Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/139/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201126 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201126.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: Š. V., O.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX O., zastúpeného: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Juraja Bizoňa, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Ivančo, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, 2/ V. Z., V. E. XX, XXX XX V., zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 14317/2016/B624- SV/25956/To zo dňa 22.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 27.06.2016 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: 14317/2016/B624-SV/25956/To vydaného dňa 22.04.2016 ako aj rozhodnutia a postupu Okresného úradu Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky (prvostupňový správny orgán) číslo: OU-NR-OVBP2-2016/009645-5 zo dňa 01.03.2016 žiadal obe rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Rozhodnutia správnych orgánov. 2. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len OÚ Nitra), vydal rozhodnutie číslo: OU-NR-OVBP2-2016/009645-5 zo dňa 01.03.2016, ktorým rozhodol o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 02.02.2016 podaného spol. MH Invest, s. r. o., pre účely stavby „Vybudovanie strategického parku, k. ú. U., K., Y., G., K., Č." (ďalej len Stavba) v prospech spol. MH Invest, s.r.o., a vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN-E parc. č. XXXX, evidovanej na LV č. XXXX, orná pôda v celkovej výmere 3 566 m2, v podiele 3 566 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1, katastrálne územie G. za náhradu 53 882,26 € (patriacu vlastníkovi pozemku V. Z.Č.), a to podľa § 108 ods. 2 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii (ďalej len zákon č. 175/1999 Z. z.) pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. U., K., Y., G., K., Č.". 3. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k vyvlastnenému pozemku OÚ Nitra určil podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 191/2015 vypracovaného v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spol. ÚEOS - Komercia, a. s., v celkovej výške 53 882,26 €. 4. Voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie o vyvlastnení je v rozpore so zákonom v tom, že jeho výroková časť neobsahuje určenie predmetu vyvlastnenia, rozsahu vyvlastnenia a určitým spôsobom vyjadrenie spôsobu úhrady náhrady za vyvlastnenie, keď bolo rozhodnuté o poukázaní náhrady na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF), výsledok vyvlastňovacieho konania nebol jednoznačný a určitý. Namietol, že OÚ Nitra bez náležitého odôvodnenia zamietol jeho námietku ohľadom prejavenej vôle k uzavretiu dohody s navrhovateľom vyvlastnenia. Ďalej namietal, že bez náležitého špecifikovania súdnych konaní, ktorých právoplatné skončenie je podmienkou pre vyplatenie náhrady, je rozhodnutie o vyvlastnení neurčité a aj samotný depozit je vzhľadom na neurčitosť úpravy sporný. 5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím a to tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil v jeho výroku s tým, že náhradu uhradí spol. MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet SPF s uvedením poznámky pre prijímateľa platby č. rozhodnutia OU-NR-OVBP2-2016/009645-5 k. ú. G., pričom SPF vyplatí náhradu za vyvlastnenie tomu, o kom bude rozhodnuté, že bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemku - parcela registra „C" č. XXXX, vedená na LV č. XXXX pre k. ú. G. alebo, že mu patrí náhrada za jeho vyvlastnenie, a to právoplatným rozhodnutím súdu v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/502/2015. 6. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možné výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu vo veci, OÚ Nitra po preskúmaní všetkých priložených dokladov a po vyhodnotení návrhu navrhovateľa vyvlastnenia zistil, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho právo a na základe uvedeného vyvlastnil vlastnícke právo tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. pre danú Stavbu. 7. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje s v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, tzn. že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. 8. OÚ Nitra pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku ako podklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v znení doplnenia Osvedčenia pod č. 208001/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 (ďalej len Osvedčenie). Potom nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním Osvedčenia. V danom prípade išlo o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, a jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Potom verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľnosti pre účely predmetnej stavby bol nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. 9. Podľa prílohy č. 1 citovaných Osvedčení bol predmetný vyvlastnený pozemok určený na uskutočnenie Stavby a bol pre ňu vyvlastnený vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie uvedenými Osvedčeniami. 10. Žalovaný mal za to, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení bola preukázaná, a preto potom nemožno spochybniť ani existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov potrebných na prípravu územia, ktorú tvoria činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku - výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácii, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčastí, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iné obdobné prípravné činnosti (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1993 Z. z.), na ktorý odkazujú Osvedčenia v čl. I a bez uskutočnenia ktorých Stavba nemôže plniť svoju funkciu. 