Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/327/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113215685 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113215685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bratislava - Blumentál, so sídlom Vazovova č. 8, 811 07 Bratislava, IČO: 31 751 750, zastúpeného: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovanej: C. C.E., nar. X.X.XXXX, bytom J. Č.. XXXX/X, XXX XX J., zastúpenej: Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 30 792 215, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.3.2017, č.k. 10C/88/2013-113, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil žalovanej povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu v J., na J. A. Č.. X, vchod J. X, súp. č. XXXX a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1, § 3 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom (ďalej len „zákon o nájomných vzťahov k bytom“), § 34, § 39, § 711 ods. 1, § 711 ods. 3, § 711 ods. 6, § 871 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), a vecne tým, že vyhodnotil právny úkon - výpoveď zo dňa 29.2.2012, ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu absencie hmotnoprávnej podmienky použitia výpovedného dôvodu. Súd prvej inštancie tak posúdil výpoveď nájmu ako neexistentnú, a tento právny úkon posúdil ako neplatný od počiatku. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaná sa v prekluzívnej lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nedomáhala určenia neplatnosti výpovede, preto jej právo zaniklo. Mal za to, že predpokladaný právny následok - účinok mohol vyvolať len platný právny úkon, rovnako ako jednostranný právny úkon výpoveď z nájmu bytu môže vyvolať ním sledovaný cieľ len za predpokladu, že je právnym úkonom platným. Vyvodil, že žalovaná sa nemohla domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého existencia chýba, preto aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka do úvahy neprichádzala. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.. Poukázal na to, že počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2014 predložila súdu prvej inštancie nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 18.4.1994 medzi žalovanou ako nájomcom a Mestskou časťou Bratislava Staré mesto ako prenajímateľom (ďalej len „Nájomná zmluva"), o ktorej žalovaná tvrdila, že na jej základe užíva predmetný byt a zároveň nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 1.4.1997 a nájomnú zmluvu dňa 11.3.2005 (obe uzavreté medzi žalovanou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom). Keďže nadobudol byt spolu s niektorými ďalšími bytmi v budove v J. na A. J. X do svojho vlastníctva v rámci reštitúcie približne v rokoch 1995 -1996 a až do vyjadrenia žalovanej zo dňa 15.10.2014 nemal k dispozícii text nájomnej zmluvy žalovanej, nemal vedomosť o tom, že žalovaná užíva byt č. XX nie byt č. XX, ktorý žiadal vypratať, ale jej predmetom je užívanie iného bytu v rovnakej budove na ulici J. X, J. (bytu č. XX), ktorý má v nájme iná fyzická osoba. Z uvedeného vyvodil, že žalovaná nemá právny vzťah k bytu a on nikdy neprejavil súhlas s tým, aby žalovaná tento byt bez predchádzajúceho písomného právneho vzťahu s Mestskou časťou Bratislava Staré mesto, užívala. Ani z vyjadrenia Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ani z iných dôkazov založených v súdnom spise, nevyplynulo, že by žalovanej vznikol nájomný vzťah k predmetnému bytu (č. XX). Vzhľadom k uvedenému mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žalovanej prináleží (prináležal) nájomný vzťah k bytu č. XX, preto jej nesvedčí nájomný vzťah k bytu č. XX a bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť výpovede je tak povinná uvedený byt vypratať. 5. Aj v prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že žalovanej v rozhodnom čase svedčilo nájomné právo k bytu (č. XX) a stotožnil sa tak so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil keď určil, že výpoveď je absolútne neplatná, keďže právo žalovanej uplatniť neplatnosť výpovede v ust. § 711 ods. 6 v spojení s ust. § 583 Občianskeho zákonníka je a v čase uplatnenia neplatnosti výpovede bolo prekludované. Mal za to, že súd prvej inštancie prelomil ochranu prenajímateľa zakotvenú v ust. § 711 ods. 6 v spojení s ust. § 583 Občianskeho zákonníka, čo má za následok nezákonné rozhodnutie nad rámec výslovnej zákonnej úpravy. