Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/199/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201434 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201434.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, so sídlom Zbehy 60, IČO: 34 013 997, zastúpený: JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P. O. BOX 100, Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/ A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa 15.02.2016 na Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s § 112 stavebného zákona návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území Č. pre stavbu Strategického parku, k. ú. A., Y., B., P., Y., Č., ktorých vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, Nitra, keďže pokus navrhovateľa o získanie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný, pretože vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody nereagoval. 2. Stavebný úrad oznámením č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-005 zo dňa 29.02.2016 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a na deň 24.03.2016 nariadil ústne pojednávanie. 3. Zo zápisnice z ústneho pojednávania dňa 24.03.2016 č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-006 vyplynulo, že splnomocnený zástupca vyvlastňovaného (žalobcu) sa pojednávania zúčastnil a uplatnil písomné námietky v tom smere, že navrhovateľ nepredložil v rámci vyvlastňovacieho konania vyvlastňovanému za vyvlastnený pozemok náhradný pozemok v zmysle § 111b ods. 1 stavebného zákona, nakoľko Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy má záujem o náhradný pozemok. Ďalej bolo konštatované, že v rovnakej cene ako vyvlastnený pozemok podľa Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Zbehy cena určená v znaleckom posudku nezodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti s tým, že trhová cena vyvlastnených pozemkov predstavuje minimálne 50,- eur za m2, pričom primeraná náhrada sa zistí analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnakými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Zároveň predložil znalecký posudok č. 1/2016, vypracovaný Ing. Karolom Frištákom, Podjavorinskej 23, Nitra. 4. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vo veciach vyvlastňovacieho konania, v súlade s § 108 stavebného zákona rozhodol tak, že vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi - žalobcovi: LV KN- „E“ Druh pozemku Celková výmera parc. v m2 Podiel v m2 VŠH €/m2 Spoluvl. podiel Náhrada (v €) za podiel čitateľ menovateľ XXXXXX Orná pôda 324 32,4 15,11 1 10 489,564 XXX XXX Orná pôda 1883 188,3 15,11 1 10 2 845,213 XXXX XXX Orná pôda 1904 190,4 15,11 1 10 2 876,944 XXXX XXX Orná pôda 2032 203,2 15,11 1 10 3 070,352 XXXX XXX Orná pôda 478 239 15,11 1 2 3 611,29 SPOLU 853,3 12 893,36 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, Bratislava na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií pre stavbu „Strategický park - k. ú. A., Y., B., P., Y. a Č.“ v k. ú. Č.. 5. Za vyvlastnené pozemky bola žalobcovi stanovená náhrada podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS -Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 12 893,36 eura. 6. Námietku vo veci výmeny pozemkov, ktoré sú predmetom vyvlastnenia v susedných katastrálnych územiach, Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol. Rovnako zamietol námietku týkajúcu sa výšky finančnej náhrady za vyvlastnenie a žalobcu odkázal bez prerušenia konania na súd. Taktiež zamietol námietku týkajúcu sa spôsobu výpočtu finančnej náhrady znaleckým posudkom. 7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku napadnuté prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra potvrdil. 8. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že tento preskúmal vec v celom rozsahu, zaoberal sa formálnou, ako aj vecnou stránkou prvostupňového rozhodnutia i procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a keďže nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. 9. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2016, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016. 10. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nezaoberal sa dôsledne argumentmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu. Uviedol, že pred začatím samotného vyvlastňovacieho konania bol žalobcovi dňa 20.01.2015 doručený list s označením - Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v prílohe ktorej navrhovateľ zaslal návrh kúpnej zmluvy, v ktorom na základe znaleckého posudku ponúkol za pozemky vo vlastníctve žalobcu sumu 12 893,36 eura. Žalobca na ponuku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s predajom a s cenou, ktorú navrhol na základe znaleckého posudku navrhovateľ, keďže cena bola podľa názoru žalobcu značne podhodnotená, na návrh nereagoval. Argumentácia o nízkej cene pozemkov, ktorú vyjadril žalobca v odpovedi na návrh kúpnej zmluvy bola prezentovaná právnym zástupcom žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 24.03.2016 na Okresnom úrade Nitra, v priebehu ktorého predložil písomné námietky, ktorými poukazoval na nesprávne určenie ceny za vyvlastňované pozemky v znaleckom posudku. Poukazoval na fakt, že pri použití metódy polohovej diferenciácie je nutné, aby cena akou bola vyvlastňovaná nehnuteľnosť ocenená, zodpovedala trhovej cene rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na znalecký posudok č. 1/2016, vypracovaný znalcom Ing. Karolom Frištákom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie stavebné konštrukcie, odhad nehnuteľností zo dňa 16.01.2016. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na účely vyvlastňovania pozemkov, ktoré patria do vlastníctva iného subjektu - Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Pozemky, ktoré patria do vlastníctva tohto subjektu, boli taktiež určené na výstavbu predmetného strategického parku a sú v priamom susedstve s vyvlastňovanými pozemkami žalobcu, čo dokazuje aj zobrazenie umiestnenia dvoch najväčších parciel pozemkov Biskupstva Nitra a pozemkov žalobcu prostredníctvom katastrálnej mapy. Uviedol, že obe skupiny pozemkov sa vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou s rozdielom tej skutočnosti, že pri pozemkoch Biskupstva Nitra ustanovil Ing. Karol Frišták v znaleckom posudku s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu vyvlastňovaných pozemkov na 27,- eur za m2. 11. Vo vzťahu k argumentácii o objektívnom stanovení ceny vyvlastňovaných nehnuteľností formou znaleckého posudku poukázal na ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015 s tým, že z uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva nutnosť analyzovania miestneho trhu s použitím všetkých troch spomínaných metód pri určovaní ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom použitím metódy polohovej diferenciácie, na ktorú skutočnosť dôsledne žalobca upozorňoval vo svojom odvolaní. Bol názoru, že žalovaný sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže preskúmanie správnosti transparentnosti a objektívnosti znaleckého posudku by malo značný vplyv na výšku priznanej finančnej náhrady a na charakter samotného rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že dôležitosť argumentácie žalobcu, ktorá smerovala voči spôsobu akým bol znalecký posudok vykonaný, nemala podľa obsahu rozhodnutia na žalovaného žiaden vplyv, keďže sa nevysporiadal s danou argumentáciou a konal tak v rozpore s princípom materiálnej pravdy a nutnosťou spoľahlivo a precízne zistiť skutočný stav veci, ako aj vysporiadať sa s námietkami a argumentáciou žalobcu. 12. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/16/2008 mal za zrejmé, že žalovaný mal možnosť vykonať dodatočné dokazovanie vo veci na účel spoľahlivého zistenia skutočného skutkového stavu ustanovením znalca v zmysle správneho poriadku. 13. Nesúhlasil s tvrdeniami, ktoré boli prezentované už v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a ktoré potom potvrdil žalovaný bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia. Uviedol, že navrhovateľom je právnická osoba, ktorá je 100% dcérskou spoločnosťou žalovaného a v nedávnej minulosti bol v 100% vlastníctve žalovaného. Navrhovateľ v konaní aj podľa svojich vlastných tvrdení vystupuje v mene Slovenskej republiky, teda štátu pri realizovaní strategických cieľov - prípravy priemyselného parku pre príchod významného investora. Bol presvedčený, že navrhovateľ ako právnická osoba, v ktorej 100% vlastníckym podielom disponuje žalovaný, a teda zákonite disponuje pozemkami, ktoré by mohol ponúknuť ako náhradu za vyvlastňované pozemky žalobcu. Konštatoval, že ani jedna žalobcom špecifikovaných možností poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku zo strany žalobcu nebola realizovaná a napriek týmto skutočnostiam žalovaný potvrdil strohé odôvodnenie a argumentáciu stavebného úradu a opätovne zamietol námietku žalobcu s odkazom na tvrdenie navrhovateľa, že nedisponuje žiadnymi dostupnými pozemkami. 14. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci toto rozhodnutie potvrdil, čím podľa jeho názoru značne zasiahol do práv žalobcu, ktorý sa svojou argumentáciou snažil o určenie primeranej a zákonnej náhrady za svoje vyvlastňované pozemky. 15. Žalobca podanie žaloby odôvodnil ďalej tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že značná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje iba na sumarizáciu faktov predchádzajúceho konania, citovanie odvolaní žalobcu, uvedenie ustanovení príslušných právnych predpisov a strohé odmietnutie návrhov žalobcu bez akéhokoľvek podrobnejšieho odôvodnenia podaných námietok a argumentácie žalobcu. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 13.06.2016 uviedol, že sa v rozhodnutí stotožnil s právnym názorom okresného úradu, keď v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 18. Poukázal na to, že okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie k vyvlastneným pozemkom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Bol názoru, že okresný úrad postupoval pri námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia odkázal okresný úrad žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. 19. Poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999 Z. z., ako aj stavebný zákon, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k stavebnému zákonu osobitným zákonom, ktorý upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť - § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. Vzhľadom na uvedené ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z. žalovaný nebol oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správny orgán mal vo vyvlastňovacom konaní postupovať podľa § 36 správneho poriadku a nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. 20. Tvrdil, že žalobcom uvedenú judikatúru nie je možné v žiadnom prípade aplikovať na tento prípad, keďže nezohľadňuje príslušné ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z. ako osobitného predpisu vo vzťahu k stavebnému zákonu. 21. Žalovaný s poukazom na § 111b ods. 1 stavebného zákona konštatoval, že citované ustanovenie pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku a v tom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t. j. môže ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. Tvrdenie, že navrhovateľ vyvlastnenia, ako spoločnosť v 100% vlastníctve Slovenskej republiky zastúpenej správcom majetku štátu, ktorým je žalovaný, mohol ponúknuť ako náhradné pozemky iné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky by predpokladalo, že navrhovateľ vyvlastnenia by musel najprv získať pozemky do svojho vlastníctva, pričom takýto postup je v rozpore tak s ustanoveniami stavebného zákona, ako aj s účelom sledovaným zákonom č. 175/1999 Z. z. V danom prípade z vyjadrenia navrhovateľa vyvlastnenia vyplýva, že nemá vo svojom vlastníctve pozemky, ktoré by mohol použiť na zámenu, pričom uviedol, že má vo vlastníctve výlučne pozemky, ktoré nadobudol za účelom realizácie stavby a žiadne iné, ktoré by mohol žalobcovi ako náhradné pozemky prideliť. Preto mal za to, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď námietku žalobcu ohľadne poskytnutia náhrady za vyvlastnenie predmetných pozemkov formou zámeny pozemkov vo výroku rozhodnutia zamietol. 22. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia považoval za účelové. Bol názoru, že žalobca v tejto časti žaloby len cituje rozhodnutia NS SR, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia a všeobecne uvádza, že podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa podmienku riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. IV. 24. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/107/2016-67 zo dňa 23.05.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania - spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava. 25. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2016 v celom rozsahu so žalobou nesúhlasil a stotožnil sa s vyjadrením žalovaného a žalobu navrhol zamietnuť. Podľa jeho právneho názoru bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z. z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. To je presne aj prípad žalobcu a pribratého účastníka, ktorí sa vo vyvlastňovacom konaní nedohodli na výške náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku žalobcu. V takomto prípade treba postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. 26. Pribratý účastník tvrdil, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádza § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje aký inštitút má v takomto prípade žalobca využiť. Z dôvodovej správy, ako aj z logiky ust. § 4a ods. 4 vyplýva, že jeho účelom je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie, a preto je potrebné odkázať vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. 27. Ďalej uviedol, že účelom vyššie citovaného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samotného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. 28. Pribratý účastník zdôraznil, že ani doterajšia judikatúra vo veciach vyvlastnenia, na ktorú vo viacerých miestach žaloby poukazoval žalobca, nemôže byť automaticky aplikovaná aj v tomto prípade. Zastával názor, že v predmetnom prípade, konkrétne v otázke povinnosti správneho orgánu zaoberať sa s primeranosťou výšky náhrady, by mala byť možnosť aplikácie doterajšej judikatúry výrazne limitovaná, pretože táto judikatúra vychádza zo všeobecných predpisov a nezohľadňuje osobitnú úpravu § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách. 29. K námietke žalobcu, ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu z dôvodu nesúhlasu žalobcu s náhradou za vyvlastnenie, uviedol, že právna úprava stavebného zákona (§ 111b ods. 1) dáva prednosť prideleniu náhradného pozemku pred poskytnutím náhrady v peniazoch, avšak vždy len za predpokladu, že takéto majetkové vyrovnanie je možné. Zdôraznil, že majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku v danom prípade možné nebolo. Pribratý účastník tvrdil, že je obchodnou spoločnosťou a fakt, že jeho spoločníkom je štát, nijakým spôsobom negarantuje pribratému účastníkovi, že môže disponovať s pozemkami, ktoré vlastní štát. Nemá žiadne zákonné možnosti ako primäť svojho spoločníka, aby vykonal konkrétny právny úkon vo vzťahu k obchodnému partnerovi samotnej spoločnosti. Rovnako nemá zákonné možnosti ako donútiť štát, aby poskytol žalobcovi pozemky, preto argumenty žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako zavádzajúce. 30. S poukazom na uvedené, pribratý účastník mal za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhol ju zamietnuť. V. 31. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 29.07.2016 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, keďže primárna argumentácia žalobcu vyslovená v žalobe a taktiež v odvolaní zo dňa 14.04.2016 bola zameraná na spôsob určenia náhrady za vyvlastňované pozemky a na nedostatok právne relevantného odôvodnenia vyjadreného žalovaným. Taktiež nesúhlasil s neobjektívnym a netransparentným určením náhrady za vyvlastňované pozemky, pričom konštatoval, že si je sám vedomý spoločensky ekonomického významu pripravovanej investície, za účelom ktorej sú pozemky vo vlastníctve žalobcu vyvlastňované. VI. 32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku, preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a o žalobe rozhodol rozsudkom č. k.1S/107/2016-126 zo dňa 08.09.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 33. Uvedený rozsudok tunajšieho súdu žalovaný a pribratý účastník napadli samostatnými kasačnými sťažnosťami, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26.07.2017 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/107/2016-126 zo dňa 08.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26.07.2017 vyplýva právny názor, že „krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia v rámci stavebného zákona, pričom lex specialis právnu úpravu týkajúcu sa vyvlastňovania v režime zákona o významných investíciách vôbec nezohľadnil a ani neuviedol prečo, kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.“ 35. Krajský súd v Bratislave vec opätovne prejednal riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a konštatoval, že žaloba je dôvodná. VII. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 38. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 39. Podľa § 1 zákona č. 175/1999 Z.z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. 40. Podľa § 4a ods. 1 a 4 zákona č. 175/1999 Z.z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 41. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. 42. Podľa § 108 ods. 2 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. 43. Podľa § 110 ods. 1 a ods. 3 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. 