11. V intenciách § 110 ods. 2 Stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje Stavebný zákon, je zákon č. 175/1999 Z. z., ktorý v § 4a ods. 1 tretia veta, rieši preukazovanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní pri stavbe, ktorá je významnou investíciou v prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnom investície. V takomto prípade dokladom, na základe ktorého správny orgán skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania je osvedčenie o významnej investícii (§ 3 zákona č. 175/1999 Z. z.). 13. OÚ Nitra v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú Stavbu boli vydané citované Osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. 14. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí o tom, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku potrebnom pre uskutočnenie danej Stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Navrhovateľ vyvlastnenia je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti spôsobom upresneným v § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. 15. V danom konkrétnom prípade navrhovateľ vyvlastnenia predložil vyvlastňovanému kúpnu zmluvu a výzvu na uzatvorenie dohody. Nakoľko k dohode medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným nedošlo, navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie. 16. Ako vyplýva zo spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu - Zápisnica č. OU- NR-OVBP2-2016/009645-3 zo dňa 26.02.2016 (ďalej len Zápisnica), vyvlastňovaný sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil a nepodal ani písomné námietky. Zo záverov citovanej Zápisnice je zrejmé, že prítomný právny zástupca žalobcu navrhol uzatvoriť dohodu medzi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodným vlastníkom. 17. Námietku týkajúcu sa možnej dohody medzi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodným vlastníkom vyvlastňovaného pozemku OÚ Nitra zamietol vzhľadom na to, že na liste vlastníctva, na ktorom bol zapísaný vyvlastňovaný pozemok bol uvedený ako vlastník V. Z., t. j. pôvodný vlastník vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku. Nakoľko nebolo ukončené súdne konanie, ktoré prebieha medzi vyvlastňovaným (V. Z.) a pôvodným vlastníkom (žalobcom) z dôvodu určenie vlastníctva k predmetnému pozemku, nebolo možné uzatvoriť dohodu, ktorú navrhol právny zástupca žalobcu. 18. Záverom konštatoval, že OÚ Nitra sa vo svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal s vymedzením predmetu a rozsahu vyvlastnenia ako aj s naložením s náhradou za vyvlastnený pozemok a všetky námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, okrem námietky potreby špecifikovania súdneho konania vo výroku rozhodnutia, na základe čoho zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. Priebeh administratívneho konania. 19. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, OÚ Nitra (prvostupňový správny orgán) vydal dňa 01.03.2016 preskúmavané rozhodnutie, ktorému vydaniu predchádzalo správne konanie, začaté na základe návrhu podaného dňa 02.02.2016 spol. MH Invest, s.r.o. na vyvlastnenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vo vlastníctve V. Z.. Dňa 26.02.2016 sa uskutočnilo na správnom orgáne ústne pojednávanie, na ktorom sa vyvlastňovaný nezúčastnil. Prítomný právny zástupca pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku (žalobcu) uviedol, že neexistuje dôvod na vyvlastnenie, pretože chce vec riešiť dohodou, ktorej návrh aj predložil. Zároveň žiadal skúmať verejný záujem na vyvlastnení. Žaloba. 20. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, nedostatočným zistením skutkového stavu a neprekúmateľnosťou rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. - v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ SSP). 21. Pokladal preskúmavané rozhodnutia za rozporné so Stavebným zákonom ako aj zákonom č. 175/1999 Z. z., nakoľko mal za to, že neboli splnené podmienky pre vyvlastnenie, keďže on mal záujem uzatvoriť dohodu za účelom odpredaja pozemku, ktorý bol predmetom vyvlastnenia; na vyvlastnení nebol verejný záujem, resp. jeho existencia nebola žalovaným ani OÚ Nitra náležite preskúmaná a preukázaná; OÚ Nitra ani žalovaný dostatočne nepreskúmali skutočný účel vyvlastnenia a nezaoberali sa otázkou legitimácie navrhovateľa vyvlastnenia na podanie návrhu na vyvlastnenie; prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím neobsahovalo všetky náležitosti vyžadované Stavebným zákonom; o spôsobe vyplatenia náhrady za vyvlastnenie bolo rozhodnuté na základe právneho predpisu, ktorý sa na túto vec nevzťahoval; výška náhrady za vyvlastnenie bola stanovená v rozpore so zákonom; prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné. 22. Poukázal na to, že v zmysle zákona je vyvlastnenie možné len, ak nemožno cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Na ústnom pojednávaní konanom pred OÚ Nitra dňa 26.02.2016 predložil návrh na dohodu so spol. MH Invest, s.r.o., pričom prvostupňový správny orgán túto jeho ponuku zamietol bez náležitého právneho odôvodnenia s uvedením, že na liste vlastníctva predmetných pozemkov bol ako vlastník zapísaný V. Z. a s touto námietkou sa ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal. Správny orgán sa o inú dohodu ako o uzavretie kúpnej zmluvy s V. Z. nepokúsil a na jeho návrh ani neodpovedal. Keďže nebola využitá možnosť uzavretia dohody a tým vyhnutie sa vyvlastňovaciemu konaniu bol porušený zákon. Žalobca zároveň uviedol, že zámenná zmluva uzatvorená medzi ním a V. Z., ktorej predmetom bola zámena dotknutého vyvlastňovaného pozemku je absolútne neplatná. V prípade cca 70 obdobných zmlúv príslušné prokuratúry podali protest proti rozhodnutiu katastrálnych úradov o vklade takýchto zmlúv a týmto protestom bolo vyhovené. 