Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/246/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202257 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202257.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku, so sídlom Kutuzovova 4, P.O.BOX 234, 814 99 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Peter Fischer, advokát, so sídlom Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/020002-008 zo dňa 23.08.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SVS-OVR2-2016/020002-008 zo dňa 23.08.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 04.11.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/020002-008 vydaného dňa 23.08.2016, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania vo výške 100%. Zároveň žiadal priznať žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP, čomu súd uznesením č. k. 6S/246/2016-161 zo dňa 09.02.2017 vyhovel. Priebeh administratívneho konania. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje aj Oznámenie žalovaného žalobcovi zo dňa 11.03.2015 o vyžrebovanom audítorovi na výkon auditu za rok 2015, Upozornenie z 07.03.2016 k predkladaniu výročných správ politických strán za rok 2015 doručené žalobcovi, Finančnú správu žalobcu za rok 2015 doručenú žalovanému dňa 02.05.2016, Výzvu žalovaného zo dňa 07.06.2016 na odstránenie nedostatku vo Výročnej správe žalobcu, podanie žalobcu došlé žalovanému dňa 28.06.2016 obsahujúce okrem iných dokladov aj Správu nezávislého audítora zo dňa 20.06.2016, Výročnú správu za rok 2015 zo dňa 15.03.2016, Správu za rok 2015 o činnosti žalobcu zo dňa 15.01.2016, Oznámenie žalovaného adresované žalobcovi o začatí konania o uložení pokuty z 15.07.2016, Odpoveď žalobcu na výzvu žalovaného na odstránenie nedostatku vo Výročnej správe spolu s prílohami - Správa nezávislého audítora z 20.06.2016, Dodatok správy audítora o overení súladu Výročnej správy s účtovnou závierkou doručenú žalovanému dňa 15.08.2016, Podanie žalobcu proti začatiu správneho konania o uložení pokuty došlé žalovanému dňa 16.08.2016, výpis e-mailovej komunikácie doručený žalovanému dňa 17.08.2016 medzi audítorom W. R., Slovenskou komorou audítorov a žalobcom, písomné vyjadrenie audítora W. R. doručené žalovanému dňa 18.08.2016. Rozhodnutie správneho orgánu. 3. Napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/020002-008 zo dňa 23.08.2016 bolo rozhodnuté o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2 000 € za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 85/2005 Z. z.), ktorého sa politická strana - žalobca dopustila tým, že v stanovenom termíne, t. j. do 30.06.2016 neodstránila zistené nedostatky vo svojej Výročnej správe za rok 2015. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že kontrolou zistil, že predložená Výročná správa žalobcu neobsahovala údaje podľa § 30 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., nakoľko politická strana nepredložila: 1/ Účtovnú závierku overenú audítorom, 2/ Potvrdenie daňového úradu o tom, že nemala k 31. decembru príslušného roka nedoplatok na daniach, 3/ Potvrdenie zdravotnej poisťovne Dôvera a Union o tom, že nemala nedoplatok na poistnom na zdravotnom poistení, 4/ Správu audítora k ročnej účtovnej závierke, 5/ Dodatok správy audítora o overení súladu Výročnej správy s účtovnou závierkou, 6/ Správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 181/2014 Z. z.). Následne bola žalobcovi doručená výzva na odstránenie zistených nedostatkov vo Výročnej správe a určený termín na odstránenie vytýkaných vád do 30.06.2016. Vo výzve bol žalobca zároveň upozornený, že v prípade neodstránenia zistených nedostatkov mu bude uložená pokuta. Predmetnú výzvu žalobca prevzal dňa 17.06.2016 a v stanovenom termíne odstránil časť zistených nedostatkov vo Výročnej správe, avšak nepredložil - Účtovnú závierku overenú audítorom, Dodatok správy audítora o overení súladu Výročnej správy s účtovnou závierkou a Správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z.. 5. Následne žalovaný vydal Oznámenie o začatí konania o uložení pokuty za správny delikt, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.08.2016 a týmto dňom sa začalo konanie o uložení pokuty. Dňa 15.08.2016 žalobca doručil žalovanému Správu audítora k ročnej účtovnej závierke a Dodatok k správe audítora o overení súladu Výročnej správy s účtovnou závierkou. Žalobca však stále nepredložil Účtovnú závierku overenú audítorom. Dňa 16.08.2016 žalobca doručil vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty, v ktorom poukázal na to, že správu nezávislého audítora mu audítor zaslal až po jeho urgenciách a preto žiadal, aby nebol sankcionovaný za nesplnenie si povinnosti inej osoby. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že požiadal o stanovisko vyžrebovaného audítora, ktorý mu svoje vyjadrenie k priebehu auditu u žalobcu, ako aj e-mailovú komunikáciu so žalobcom doručil dňa 18.08.2016. Audítor vo svojom vyjadrení popísal celý priebeh vypracovania auditu s tým, že odmietol vysloviť názor na Účtovnú závierku a hospodárenie žalobcu, nakoľko jeho štatutárny orgán mu oznámil, že v roku 2015 politická strana (žalobca) nemala žiadne príjmy ani výdavky a ani neviedla podvojné účtovníctvo. 7. Žalovaný konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že za odstránenie nedostatkov vo Výročnej správe bol zodpovedný audítor neobstojí, nakoľko bolo povinnosťou politickej strany účtovať v sústave podvojného účtovníctva a keďže politická strana v rozpore so zákonom neviedla účtovníctvo nemohla predložiť účtovné doklady vyžrebovanému audítorovi, ktorý nemohol následne overiť Účtovnú závierku, súlad účtovnej závierky s Výročnou správou a preveriť súlad hospodárenia politickej strany so zákonom. Žalovaný mal za to, že audítor urobil všetky potrebné kroky k včasnému nadviazaniu komunikácie so žalobcom a k uzavretiu zmluvy o audite, čo vyplývalo z audítorom priloženej e-mailovej komunikácie medzi ním a politickou stranou - žalobcom. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že politická strana je za správny delikt uvedený v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. zodpovedná bez ohľadu na zavinenie a podstatná bola iba skutočnosť, či došlo k porušeniu zákona alebo nie (ide o objektívnu zodpovednosť právnických osôb za správny delikt). 8. Žalovaný ďalej odôvodnil svoj postup pri určovaní výšky pokuty, ktorú v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. žalobcovi uložil v maximálnej výške zákonom stanoveného rozsahu s tým, že vychádzal zo skutočnosti, že žalobca ani do vydania tohto rozhodnutia nepredložil Účtovnú závierku overenú audítorom a Správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z.. Zároveň prihliadol na mimoriadnu závažnosť uvedených nedostatkov, ako aj na prístup žalobcu k predkladaniu výročných správ za predchádzajúce roky. Žalovaný považoval vykonanie auditu a s ním súvisiace Overenie účtovnej závierky audítorom, Správu audítora k ročnej účtovnej závierke, Dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a Správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. za mimoriadne dôležité súčasti Výročnej správy, ktoré sú politické strany povinné mu predkladať každoročne a ich nepredloženie považoval za mimoriadne závažné vady Výročnej správy, na čo prihliadol pri určovaní výšky pokuty. Z hľadiska trvania protiprávneho stavu pri určovaní výšky sankcie žalovaný prihliadol na skutočnosť, že žalobca ako politická strana v rozpore s § 20 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. neviedla účtovníctvo a potom nebolo možné očakávať, že by odstránila uvedené mimoriadne závažné vady Výročnej správy. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v prípade žalobcu nešlo o prvé porušenie zákona č. 85/2005 Z. z., ale tento aj v minulosti bol opakovane sankcionovaný za nepredloženie Výročnej správy a neodstránenie nedostatkov v nej. Žaloba. 9. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol zároveň v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň mal za to, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 10. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal, jeho nepreskúmateľnosť z hľadiska vymedzenia skutku, za ktorý mu bola uložené sankcia. Podľa neho došlo k porušeniu základných zásad trestného konania, ktoré bolo potrebné použiť aj na správne trestanie - právo na dostatočný čas na prípravu, informovanie o povahe dôkazov pred vydaním rozhodnutia. Mal za to, že výrok napadnutého rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti - výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať opis skutku s presným označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druhu a výmeru sankcie. Napriek tomu, že zákonné ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku explicitne neprikazuje, aby výrok rozhodnutia obsahoval presné časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Mal za to, že aj pokiaľ by správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal skutok, ktorým sa mal účastník konania dopustiť porušenia zákona, toto nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia. Takáto skutočnosť spôsobila nepresnosť a neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, majúceho za následok jeho nezákonnosť pre nepreskúmateľnosť. 11. Ako ďalšiu námietku žalobca pokladal existenciu vád konania spočívajúcu v postupe žalovaného, ktorý v rozpore s § 33 Správneho poriadku mu odňal právo vyjadriť sa k podkladom a dôkazom, ktoré obdržal od audítora po jeho vyjadrení sa k začatiu správneho konania. Po dátume 15.08.2016 žalobca nemal žiadnu vedomosť o vykonanom dokazovaní. O tom, že v administratívnom spise sa nachádzali ďalšie dôkazy, ku ktorým by mal mať možnosť vyjadriť sa a zaujať stanovisko, respektíve navrhnúť ďalšie dokazovanie nemal vedomosť. Išlo o e-mailovú komunikáciu zaslanú audítorom žalovanému, ako aj stanovisko audítora k veci vyhotovené dňa 18.08.2016 a týmto dňom doručené žalovanému. Poukázal na to, že je potrebné rozlišovať právo účastníka konania na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania a na predkladanie a navrhovanie dôkazov a právo vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo je upravené v § 33 Správneho poriadku. Účastník konania má právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, v ktoromkoľvek štádiu konania, a preto správny orgán je povinný umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci. K vydaniu rozhodnutia správny orgán môže pristúpiť len vtedy, ak účastník konania sa tohto svojho práva výslovne vzdá alebo ostane nečinný. V danom prípade žalovaný vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia ku všetkým podkladom, pričom išlo o procesné pochybenie správneho orgánu a potom išlo o takú jeho vadu konania, ktorá mala podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 12. Žalobca pokladal zistenie skutkového stavu veci za nedostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový stav zároveň pokladal za rozporný s obsahom administratívneho spisu, ktorý považoval za zle zažurnalizovaný, nakoľko nebol riadne očíslovaný, čo by podľa neho mohlo umožniť kedykoľvek vkladať akékoľvek podania a dôkazy do spisu. Poukázal na to, že vyžrebovanému audítorovi dňa 18.04.2016 zaslal všetky potrebné materiály k splneniu zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú si audítor však neplnil a preto ho musel písomne vyzvať na doplnenie auditu. Žalobca uviedol, že vo Výročnej finančnej správe zo dňa 15.03.2016 bolo uvedené, že vedie podvojné účtovníctvo a nemal za rok 2015 žiadne príjmy ani výdavky. Dôkaz predložený audítorom o nevedení podvojného účtovníctva nemal ako vyvrátiť, nakoľko o ňom nemal vedomosť a dozvedel sa o ňom až z napadnutého rozhodnutia. 13. Napadnuté rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia jednotlivých výrokov, pričom žalovaný si jednostranne osvojil stanoviská audítora, ktoré nekonfrontoval s jeho tvrdeniami a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. 14. Žalobca záverom navrhol súdu postup v súlade s § 198 ods. 1 písm. a) SSP a zmeniť výšku uloženej sankcie na úroveň minimálnej zákonom prípustnej hranici, alternatívne upustenie od uloženia sankcie, a to vzhľadom na jej neprimeranosť k povahe skutku a majúcu likvidačný charakter pre neho ako politickú stranu. 