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2005, sp. zn. 2 Cdo 17/2005, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že „Je pravdou, že podstata právnej úpravy uvedenej v ustanovení §711 ods. 6 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu, chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká a že, ak túto možnosť nájomca nevyužije, v rámci iného konania súdy už nemôžu riešiť otázku platnosti výpovede z nájmu bytu ani ako otázku predbežnú. Pokiaľ možno s odvolacím súdom súhlasiť...". K problematike aplikácie ust. § 583 Občianskeho zákonníka poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 218/99 zo dňa 1.9.2000, kde Ústavný súd Českej republiky judikoval, že „Práve proto, že k zániku práva prekluzí, k némuž dochází ex lége, přihlíží soud z úřední povinnosti (právo, jež zaniklo prekluzí, nelze priznat), nelze v daném prípade z pohledu čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod, garantujícím každému pri soudní ochrane jeho práv zákonem stanovený postup, akceptovat postup odvolacího soudu, který se veci z pohledu možného zániku práva jeho včasným neuplatnením odmítí zabýval, navzdory tomu, že námitku prekluze stéžovatel v řízení sám, byťse tak stalo v jeho záveru, vznesl.". 6. Odvolateľ ďalej uviedol, že ust. § 711 ods. 6 bolo do Občianskeho zákonníka začlenené s účinnosťou od 1.9.2001 jednak na ochranu prenajímateľa, pričom nájomca si má sám proaktívne strážiť svoje práva, jednak z dôvodov právnej istoty. Vyslovil, že nie je možné, aby bolo právo napadnúť neplatnosť výpovede preskúmateľné donekonečna, preto skutočnosť, že žalovaná zanedbala svoje práva a povinnosti, nemôže byť v tomto súdom konaní daná na jeho ťarchu. Podotkol, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že situácia, kedy žalovaná užíva byt v centre J. vo vlastníctve žalobcu za nájomné približne vo výške 50 eur mesačne (pričom porovnateľné trhové nájomné za 1 izbové byty v danej lokalite sa pohybuje približne na úrovni 300 eur mesačne), je pre neho absolútne neekonomické a takáto situácia výrazne zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov a je v rozpore so zásadou dobrých mravov, nakoľko on sám je v konečnom dôsledku z takejto prevádzky bytu v strate a musí dotovať bývanie žalovanej. 7. Tým, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozsudok v zamietajúcej časti, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom a upreté právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.7.2017 a uviedla, že všetky preukázané skutočnosti odôvodňujú skutkové zistenie, že od uzavretia nájomnej zmluvy dňa 18.4.1994 až doposiaľ užíva ten istý byt, ktorý bol pôvodne označený ako byt č. XX a následne ako byt č. XX. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 64/2012, podľa ktorého nájomca môže uplatniť ust. § 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho zákonníka na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, len za predpokladu, že vôbec existuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon konkrétneho prenajímateľa urobeného voči konkrétnemu nájomcovi. V rovnakom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že absolútne neplatný právny úkon výpovede z nájmu bytu nie je možné konvalidovať uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty na podanie návrhu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Z uvedeného vyplýva, že platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože je predpokladom skončenia nájmu bytu. Súd prvej inštancie v ods. 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku tak správne argumentoval tým, že výpoveď žalobcu zo dňa 29.2.2012 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že absentuje hmotnoprávna podmienka použitia výpovedného dôvodu. Na základe uvedeného sa nemohla domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorý neexistuje, preto aplikácia ust. § 711 ods.6 Občianskeho zákonníka neprichádzala do úvahy. Ako irelevantnú vyhodnotila aj argumentáciu žalobcu o neekonomickosti nájomného, preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 9. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.10.2017. Uviedol, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by žalovaná užívala stále ten istý byt. Opätovne poukázal na to, že nakoľko žalovaná nenapadla platnosť výpovede do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, súd prvej inštancie už nemohol v zmysle ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 583 Občianskeho zákonníka skúmať platnosť výpovede nájmu z bytu. Keďže ust. § 40a Občianskeho zákonníka neodkazuje na žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa výpovede nájomnej zmluvy, nemôže byť výpoveď z nájmu bytu nikdy relatívne neplatná, naopak je buď platná alebo absolútne neplatná, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 17/2005 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 58/2006, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že aplikácia ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je možná za predpokladu, že: a) existuje výpoveď z nájmu ako jednostranný, adresný, hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a b) prenajímateľ nájomcovi výpoveď doručil. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 64/2012, podľa ktorého právny úkon výpovede nájmu bytu neexistuje, ak nebola prejavená vôľa, obsahom ktorej je výpoveď. Z uvedeného je zrejmým, že ním daná výpoveď žalovanej spĺňala všetky znaky požadované zákonom ako aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR. 10. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.10.2017 a uviedla, že závery žalobcu, že súd už nemôže skúmať platnosť výpovede, pokiaľ výpoveď fakticky existuje a uplynula prekluzívna lehota podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, protirečia názoru Najvyššieho súdu SR, ktorým v predloženom rozhodnutí 5Cdo 64/2012 žalobca argumentoval. Preto, ak súd prvej inštancie skúmal platnosť výpovede a dospel k záveru, že je absolútne neplatným právnym úkonom, je táto argumentácia v súlade s rozhodovacou praxou. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p). 13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.4.1994 uzavrela žalovaná ako nájomca s Mestskou časťou Bratislava Staré mesto ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX na J. A. č. X E. J., na dobu neurčitú. Dňa 1.4.1997 uzavrela žalovaná ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX na J. A. Č.. X E. J., na dobu neurčitú. Dňa 11.3.2005 uzavrela žalovaná ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX na J. A. Č.. X E. J., na dobu neurčitú. Listom zo dňa 29.2.2012 doručil žalobca žalovanej výpoveď nájmu bytu podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o nájomných vzťahov k bytom. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 22.3.2012. Výzvou na vypratanie bytu zo dňa 8.4.2013 vyzval žalobca žalovanú na vypratanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na J. A. Č.. X E. J.. 15. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol „že žalovaná užívala byt pôvodne označený pod č. 30 a následne označený pod č. XX, na základe platne uzavretých citovaných nájomných zmlúv, na základe ktorých nájom k bytu žalovanej vznikol v zmysle ustanovenia § 685 Občianskeho zákonníka.“ Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie uvedená v bode 17 napadnutého rozhodnutia „ žalovaná užíva byt pôvodne označený pod č. XX a nedošlo u nej od uzavretia nájomnej zmluvy k presťahovaniu sa do iného bytu, došlo len k prečíslovaniu bytu na byt č. XX..“ vyplýva z vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchu žalovanej (čl. 76 súdneho spisu) a vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (čl. 83 súdneho spisu). Žalobca v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom, preukazujúce nesprávnosť skutkových záverov súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci došlo len k prečíslovaniu bytu pôvodne označeného pod č. XX na byt s označením č. XX. Vzhľadom k uvedenému nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. 16. V podanom odvolaní odvolateľ namietal aj nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). V prejednávanej veci žalobca dôvodnosť svojej žaloby odvodzoval od naplnenia hypotézy ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o nájomných vzťahov k bytom, na základe čoho vypovedal nájomný vzťah so žalovanou s použitím ust. § 3 ods. 1 zákona o nájomných vzťahov k bytom. Odvolací súd dáva do pozornosti, že účelom zákona o nájomných vzťahov k bytom je ukončenie a stanovenie spôsobu usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, a to v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla. Pričom rozsah pôsobnosti uvedeného právneho predpisu, ktorý je vo vzťahu k ust. Občianskeho zákonníka predpisom lex specialis, vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zákona o nájomných vzťahov k bytom :“Tento zákon sa vzťahuje na byty a) v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ > a 4 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, b) v domoch alebo častiach domov, ku ktorým bolo oprávnenej osobe rozhodnutím súdu určené vlastníctvo v spore s obcou, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní oprávnená osoba alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nej alebo od jej právneho nástupcu nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a 4 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, a osoby, ktoré mali práva nájomcu alebo práva od nájomcu odvodené, naďalej byt užívajú, c) v domoch, o ktorých prebieha súdne konanie o ich vydanie podľa osobitných