44. Podľa § 111 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 45. Podľa § 111b ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 46. Podľa § 112 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 písm. c/]. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 47. Podľa § 113 ods. 1 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. 48. Podľa § 114 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 71/1967 Zb.) určuje najmä a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. 49. Podľa § 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. 50. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 51. Podľa § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 52. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 53. Podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 54. Podľa § 36 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb., ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. 55. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 56. Podľa § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. 57. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy č. 14360/2016/B624- SV/26066/To zo dňa 25.04.2016, ktorým žalovaný správny orgán, rozhodujúc na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 58. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci, nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutkový stav, hlavne ohľadne výšky náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu a možnosti pridelenia náhradného pozemku žalobcovi za vyvlastnené pozemky. 59. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je vyvlastnenie možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 60. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale v preskúmavanej veci musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 175/1999 Z. z., ako aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 50/1976 Zb. 61. V prejednávanej veci nebola medzi účastníkmi konania sporná otázka verejného záujmu a rozsahu vyvlastnenia. Spornou bola otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom. 62. Zákon č. 50/1976 Zb. v § 111 ods. 2 a rovnako aj zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže zákon č. 175/1999 Z z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 63. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za vyvlastnenie zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter štvorcový z viacerých, nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/63/2014 z 20. novembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/65/2015 z 5. mája 2015). 64. Z rozhodnutia stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa 30.03.2016 však nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to predpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vypracovaného ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda). 65. Pre účely vyvlastňovacieho konania musí návrh na vyvlastnenie podľa § 112 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. obsahovať okrem iného aj návrh náhrady. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je teda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. O to viac to platí v prípade, že zo strany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade za vyvlastnenie, hoci podloženej znaleckým posudkom (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. 04. 2008). 66. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní opakovane vzniesol námietku, že znalecký posudok č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, nebol spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava vypracovaný v súlade so zákonom a že tento je neobjektívny z dôvodu, že bol vypracovaný na základe zadania navrhovateľa vyvlastnenia, čo sa podľa žalobcu premietlo do sumy náhrady za vyvlastnenie. Žalobca na podporu svojich tvrdení navyše predložil vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa 16.01.2016, vypracovaný znalcom Ing. Karolom Frištákom pre účely vyvlastnenia pozemkov Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra na výstavbu predmetného strategického parku, ktoré sú podľa žalobcu v priamom susedstve a vyznačujú sa rovnakým charakterom a kvalitou ako vyvlastňované pozemky žalobcu, avšak pri pozemkoch Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra stanovil znalec s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu za meter štvorcový takmer o päťdesiat percent vyššiu. 67. Stavebný úrad sa s týmito námietkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal. Konštatoval len, že pri určení výšky náhrady za vyvlastňované pozemky vychádzal zo znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, zapísanou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác pod č. 900197 a z dôvodu, že správny orgán hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom, nie je oprávnený znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. 68. Krajský súd v Bratislave v tejto súvislosti poukazuje na to, že na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady za vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal správny orgán možnosť, použijúc primerane § 36 zákona č. 71/1967 Zb., ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa vyvlastnenia. Znaleckým posudkom, obstaraným si stavebným úradom, určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/16/2008 zo 17.04.2008). 69. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti a objektívnosti znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015 vyhodnotil za irelevantné s odôvodnením, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnému zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným zákonom, ktorý v prípade stavieb, ktoré sú významnou investíciou upravuje v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak vyvlastnený uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Vzhľadom na túto osobitnú zákonnú úpravu neboli stavebný úrad a ani žalovaný oprávnení konať a rozhodnúť o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, pričom žalobca sa s takouto požiadavkou môže obrátiť na súd žalobou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. 