15. Písomným podaním došlým súdu dňa 09.11.2016 žalobca doplnil podanú žalobu dôvodiac tým, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal s jeho argumentmi, nedostatočne odôvodnil výšku uloženej sankcie a v rozhodnutí absentovala náležitá správna úvaha žalovaného. Taktiež namietol absenciu dvojinštančnosti správneho konania v danom prípade a zároveň navrhol doplniť dokazovanie výsluchom všetkých členov žalovaného - Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, vedenie politickej strany - žalobcu ako aj určeného audítora. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.12.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a mal nepochybne preukázané, že žalobca sa správneho deliktu uvedeného v § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. dopustil tým, že v stanovenej lehote do 30.06.2016 neodstránil nedostatky vo Výročnej správe. Taktiež výšku uloženej pokuty v maximálnej výške zákonom stanovenom rozsahu považoval za náležitú a plne zodpovedajúcu miere porušenia zákonných povinností žalobcom. Následne žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. 17. S námietkou neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia nesúhlasil, nakoľko mal za to, že výrok rozhodnutia spĺňal všetky formálne nároky naň kladené (vyplývajúce z § 47 ods. 2 Správneho poriadku). Výrok tak, ako bol formulovaný považoval za určitý a zrozumiteľný, dostatočne určito uvádzajúci akého porušenia zákona č. 85/2005 Z. z. sa žalobca dopustil. Súhlasil s tým, že výrok rozhodnutia musí obsahovať popis skutku tak, aby nemohol byť zamenený za iný skutok, avšak daný výrok toto kritérium nepochybne spĺňal. Zameniteľnosť skutku bola vylúčená tým, že konkretizoval dokument, ktorého sa zistené nedostatky týkali (Výročná správa), uvádzal kalendárny rok (2015), za ktorý ho žalobca nepredložil a bol uvedený stanovený termín, do ktorého mal žalobca zistené nedostatky odstrániť. 18. Napadnuté rozhodnutie pokladal za riadne odôvodnené, a to aj vrátane výšky uloženej pokuty žalobcovi. 19. Ohľadom namietanej vady správneho konania žalovaný uviedol, že žalobca v lehote stanovenej mu na odstránenie zistených nedostatkov (30.06.2016) doručil svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania ako aj časť chýbajúcich dokumentov Výročnej správy - Správu nezávislého audítora pre štatutárny orgán politickej strany, z ktorej obsahu usúdil, že ide o Správu audítora k ročnej účtovnej závierke a Dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou. Obsahom predmetnej správy bolo aj odmietnutie audítora vysloviť názor na účtovnú závierku. Žalobca však stále nedoručil Účtovnú závierku overenú audítorom a Správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/37/2012, ktorý v odôvodnení hovorí o tom, že okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke za porušenie, ktorého sa dopustil žalobca a mohli by byť brané v úvahu len v prípade určenia výšky, prípadne druhu sankcie. Žalovaný potvrdil, že vyjadrenie audítora a jeho e-mailovú komunikáciu so žalobcom nepoužil ako dôkaz majúci vplyv na právne posúdenie skutkového stavu veci a preto ani nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k nim. Ohľadom vedenia (nevedenia) podvojného účtovníctva žalobcom žalovaný nepovažoval iba vyjadrenie žalobcu v jeho Výročnej správe o tom, že v roku 2015 podvojné účtovníctvo viedol za dostačujúce, keďže tento v rámci tohto svojho podania nepredložil účtovnú závierku overenú audítorom a ani neoverenú účtovnú závierku. Žalovaný mal za to, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniu audítora o tom, že nevedie podvojné účtovníctvo a túto možnosť aj využil. 20. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že jedinou skutkovou okolnosťou, ktorú pri právnom posudzovaní skutkového stavu veci bral do úvahy bola skutočnosť, že žalobca v stanovenej lehote neodstránil nedostatky vo svojej Výročnej správe za rok 2015, čo mal nepochybne preukázané. Skutočnosť o nevedení podvojného účtovníctva žalobcom v napadnutom rozhodnutí uviedol iba ako dôvod, na ktorý prihliadol pri určení výšky pokuty. Poukázal na to, že žalobca v podaní zo dňa 28.06.2016, ktorým doručil časť chýbajúcich dokumentov svojej Výročnej správy doručil aj Správu nezávislého audítora, z ktorej vyvodil, že išlo o Správu audítora k ročnej účtovnej závierke, v ktorej audítor odmietol vyjadriť názor na účtovnú závierku, z dôvodu, že mu štatutár žalobcu prehlásil, že v roku 2015 politická strana (žalobca) neviedla žiadne účtovníctvo, nedisponovala a nevlastnila žiaden majetok, nemala žiaden príjem ani výdavky súvisiace s jej činnosťou. Žalovaný zdôraznil, že iba vyjadrenie žalobcu v jeho Výročnej správe o tom, že v roku 2015 viedol podvojné účtovníctvo bolo v danej veci pre neho nepostačujúce, a to aj vzhľadom na to, že nepredložil účtovnú závierku overenú audítorom. Nemal žiaden dôvod spochybňovať výroky nezávislého audítora v jeho správe. Námietku žalobcu o tom, že nevedel, že audítor vo svojej správe uviedol, že neviedol podvojné účtovníctvo pokladal za účelovú, keďže ju vyvracajú podania žalobcu zo dňa 28.06.2016 a 15.08.2016, ktoré mu doručil a v ktorých predložil Správu nezávislého audítora pre štatutárny orgán politickej strany, v ktorej audítor odmietol vyjadriť názor na účtovnú závierku. Uvedenú Správu žalobca opätovne priložil k svojmu podaniu zo dňa 15.08.2016. Žalobca mal teda vedomosť o výroku audítora o jeho tvrdení, že neviedol podvojné účtovníctvo ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia a mal možnosť ho vyvrátiť. 21. Námietku chaotického zostavenia administratívneho spisu pokladal za irelevantnú, nesúvisiacu s dôvodmi správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku. Trval na tom, že pri rozhodovaní mal k dispozícii kompletný administratívny spis a namietaná chaotickosť mohla vzniknúť manipulácie s doručenou fotokópiou spisu žalobcovi. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. strana je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. Strana je povinná vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok doručuje strana Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“) každoročne najneskôr do 30. apríla v listinnej podobe a v elektronickej podobe. Výročná správa strany je verejná. Výročné správy strán zverejňuje štátna komisia na svojom webovom sídle a v rovnakom formáte ich uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. júla, a to na desať rokov odo dňa ich zverejnenia. Rodné čísla nie sú súčasťou zverejňovaných ani sprístupňovaných údajov. Štátna komisia predkladá informáciu o výročných správach Národnej rade Slovenskej republiky do 31. augusta. 28. Podľa § 30 ods. 6 zákona č. 85/2005 Z. z. ak výročná správa neobsahuje údaje podľa odseku 2, ak údaje nie sú úplné alebo pravdivé, alebo ak sa z výročnej správy zistí iné porušenie zákona, vyzve štátna komisia stranu, aby odstránila nedostatky v určenom termíne, najneskôr do 30. júna. 29. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z. štátna komisia uloží strane pokutu od 200 eur do 2 000 eur, ak strana neodstránila zistené nedostatky v lehote podľa § 30 ods. 6. 30. Podľa § 31 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa prihliada na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu. 31. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. 32. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 33. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. 35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 37. Vznesená námietka nepreskúmateľnosti bola v danom prípade posudzovaná súdom vo vzťahu jednak k výroku napadnutého rozhodnutia ako aj k jeho odôvodneniu. 38. Ohľadom posúdenia zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu z pohľadu námietky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov súd uvádza, že je vždy nevyhnutné, aby preskúmavané rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo Správneho poriadku - § 46, § 47, keďže v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. sa na konanie podľa daného zákona vzťahuje Správny poriadok), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň rozhodnutie musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade zákonom č. 85/2005 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 39. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť vypracované v takej kvalite a podané takým jazykom, aby bolo zrozumiteľné aj bežnému občanovi laikovi - neprávnikovi. 40. K výroku napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že výrok každého rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt alebo priestupok musí obsahovať taký popis skutku, aby tento nemohol byť zamenený za iný skutok, t. j. musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný a musí z neho byť jednoznačné akého porušenia zákona a za aké konanie sa dotknutá fyzická/právnická osoba dopustila. Súd v tejto súvislosti musí poukázať na vývoj judikatúry k otázke konkretizácie popisu skutku v rozhodnutiach správnych orgánov, ktorá najskôr vyžadovala presný popis skutku vo výroku rozhodnutia a nestačilo iba jeho riadne vymedzenie v odôvodnení rozhodnutia. Napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2013, ktorý uvádzal, že je nevyhnutné, aby v rozhodnutiach trestného charakteru správny orgán vymedzil presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, čo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností potrebných na to, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Neskôr sa vývojom judikatúry od tejto zásady upustilo a za zákonné rozhodnutie správneho orgánu sa považovalo aj také, ktoré riadne a nespochybniteľne vymedzovalo skutok správneho deliktu v odôvodnení rozhodnutia (z hľadiska miesta, času, spôsobu jeho spáchania, príp. iných konkretizujúcich údajov), ak nebol dokonale vymedzený vo výroku preskúmavaného rozhodnutia. Od 01.07.2016 správny súd aj pri posudzovaní tejto otázky postupuje podľa § 195 a nasl. SSP, ktorý v § 195 ods. 1 písm. a) v prípade správneho trestania jednoznačne hovorí o použití základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Preto podľa názoru súdu v súčasnosti požiadavka na presné vymedzenie skutku vo výroku správneho rozhodnutia bude nevyhnutná a nebude postačovať riadne vymedzenie skutku správneho deliktu iba v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu. 41. V prejednávanej veci súd zastáva názor, že výrok napadnutého rozhodnutia nepodáva taký opis skutku kladeného za vinu žalobcovi, ktorý by spĺňal zákonné náležitosti na jeho jednoznačnú a nespochybniteľnú individualizáciu, nakoľko sa vo výroku neuvádza aké nedostatky Výročnej správy mal žalobca odstrániť a v stanovenej lehote (do 30.06.2016) ich neodstránil. Zároveň súd uvádza, že ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jednoznačné, ktoré nedostatky uvedené vo výzve žalovaného zo dňa 07.06.2016 žalobca vo svojej Výročnej správe nakoniec neodstránil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani súdu bezpochyby celkom zrejmé vymedzenie skutku spočívajúceho v neodstránení zistených nedostatkov vo Výročnej správe žalobcu za rok 2015. Odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na výzvu žalovaného na odstránenie vád, v ktorej bolo vytýkaných celkom 6 nedostatkov predloženej Výročnej správy, a to nepredloženie 1/ Účtovnej závierky overenej audítorom, 2/ Potvrdenie daňového úradu o tom, že žalobca nemal k 31. decembru príslušného roka nedoplatok na daniach, 3/ Potvrdenie zdravotnej poisťovne Dôvera a Union o tom, že žalobca nemal nedoplatok na poistnom na zdravotnom poistení, 4/ Správa audítora k ročnej účtovnej závierke, 5/ Dodatku správy audítora o overení súladu Výročnej správy s účtovnou závierkou, 6/ Správy audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. Napadnuté rozhodnutie na strane 2 hovorí o tom, že žalobca na výzvu žalovaného neodstránil tri nedostatky Výročnej správy a nepredložil - Účtovnú závierku overenú audítorom, Dodatok správy audítora o overení súladu Výročnej správy s účtovnou závierkou a Správu audítora o preverení súladu o hospodárení zo zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z.. Žalovaný v rozhodnutí na strane 5 pri určení pokuty žalobcovi pri odôvodnení jej výšky dôvodí dvoma nedostatkami Výročnej správy, a to nepredloženie: Účtovnej závierky overenej audítorom a Správy audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z., následne na strane 7 uvádza, že pri