Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/47/2016 z 21. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2017, sp. zn. 2Co/47/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1206214054.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/47/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1206214054.1 | 2017-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 20 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb., § 20 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb., Zákonník práce (65/1965 Zb.), § 20 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/81aaa820-90bb-4361-8ff9-63fd87ff781b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1206214054.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/47/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206214054
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206214054.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia
senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: X. G., I. XX.X.XXXX, Z.
Z. XXX/XX, M.T., Š. T. M. L. zastúpený JUDr. Ján Hlaváč, advokát, AK so sídlom Ružová 5, Rožňava
proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO:
35 815 256, o zaplatenie 426,44Eur (12 847,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č. k. 8C/327/2006 - 230 zo dňa 8.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 8C/327/2006 - 230 zo dňa 8.6.2015
p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 8C/327/2006 - 230 zo dňa 8.6.2015 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 426,44 Eur (12.847,- Sk) z titulu nevyplateného
podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t.j. ku
dňu 10.9.2002. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania vo výške 21,24 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Okresný súd Bratislava II mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca pracoval
u žalovaného respektíve u jeho právneho predchodcu a svoj nárok na vyplatenie podielu na
hospodárskom výsledku za rok 2001 odvodil z ustanovenia § 14 Kolektívnej zmluvy uzavretej na
rok 2001 až 2003 medzi Slovenským plynárenským priemyslom, š.p.(právny predchodca žalobcu) a
Plynárenským odborovým zväzom (ďalej aj POZ), podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť
v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy,
dosiahnutej v predchádzajúcom roku. Termín vyplatenia podielov bol v Kolektívnej zmluve stanovený
na výplatný termín za mesiac august príslušného roka. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol
založený pracovnou zmluvou a trval aj v roku 2011. Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP,
akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorý bol podpísaný dňa 11.12.2001 došlo k
zrušeniu ustanovenia § 14 - Podiely na hospodárskych výsledkoch pre rok 2001. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom odvolávajúc sa na Výkaz ziskov
a strát žalovaného k 31.12.2001, ktorý bol predložený aj daňovému úradu a z ktorého pre rozhodné
obdobie jednoznačne vyplýva záporný hospodársky výsledok. Rozhodca pre kolektívne spory č. 11
Ministerstva práce, sociálnych vecí SR H.. X. S. v kolektívnom spore o plnenie Kolektívnej zmluvy
svojim rozhodnutím zo dňa 1.6.2004 uložil Slovenskému plynárenskému priemyslu , a.s. povinnosť
zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u zamestnávateľa práce v hlavnom
pracovnom pomere sumu 12.847,- Sk ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001. Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007, sp. zn. 4Sp/34/2006 
zrušil rozhodnutie rozhodcu pre kolektívne spory č. 11, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny



vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy
SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000, pre jeho nepreskúmateľnosť. R.. V.
N. ako rozhodca pre kolektívne spory číslo 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci
vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p.
uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000 vydal dňa 17.12.2007 ďalšie rozhodnutie, ktorým
nepriznal nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001. Krajský súd v Bratislave
svojím uznesením sp. zn. 3Sp 28/2011 zo dňa 10. 1. 2012 rozhodnutie
rozhodcu z 17.12.2007 vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a
vec vrátil rozhodcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave poukázal
na to, že ani v poradí druhé rozhodnutie nevyhovuje požiadavke riadnej preskúmateľnosti rozhodnutia,
čo do celistvosti a komplexnosti dôvodov a vysporiadaním sa s námietkami, ktoré boli vznesené už
vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu zo dňa 1. 5. 2004, ktorá vada bola aj tomuto predchádzajúcemu
rozhodnutiu vytknutá v zrušujúcom uznesení súdu zo dňa 28. 9. 2007, sp. zn. 4 Sp 34/2006 .