predpisov alebo súdne konanie o určenie vlastníctva v spore s obcou až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v týchto konaniach a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ > a 4 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, d) v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> a 4 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, e) v domoch alebo častiach domov vo vlastníctve fyzických osôb, ich dedičov alebo iných osôb, ktoré tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudli a v ktorých bolo rozhodnutím štátneho orgánu zriadené právo osobného užívania a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a 4 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.“. Zákon o nájomných vzťahov k bytom kládol na skončenie nájmu podľa jeho ustanovení okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu vyžadovaných ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka aj osobitnú náležitosť, a to preukázanie, že nájomný vzťah vznikol podľa § 871 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301.html> a 4 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301.html> a ku dňu účinnosti tohto zákona trval. Uvedené dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu už v čase vypovedania nájomného vzťahu so žalovanou, tak ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 5 druhá veta zákona o nájomných vzťahoch k bytom. Súd prvej inštancie, preto správne konštatoval nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky použitia výpovedného dôvodu zo strany žalobcu, t.zn. preukázania, že nájomný vzťah vznikol podľa § 871 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301.html> a 4 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301.html>, čoho následkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu výpovede zo dňa 29.2.2012. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) tak nastala bez ďalšieho priamo zo zákona (ex legge) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 96/95). 17. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku odvolateľa, že žalovaná sa v prekluzívnej lehote podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nedomáhala vyhlásenia výpovede za neplatnú, preto jej právo zaniklo. Predpokladaný právny následok - účinok môže vyvolať len platný právny úkon, rovnako ako jednostranný právny úkon výpoveď z nájmu bytu môže vyvolať ním sledovaný cieľ len za predpokladu, že je právnym úkonom platným. Preto v prípade neplatného právneho úkonu aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka do úvahy neprichádza. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie prelomil ochranu prenajímateľa zakotvenú v ust. § 711 ods. 6 v spojení s ust. § 583 Občianskeho zákonníka. Ust. § 583 Občianskeho zákonníka vyjadruje zásadu podľa, ktorej k zániku práva jeho neuplatnením v určenom čase môže dôjsť iba vtedy, ak tak ustanoví zákon. Ust. § 583 Občianskeho zákonníka v prvej vete v slovách „ len v prípadoch uvedených v zákona“ je potrebné chápať ako vyjadrenie kogentného charakteru, t.j. že zánik práva jeho neuplatnením v lehote ustanovenej zákonom nemožno zmluvne vylúčiť ani ho dojednať tam, kde ho zákon neustanovuje. Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis (lex generalis), ktorý zastrešuje právnu úpravu nájmu bytu v ust. § 685 a nasl. sa bude vo vzťahu k zákonu o nájomných vzťahov k bytom ( predpisu lex specialis) aplikovať vtedy, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení zákona o nájomných vzťahov k bytom, a to z dôvodu, že dané otázky zákon o nájomných vzťahov k bytom neupravuje, alebo sa jeho ustanovenia nemôžu aplikovať. Vo vzťahu medzi všeobecným právnym predpisom a špeciálnym právnym predpisom, ktoré majú rovnakú právnu silu, nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Nakoľko zákon o nájomných vzťahov k bytom odlišne od ust. Občianskeho zákonníka komplexne upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady, aplikácia ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je vylúčená. 18. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní žalobcu, vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a iným vadám majúcimi za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd konštatuje ich nedôvodnosť. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s § 220 ods. 2 C.s.p. je zrejmým, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia je možné zistiť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, v dôsledku čoho nemožno napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ( vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne správne potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).