Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/141/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201136 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201136.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Igor Molnár, bytom Chyžné 136, 049 18 Chyžné, IČO: 42 011 047, právne zastúpený advokátom: Mgr. Martin Jankovič, so sídlom Železničná č. 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 230, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12678/2016, 1557/2016-640 zo dňa 12.05.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.: 12678/2016, 1557/2016-640 zo dňa 12.05.2016 a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č.: 600/345-R/11 zo dňa 30.12.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“ alebo „platobná agentúra“) č.: 600/345-Er/11 zo dňa 30.12.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi a v administratívnom spise založené ako č.: 600/345-R/ 12* (rukou opravené bez verifikácie kto a kedy opravu vykonal), PPA uložila účastníkovi konania Igorovi Molnárovi: ? povinnosť vrátiť časť poskytnutej podpory na dotačný titul jednotnej platby na plochu za rok 2007, 2008, 2009, 2010 (ďalej len „neoprávnená platba“) v celkovej výške 74.175,39 Eur, slovom sedemdesiatštyritisícstosedemdesiatpäť eur, tridsaťdeväť centov. Povinnosť vrátiť uvedenú neoprávnenú platbu bola uložená podľa ust. § 2 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len „nariadenie Vlády SR č. 488/2010 Z.z.“) a v dôsledku porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“), ? povinnosť vrátiť časť poskytnutej podpory na dotačný titul - vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach za rok 2007, 2008, 2009, 2010 (ďalej len „neoprávnená platba“) v celkovej výške 89.620,50 Eur, slovom osemdesiatdeväťtisícšesťstodvadsať eur a päťdesiat centov podľa § 58 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie Vlády SR č. 499/2008“) a v dôsledku porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z., ? povinnosť vrátiť časť poskytnutej podpory na dotačný titul - povinnosť vrátiť podporu na agroenvironmentálne opatrenie za rok 2008 a 2009 v celkovej sume 9.982,23 Eur, slovom deväťtisícdeväťstoosemdesiatdva eur, dvadsaťtri centov, podľa § 38 ods. 10 nariadenia Vlády SR č. 499/2008 Z.z. a v dôsledku porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia v členení ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia (pozn. súdu: rozhodnutie nie je členené na výrok a odôvodnenie). 2. Platobná agentúra v rozhodnutí založenom v administratívnom spise ako miesto bydliska účastníka konania vo výrokovej časti pod bodom 1. uvádza Chyžné č. 136, opravené perom bez verifikácie kto a kedy opravu vykonal a pod bodom 2. a 3. je už ďalej uvedené bytom Chyžné č. 123. 3. Platobná agentúra výrokovú časť napadnutého rozhodnutia zdôvodnila tým, že účastníkovi konania bola vyplatená platba SAPS podľa rozhodnutia č. 500/1681/14504/2007 zo dňa 29.11.2007 v sume 375.752,97 SKK, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,1260 SKK/EUR je 12.472,71 Eur, rozhodnutia č. 500/1666/1993/2008 zo dňa 30.11.2008 v sume 19.738,72 Eur, rozhodnutia č. 500/2343/13011/2009 zo dňa 02.12.2009 v sume 24.491,46 Eur a rozhodnutia č. 500/1906/15332/2010 zo dňa 01.02.2011 v sume 35.749,52 Eur, spolu za roky 2007 až 2010 čo predstavuje sumu 92.566,42 Eur. 4. Ďalej účastníkovi konania bola vyplatená platba LFA podľa rozhodnutia č. 500/1681/17101/2007 zo dňa 29.11.2007 v sume 660.940,47 SKK, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,1260 SKK/ EUR je 21.939,20 Eur, rozhodnutia č. 500/1666/1993/2008 zo dňa 30.11.2008 v sume 23.429,33 Eur, rozhodnutia č. 500/2343/13011/2009 zo dňa 02.12.2009 v sume 23.005,97 Eur a rozhodnutia č. 500/1906/15332/2010 zo dňa 01.02.2011 v sume 30.405,81 Eur, spolu za roky 2007 až 2010 suma 116.010,69 Eur. 5. Účastníkovi konania bola tiež vyplatená platba AEO podľa rozhodnutia č. 500/1666/15330/2008 zo dňa 16.12.2008 v sume 307.826,00 SKK, čo po prepočítaní konverzným kurzom 30,1260 SKK/EUR je 10.217,95 Eur a rozhodnutia č. 500/2343/17511/2009 zo dňa 16.02.2011 v sume 8.065,16 Eur, spolu za roky 2008 a 2009 sumu 18.283,11 Eur. 6. Svoje rozhodnutie platobná agentúra založila na kontrole na mieste vykonanej v dňoch 05.04.2011 až 07.04.2011 (ďalej len „KNM“), z ktorej platobnej agentúre vyplynulo viacročné neobhospodarovanie niekoľkých kultúrnych dielov (ďalej len „KD“) a ich časti v rozmedzí 2 až 7 rokov. Na základe zisteného stavu bola účastníkovi konania za roky 2007-2010 dodatočne vypočítaná oprávnená plocha pre platbu SAPS z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu podľa čl. 51 nariadenia (ES) č. 796/2004, čím pri platbe SAPS vznikol rozdiel medzi vyplatenou sumou a sumou, na ktorú mal účastník konania tvrdený nárok na základe zistení z KNM v sume 74.175,39 Eur. Na základe zisteného stavu bola žiadateľovi za roky 2007-2010 dodatočne vypočítaná i oprávnená plocha pre platbu LFA z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu podľa čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka v platnom znení (ďalej len „nariadenie (ES) č. 1975/2006“). Tým pri platbe LFA vznikol rozdiel medzi vyplatenou sumou a sumou, na ktorú by mal účastník konania nárok na základe zistení z KNM v sume 89.620,50 Eur. Na základe takto zisteného stavu PPA za roky 2008 až 2009 dodatočne vypočítala oprávnenú plochu pre platbu AEO z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu podľa čl. 16 nariadenia (ES) č. 1975/2006, čím pri platbe AEO vznikol rozdiel medzi vyplatenou sumou a sumou, na ktorú by mal účastník konania nárok na základe zistení z KNM v sume 9.982,23 Eur. Preto PPA uložila účastníkovi konania povinnosť podľa právnej úpravy, ktorá platila v uvedenom období, vrátiť vzniknuté rozdiely za roky 2007 až 2010. 7. Platobná agentúra pred vydaním rozhodnutia vyzvala listom č. 600/345/2012 zo dňa 26.04.2012, vychádzajúc zo zistení a s odkazom na príslušné a v daných časových obdobiach platné právne predpisy (uvedené v rozhodnutí), účastníka konania na zaplatenie neoprávnenej platby v sume 163.795,89 Eur a listom č. 600/1734/2012 zo dňa 20.07.2012 na zaplatenie neoprávnenej platby v sume 9.982,23 Eur (neskôr spojené na spoločné konanie). Na uvedené účastník konania reagoval listami zo dňa 02.08.2012 a dňa 09.05.2012, v ktorých sa odvolával proti výzve na zaplatenie a vyslovil nesúhlas s tým, že by mu mala byť podpora krátená. Riadne hospodáril po celú dobu, tvrdenie Platobnej agentúry o neobhospodárovaní pozemkov považuje za urážlivé, keď na základe KNM skonštatovala, že pôda nebola obhospodarovaná v rozmedzí 2-7 rokov. V prílohe vyjadrenia pripojil fotodokumentáciu, ktorá má podporiť tieto jeho tvrdenia. Zároveň namietal nestrannosť vykonanej KNM. 8. Nakoľko účastník konania neoprávnenú platbu dobrovoľne nevrátil, začala platobná agentúra v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) dňa 11.07.2012 správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby. Účastník konania zaslal dňa 17.07.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania, kde uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava obsahu vyjadrenia listom zo dňa 09.05.2012, ktorý s priloženou fotodokumentáciou absolútne vyvracia pravdivosť a dôveryhodnosť výsledkov KNM. Poukázal účastník konania na čl. 23 a 30 nariadenia (ES) č. 796/2004 a tvrdil, že kontrolóri mali možnosť vybrať tzv. reprezentatívnu vzorku, pričom výber mal byť najmenej 50% všetkých KD a mal zaručovať spoľahlivú reprezentatívnu úroveň kontroly. Namietal v tejto súvislosti neobjektívne a zaujato zvolenú časť plochy, ktorá nespĺňa požiadavku na zaistenie spoľahlivej úrovne kontroly a nepoužitie prístrojov GPS, ale meranie voľným okom. Ďalej namietal nevykonanie opakovaných kontrolných meraní pred vyhotovením správy z KNM, ktoré by zabezpečili požadovanú presnosť, spoľahlivosť a transparentnosť vykonanej KNM. Tiež poukázal na výkon kontrol na mieste v októbri 2011 a v máji 2012, ktoré nedospeli k podobným záverom ako KNM a na výkon KNM kontrolórmi z domáceho regiónu, kde nemožno vylúčiť osobné väzby. Preto považuje výkon KNM za likvidačný, netransparentný, a potom žiadal preveriť správnosť postupu a priebehu KNM a preverovaných skutočností. 9. Účastník konania ďalej prostredníctvom právneho zástupcu dňa 08.10.2012 podal žalovanému sťažnosť na postup platobnej agentúry pod následkom, že v prípade nevyhovenia tejto sťažnosti podá návrh na príslušný súd na prešetrenie záverov KNM. 10. Následne nato platobná agentúra rozhodnutím č. 600/345-Rpr/12 zo dňa 15.01.2013 prerušila konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby podľa § 29 Správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že účastník konania nepredložil žiadne relevantné doklady, následne listom zo dňa 07.10.2015 oznámila účastníkovi konania pokračovanie správneho konania. Zároveň ho vyzvala, aby sa podľa § 32 Správneho poriadku vyjadril a predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 11. Účastník konania dňa 19.10.2015 doručil PPA vyjadrenie, v ktorom namietal a vyvracal tvrdenia záverov KNM a predložil dôkazy o výhradách voči vykonanej KNM, pričom trval na porušení pravidiel výkonu kontroly, poukazujúc, že dodatočným dopisovaním do správy z KNM došlo k falšovaniu výsledkov KNM. K vyjadreniu priložil fotografie a ako dôkaz o povodniach v roku 2010 v Jelšave 2 CD s fotografiami z rokov 2010 a 2012, z ktorých je preukázateľné, že obhospodaroval KD pred povodňami aj po povodniach. 