3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §20 odseky
1,2,3 , § 11 odseky 1,2,3,4 , § 112 odseky 1,2,3 zákona č. 65/1965 Z . z - Zákonník práce v znení
účinnom v rozhodnom období (ďalej aj Zákonník práce) a uviedol, že pracovná zmluva, prípadne
kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku na výplatu tejto pohyblivej
zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na ich výplatu zamestnanec
získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ neexistuje norma upravujúca
priznanie podielov podľa vopred vydaných interných predpisov, dojednaní v dohodách o mzde, prípadne
kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii zamestnávateľa a len ťažko
si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na jej priznaní, ak je priznaná
- teda existuje nárok na jej vyplatenie napríklad v kolektívnej zmluve - stane sa jej vyplatenie zložkou
nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súd bolo ustanovenie Kolektívnej zmluvy, a to
§ 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch" pre rok 2001 zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve
SPP, akciovej spoločnosti dňa 11.12.2001, ktorý dodatok za POZ uzavrel a podpísal jeho predseda
L.Z. N., ktorý za POZ rovnako uzavrel a podpísal aj Kolektívnu zmluvu SPP, š.p. uzavretú na roky
2001 až 2003, všetky jej predchádzajúce dodatky č. 1, 2, ako aj posledný dodatok č. 4 a Kolektívnu
zmluvu SPP, akciovej spoločnosti na roky 2002 až 2003. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/708/2013 zo dňa 27.01.2014, podľa ktorého
sporný Dodatok č. 3 zrušil nárok na vyplatenie podielu na hospodárskych výsledkoch žalovaného
za rok 2001. Nové ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok
2001 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo prijaté, preto sa vyplatenie podielov na
hospodárskom výsledku za rok 2001 nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy žalobcu. V danom prípade
dňa 1.4.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu, a.s.,
na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š. p., na roky 2001 až
2003. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej predmetom Dodatku č.
3 bola dohoda, ktorou zmluvné strany pozastavili účinnosť predmetného ustanovenia § 14, pričom toto
jednoznačne časovo ohraničili odo dňa 11.12.2001 do 31.12. 2001 a obdobie pred tým aj potom zostalo
dodatkom nedotknuté. Súd prvej inštancie dospel k záveru , že ak by zmluvné strany chceli prejaviť svoju
vôľu a pozastaviť účinnosť § 14 len na určité časové obdobie, resp. ak by mal prejav vôle smerovať k
tomu, že samotný dodatok sa má týkať nárokov vzniknutých v roku 2000, samotná slovná formulácia by
musela byť odlišná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že hoci žalobca predložil súdu viaceré listinné
dôkazy (osvedčujúce síce snahu žalovaného o kompromisné riešenie sporného nároku, ku ktorému
ale v konečnom dôsledku nedošlo), obsahom ani jedného z nich nebolo osvedčenie vzniku opätovnej
povinnosti zamestnávateľa tvoriť a vyplácať zamestnancom podiely na hospodárskych výsledkoch za
rok 2001. Zrušením § 14 kolektívnej zmluvy došlo k zrušeniu povinnosti vyplácať podiely pre rok 2001 a
žiadnym iným relevantným právnym úkonom nebola táto povinnosť opätovne konštituovaná. Súd prvej
inštancie sa zaoberal aj tvrdením žalobcu, že v podstate žalovaný svojím konaním osvedčil, že sám sa
cítil byť povinný zaplatiť svojim zamestnancom podiel na hospodárskom výsledku spoločnosti za rok
2001. V tejto súvislosti poukázal na návrh na zaplatenie 50% z nárokov. Súd prvej inštancie k tomu
uviedol, že nemôže pripísať takémuto konaniu žalovaného atribút prejavu vôle smerujúceho k uznaniu
nároku. Poukázal na to, že tento návrh bol prednesený na rokovaní, ktorého cieľom bolo riešenie daného
problému, avšak nemožno ho stotožňovať s uznaním dlhu ako takého. Aj v prípade, že by nárok žalobcu
na zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku
Kolektívnej zmluve SPP, a.s., pre vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001, nebola
v danom prípade splnená základná podmienka, pretože žalovaný nedosiahol v rozhodnom období (v



roku 2001) kladný hospodársky výsledok. Súd prvej inštancie zastáva názor , že z hľadiska určenia
hospodárskeho výsledku je rozhodujúci Výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu k 31.12.2001 predkladaný
žalovaným Daňovému úradu a nie výročná správa, ako tvrdí žalobca. Výročná správa sa zostavuje na
základe iných finančných ukazovateľov (vypracováva sa tzv. konsolidovaná závierka) a táto z právneho
hľadiska pre posúdenie hospodárskeho výsledku žalovaného nemôže byť záväzná. Jediným záväzným
a určujúcim dokumentom v tomto prípade je výkaz predkladaný príslušnému daňovému úradu, z ktorého
jednoznačne pre dané obdobie vyplýva záporný hospodársky výsledok (strata). Z uvedeného dôvodu
preto žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001. Súd