70. Uvedené namietal žalovaný a ďalší účastník aj v konaní pred správnym súdom, odvolávajúc sa na účel zákona č. 175/1999 Z. z., ktorým je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov pri realizácii významných strategických investícií. 71. Správny súd nespochybňuje, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným predpisom, čo nakoniec vyplýva aj z § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že samotný zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a keďže zákon č. 175/1999 Z. z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Ako už bolo vyššie uvedené, takýto postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie v preskúmavanej veci dodržaný nebol. 72. Z uvedeného dôvodu, keď zákon č. 175/1999 Z.z., rovnako ako zákon č. 50/1976 Zb., ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť primeranú náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene (všeobecnej hodnote) určenej na základe znaleckého posudku, vyhodnotil správny súd ako neopodstatnenú námietku žalovaného a ďalšieho účastníka, týkajúcu sa nemožnosti na prejednávanú vec aplikovať judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú sa žalobca v konaní odvolával, ktorá práve rieši zákonný postup správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie. 73. Rovnako správny súd nespochybňuje ani to, že účelom zákona č. 175/1999 Z.z. je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, čo napokon taktiež vyplýva z § 1 tohto zákona. Súd však zastáva názor, že tým nemožno ospravedlniť nezákonnosť vyvlastňovacieho konania na účel realizácie významnej investície, spočívajúcu v nedodržaní zákonného postupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie. 74. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že odkázať vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. možno iba v prípade, ak bol zo strany správneho orgánu dodržaný zákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie a vyvlastnený aj napriek tomu požaduje vyššiu náhradu za vyvlastnenie. 75. Okrem nedostatočného zistenia skutkového stavu ohľadne sumy náhrady za vyvlastnenie žalobca namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci možného poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie formou náhradných pozemkov. 76. Podľa názoru súdu správny orgán pri rozhodovaní nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku a v rozhodnutí len uviedol bez ďalšieho odôvodnenia, že podľa vyjadrenia navrhovateľa vyvlastnenia tento pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nedisponuje. Zo strany žalobcu bola prejavená vôľa na majetkové vyrovnanie formou pridelenia náhradného pozemku (§ 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), a preto bolo povinnosťou správneho orgánu v tomto smere vykonať dokazovanie, či navrhovateľ vyvlastnenia vlastní pozemky, ktoré by bolo možné prideliť žalobcovi ako náhradné, resp. či môže za týmto účelom nejaké pozemky získať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku, ak s tým vyvlastnený súhlasí, má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby správny orgán aj v tomto smere doplnil dokazovanie, aby skutkový stav ohľadne možnosti poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie formou náhradných pozemkov bol nepochybne zistený. 77. Súd poukazuje na to, že správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže postupuje aj v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. (§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.), je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým nepochybne patrí aj zásada materiálnej pravdy, teda presné a úplné zistenie skutkového stavu veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Táto zásada je obsiahnutá nielen v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb., ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1 a § 46). Stavebný úrad a žalovaný boli teda povinní vykonať všetky dôkazy pre úplné a presné zistenie skutkového stavu týkajúceho sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a možnosti pridelenia náhradného pozemku žalobcovi za vyvlastnené pozemky. 78. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom podľa § 191 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 79. Správne orgány vo vyvlastňovacom konaní musia rešpektovať nielen verejný záujem, rovnako musia rešpektovať a dodržiavať procesné pravidlá. 80. Námietky, ktoré v konaní uplatnil, tak žalovaný ako aj pribratý účastník konania, považoval súd za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť právne posúdenie danej veci. 81. K námietke pribratého účastníka, že podaním správnej žaloby žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. 82. Žalobca nemal v úmysle „zdržiavať“ vyvlastňovacie konanie, tak ako sa to pribratý účastník snaží naznačiť, pričom táto skutočnosť je zrejmá už zo samotnej žaloby, keď žalobca vyvlastnenie ako také nespochybňuje. 83. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný správny orgán postupoval v intenciách rozhodnutia krajského súdu s tým, že bude úlohou žalovaného vo veci opätovne konať a rozhodnúť vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ktorým podľa § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 84. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane náhrady trov kasačného konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 85. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože s poukazom na § 169 SSP má voči neúspešnému žalovanému, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, pričom v danom prípade pribratému účastníkovi takéto trovy nevznikli. 86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.