12. Platobná agentúra zotrvala na svojom názore. Predloženou fotodokumentáciou sa nepreukázal záver, že KNM nebola vykonaná dôsledne, objektívne a nezaujate a že ňou vyhotovené fotodokumentácie boli zámerne vykonané z uhlov tak, aby KD vyzerali neobhospodarované. Tvrdila ďalej PPA, že počas KNM fyzicky skontrolovala všetkých 18 KD, čo je 100% z KD deklarovaných účastníkom konania, pričom meranie GPS bolo vykonané tam, kde bolo potrebné a ako to PPA vyhodnotila. Platobná agentúra pri vydaní prvostupňového rozhodnutia teda vychádzala zo zistení KNM, pričom mala zato, že z KNM vyplýva, že niektoré KD a ich časti (pozn. súdu: bez konkretizácie ktoré KD, ktoré konkrétne časti a o akej výmere) neboli obhospodarované v rozmedzí 2-7 rokov. Čo sa týka námietok voči meraniu, pripomenula PPA, že zamestnanci platobnej agentúry sú školení a vybavení meracími prístrojmi GPS, ktoré spĺňajú požiadavky EÚ, pričom používané metódy merania KD sú pravidelne preverované príslušnými útvarmi Európskej komisie a kontrolóri sú pravidelne školení na obsluhu meracích prístrojov. 13. Ďalej platobná agentúra svoje rozhodnutie zdôvodnila aj tým, že počas KNM boli zistené aj porušenia podmienok tzv. „krížového plnenia“ v oblasti GAEC, teda počas celého kalendárneho roka zabraňovať rozširovaniu samonáletov drevín (stromov, krovín), odstraňovať invázne druhy rastlín a húževnaté buriny vrátane zostávajúcich nedopaskov a mastných miest a v oblasti „Identifikácie a registrácia oviec a kôz“ dodržiavať povinnosť hlásenia každej zmeny v chove oviec a kôz do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat do 7 dní odo dňa zmeny. 14. Platobná agentúra tak rozhodla považujúc zistenia z KNM za vykonané dôsledne, hodnoverne, objektívne, nezaujato a v súlade s platnými predpismi a internými predpismi pre daný dôvod výkonu KNM. V rámci konania PPA dospela k záveru, že účastník konania nedodržal výmery KD tak ako ich deklaroval, na základe čoho vznikol rozdiel medzi skutočnou výmerou obhospodarovanou účastníkom konania a tento porušil podmienky krížového plnenia, tiež finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z., pričom sa platobná agentúra pri zisťovaní stavu veci v súlade s § 32 ods. 2 Správneho poriadku opierala o dôkazy známe z jej úradnej činnosti. 15. V zákonnej lehote účastník konania napadol prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené dňa 04.02.2016 odvolaním, ktoré dôvodil nasledovne: Predovšetkým odkázal na sťažnosť, ktorú podal na priebeh KNM dňa 08.10.2012 a predložené dôkazy, na základe ktorých ale nedošlo k vykonaniu novej kontroly na mieste, ani k osobnému doriešeniu celého prípadu, ktorý trvá už od roku 2011. Namietal falšovanie a dodatočné dopisovanie do správy z KNM, ktorú odmietol podpísať. Podľa jeho tvrdení do poznámok kontrolóra správy z KNM dodatočne bola rukou dopísaná informácia o neobrábaní príslušných KD v rozmedzí 2-7 rokov, pričom uvedené tvrdenie považuje za absolútne klamlivé a zavádzajúce, čo dokladujú aj ortofotomapy z predchádzajúcich rokov. Ďalej namietal vyššiu moc a mimoriadne okolnosti, ktoré nastali v roku 2010, a to povodne a zničený most, ktorý slúžil ako jediná prístupová cesta, o čom v máji 2010 podal hlásenie platobnej agentúre. Podľa neho, ak mala platobná agentúra nejasnosti v tejto súvislosti, mohla požiadať o doplnenie jeho hlásenia, prípadne priamo preveriť vyššiu moc a mimoriadne okolnosti. Pripojil tiež potvrdenie a k týmto skutočnostiam posudok Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Odštepný závod Banská Bystrica a poukázal na predloženú fotodokumentáciu. Namietal, že na ich základe nemalo dôjsť ku kráteniu požadovaných podpor SAPS, LFA a AEO a na príslušných KD mala byť uznaná výmera ako keby spĺňal všetky podmienky. Tiež namietal, že mu nijakým rozhodnutím nebola pozastavená činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, a že obhospodaroval deklarované KD aj po vykonaní KNM, keďže mal preklenovací úver a všetky finančné prostriedky investoval do výroby. Je mu nepochopiteľné, že napriek prebiehajúcemu tomuto konaniu, až do roku 2013 dostával od platobnej agentúry rozhodnutia o schválení podpor v sumách 120.000,- Eur, ktoré sú dodnes zadržané na platobnej agentúre a namiesto nich mu bola v roku 2012 doručená výzva na vrátenie finančných prostriedkov v sume 174.778,12 Eur za celé obdobie jeho hospodárenia. Všetky doklady týkajúce sa danej veci sa nachádzajú v platobnej agentúry (u p. Z.), a celá „kauza“ je pre neho likvidačná. Z uvedeného dôvodu podal dňa 10.02.2016 bližšie nešpecifikovaný mimoriadny opravný prostriedok a dožadoval sa osobného jednania a doriešenia celej záležitosti, anulovania výsledkov KNM, zrušenia výziev na vrátenie finančných prostriedkov v zmysle právoplatných rozhodnutí platobnej agentúry. 16. V podaní zo dňa 05.02.2016 označenom ako „podanie mimoriadneho opravného prostriedku“, doručené platobnej agentúre dňa 17.02.2016 a zaevidované pod č. 3238/2015, uvádza v zásade totožné námietky ako v odvolaní, navyše namietal neakceptovanie osobného prejednania veci a dožadoval sa z prejedania veci vylúčenia P.. E. a P.. S. (pracovníci PPA), ako aj zamestnancov, ktorí v minulosti vec riešili, z dôvodu podozrenia na ich zaujatosť (pozn. súdu: z administratívneho spisu nevyplýva, že by platobná agentúra vyzvala v súvislosti s týmto podaním a vznesenou námietkou zaujatosti účastníka konania o bližšie konkretizácie dôvodov námietky vo vzťahu k jednotlivým namietaným osobám a zamestnancom PPA, ani či a ako v danej veci konala). 17. Platobná agentúra vec postúpila s odvolaním a spisovou dokumentáciu žalovanému, ktorý dňa 21.03.2016 zaslal účastníkovi konania pred rozhodnutím o odvolaní výzvu na uplatnenie jeho práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v lehote 3 dní od jej doručenia. Žalobca výzvu prevzal dňa 24.03.2016 a dňa 01.04.2016 doručil žalovanému list zaevidovaný pod č. 9419/2016, v ktorom uviedol totožné námietky ako sú odvolacie dôvody. Namietal ďalej doručenie výzvy na vrátenie neoprávnenej platby č. 600/345/2012 zo dňa 26.04.2012 rok po vykonaní KNM, pričom mu nie je zrejmý výpočet sumy na vrátenie časti poskytnutých finančných prostriedkov a vydanie napadnutého rozhodnutia takmer 5 rokov po uskutočnení KNM. K svojmu vyjadreniu žalobca pripojil CD s fotodokumentáciou povodní v roku 2010, mapku so zaplavenými územiami v roku 2010, stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Odštepný závod Banská Bystrica, sťažnosť zo dňa 08.10.2012, písomnosti, ktorými reagoval na výzvu platobnej agentúry listom zo dňa 26.04.2012 na vrátenie neoprávnenej platby a na oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 11.07.2012 a zhrnutie veci. 18. Žalovaný listom č. 10647/2016 zo dňa 15.04.2016 upovedomil účastníka konania o predĺžení zákonnej lehoty do 60 dní podľa ust. § 49 Správneho poriadku a následne po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia a s ním súvisiaceho administratívneho spisu sa v celom rozsahu s rozhodnutím č.: 12678/2016, 1557/2016-640 zo dňa 12.05.2016 stotožnil, odvolanie proti rozhodnutiu platobnej agentúry zo dňa 30.12.2015 zamietol a toto rozhodnutie vo výrokovej časti uvádzané ako rozhodnutie č. 600/345-E/12* zo dňa 30.12.2015 (žalobcovi doručené len prvostupňové rozhodnutie s uvedeným číslo: 600/345-Er/11) ako vecne správne potvrdil. 19. Žalovaný k jednotlivým bodom uvádzaným v odvolaní a následne vo vyjadrení uviedol, že preskúmaním predloženého administratívneho spisu mu vyplynulo, že žalobcovi boli poskytnuté za roky 2007-2010 platby SAPS, LFA a AEO tak, ako bolo konštatované platobnou agentúrou. Ďalej zistil, že na základe citovaných aproximačných nariadení Vlády SR č. 81/2007 Z.z., č. 20/2009 Z.z., zákona č. 488/2010 Z.z., zákona č. 213/2007 Z.z. a č. 499/2008 Z.z., ako aj na základe platnej legislatívy EÚ bol žalobca pri platbách SAPS, LFA, AEO okrem iného predovšetkým povinný obhospodarovať KD, ktoré deklaroval za uvedené roky v jednotlivých žiadostiach a plniť podmienky krížového plnenia. V prípade zistenia rozdielu medzi skutočnou výmerou, ktorú skutočne obhospodaroval a výmerou, ktorú deklaroval, je tento povinný akceptovať príslušné zníženie platieb. 20. V uvedenej súvislosti preto žalovaný preskúmal správu z KNM vyhotovenú dňa 04.08.2011, pričom zistil, že KNM bola vykonaná na základe explicitného výberu v dňoch 05.04.2011 až 07.04.2011 a za účasti žalobcu. Zámer vykonať KNM mu bol vopred oznámený dňa 04.04.2011. KNM sa zamerala na rok 2010 a na všetky KD žalobcom deklarované. Správa z KNM v časti „E“ poznámky kontrolóra uvádza, že KD Ochtiná č. 9504/1, KD Slavošovce č. 9901/1 a KD Slavošovce č. 9904/1 neboli viac rokov (bez uvedenia koľko a konkretizácie obdobia a v celom rozsahu) obhospodarované, na základe čoho nebola priznaná ich deklarovaná výmera, pričom správa z KNM súčasne odkazuje na jej prílohy. 