prvej inštancie poukázal aj na to, že obdobná situácia nastala už v predchádzajúcom kalendárnom
roku 2000, kedy spoločnosť žalovaného taktiež dosiahla záporný hospodársky výsledok. Z dôvodu
záporného hospodárskeho výsledku za rok 2000, spôsobeného dodatočným odvodom žalovaného do
štátneho rozpočtu, zamestnancom obdobne nevznikol nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom
výsledku, čo riešilo predstavenstvo a dozorná rada vyplatením jednorazových odmien. Teda už v
predchádzajúcom roku vznikla obdobná situácia, kedy z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku
zamestnancom nárok na vyplatenie podielu v zmysle Kolektívnej zmluvy nevznikol. Keďže pre rok 2001
neprijalo predstavenstvo SPP, a.s. rozhodnutie o vyplatení odmien nahradzujúcich podiel zamestnancov
na hospodárskom výsledku, nevznikol zamestnancom z dôvodu záporného hospodárskeho výsledku
nárok na vyplatenie podielu v roku 2001. Opierajúc sa o vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 odsek
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania a to súdny poplatok za podaný odpor v sume 21,24 Eur.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania zo dňa 14.8.2014 s tým, že kolektívny spor
o plnenie záväzkov z Kolektívnej zmluvy za rok 2001 (podiely) medzi žalovaným a Plynárenským
odborovým zväzom nie je právoplatne skončený, pretože proti rozhodnutiu rozhodcu R.. V. N. zo dňa
4.1.2014 podal Plynárenský odborový zväz opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave. Uviedol,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, (§ 205 ods. 1, pís. c/
a d/ v spojení s ustanovením § 221 ods.1 pís. h/ OSP ) a správne a presvedčivo sa nevysporiadal s problematikou ustanovenia § 14 Kolektívnej
zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003, pretože Dodatok č. 3 pojednáva jednoznačne o skutočnosti,
že na rok 2001 sa ruší celý paragraf. Podľa ustanovení predmetnej Kolektívnej zmluvy, podiely na
hospodárskom výsledku mali byť vyplácané v príslušnom roku (2001) za hospodárske výsledky z roku
2000. Tieto skutočnosti náležite vysvetlili signatári Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 - 2003,
ako aj príslušných dodatkov a je pre neho nepochopiteľné, prečo žalovaný a aj samotný súd odmieta
akceptovať vyhlásenia signatárov zmluvy o okolnostiach uzatvorenia Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve.
Súdu prvej inštancie vytkol aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného, spočívajúcich
v náhrade súdneho poplatku za odpor, pretože v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm. e/ zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konanie vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv je od
poplatku oslobodené a teda nie je správne, aby tieto nedostatky boli pripísané na vrub žalobcu. Súdu
prvej inštancie ďalej vytkol aj záver, že riadok 60 Výkazu ziskov a strát žalovaného za rok 2001 má
prioritu pred Výkazom ziskov a strát žalovaného za rok 2001 založeného v Zbierke listín registrového
súdu, ktorý je nesprávnym posúdením pričom súd prvej inštancie neuviedol ani právny predpis, podľa
ktorého takéto priority určil. Uviedol, že zotrváva na svojom tvrdení, že žalovaný za rok 2001 vykázal
zisk 404 mil. Sk. Žalobca navrhol , aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdí, žiadal pripustiť možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania podľa § 238
ods. 3 OSP. 
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že znenie Dodatku č. 3 ku Kolektívnej
zmluve uzatvorenej dňa 11.12.2001 na roky 2001 až 2003 je jednoznačné a vyplýva z neho, že zmluvné
strany sa pre rok 2001 dohodli na zrušení § 14, ktorý upravoval povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť
v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy
dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, čo znamená, že zamestnávateľ takúto povinnosť v
roku 2001 nemal a zamestnancom nárok na vyplatenie podielov nevznikol. Dodatok bol podpísaný
osobami oprávnenými na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu a samotný POZ nepopieral existenciu
a platnosť Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve. Žalovaný uviedol, že ak by sa aj zmluvné strany na
zmene kolektívnej zmluvy nedohodli, zamestnancom by nárok na podiel na hospodárskom výsledku za



rok 2001 nevznikol aj z dôvodu hospodárskeho výsledku za rok 2001, ktorým bola strata a preto nebol
splnený predpoklad na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku zamestnancom. V tejto súvislosti
poukázal žalovaný aj na ďalšie rozsudky Krajského súdu v Bratislave so zhodným predmetom sporu,
ktorými boli potvrdené rozsudky Okresného súdu Bratislava II, ktorými boli žaloby zamietnuté (sp.zn.
6Co/640/2013 , 6Co/708/2013 ). Z
týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. K vyjadreniu žalovaného žalobca stanovisko nezaujal.