stanovení výšky pokuty prihliadol na štyri nedostatky - nepredloženie: Overenej účtovnej závierky audítorom, Správu audítora k ročnej účtovnej závierke, Dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a Správu audítora o preverení súladu o hospodárení so zákonom č. 85/2005 Z. z. a so zákonom č. 181/2014 Z. z. Potom súd musí konštatovať, že z tohto pohľadu je napadnuté rozhodnutie nelogické, nesúrodé a rozporné, keďže nie je jasné nepredloženie akých dokladov považoval za tú skutočnosť, za ktorú bol žalobca sankcionovaný a nepredložením akých dokladov odôvodňoval výšku uloženej sankcie. Výška uloženej sankcie žalobcovi uložená v maximálnej výmere bola síce odôvodnená z hľadísk predpokladaných zákonom, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti - nepredloženie akých dokladov skutočne zohľadnil pri určení výšky sankcie. 42. Za dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia je treba pokladať aj neodstránenie rozporov z hľadiska poukazovania v napadnutom rozhodnutí na nevedenie podvojného účtovníctva žalobcom, keď žalovaný oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia iba o vyjadrenie audítora W. R., doručené mu dňa 18.06.2016, ktoré však pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezaslal žalobcovi na vyjadrenie. Potom záver žalovaného o podvojnom účtovníctve žalobcu bol predčasný a takýto záver nebol dostatočne preukázaný, vychádzal iba z vyjadrenia audítora, na ktoré žalobca nemohol náležite reagovať, keďže jeho takéto vyjadrenie mu nebolo dané k dispozícii žalovaným ako konajúcim správnym orgánom. Takýto postup žalovaného súd zároveň vyhodnotil ako vadu správneho konania (nesúlad s § 33 ods. 2 Správneho poriadku), keďže tento preukázateľne nedal žalobcovi ako účastníkovi správneho konania možnosť vyjadriť sa k dôkazom a skutočnostiam, ktoré celkom jednoznačne použil ako podklad pre vydané rozhodnutie predtým ako rozhodnutie prijal. 43. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí dostatočne presvedčivo odôvodnené. Rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní musia byť v dostatočnom rozsahu zrozumiteľné aj pre bežného občana neznalého práva a tomuto poskytnúť dokonalé odôvodnenie výroku správneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývalo jednoznačne, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Taktiež žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy jednostranne (podvojné účtovníctvo). Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Vzhľadom na uvedené súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nesúladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými právne významnými dôvodmi svojho rozhodnutia. 44. Súd v konečnom dôsledku prisvedčil aj námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. 45. Ostatné žalobcom vznesené námietky súd nepovažoval za dôvodné. Administratívny spis žalovaného je vedený v zodpovedajúcej kvalite a aj keby došlo k pochybeniu pri jeho očíslovaní táto skutočnosť sama osebe nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 46. V danom prípade správne konanie je zavŕšené vydaním rozhodnutia žalovaného, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa - § 31 ods. 9 zákona č. 85/2005 Z. z. (nie je to typické dvojinštančné správne konanie), avšak správnym orgánom vydané rozhodnutie je možné podrobiť súdnemu prieskumu nezávislým správnym súdom, a preto účastníkovi správneho konania (žalobcovi) nebolo odňaté právo na súdnu ochranu zaručené Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia tým, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia neoboznámil žalobcu so všetkými podkladmi rozhodnutia (vyjadrenie audítora), čím porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V novom konaní bude jeho povinnosťou tak učiniť. Súd prisvedčil námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to vo vzťahu k výroku rozhodnutia ako aj jeho odôvodneniu a tiež námietke nedostatočne zisteného stavu veci ohľadom vedenia/nevedenia podvojného účtovníctva žalobcom. Súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 a § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).