21. Podľa zistení žalovaného, súčasťou správy z KNM sú najmä fotodokumentácie, tabuľka vykonaných meraní v časti „F“ Deklarácia pre plochu, Príloha č. 6 označená ako „Poznámky kontrolóra“ a „Špecifikácia neobhospodarovaných plôch“. Žalovaný tieto preskúmal a z ich obsahu mu vyplynulo, že: a) KD Ochtiná č. 9504/1, KD Slavošovce č. 9901/1 a KD Slavošovce č. 9904/1, neboli viac rokov obhospodarované (minimálne 4 roky), nakoľko boli výrazne zarastené prebytkom nadzemnej hmoty trávnatých bylín a samonáletmi drevín. Preto výmera predmetných KD nebola žalobcovi priznaná. Vzhľadom k uvedenému nebolo ani potrebné vykonať ich merania prostredníctvom prístroja GPS. b) KD Lubeník č. 0308/1 bol zmeraný prístrojom GPS a bola priznaná obhospodarovaná časť výmery 7,10 ha. Nepriznané časti boli vylúčené z dôvodu viacročného neobhospodarovania, pričom tieto ani nie sú vhodné na obhospodarovanie z dôvodu prítomnosti dreviny jelše, zamokrenia, ako aj nerovnosti plôch. c) KD Lubeník č. 0314/1 bol zmeraný prístrojom GPS a následne bola priznaná obhospodarovaná časť jeho výmery 14,87 ha. Nepriznané časti boli vylúčené z dôvodu viacročného neobhospodarovania (minimálne 2 roky) a prebytkom viacročnej nadzemnej hmoty. d) KD Slavošovce č. 9905/1 bol zmeraný prístrojom GPS a bola priznaná obhospodarovaná časť jeho výmery 5,01 ha. Nepriznané časti boli vylúčené z dôvodu viacročného neobhospodarovania (minimálne 4 roky), zapríčinené prítomnosťou samonáletov drevín s výrazným prebytkom viacročnej nadzemnej hmoty. e) KD Lubeník č. 0012/1 bol zmeraný prístrojom GPS, pričom bola priznaná obhospodarovaná časť jeho výmery 58,47 ha. Nepriznané časti boli vylúčené z dôvodu viacročného neobhospodarovania (približne 4 roky), zapríčinené hustým porastom jelše, bylín a tráv. f) KD Muránska Zdychava č. 0902/1 bol zmeraný prístrojom GPS, bola priznaná obhospodarovaná časť jeho výmery 13,82 ha. Nepriznané časti boli vylúčené z dôvodu viacročného neobhospodarovania (približne 7 rokov), zapríčinené prítomnosťou skupiny starších stromov stredovej a ľavej časti uvedeného KD. g) KD Muránska Zdychava č. 0904/1 bol zmeraný prístrojom GPS, pričom bola priznaná obhospodarovaná časť jeho výmery 6,57 ha. Nepriznané časti boli vylúčené z dôvodu viacročného neobhospodarovania (približne 7 rokov aj viac), zapríčinené klesaním do vodného toku, prítomnosťou vysokých drevín a veľkého množstva skál. h) KD Lubeník č. 0016/1 bol zmeraný prístrojom GPS, pričom bola priznaná obhospodarovaná časť o výmere 25,35 ha. i) KD Lubeník č. 1104/1 bol zmeraný prístrojom GPS, pričom bola priznaná obhospodarovaná časť o výmere 19,37 ha. j) KD Lubeník č. 1104/2, parc. A bol zmeraný prístrojom GPS a bola priznaná obhospodarovaná časť o výmere 23,81 ha. k) KD Lubeník č. 1104/2, parc. B bol zmeraný prístrojom GPS a bola priznaná obhospodarovaná časť o výmere 5,36 ha. Na zvyšných KD boli žalobcovi priznané deklarované výmery, resp. nebola zistená nadhodnotená deklarácia. Zo správy KNM nevyplýva, a ani z rozhodnutia, akým spôsobom došlo k stanoveniu nepriznanej časti jednotlivých KD a v akom presnom časovom období neobhospodárenia a prečo len časť uznaná chýba. 22. Dôvodil ďalej žalovaný, že z administratívneho spisu mu vyplývajú konštatované zistenia a zo správy z KNM je tiež zrejmé porušenie podmienok aj tvz. „krížového plnenia“ v oblasti „GAEC“, a to povinnosti počas celého kalendárneho roka zabraňovať rozširovaniu samonáletov drevín (stromov, krovín), odstraňovať invázne druhy rastlín a húževnaté buriny, vrátane zostávajúcich nedopaskov a mastných miest a v oblasti „Identifikácia a registrácia oviec a kôz“ dodržiavať povinnosť hlásenia každej zmeny v chove oviec a kôz do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat do 7 dní odo dňa zmeny. Z administratívneho spisu žalovaný zistil, že žalobca bol so správou KNM oboznámený, ale túto odmietol podpísať. Vo vzťahu k námietke zásahu vyššej moci odkázal žalovaný na čl. 47 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (ES) č. 1974/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (ES) č. 1974/2006“), tiež čl. 47 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1974/2006, podľa ktorého v prípade zásahu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností príjemca alebo ním poverená osoba oznámi príslušnému orgánu spolu s príslušnými dôkazmi, ktoré vyžaduje tento orgán uvedenú skutočnosť do 5 pracovných dní od dátumu, ku ktorému príjemca alebo ním poverená osoba sú schopné tak urobiť. Tiež poukázal na prípady uznané príslušnými orgánmi ako vyššiu moc alebo mimoriadne okolnosti podľa čl. 40 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71, (ES) č. 2529/2001 v platnom znení (ďalej len nariadenie „ (ES) č. 1782/2003“), príkladmo uvádzajúc: a) úmrtie poľnohospodára; b) dlhšie trvajúca pracovná neschopnosť poľnohospodárov; c) vážna prírodná katastrofa, ktorá významne zasiahla poľnohospodárske plochy a poľnohospodárskeho podniku; d) náhodné zničenie budov poľnohospodárskeho podniku určeného na chov zvierat a e) choroba, ktorá postihne časť alebo všetky hospodárske zvieratá poľnohospodárov. 23. Podľa čl. 72 nariadenia (ES) č. 796/2004 sa prípady vyššej moci a výnimočných okolnosti v zmysle článku 40 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003 oznámia s príslušným dôkazom príslušnému orgánu písomne do 10 pracovných dní od dátumu, keď tak poľnohospodár mohol urobiť. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný tvrdí, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil platobnej agentúre dňa 24.05.2010 a dňa 20.08.2010 hlásenie vyššej moci a mimoriadnych okolností - povodní a prítomnosti predátora na časti deklarovaných KD v roku 2010. Predmetné hlásenia boli platobnou agentúrou posúdené, ale vzhľadom k zisteniam ohľadom viacročného neobhospodarovania časti KD neboli platobnou agentúrou vyhodnotené ako relevantné, s čím sa žalovaný stotožnil. Žalovaný skonštatoval, že nahlásené povodne by bolo možné považovať za prípad vyššej moci a mimoriadnych okolností, keďže tieto boli účastníkom konania nahlásené a zdokladované, no s ohľadom na viacročné neobhospodarovanie časti KD nemôžu byť zohľadnené, nakoľko sa týkajú výlučne roku 2010 ako aj časti KD (bez uvedenia ktoré a tiež či toto nemohlo byť zohľadnené ani vo vzťahu k meritnému obdobiu nasledujúcemu po prírodnej udalosti). Vo vzťahu k nahláseniu prítomnosti predátora žalovaný vytkol, že táto žalobcom nebola zdokladovaná a preto nemohla byť podľa nariadenia (ES) č. 796/2004 a nariadenia (ES) č. 1974/2006 zohľadnená. 24. K uvádzaným hláseniam žalovaný pripomenul, že žalobca bol počnúc rokom 2007 povinný každoročne obhospodarovať všetky deklarované KD a plniť podmienky tzv. „krížového plnenia“. Týchto povinností sa nahlásením vyššej moci pre rok 2010 nijako nezbavil. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že sú mu známe podmienky poskytovania podpory a zaviazal sa dodržiavať požiadavky vzťahujúce sa na podporu, o ktorú žiadal. Bez ohľadu na uvedené platí o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Preto žalovaný uzavrel, že na odvolateľa sa ohľadom povinnosti akceptovať zníženia platieb, aplikujú ustanovenia aproximačných nariadení a v stanovisku žalovaného (k bodom 2.2 a 3.3) citované ustanovenia nariadenia EÚ. 25. Ďalej žalovaný s odvolaním sa na čl. 51 nariadenia (ES) č. 796/2004 poukázal, že pre zníženie a nevyplatenie podpory v prípadoch neúmyselného nadmerného vyhlásenia platí, že ak plocha deklarovaná na účely režimov závislých od plochy je väčšia ako plocha stanovená v súlade s čl. 50 ods. 3 a 5 tohto nariadenia, podpora sa vypočíta na základe stanovenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, pokiaľ je tento rozdiel väčší ako 3% alebo 2 ha, ale nie viac ako 20% stanovenej plochy. Ak je rozdiel väčší ako 20% stanovenej plochy, nevypláca sa žiadna podpora závislá od plochy pre príslušnú skupinu plodín a ak je rozdiel väčší ako 50%, poľnohospodárovi sa opätovne neposkytne pomoc až do sumy, ktorá sa rovná sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi plochou deklarovanou a plochou stanovenou v súlade s čl. 50 ods. 3 a 5 tohto nariadenia. 26. Z obsahu čl. 16 nariadenia (ES) č. 1975/2006 platí pre zníženie a vylúčenie z poskytovania pomoci, že základ výpočtu výšky pomoci v rámci opatrení, ktoré sa vzťahujú na plochu, sa určuje v súlade s čl. 50 ods. 1, 3 a 7 nariadenia (ES) č. 796/2004. Na účely uplatňovania tohto článku sa plochy, ktoré príjemca prihlási a na ktoré prijíma rovnakú mieru pomoci, považujú za plochy, na ktorých sa pestuje plodina jedného druhu. V prípade, že plocha, na ktorú sa v rámci opatrenia, ktoré sa vzťahuje na plochu, žiada o platbu, je väčšia ako plocha určená podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia (ES) č. 796/2004, výška pomoci sa vypočíta na základe určenej plochy a zníži o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel buď väčší ako 3% alebo o 2 ha, ale nie väčší ako 20% z určenej plochy. Ak je rozdiel viac ako 20% stanovenej plochy, žiadna pomoc sa na opatrenie súvisiace s plochou nevyplatí. Ak je prihlásená plocha väčšia o viac ako 30% ako plocha určená v súlade s čl. 50 ods. 3 nariadenia (ES) č. 796/2004, príjemca sa vylúči z poskytnutia podpory, na ktorú by mal podľa uvedeného článku právo na príslušné opatrenia na celý príslušný kalendárny rok. Ak je rozdiel väčší ako 50%, príjemca sa dodatočne vylúči z poskytnutia podpory týkajúcej sa príslušných opatrení až do sumy, ktorá sa rovná sume zodpovedajúcej rozdielu medzi prihlásenou plochou a plochou určenou podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia (ES) č. 796/2004. 27. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný tvrdí, že platobná agentúra na základe zistení z KNM vykonala prepočet poskytnutých platieb SAPS a LFA za roky 2007-2010 a prepočet platieb AEO poskytnutých za roky 2008-2009. Pri prepočtoch v súlade s ust. čl. 51 nariadenia (ES) č. 796/2004 a čl. 16 nariadenia (ES) č. 1975/2006 bol za roky 2007-2010 zistený pre platbu SAPS a LFA rozdiel medzi vyplatenou sumou a skutočným nárokom v sume 74.175,39 Eur a 89.620,50 Eur. Pre platby AEO za roky 2008-2009 bol účastníkovi konania zistený rozdiel medzi vyplatenou sumou a skutočným nárokom v sume 9.982,23 Eur. Uvedené sumy žalovaný považuje za zodpovedajúce výroku napadnutého rozhodnutia a za vecne správne. 28. K námietke vylúčenia zamestnanca správneho orgánu odkázal žalovaný na ust. § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, podľa ktorého z prejednávania a rozhodovania pred správnym orgánom je vylúčený zamestnanec, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Tiež je vylúčený ten, kto sa v tej istej veci zúčastní na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 29. Žalobcom namietaní zamestnanci platobnej agentúry, ktorí sa zúčastnili na konaní ako zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa, predmetnú vec neprejednávali a nerozhodujú ani v odvolacom konaní a v priebehu správneho konania nebola voči žiadnemu zamestnancovi žalovaného vznesená námietka zaujatosti z dôvodu pomeru k veci alebo k účastníkovi konania. 