zamestnancom SPP, š.p. vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka. Kolektívna zmluva bola podpísaná dňa 29. 5. 2001 za SPP, š.p. jeho generálnym riaditeľom a za Plynárenský odborový zväz jeho predsedom. Ustanovenia Kolektívnej zmluvy boli následne menené a dopĺňané, pričom pre posudzovaný prípad je rozhodujúcim Dodatok č. 3, ktorý bol prijatý v nasledovnom znení: "v súlade s ustanovením zákona č. 2/1991 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/2/> Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení zmien a doplnkov a časťou I § 4 bod 2 Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 sa zmluvné strany dohodli na tomto dodatku: 1. §14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch"- pre rok 2001 sa ruší celý paragraf. Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú na § 14 "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 a nadobúda účinnosť dňom jeho podpisu zmluvnými stranami". Dodatok bol podpísaný dňa 11. 12.2001 za SPP, a.s. R.. W. Y. predsedom predstavenstva SPP, a.s., generálnym riaditeľom a R.. X. G. členom predstavenstva SPP, a.s. a za POZ predsedom L. N.. Zo znenia predmetného dodatku č. 3 je nepochybné, že zmena Kolektívnej zmluvy smerovala k zrušeniu povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa na vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa pre rok 2001. Pokiaľ ide o výklad sporného dodatku č. 3, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Dodatok č. 3 zrušil nárok na vyplatenie podielu na hospodárskych výsledkoch žalovaného za rok 2001. Tento záver vyplýva z výkladu použitého slovného spojenia „ruší sa celý paragraf 14 pre rok 2001“. Ak teda §14 v jeho znení upravoval „povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, tak jeho zrušenie pre rok 2001 znamená, že v roku 2001 takúto povinnosť zamestnávateľ nemal. Keďže za rok 2001 zamestnávateľ takúto povinnosť nemal, nevznikol zamestnancom ani nárok na jeho vyplatenie vo výplatnom termíne august 2002. Iný výklad by znamenal zmenu respektíve doplnenie toho, čo v predmetnom dodatku nebolo vôbec obsiahnuté - vyjadrené . Je totiž rozdiel medzi zrušením „celého“ paragrafu 14 pre rok 2001 (t.j. dochádza k zrušeniu povinnosti žalovaného vytvoriť podiel a tým aj k zrušeniu oprávnenia domáhať sa jeho vyplatenia vrátane zrušenia jeho splatnosti) a nevyplatením splatného nároku. Ak by mal výklad dodatku smerovať k tomu, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov sa týkala len roku 2000 respektíve, že toto ustanovenie bolo časovo ohraničené (obdobie predtým a potom zostalo nedotknuté), tak by tomu musela zodpovedať aj jeho formulácia . Účastníkmi právneho vzťahu zvolená formuláciu „ruší sa celý paragraf 14 pre rok 2001 nie možné vykladať ináč, ako v zmysle , že pre rok 2001 povinnosť zamestnávateľa vytvoriť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej u zamestnávateľa za rok 2001 nevznikla. Tým nevznikol ani nárok zamestnancov na ich vyplatenie. Nárok žalobcu preto nie je dôvodný. 12. V danej veci je podstatná tiež skutočnosť, ktorá sa týka formulácie samotného § 14 Kolektívnej zmluvy, ktorý nevykazuje znaky dostatočnej určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, pretože okrem povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, ďalšie podrobnosti vzniku tohto nároku, s výnimkou jeho splatnosti, na jeho vyplatenie ponecháva na úpravu vnútropodnikovým predpisom, ktoré žalovaný neprijal. Z uvedeného potom nie je jednoznačné, komu takéto nároky vznikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa vzťahujú aj na prípady dosiahnutia záporného hospodárskeho výsledku, čo spochybňuje samotnú platnosť citovaného ustanovenia Kolektívnej zmluvy pre jeho neurčitosť. 13. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/>). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie právne danú vec posúdil podľa ustanovení § 20 odseky 1,2,3 , § 11 odseky 1,2,3,4 , § 112 odseky 1,2,3 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom období. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ale neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíta a aký právny záver súdu je nesprávny, respektíve ako mal súd prvej inštancie danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru žalobcu správny právny predpis mal súd prvej inštancie na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania žalobcu nevyplýva a pochybenie súdu prvej inštancie nezistil ani odvolací súd. 15. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na to, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> (§ 191 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti . V posudzovanej veci súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. 16. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo strany súdneho sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97 <http://merit.slv.cz/I.US97/97>). Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana súdneho sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, respektíve toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana súdneho sporu. 17. Nedôvodná je aj námietka žalobcu , že súd prvej inštancie pochybil, keď sa nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania zo dňa 14.8.2014 . Z ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ OSP vyplýva, že ide o fakultatívne prerušenie občianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b/ prvá veta OSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>, kedy je povinný prerušiť svoje konanie, pretože jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám (v podobe rozhodnutia prejudiciálnej alebo predbežnej otázky). Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale sa prejaví v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci; toto riešenie má byť rozvedené iba v dôvodoch rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že súd konanie môže prerušiť alebo nemusí. Napriek tomu, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na prerušenie konania nerozhodol (vyhovením návrhu alebo jeho zamietnutím), sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s otázkou, že v prípade, ak by aj ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy nebolo zrušené Dodatkom č. 3, pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku (nárok žalobcu uplatnený v konaní) by nebol splnený základný predpoklad, a to dosiahnutie kladného hospodárskeho výsledku v rozhodnom období. 18. V danej veci bolo predmetom konania splnenie záväzku, ktorého základ vyplýval z kolektívnej zmluvy. 19. Podľa § 4 ods. 1 písm. f zákona č. 71/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/71/> o súdnych poplatkoch v znení k rozhodnému obdobiu je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv. 20. Podľa § 11 odsek 1 zákona č. 71/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/71/> poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomocí. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. 21. Podľa § 12 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/ > ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu. 22. Podľa § 13 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/ > o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním. 23. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 22.5.2008 sp. zn. IV. ÚS 312/07 <http://merit.slv.cz/ IV.US312/07> zaplatený súdny poplatok predstavuje finančné prostriedky, na vrátenie ktorých má účastník súdneho konania legitímnu nádej za splnenia zákonných podmienok (napríklad v rámci náhrady trov konania pri priaznivom rozhodnutí v merite veci alebo pri vrátení súdneho poplatku v zákonom predvídaných prípadoch), a preto ich možno podriadiť pod pojem majetok, respektíve vlastnícke právo, ktorému je v súlade s judikatúrou ústavného súdu i ESĽP poskytovaná ochrana podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. 24. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu že predmetné konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, z ktorého dôvodu žalovanému nemala byť uznesením Okresného súdu Rožňava č. k. 14Ro/3802005 - 13 z 18. 10. 2005 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu č. k. 14Ro/380/2005-7 z 8.9.2005 . Žalovaný súdny poplatok zaplatil dňa 9.11.2005. Napriek tomu je však rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vecne správne, pretože rešpektuje zásadu zodpovednosti za výsledok v spore. V danej veci bol žalovaný plne úspešnou stranou v spore a trovy konania, ktoré mu boli súdom prvej inštancie priznané k náhrade aj reálne vynaložil. 25. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP) s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil. 26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobcovi , ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Návrhu žalobcu , aby odvolací súd v prípade, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí , pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/> v znení účinnom do 30.6.2016 nebolo možné vyhovieť, pretože Civilný sporový poriadok, takýto procesný postup neumožňuje. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).