7 . Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379
a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp.
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9 . Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
10 . V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijatý záver o tom, že vo veci neboli splnené podmienky pre vyplatenie podielu na
hospodárskom výsledku za rok 2001 dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého
rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v
dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo žalobe nebolo vyhovené.
11. Právnym základom podanej žaloby malo byť ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy SPP š.p.
uzatvorenej na roky 2001 až 2003, ktoré zamestnávateľovi ukladalo povinnosť zabezpečiť tvorbu
podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v
predchádzajúcom roku, a ktoré mali byť zamestnancom SPP, š.p. vyplatené vo výplatnom termíne
za mesiac august príslušného roka. Kolektívna zmluva bola podpísaná dňa 29. 5. 2001 za SPP, š.p.
jeho generálnym riaditeľom a za Plynárenský odborový zväz jeho predsedom. Ustanovenia Kolektívnej
zmluvy boli následne menené a dopĺňané, pričom pre posudzovaný prípad je rozhodujúcim Dodatok č.
3, ktorý bol prijatý v nasledovnom znení: "v súlade s ustanovením zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení zmien a doplnkov a
časťou I § 4 bod 2 Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 sa zmluvné strany dohodli na
tomto dodatku: 1. §14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch"- pre rok 2001 sa ruší celý paragraf.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú na § 14 "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. Tento dodatok
je neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 a nadobúda účinnosť
dňom jeho podpisu zmluvnými stranami". Dodatok bol podpísaný dňa 11. 12.2001 za SPP, a.s. R.. W.
Y. predsedom predstavenstva SPP, a.s., generálnym riaditeľom a R.. X. G. členom predstavenstva
SPP, a.s. a za POZ predsedom L. N.. Zo znenia predmetného dodatku č. 3 je nepochybné, že zmena
Kolektívnej zmluvy smerovala k zrušeniu povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa na vyplatenie
podielov na hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa pre rok 2001. Pokiaľ ide o výklad sporného
dodatku č. 3, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Dodatok č. 3 zrušil nárok
na vyplatenie podielu na hospodárskych výsledkoch žalovaného za rok 2001. Tento záver vyplýva z
výkladu použitého slovného spojenia „ruší sa celý paragraf 14 pre rok 2001“. Ak teda §14 v jeho znení
upravoval „povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych
výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, tak jeho
zrušenie pre rok 2001 znamená, že v roku 2001 takúto povinnosť zamestnávateľ nemal. Keďže za rok
2001 zamestnávateľ takúto povinnosť nemal, nevznikol zamestnancom ani nárok na jeho vyplatenie



vo výplatnom termíne august 2002. Iný výklad by znamenal zmenu respektíve doplnenie toho, čo v
predmetnom dodatku nebolo vôbec obsiahnuté - vyjadrené . Je totiž rozdiel medzi zrušením „celého“
paragrafu 14 pre rok 2001 (t.j. dochádza k zrušeniu povinnosti žalovaného vytvoriť podiel a tým aj
k zrušeniu oprávnenia domáhať sa jeho vyplatenia vrátane zrušenia jeho splatnosti) a nevyplatením
splatného nároku. Ak by mal výklad dodatku smerovať k tomu, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť
tvorbu podielov sa týkala len roku 2000 respektíve, že toto ustanovenie bolo časovo ohraničené (obdobie
predtým a potom zostalo nedotknuté), tak by tomu musela zodpovedať aj jeho formulácia . Účastníkmi
právneho vzťahu zvolená formuláciu „ruší sa celý paragraf 14 pre rok 2001 nie možné vykladať ináč,
ako v zmysle , že pre rok 2001 povinnosť zamestnávateľa vytvoriť tvorbu podielov na hospodárskych
výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej u zamestnávateľa za rok 2001 nevznikla. Tým
nevznikol ani nárok zamestnancov na ich vyplatenie. Nárok žalobcu preto nie je dôvodný.
12. V danej veci je podstatná tiež skutočnosť, ktorá sa týka formulácie samotného § 14 Kolektívnej
zmluvy, ktorý nevykazuje znaky dostatočnej určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka , pretože okrem povinnosti
zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, ďalšie podrobnosti vzniku
tohto nároku, s výnimkou jeho splatnosti, na jeho vyplatenie ponecháva na úpravu vnútropodnikovým
predpisom, ktoré žalovaný neprijal. Z uvedeného potom nie je jednoznačné, komu takéto nároky
vznikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa vzťahujú aj na prípady dosiahnutia záporného
hospodárskeho výsledku, čo spochybňuje samotnú platnosť citovaného ustanovenia Kolektívnej zmluvy
pre jeho neurčitosť.
13. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie právne danú vec posúdil
podľa ustanovení § 20 odseky 1,2,3 , § 11 odseky 1,2,3,4 , § 112 odseky 1,2,3 Zákonníka práce v znení
účinnom v rozhodnom období. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie, ale neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíta a aký právny záver súdu je
nesprávny, respektíve ako mal súd prvej inštancie danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa
názoru žalobcu správny právny predpis mal súd prvej inštancie na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu
preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania žalobcu nevyplýva
a pochybenie súdu prvej inštancie nezistil ani odvolací súd.
15. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na to, že tento odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 OSP (§ 191 CSP ) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti . V posudzovanej
veci súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav
veci, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.
16. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo strany
súdneho sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97
). Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola
strana súdneho sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho



požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepatrí
ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, respektíve toho, aby súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana
súdneho sporu.
17. Nedôvodná je aj námietka žalobcu , že súd prvej inštancie pochybil, keď sa nevysporiadal s jeho
návrhom na prerušenie konania zo dňa 14.8.2014 . Z ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ OSP vyplýva,
že ide o fakultatívne prerušenie občianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na
rozdiel od situácie upravenej v ustanovení § 109 ods. 1 písm. b/ prvá veta OSP , kedy je povinný prerušiť svoje konanie, pretože jeho rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť
ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre výsledok jeho konania. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné
opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám (v
podobe rozhodnutia prejudiciálnej alebo predbežnej otázky). Riešenie predbežnej otázky pritom súd
nevyjadrí formou výroku, ale sa prejaví v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci; toto riešenie má byť
rozvedené iba v dôvodoch rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že súd konanie môže prerušiť alebo
nemusí. Napriek tomu, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na prerušenie konania nerozhodol
(vyhovením návrhu alebo jeho zamietnutím), sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s
otázkou, že v prípade, ak by aj ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy nebolo zrušené Dodatkom č. 3, pre
vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku (nárok žalobcu uplatnený v konaní) by nebol splnený
základný predpoklad, a to dosiahnutie kladného hospodárskeho výsledku v rozhodnom období.

18. V danej veci bolo predmetom konania splnenie záväzku, ktorého základ vyplýval z kolektívnej
zmluvy.
19. Podľa § 4 ods. 1 písm. f zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení k rozhodnému obdobiu je od poplatku oslobodené súdne
konanie vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv.
20. Podľa § 11 odsek 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na
základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok
právomocí. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti ak bola námietka zaujatosti uplatnená
odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti
zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený
poplatok prevzal.
21. Podľa § 12 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení
aj bez návrhu.
22. Podľa § 13 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho
roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na
obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.
23. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 22.5.2008 sp. zn. IV. ÚS 312/07 zaplatený súdny poplatok predstavuje finančné prostriedky, na vrátenie ktorých má
účastník súdneho konania legitímnu nádej za splnenia zákonných podmienok (napríklad v rámci
náhrady trov konania pri priaznivom rozhodnutí v merite veci alebo pri vrátení súdneho poplatku
v zákonom predvídaných prípadoch), a preto ich možno podriadiť pod pojem majetok, respektíve
vlastnícke právo, ktorému je v súlade s judikatúrou ústavného súdu i ESĽP poskytovaná ochrana podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu že predmetné konanie je vecne oslobodené od
platenia súdnych poplatkov, z ktorého dôvodu žalovanému nemala byť uznesením Okresného súdu
Rožňava č. k. 14Ro/3802005 - 13 z 18. 10. 2005 uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor
proti platobnému rozkazu č. k. 14Ro/380/2005-7 z 8.9.2005 . Žalovaný súdny poplatok zaplatil dňa
9.11.2005. Napriek tomu je však rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania
vecne správne, pretože rešpektuje zásadu zodpovednosti za výsledok v spore. V danej veci bol žalovaný
plne úspešnou stranou v spore a trovy konania, ktoré mu boli súdom prvej inštancie priznané k náhrade
aj reálne vynaložil.



25. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec
samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP) s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalobcovi , ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Návrhu žalobcu , aby odvolací súd v prípade, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí , pripustil
proti svojmu rozhodnutiu dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30.6.2016 nebolo možné vyhovieť, pretože Civilný sporový
poriadok, takýto procesný postup neumožňuje.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).