30. Žalovaný mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca porušil povinnosti podľa § 2 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 81/2007 Z.z., § 2 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 20/2009 Z.z., § 2 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 488/2010 Z.z., § 4 § ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 213/2007 Z.z. a § 37 ods. 1 písm. a) a § 57 ods. 1 písm. a) nariadenia Vlády SR č. 499/2008 Z.z. Teda zároveň porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. Na základe uvedeného je preto povinný podľa § 2 ods. 5 písm. b) nariadenia Vlády SR č. 81/2007 Z.z., § 10 nariadenia Vlády SR č. 20/2009 Z.z., § 9 nariadenia Vlády SR č. 488/2010 Z.z., § 5 ods. 2 písm. b) nariadenia Vlády SR č. 213/2007 Z.z. a § 40 ods. 1 a § 58 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 499/2008 Z.z. v nadväznosti na ust. čl. 51 nariadenia (ES) č. 796/2004 a čl. 16 nariadenia (ES) č. 1975/2006 vrátiť sumu neoprávnene poskytnutej platby (bez bližšieho zdôvodnenia a subsumácie skutkového stavu pod jednotlivé ním rozsiahlo tu uvádzané ustanovenia nariadení Vlády SR a ES). 31. S odkazom na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku a § 21 ods. 1 v spojení s § 34 ods. 1 Správneho poriadku žalovaný záverom v rozhodnutí tvrdí, že preskúmanie administratívneho spisu, ktorého súčasťou sú všetky písomnosti v chronologickom usporiadaní, dokladujú všetky procesné úkony správneho orgánu tak, ako boli vykonané v rámci tohto správneho konania a z týchto bolo hodnoverne a náležite zdokumentované pochybenie a porušenie zákonných povinností žalobcom. Stotožňuje sa žalovaný so záverom a argumentáciou PPA a s dôkazmi, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a ktoré boli zabezpečené, vykonané a vyhodnotené v súlade s § 34 Správneho poriadku. Má za to potom žalovaný, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a voči skutkovo podobným prípadom nevznikajú neodôvodnené rozdiely. Keďže obsahom odvolania, ani obsahom administratívneho spisu neboli žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali alebo mohli spochybniť vykonané dôkazy, žalovaný ani nepovažoval podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku za potrebné nariadiť vo veci navrhované ústne pojednávanie. 32. K požiadavke žalobcu na vyplatenie finančných prostriedkov vyplývajúcich z rozhodnutí platobnej agentúry, ktoré nasledovali po roku 2010, žalovaný konštatoval, že na uvedené nie je príslušný. 33. Zo všetkých týchto dôvodov žalovaný považoval námietky odvolania za nedôvodné a stotožnil sa so záverom, že žalobcovi bola správne uložená povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v sume tak, ako bola ustálená v prvostupňovom rozhodnutí. Záverom preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu po stránke skutkovej a právnej a po zohľadnení námietok odvolania žalovaný dospel k záveru, že platobná agentúra pri vydávaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia ako i v procese, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, postupovala v súlade s príslušnými platnými a účinnými právnymi predpismi a preto ako vecne správne prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. II. Žaloba 34. Žalobou včas doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2016, t.j. za účinnosti O.s.p., žalobca napadol rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.05.2016 č. 12678/2016, 1557/2016-640, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie platobnej agentúry č. 600/345-R/12 zo dňa 30.12.2015 ako vecne správne potvrdil. 35. Žalobca v prvom rade poukázal na viaceré procesné pochybenia rozhodnutí prvostupňového ako i druhostupňového správneho orgánu a na formálne nedostatky týchto rozhodnutí, ktoré môžu mať za následok nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí. Predovšetkým namietal, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán výrokom rozhodol tak, že citujúc „rozhodnutie platobnej agentúry č. 600/345-R/12 zo dňa 30.12.2015 potvrdzuje“, došlo zrejme k nesprávnemu označeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo síce datované dňom 30.12.2015, avšak vydané a doručené mu pod č. 600/345-R/11 (pozn. súdu: a ktoré bolo aj ako jediné žalobcovi doručené) a nie pod č. 600/345-R/12. Týmto postupom došlo k inej vade konania, keď žalovaný potvrdzoval iné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako to, ktoré mal správne posudzovať v odvolacom konaní. 36. Ďalej prvostupňový i druhostupňový správny orgán v rozhodnutiach nesprávne označili účastníka konania - žalobcu. Kým prvostupňový správny orgán ho označil ako Igor Molnár, bytom Chyžné č. 123, 049 18 Chyžné, IČO: 42 010 047, kde v 1. bode výroku rozhodnutia je vykonaná oprava Chyžné č. 136, u bodu 2. a 3. výrokovej časti tohto rozhodnutia už zostáva Chyžné č. 123, druhostupňový správny orgán uvádza údaje Igor Molnár, bytom Chyžné č. 136, 049 18 Chyžné, IČO: 42 010 047. Správne mal byť žalobca v oboch rozhodnutiach označený ako Igor Molnár, bytom Chyžné č. 136, 049 18 Chyžné, nakoľko žalobca nikdy nemal bydlisko ani miesto podnikania na adrese Chyžné 123. 37. Poukázal žalovaný tiež na neodôvodnené a zákonom neprípustné prerušenie správneho konania prvostupňovým správnym orgánom, ktorý prerušil konanie rozhodnutím č. 600/3964-Rpr/11 zo dňa 15.01.2013 v zmysle ust. 29 ods. 1 Správneho poriadku vo veci vrátenia neoprávnenej platby do doby pokiaľ o sťažnosti účastníka konania nebude rozhodnuté. Takýmto rozhodnutím podľa žalobcu správny orgán nesledoval účel zákona a rozhodol v rozpore so základným pravidlom konania - rýchlosťou konania s poukazom na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné vybaviť každú vec včas a bez zbytočných prieťahov. Správny orgán pritom prerušil konanie z dôvodu, aby rozhodol o podaní účastníka konania, pričom takýto dôvod ani neobsahuje ust. § 29 ods. 1 Správneho poriadku, pričom opomenul uviesť, do akého okamihu konanie prerušuje. Tým vyvolal nezákonné a zbytočné prieťahy v správnom konaní. 38. Prvostupňový správny orgán taktiež nerozhodol vo veci v celkovo prípustnej zákonnej lehote, t.j. v lehote 30 dní a ani v predĺženej lehote 60 dní (zákonná lehota predĺžená v zmysle upovedomenia č. 600345/2012 zo dňa 13.08.2012). Prvostupňový orgán rozhodol vo veci až dňa 30.12.2015, teda po vyše troch rokoch od zákonnej lehoty na rozhodnutie. Od správneho súdu preto žalobca žiadal aj konštatovanie zbytočných prieťahov na strane konajúceho orgánu, ktoré vyvolalo zjavnú nezákonnosť rozhodnutia. 39. Vo vzťahu k meritu veci žalobca poukázal, že v prejednávanej veci išlo o výkon správneho trestania, pod ktorým treba rozumieť postihovanie správnych deliktov fyzických osôb a právnických osôb sankciami trestnej povahy na základe noriem správneho práva rozhodnutiami orgánov verejnej správy. 40. Pojem správneho deliktu nie je pritom všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise a pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie, protiprávnosť, sankciovateľnosť, zodpovednú osobu za zavinenie, okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez zavinenia a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Pritom pod najvšeobecnejším chápaním by sa pod správnym deliktom mohlo označiť akékoľvek porušenie normy správneho práva fyzickou alebo právnickou osobou, s ktorým právo spája následky vyvodzované orgánom verejnej správy. Pre rozhodovaciu prax má význam klásť dôraz na správne delikty postihované sankciami represívneho charakteru. Sankcia za správny delikt tak má plniť funkciu trestu v širšom zmysle tohto slova. Tým sa zároveň verejnoprávne sankcie zásadne odlišujú od súkromnoprávnych, ktoré plnia funkciu predovšetkým reparačnú, reštitučnú a satisfakčnú, ale nie funkciu represívnu. 41. Rozlíšenie represívneho charakteru sankcie za správny delikt je veľmi dôležité, pretože na rozhodovanie o takýchto deliktoch sa vzťahuje pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zdôrazňuje v tejto súvislosti žalobca, že práve pre postavenie žalobcu ako fyzickej osoby - podnikateľa, povinnosť, ktorej porušenie správne orgány postihovali, pri zvážení obsahu a účelu hroziacej a uloženej sankčnej povinnosti je potrebné ustáliť, že rozhodovanie správnych orgánov malo povahu správneho trestania, nakoľko odvod, ktorý bol žalobcovi uložený, je v celkovej sume poskytnutého vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti 173.778,12 Eur a penále podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. vo výške 0,1 % denne, čo predstavuje 36,5 % ročne zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny. S poukazom na výšku uloženej čiastky je represívny účel zjavný. 42. Pripomína žalobca, že chápanie porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. ako správneho deliktu sa už prejavilo aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, a to napr. v rozsudku vo veci sp. zn. 3Sžf/86/2009 z 13.05.2010, v ktorom najvyšší súd aplikoval na postihovanie porušenia finančnej disciplíny zásadu správneho trestania spoločností trestaním trestných činov. Tiež pripomína, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve a v tejto súvislosti žalobca poukazuje i na článok 6 Dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“. V tejto súvislosti odkazuje žalobca i napr. na rozhodnutie v prípade Engel a ďalší v. Holandsko zo dňa 08.07.1976, pa.82-53. Vychádzajúc z tohto žalobca tvrdí, že do jeho práva na spravodlivý proces patria najmä právo, aby vec rozhodol nestranný súd a právo na prezumpciu neviny, právo byť bez zmeškania podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu a právo, aby mal primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby (právo na obhajobu). 43. Potom s poukazom na tú skutočnosť, že sa jedná o problematiku správneho trestania, za prvé a najzávažnejšie pochybenie správneho orgánu žalobca považuje to, že skutok, ktorým malo dôjsť k správnemu deliktu, správne orgány nešpecifikovali vo výroku rozhodnutia tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Dokonca ani z odôvodnení rozhodnutí nie je celkom jasné, kedy presne mal protiprávny stav nastať (napr. na str. 3 v druhom odstavci rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa uvádza, že „u účastníka konania bolo zistené viacročné neužívanie poľnohospodárskych pozemkov cca 2-7 rokov, ktoré boli bližšie špecifikované kontrolou na mieste“). Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutí správny orgánov pre nezrozumiteľnosť. I judikatúra v správnom súdnictve vyžaduje špecifikáciu skutku priamo vo výroku rozhodnutia formou skutkovej vety (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžo/238/2009 z 19.05.2010 publikovaný aj v Zbierke stanovísk súdov, Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. 101/2011. Ustálenie okamihu porušenia právnej povinnosti je pritom nevyhnutné pre určenie relevantných právnych úprav. Skutková veta v posudzovanom prípade vyplýva však len z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov a nie zo samotných výrokov uvedených v rozhodnutiach. Skutok špecifikovaný v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, t.j. „viacročné neužívanie poľnohospodárskych pozemkov cca 2-7 rokov, ktoré boli bližšie špecifikované kontrolou na mieste“, neobstojí aj z hľadiska jeho neurčitosti, nakoľko obdobie 2-7 rokov je určené príliš široko a nejednoznačne, pričom na posúdeniu skutku je potrebné ustáliť skutkový stav aj z hľadiska plynutia času, čo môže mať význam aj na tú skutočnosť, či správny orgán použil správny právny predpis na to ktoré obdobie a či prípadne nedošlo k zákazu retroaktivity. 44. Podstatnou skutočnosťou však je, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vôbec nevzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobca podnikal v oblasti poľnohospodárstva od 24.01.2007, kedy začal poberať aj dotácie na toto podnikanie od štátu a teda ani neobhospodáril, neobrábal pozemky viac ako 4 roky pred vykonaním kontroly uskutočnenej v dňoch 05.04.2011-07.04.2011, nakoľko v čase pred 4 rokmi pred vykonaním kontroly ani nebol SHR a v tomto období ani nepoberal dotácie za účelom obhospodarovania pôdy. Obdobie skutku stanovené na dobu 2-7 rokov zo strany správneho orgánu je tak nepresné, skresľujúce, vymyslené, do protokolu o vykonaní kontroly dopísané rukou niektorého zo zamestnancov správneho orgánu. Ako dôkaz žalobca pripojil výpis zo živnostenského registra na živnosť žalobcu. 45. Druhé vážne pochybenie konajúcich správnych orgánov žalobca vidí v porušení zásady prezumpcie neviny, ktorá je významnou trestnoprávnou zásadou garantovanou aj Ústavou SR. Orgán verejnej moci musí predpokladať nevinu osoby, proti ktorej uplatňuje všeobecne záväzný právny predpis, a to aj v konaní správnom, daňovom a vo všetkých ostatných prípadoch uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu orgánom verejnej moci voči osobe. V danom prípade prvostupňový a druhostupňový správny orgán porušili zásadu prezumpcie neviny vo viacerých smeroch, a to napr. tým, že dňa 26.04.2012 vyzvali žalobcu výzvou na plnenie na zaplatenie sumy 163.795,89 Eur, t.j. na zaplatenie sumy, ktorá bola neskôr rozdelená do výrokov 1. a 2. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a urobili tak ešte pred oznámením o začatí správneho konania vo veci vrátenia nenáležitej platby, ktoré bolo datované dňom 04.07.2012. Tým fakticky ako keby prejudikovali vinu žalobcu skôr ako vôbec začali konať so žalobcom ako účastníkom konania (obvineným). 46. Zásadu prezumpcie neviny správne orgány porušili aj v samotnom oznámení o začatí správneho konania vo veci vrátenia nenáležitej platby zo dňa 04.07.2012, keď v poslednom odseku na str. 3 uviedli: „V súlade s ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku Vám dávame možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k veci v lehote do 5 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak ste povinný nenáležitú platbu v celkovej 163.795,89 Eur uhradiť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto listu v členení“ na tam uvedené čísla účtov. V čase začatia správneho konania učinil prvostupňový správny orgán z osoby obvinenej už osobu vinnú a potrestanú. Následne po vydaní oznámenia o začatí správneho konania vo veci vrátenia nenáležitej platby zo dňa 04.07.2012 už v prebiehajúcom správnom konaní zaslal prvostupňový správny orgán ďalšiu výzvu na zaplatenie datovanú dňom 20.07.2012 na zaplatenie sumy 9.982,23 Eur, ktorej výška plne zodpovedá povinnosti uloženej žalobcovi v poradí tretím výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 47. Žalobca poukazuje za tretie i na tú skutočnosť, že správny orgán nevykonal v danej veci náležité zistenie skutkového stavu, keď pri špecifikácii skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, t.j. „viacročné neužívanie poľnohospodárskych pozemkov cca 2-7 rokov, ktoré boli bližšie špecifikované kontrolou na mieste“, vychádzal len zo svojich vlastných GPS meraní, vôbec nebral do úvahy fotografie predložené žalobcom ako účastníkom konania, taktiež v tomto smere nevykonal náležité zistenie, t.j. nevyžiadal si napr. od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (ďalej len „VÚPaOP“) ortofotomapy, ktoré vedia najkonkrétnejšie zadokumentovať stav pozemkov, či boli, resp. neboli obrábané v tom ktorom roku a aj viac rokov spätne, pričom vyhotovovanie takýchto ortofotomáp tento vyhotovuje každé dva roky. Preto žalobca navrhol ich zabezpečenie správnym orgánom. Sám pripojil v prílohe súdu ortofotomapy, ktorými disponuje a ktoré zadokumentovávajú pozemky za roky 2007, 2008, 2009 a 2010 v celkovom počte ks 8, na ktoré boli brané dotácie. Z uvedených snímok, najmä s poukazom na biele miesta na týchto pozemkoch má vyplynúť záver vyvracajúci tvrdenie správnych orgánov. V prílohe pripojil 4 ks fotografií z pozemkov, ktoré preukazujú následky po povodniach v roku 2010 ako to tvrdil žalobca. 48. Ďalšou podstatnou skutočnosťou, na ktorú je potrebné vziať ohľad, a táto sa nejaví ani spornou, je, že žalobca nahlásil povodeň (vyššiu moc) na pozemkoch, na ktoré bral dotácie v roku 2010 v zmysle príslušných právnych predpisov a už len z tohto dôvodu bola kontrola správnym orgánom vykonaná v dňoch 05.04.2011 až 07.04.2011 nenáležitá, v danom mieste a v danom čase po zásahu vyššej moci nemohla dospieť k žiadnym objektívnym záverom, tobôž nie k záverom, že na pozemkoch sa nehospodárilo 2-7 rokov spätne. Na mieste kontroly bolo evidentné, že došlo k zásahu vyššej moci na pozemkoch, pozemky boli sústavne podmáčané a fakticky znehodnotené na ďalšie využitie. Existencia vyššej moci bola pritom preukázaná aj potvrdením Vodohospodárskeho podniku, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. 49. Uvedené právne závery, najmä ohľadne problematiky správneho trestania v obdobnom prípade, kedy bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť vyrovnávajúci príspevok na znevýhodnené oblasti vyplývajú i z rozhodovacej praxe súdov, napr. z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 4Sžo/5/2012 zo dňa 18.04.2012, na ktorý v celom rozsahu žalobca odkázal. 50. Záverom žaloby uvádza žalobca, že na jednej strane PPA požaduje od žalobcu zaplatenie sumy 173.778,12 Eur spätne za roky 2007-2010, a na strane druhej, PPA zadržiava žalobcovi sumu v celkovej výške cca 120.000,- Eur, keďže žalobca naďalej podnikal v odvetí poľnohospodárstva aj po vykonaní kontroly v roku 2011 až do 01.01.2014, t.j. do dátumu, odkedy má žalobca pozastavenú živnosť, za toto obdobie si uplatňoval dotácie, a tieto mu boli rozhodnutiami PPA aj priznané. Platobná agentúra tieto dve sumy ani nezapočítala, pričom jej táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. 51. Záverom preto žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, tak i rozhodnutie platobnej agentúry zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 52. Nad rámec zákonného petitu žalobca pôvodne žiadal, aby z dôvodu uvedeného v ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd urobil revíziu, či správny orgán skutočne použil správne právne predpisy a tieto správne podradil pod daný skutkový stav a či sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s neskoršou právnou úpravu, ktorá by mohla do úvahy prichádzať, ak by bola pre žalobcu priaznivejšia (bez konkretizácie). 53. V súvislosti s časovou pôsobnosťou právnych noriem aplikovaných správnymi orgánmi, žalobca za nutné považoval zohľadniť obsah hmotného administratívno-právneho vzťahu, ktorého účastníkmi boli žalobca a správne orgány a ktorého predmetom bol poskytnutý vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti, resp. jeho časti na roky 2007 až 2010 a tvrdí, že vyvodenie zodpovednosti za nedodržanie podmienky poskytnutia príspevku principiálne prichádza do úvahy len podľa pravidiel, ktoré sa na príjemcu príspevku vzťahovali v čase jeho poskytnutia. Neskoršie právne úpravy účinné okamihom, v ktorom malo dôjsť k porušeniu povinností sa použijú len vtedy, ak postihovanie podľa nich by bolo pre porušiteľa miernejšie. Ak to tak nie je (napr. preto, že léges priores a léges posteriores sú obsahovo totožné), treba použiť právnu úpravu účinnú v čase poskytnutia príspevku. 54. Preto správne orgány môžu v predmetnom konaní aplikovať len príslušné právne predpisy neretroaktívnym spôsobom so zreteľom na základnú zásadu trestania ustanovenú v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a rozvedenú v § 2 ods. 1 Trestného zákona. A bolo ich povinnosťou tiež vysporiadať sa so všetkými relevantnými právnymi úpravami účinnými v čase od nastania porušenia povinnosti do vydania rozhodnutia (čo ale bližšie žalobca vo vzťahu ku ktorým právnym predpisom a ktorému obdobiu nekonkretizuje). 55. Žalobný dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia v čase podania žaloby podľa ust. 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. v danom prípade žalobca vzhliadol za aplikovateľný napr. z dôvodu, že zistenia správneho orgánu kontrolou v dňoch 05.04.2011 až 07.04.2011 nezodpovedajú spisovému materiálu, keď obdobie 2-7 rokov bolo dopisované do protokolu z kontroly rukou niektorým úradníkom správneho orgánu, a práve táto skutočnosť výraznou mierou ovplyvňovala rozhodnutie správneho orgánu, za ktoré roky PPA žiada vrátiť dotácie. Teda skutkové zistenia, tak ako ich vykonali pracovníci správneho orgánu v KD, sú v rozpore s obsahom spisov. Skutkové zistenia správneho orgánu o závere neobhospodárovania pozemkov žalobcom v danom špecifickom období sú taktiež v rozpore so snímkami ortofotomáp a fotografiami, ktoré mal správny orgán k dispozícii a ktoré nebral vôbec do úvahy. Žalobca napáda ďalej aj tú skutočnosť, že odmietol podpísať Protokol o vykonaní kontroly, teda následne mala byť podľa jeho názoru automaticky zo strany PPA nariadená kontrolná kontrola, ktorá by vyvrátila prípadné nedostatky a pochybenia predchádzajúcej kontroly. Kontrolná kontrola nariadená nebola, pričom táto by mala byť podľa vedomosti žalobcu v takýchto prípadoch nariaďovaná do 30 dní od predchádzajúcej kontroly priamo zo zákona. 56. Žalobca videl dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia aj v ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a tvrdí, že správny orgán nevykonal náležité dokazovanie za účelom správneho posúdenia skutkového stavu daného prípadu. Správny orgán si v tomto prípade vôbec nevyžiadal od VÚPaOP ortofotomapy, ktoré tento orgán vyhotovuje každé dva roky, a ktoré predstavujú spoľahlivý podklad na objektívne rozhodnutie v danej veci, t.j. či pozemky boli v danom čase obrábané, alebo nie. 57. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, ako tvrdí žalobca, a domáha sa jeho zrušenia i z dôvodu uvedeného v ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože je zaťažené vadou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti vo vzťahu k rozhodnutiam oboch správnych orgánov vo veci konajúcich v tom smere, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy správny orgán vykonal. Ďalej rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné i z dôvodu procesného pochybenia správnych orgánov spočívajúce v nesprávnom označení žalobcu v rozhodnutiach a v nesprávnom označení čísla rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu. Za podstatnú vadu konania v tomto prípade žalobca považuje aj absenciu skutkovej vety v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a porušenie zásady prezumpcie neviny. Aplikáciu tohto žalobného dôvodu ďalej žalobca vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov najmä ohľadne skutkovej vety napr. aj v slovnom spojení „dva až sedem rokov“ neobrábaná pôda. Žalobca má právo na riadne odôvodnenie každého rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť účastníkov a posilňovať ich dôveru v správnosť rozhodovania, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať odôvodneniu rozhodnutia tam, kde správny orgán používa zákonom povolenú správnu úvahu. V tomto smere poukázal žalobca na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96) ako aj napr. rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 1So/111/2010. 58. Žalobca sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia i z dôvodu uvedeného v ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a tvrdí, že v danom prípade vada správneho orgánu spočívala v porušení práv žalobcu ako účastníka konania. Jedná sa najmä o porušenie viacerých zásad administratívneho trestania, najmä zásady prezumpcie neviny, zásady zákazu retroaktivity, zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady rýchlosti konania a mnohé ďalšie. 59. Z týchto všetkých dôvodov žalobca záverom navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania a zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí, o ktorom odklade bolo rozhodnuté uznesením č.k. 1S/141/2016-65 zo dňa 02.11.2016, právoplatne dňa 10.11.2016. 60. Replikou doručenou súdu dňa 22.05.2017 žalobca zhrnul žalobné dôvody odkazujúc na pôvodnú žalobu a predovšetkým vytkol pochybenia správneho orgánu. Konkrétne vytkol správnemu orgánu, že skutok, ktorým malo dôjsť k správnemu deliktu, správne orgány nešpecifikovali vo výroku rozhodnutia tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom, že neboli dôsledne nedodržané zásady prezumpcie neviny a žalobca vytkol tiež nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu správnym orgánom. 61. Žalobca k námietke nešpecifikovania skutku vo výroku rozhodnutia pripomenul, že výrok rozhodnutia správneho orgánu predstavuje najdôležitejšiu časť jeho rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí byť preto určitý a dostatočne konkretizovaný, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. 62. Analogicky ako v prípade konania o trestných činoch, kde musí výrok rozsudku presne identifikovať trestný čin, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, obdobná je úprava priestupkov. V prípade správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia zákon nemá a odkazuje na Správny poriadok (ust. § 47 ods. 2). Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí ale spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt sankcionovaný. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie, ktoré jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva, vylučuje možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Nepostačujúce je ich uvedenie len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou. 63. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu z hľadiska vecného, časové a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom SR. Aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt teda musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní, konkrétne ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Tieto závery vyplývajú i z rozhodovacej praxe NS SR, konkrétne napr. z rozsudku vo veci sp. zn. 5Sžo/46/2011 zo dňa 23.08.2012 a vo veci sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008. 64. V danom prípade ale správny orgán nepostupoval v súlade s týmito požiadavkami, keď vo výroku svojho rozhodnutia opomenul špecifikovať skutok napĺňajúci znaky správneho deliktu s poukazom na ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 65. Na pojednávaní dňa 07.09.2017 právny zástupca žalobcu k podaniu mimoriadneho opravného prostriedku a podaniu spochybňujúceho objektívnosť a nestrannosť niektorých zamestnancov PPA uviedol, že tieto bližšie nevie ozrejmiť, keďže v čase administratívneho konania žalobcu nezastupoval. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 66. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.10.2016 po zhrnutí priebehu administratívneho konania nesúhlasil s námietkou procesných pochybení a formálnych nedostatkov prvostupňového rozhodnutia spočívajúcich v uvedení nesprávneho čísla rozhodnutia a bydliska žalobcu. Tvrdí, že sa jedná o chybu v písaní a podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku potom platí, že chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Žalovaný na správnu adresu Chyžné č. 136 doručoval všetku korešpondenciu ( aj rozhodnutie) a teda prvostupňový orgán vykonal opravu rozhodnutia zo dňa 30.12.2015 a nakoľko sa jedná o chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel rozhodnutia, tieto nemôžu mať za následok nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí. Tým považuje namietanú formálnu vadu rozhodnutia za odstránenú. 67. K námietke žalobcu ohľadne neprimeranej doby trvania správneho konania po vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že toto bolo spôsobené písomnými a telefonickými vyjadreniami žalobcu, ktorý napadol postup a výsledky kontroly na mieste konanej v dňoch 05.04.2011 až 07.04.2011. Dňa 08.10.2012 bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na postup prvostupňového orgánu, pričom žalobca prehlásil, že v prípade nevyhovenia jeho žiadosti sa obráti na príslušný súd za účelom prešetrenia záverov z kontroly na mieste. Na základe uvedeného PPA oznámila žalobcovi listom zo dňa 15.01.2013, že rozhodnutím č. 600/345-Rpr/12 zo 15.01.2013 prerušila konanie vo veci vrátenia nenáležitej platby podľa § 29 Správneho poriadku. Žalobca sa na súd neobrátil a preto PPA dňa 07.10.2015 oznámila žalobcovi, že pokračuje v prerušenom konaní a vyzvala ho v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku na predloženie dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci nesprávnosť výsledkov kontroly na mieste. Následne PPA rozhodla vo veci dňa 30.12.2015. Správny poriadok lehotu, na ktorú sa konanie pri predbežnej otázke prerušuje, neustanovuje. PPA prerušila správne konanie až do doby, pokiaľ nebude o predbežnej otázke rozhodnuté za účelom preskúmania napádaného postupu kontrolórov a postupu PPA. Platobná agentúra zaslala právnemu zástupcovi vyjadrenie k podaniu „sťažnosť na postup kontrolórov a postup PPA“ zo dňa 28.05.2013, v ktorom sťažnosť na postup kontrolórov a postup PPA považovala za neopodstatnenú. Kontrola na mieste bola vykonaná dôsledne, objektívne a nezaujato. Správnosť postupu kontroly na mieste konštatoval žalovaný v rozhodnutí o odvolaní. Mal za to, že kontrola na mieste prebehla v súlade s ustanoveniami nariadenia Komisie č. 11/22/2009 a na základe zistení kontrolou na mieste nemohli byť dôvody vyššej moci (povodne) v roku 2010 uznané, nakoľko viacročné neobhospodarovanie kultúrnych dielov nemohlo byť spôsobené v dôsledku nahlásenej vyššej moci. Žalovaný sa tiež vysporiadal s námietkou stanovovania presnej výmery meraním GPS a neodbornosti pracovníkov regionálneho pracoviska PPA v Rimavskej Sobote počas kontroly na mieste. Uviedol, že žalobcom namietané zákonom neprípustné prerušenie správneho konania zo strany PPA rozhodnutím č. 600/3964/Rpr/11 zo dňa 15.01.2013 nie je opodstatnené, pretože PPA prerušením konania sledovala naplnenie zásady materiálnej (objektívnej) povahy podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Platobná agentúra správne prerušila konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko išlo o otázku, ktorej zodpovedanie podmieňuje rozhodnutie vo veci. Na základe posúdenia predbežnej otázky a vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali neobjektívny spôsob vykonania kontroly na mieste, PPA oznámila právnemu zástupcovi dňa 22.10.2015 (listom zo dňa 07.10.2015), že v správnom konaní pokračuje. 68. K námietke žaloby spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že náležitosti rozhodnutia vyplývajú z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. PPA vo výroku rozhodnutia dostatočne špecifikovala právne povinnosti, ktoré žalobca porušil a zároveň v rozhodnutí žalovaného o odvolaní č. 12678/2016, 1557/2016-640 zo dňa 12.05.2016 je presne určené ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný rozhodoval. Žalovaný má za to, že vo výrokovej časti rozhodnutia sú postačujúco uvedené ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých prvostupňový orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia je tiež zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu základnej podmienky na poskytnutie jednotnej platby na plochu (SAPS), platby na znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach a platby v ostatných znevýhodnených oblastiach (LFA) a platby na agroenvironmentálne opatrenia (AEO), pričom platobná agentúra v rozhodnutí citovala príslušné ustanovenia predpisov národnej aj európskej právnej úpravy s uvedením ich platnosti, ktoré boli aplikované na konkrétne skutkové zistenia. V odôvodnení rozhodnutia platobnej agentúry sú citované aj ustanovenia starších relevantných právnych úprav platných a účinných v čase schválenia rozhodnutí o poskytnutí podpôr. Žalovaný sa tiež vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu a pri rozhodovaní aplikoval správnu úvahu tak ako je uvedené v žalobou napádanom rozhodnutí. Je zrejmé, že žalovaný dôsledne posúdil skutkové okolnosti prípadu a správne vec posúdil. 69. Tvrdenie žalobcu, že správne orgány nevzali do úvahy podnikanie žalobcu od 24.01.2007, žalovaný neakceptoval. Naopak tvrdí, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu aj v rozhodnutí žalovaného je jasne uvedené, že PPA zaväzuje žalobcu na splnenie povinnosti vrátiť neoprávnené platby SAPS a LFA za roky 2007-2010 a pri platbe AEO za roky 2008 a 2009. Aj napriek tomu, že v rámci kontroly na mieste došlo k zisteniu viacročného neužívania kultúrnych dielov, bola žalobcovi znížená podpora na základe porušenia podmienok krížového plnenia vypočítaná od doby začatia jeho podnikania, t.j. od roku 2007. Pokiaľ žalobca tvrdí, že obdobie skutku stanovené na 2-7 rokov je nepresné, skresľujúce, vymyslené a že bolo do Protokolu o vykonaní kontroly na mieste dopísané rukou, žalovaný uviedol, že tieto svoje tvrdenia žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukázali nesprávnosť zistení uvedených v Správe z kontroly na mieste. Samotná Správa z kontroly na mieste je štandardne pripravený formulár, do ktorého sa rukou vpisujú jednotlivé zistenia a len jej prílohy sú písané mechanicky. 70. Žalobca ďalej namietal neaplikovanie ustanovení Trestného poriadku v správnom konaní, resp. porušenie zásady prezumpcie neviny. V súvislosti s týmto žalovaný uviedol, že na území SR neplatí systém tzv. právnych precedensov. Právomoc správnych orgánov je upravená v § 3 ods. 2 písm. m) a § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2007 Z.z. a § 58 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) platí, že „Ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadanie finančných vzťahov a iných nápravných opatrení.“ Z ust. § 40 ods. 3 zákona o pomoci a podpore vyplýva, že ak riadiaci orgán alebo orgán finančného riadenia z vlastného podnetu alebo iného podnetu zistí nezrovnalosť, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti platobnej agentúre. Ak platobná agentúra z vlastného podnetu alebo iného podnetu zistí nezrovnalosť, je povinná vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti. Nezrovnalosťou sa podľa článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev považuje „akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev a rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou“. Ak platobná agentúra zistí nesplnenie povinnosti prijímateľa vrátiť podporu alebo jej časť a nedôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok z podpory alebo jej časti, vyzve prijímateľa na vrátenie podpory alebo jej časti. V tomto prípade prijímateľ vráti prostriedky EÚ na osobitný účet platobnej agentúry a prostriedky štátneho rozpočtu vráti podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti podporu alebo jej časť na základe výzvy, platobná agentúra postupuje podľa osobitného predpisu (§ 42 ods. 6 zákona o pomoci a podpore, § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z.). Nakoľko žalobca výzve nevyhovel, PPA podľa § 31 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uložila žalobcovi penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny. 71. Žalobou sa ďalej vytýka, že nedošlo k vykonaniu náležitého zisťovania skutkového stavu, keď pri špecifikácii skutku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, t.j. viacročnom neobhospodarovaní poľnohospodárskych pozemkov, vychádzali správne orgány len z vlastných GPS meraní a nebrali do úvahy fotografie predložené žalobcom. Žalobca namieta, že zo strany správnych orgánov nedošlo k vyžiadaniu ortofotomáp od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktoré by vedeli zdokumentovať stav pozemkov, resp. ich obhospodarovanie aj viac rokov spätne. Tiež, že žalobca poukázal na biele miesta na jeho fotografiách, z ktorých vyplýva, že sa o pozemky riadne staral. Pripomenul zásah vyššej moci - povodne v roku 2010, v dôsledku čoho kontrolou na mieste nemohla kontrolná skupina dospieť k žiadnym záverom, a už vôbec nie k záverom, že na kontrolovaných pozemkoch sa nehospodárilo 2-7 rokov. Ani túto námietku žalovaný neuznal. Kontrolou na mieste bolo zistené porušenie podmienok krížového plnenia a zo všetkých kontrolovaných kultúrnych dielov bola vyhotovená fotodokumentácia. Žalobca dňa 24.05.2010 a 20.08.2010 predložil PPA hlásenie ohľadom vyššej moci a mimoriadnych okolností. Predmetné hlásenia sa týkali povodní a prítomnosti predátora na časti deklarovaných KD v roku 2010. Zo správy z kontroly na mieste je zrejmé, že predmetné hlásenia boli PPA posúdené, ale vzhľadom k zisteniam viacročného neobhospodarovania časti KD nemohli byť vyhodnotené ako relevantné. Navyše prítomnosť predátora na časti deklarovaných KD nebola zo strany žalobcu nijako zdokumentovaná. Teda PPA sa v rozhodnutí vysporiadala s týmito námietkami postačujúco. S výsledkami kontroly na mieste sa stotožnil. 72. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Naopak tvrdí, že sám odvolací orgán ako aj prvostupňový orgán vychádzali pri posudzovaní skutkového stavu z výsledkov kontroly na mieste a keďže žalobca riadne neobhospodaroval výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorú uviedol v žiadostiach, dopustil sa protiprávneho konania a porušenia príslušných zákonných ustanovení ako boli ustálené rozhodnutím PPA. Správne potom PPA prvostupňovým rozhodnutím znížila podpory poskytnuté na základe rozhodnutí o ich priznaní a na základe zistení z KNM vykonala prepočet poskytnutých platieb za roky 2007 až 2010 pre SAPS a LFA a prepočet platieb AEO poskytnutých v období rokov 2008 až 2009. PPA postupovala pri prepočtoch v súlade s čl. 51 nariadenia (ES) č. 796/2004 a podľa čl. 16 nariadenia (ES) č. 1975/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia. K namietanej retroaktivite žalovaný vo vyjadrení uviedol, že prvostupňový aj druhostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach vychádzal z platnej právnej úpravy v čase zistenia nezrovnalostí kontrolou na mieste, ako aj právnej úpravy platnej a účinnej v čase poskytnutia platieb SAPS, LFA a platieb AEO. Žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť rozdiely vzniknuté za naddeklaráciu za roky 2007-2010. Pri porovnaní všetkých právnych úprav by bol žalobca povinný vrátiť vzniknutý rozdiel vo výmerách na ním deklarovaných plochách, a to aj v prípade použitia starších právnych úprav. Záverom preto žalovaný uviedol, že sa vysporiadal so skutkovým a právnym stavom veci, správne posúdil všetky ustanovenia relevantných právnych predpisov pri dodržaní zásad podľa správneho poriadku, vysporiadal sa so všetkými žalobnými dôvodmi žalobcu a preto navrhol, aby súd uznesením odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu neprípustnosti. Ďalej navrhol zamietnutie odkladu vykonateľnosti a zároveň, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. IV. Právne posúdenie veci 74. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, vec preskúmal s odkazom na ust. § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného a z dôvodu procesnej ekonómie a dĺžky doterajšieho správneho konania potom aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 75. Predmetom preskúmania v danom prípade bolo rozhodnutie o povinnosti žalobcu vrátiť neoprávnené platby SAPS, LFA a AEO v dôsledku porušenia povinnosti a finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods., 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004“). 76. Podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004, porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. 77. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) (1) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, (2) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, (4) správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, (5) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 78. Podľa § 34 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, (2) dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 79. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 80. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 81. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 82. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 83. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b/ zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 84. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 85. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo posúdiť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí vo veci vydaných v kontexte konkrétnych námietok žaloby. Žalobca vymedzil rozsah žaloby viacerými námietkami, ktorými sa súd v ďalšom bude postupne zaoberať. 86. Predovšetkým žalobca namietal, že rozhodnutie tak PPA, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného, vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a navyše spochybňuje objektivitu jeho zisťovania. Ako vyplynulo zo zistení súdu preskúmaním napadnutých rozhodnutí a oboznámením sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, je treba s uvedenou námietkou súhlasiť. 87. Súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, že právny rámec dokazovania je orgánu verejnej správy daný ustanovením § 32 a nasl. Správneho poriadku. Z ust. § 34 ods. 1 a 2 vyplýva, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktoré umožňujú zistiť a objasniť skutočný stav veci v plnosti a presnosti a ktoré sú vykonané v súlade s právnymi predpismi, najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny, ohliadka. 88. Prenesené na daný preskúmavaný prípad, žalobca už v reakcii na výzvu PPA listom č. 600/345/2012 zo dňa 26.04.2012 na vrátenie neoprávnenej platby v sume 163.795,89 eur a listom č. 600/1734/2012 zo dňa 20.07.2012 v sume 9.982,23 eur, predložil PPA fotodokumentáciu, ktorá mala podporiť tvrdenie žalobcu, že zistenia KNM sú neobjektívne a nesprávne a že sa nezakladá na pravde záver o 2 až 7 ročnom neobhospodárovaní pozemkov (listy žalobcu zo dňa 02.08.2012 a 09.05.2012). 89. Tiež vo vyjadrení k začatiu správneho konania dňa 17.02.2012 namietal žalobca, že KNM nebola vykonaná na tzv. reprezentatívnej vzorke, ale neobjektívne a neprávne bola vybratá časť plochy, ktorá nemohla vypovedať objektívne o skutočnom obhospodárovaní a že nebola ani vykonaná opakovaná KNM, pričom ani nebol použitý prístroj GPS. Navyše, že kontrola bola vykonaná v nevhodnom čase nasledujúcim po povodniach v roku 2010, o čom predložil v konaní potvrdenie vydané Vodohospodárskym podnikom a osvedčené pripojeným CD. Tiež oznámil prítomnosť predátora - medveďa hnedého. Uvedené zopakoval aj vo svojom vyjadrení k prerušeniu konania a výzve PPA na predloženie relevantných dôkazov. Žalobca predložil i 2 CD s fotografiami osvedčujúcimi povodne v Jelšave v roku 2010 a následné obhospodárovanie pozemkov v roku 2012. Nebolo vyhovené ani návrhu na zadováženie ortofotomáp Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy. 90. Ako súd zistil, platobná agentúra uvedeným návrhom na doplnenie dokazovanie nevenovala takmer žiadnu pozornosť, dokazovanie v zmysle návrhu nedoplnila, so stručným odôvodnením, že tieto nepreukazujú skutočnosti tvrdené žalobcom v spojení s jej zisteniami z KNM vykonanej v dňoch 05.04.2011 až 07.04.2011. Žalovaný sa s uvedeným plne stotožnil. 91. Súd preto súhlasí s námietkou žaloby a napadnuté rozhodnutie považuje za predčasné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zároveň súd konštatuje, že prvostupňový orgán konal v rozpore s ust. § 34 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, keď sa týmito neriadili dostatočne a riadne. Tým porušili i ust. § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku. 92. Platobná agentúra svoje rozhodnutie založila na výsledkoch zistení, ktoré jej vyplynuli z KNM, a to, že žalobca niektoré diely pozemkov po dobu „2 až 7“ rokov neobhospodároval. Na základe takto zisteného skutkového stavu a bez jeho doplnenia v zmysle návrhov žalobcu, bola žalobcovi za roky 2007 - 2010 dodatočne vypočítaná oprávnená plocha pre platbu SAPS, LFA a AEO z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu a predpísané vrátenie zisteného rozdielu v platbách, ako to PPA uviedla v bodoch 1., 2. a 3. výrokovej časti rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca vytýkal rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, ale aj závažné formálne nedostatky, ktoré robia toto rozhodnutie zmätočným a nezákonným. 93. Súd primárne súhlasí s námietkou, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.05.2016 č.12678/2016,1557/2016-640 potvrdil rozhodnutie PPA č. 600/345-R/12 zo dňa 30.12.2015, pričom ale žalobcovi bolo doručené rozhodnutie č. 600/345-R/11. V administratívnom spise sa síce nachádza toto rozhodnutie s opravou z R/11 na R/12*, táto ale nebola vykonaná v zmysle ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku a žalobca ani nebol o oprave upovedomený. Už táto samotná vada zakladala dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval o neexistujúcom prvostupňovom rozhodnutí. Rovnako nesprávne postupovala PPA i v prípade bydliska žalobcu, a v bode 1. výrokovej časti rozhodnutia uviedla správnu adresu jeho bydliska, bez povšimnutia nesprávnych údajov v bode 2. a 3. výroku. Pri ňou zvolenom postupe opravy chýba aj verifikácia kto a kedy opravu vykonal. 94. Pri povahe napadnutého rozhodnutia je treba súhlasiť i s námietkou žaloby, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia trpí vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti najmä v otázke času, kedy k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu a v akom časovom období došlo. Ak PPA vymedzila dobu porušenia povinnosti časovým ohraničením napr. „2 až 7“ rokov, toto súd považuje za nepostačujúce a zároveň ani nespôsobilé pre stanovenie správnej výšky neoprávnenej platby, ktorú má žalobca vrátiť. Absencia skutkovej vety vo výrokovej časti rozhodnutia v zmysle už konštantnej judikatúry NS SR zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. 95. V súvislosti s vykonaným prepočtom poskytnutých platieb SAPS, LFA a AEO a stanovením rozdielu medzi vyplatenou sumou a skutočným nárokom v rozhodnutí chýba vzorec ako k stanovenému rozdielu PPA u jednotlivých platieb dospela. Odvolanie sa len na príslušné články a ktorého nariadenia ES je z pohľadu požiadaviek preskúmateľnosti správneho rozhodnutia nepostačujúce a činí tak rozhodnutie v uvedenom rozsahu arbitrárnym. 96. Tiež z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo nemohla PPA uznať oznámenie o povodniach v roku 2010 podporené úradným potvrdením (osobitne pri zvolenom výkone KNM v krátkej dobe od prírodnej udalosti). Pokiaľ PPA v odôvodnení odkázala len na výsledky jej zistení práve z takto vykonanej KNM a preto oznámenie neuznala relevantným, takého odôvodnenie súd považuje za arbitrárne a odporujúce požiadavke preskúmateľnosti správneho rozhodnutia čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti. Zároveň ani nemôže plniť svoju funkciu a presvedčiť účastníka konania o správnosti postupu a rozhodnutia. Pritom sám žalovaný prírodnú udalosť uvádza ako jeden z dôvodov uznávaný ako vyššia moc či mimoriadna udalosť (článok 40 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 v platnom znení), avšak bližšie zdôvodnenie neakceptácie oznámenia žalobcu ani žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza. 97. Neurčitým bolo inak i rozhodnutie PPA o prerušení konania zo dňa 15.01.2013, v ktorom absentuje stanovenie doby, dokedy bude konanie prerušené. 98. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 99. K námietke žalobcu o nezachovaní lehoty na vydanie rozhodnutia súd považuje za potrebné uviesť, že týmto síce došlo k nečinnosti orgánu verejnej správy, avšak jedná sa o poriadkovú lehotu, ktorej nezachovanie samo o sebe nezakladá dôvod pre zrušenie správneho rozhodnutia. Inak ale musí súhlasiť súd s tým, že vo veci nebolo konané v súlade s § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku. Poukazuje súd na skutočnosť, že na základe KNM z 05.04.2011 až 07.04.2011 bolo prvostupňové rozhodnutie vydané až 30.12.2015. 100. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 101. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP orgán verejnej správy viazaný, doplniť dokazovanie vo veci v zmysle návrhov žalobcu ako sú vyššie uvádzané a vyplývajú z podaní žalobcu v priebehu správneho konania, a až následne vo veci rozhodne, zároveň prihliadnuc na skutočnosť, že žalobca získal oprávnenie podnikať ako SHR dňa 24.01.2007. Tiež sa žalovaný v rozhodnutí vysporiada s požiadavkou žalobcu na započítanie ďalších platieb priznaných PPA na základe právoplatne vydaných rozhodnutí, ktoré ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia boli žalobcovi zadržané. V novom rozhodnutí zároveň bude odstránená vytýkaná vada neurčitosti výrokovej časti rozhodnutia i odôvodnenia rozhodnutia tak, aby toto bolo súladné s požiadavkou preskúmateľnosti ako vyplýva z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 102. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.