23. Konanie správnych orgánov pokladal za zaťažené vadou spočívajúcou v neskúmaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení, a to tak zo strany prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného. Žalobca mal za to, že existencia verejného záujmu nebola daná len samotným rozhodnutím vlády SR, ale správne orgány boli povinné skúmať reálny verejný záujem na vyvlastnení vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam a preto bolo potrebné identifikovať akú úlohu zohráva predmetný pozemok v realizácii danej investície, čo však nebolo skúmané, a preto prijaté závery v preskúmavaných rozhodnutiach neboli dostatočne podložené. 24. Žalobca tiež dôvodil, že v konaní nebol preskúmaný účel vyvlastnenia daného pozemku ako aj to, kto bol oprávnený podať návrh na vyvlastnenie, a to ani jedným z konajúcich správnych orgánov. Vyjadril presvedčenie, že realitná činnosť spol. MH Invest, s.r.o., nevyvolávala priamy a pravý účel vyvlastnenia a ako účel vyvlastnenia bolo v rozhodnutiach potrebné uviesť skutočný účel, ktorým bolo prevádzkovanie závodu Jaguár Land Rover, a potom oprávnenou osobou na podanie návrhu na vyhlásenie mala byť automobilka Jaguár Land Rover. 25. Ďalej namietal, že v rozhodnutí absentuje určito, presne a zrozumiteľne špecifikovaný predmet vyvlastnenia, rozsah vyvlastnenia a poučenie o možnosti požiadať o jeho zrušenie. V prvostupňovom rozhodnutí absentovalo určenie predmetu vyvlastnenia spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, pričom síce toto rozhodnutie obsahovalo označenie pozemku - číslom parcely, číslom listu vlastníctva a výmerou, avšak nešpecifikovalo katastrálne územie, v ktorom sa pozemok nachádzal, bez čoho nebolo možné pozemok identifikovať. Uvedenie katastrálneho územia iba v záhlaví rozhodnutia o vyvlastnení pokladal za nedostatočné, pričom ani žalovaný svojím rozhodnutím tento nedostatok nijakým spôsobom neodstránil. Ďalšou chýbajúcou náležitosťou preskúmavaných rozhodnutí bolo určenie rozsahu vyvlastnenia spôsobom vylučujúcim pochybnosť, nakoľko rozhodnutie o vyvlastnení neuvádzalo, že vlastnícke právo k pozemku sa vyvlastňuje v celom rozsahu a navyše z neho nevyplývalo, že by prvostupňový správny orgán skúmal v akom rozsahu bolo vyvlastnenie nevyhnutné. Tento nedostatok neodstránilo ani druhostupňové rozhodnutie. Skúmať tieto podmienky správne orgány boli povinné, a to kde sa presne pozemok nachádza a akú úlohu má mať v budúcom závode a či je skutočne potrebný pre jeho výstavbu. Nakoľko správne orgány mieru nevyhnutnosti vyvlastnenia riadne neskúmali ich rozhodnutia boli v tejto časti nepreskúmateľné. 26. Žalobca zároveň mal za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže správne orgány opomenuli, že použité právne predpisy, o ktoré opreli vyplatenie náhrady sa na daný prípad nevzťahujú, keďže zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 180/1995 Z. z.) neupravuje právomoc SPF na nakladanie s náhradou za vyvlastnenie v takomto prípade, keďže v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. SPF nakladá s náhradami pozemkov nezistených a neevidovaných vlastníkov, čo však nebol tento prípad. Žiaden právny predpis nedáva SPF právomoc uchovávať náhradu za vyvlastnenie neobmedzene. Zároveň v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. platí, že SPF vyplatí náhradu za vyvlastnenie len, ak o to vlastník požiada v subjektívnej lehote troch rokov od vyvlastnenia, najneskôr v objektívnej lehote 10 rokov od vyvlastnenia, a preto v prípade použitia tohto ustanovenia v prípade trvania súdneho sporu o určenie vlastníctva viac než 3 roky by uplynutím lehoty troch rokov stratil nárok na vyplatenie. 27. Taktiež žalobca poukázal na nesprávne určenie ceny za vyvlastnené pozemky, keďže pozemky v katastrálnom území G. boli ohodnotené znalcom na cenu 15,11 €/m2, pričom z tlače sa dozvedel, že pozemky vo vlastníctve cirkvi boli ocenené na 42 €/m2, a išlo o pozemky na tom istom mieste v porovnateľnej kvalite. O tejto skutočnosti sa dozvedel až po ukončení správneho konania. 28. Záverom žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko s väčšinou jeho námietok sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali. 29. Podaním zo dňa 13.09.2016 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe a zotrval na svojich žalobných námietkach. Podaním zo dňa 11.10.2016 sa vyjadril k vyjadreniu k žalobe pribratého účastníka spol. MH Invest, s.r.o. Vyjadrenie žalovaného. 30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.08.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol, že uzatvorenie dohody na dosiahnutie cieľa vyvlastnenia (§ 4a zákona č. 175/1999 Z. z.) je možné realizovať výlučne s vlastníkom vyvlastňovacej nehnuteľnosti, ktorým bol v rozhodnom čase V. Z., avšak tento na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu v Nitre o nariadení predbežného opatrenia nebol oprávnený na uzatvorenie kúpnej zmluvy, keďže mu bolo zakázané nakladanie s daným pozemkom. Zároveň uviedol, že neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, prípadne iného orgánu, ktoré by vyvracalo hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve V. Z. k predmetnému pozemku. 31. Verejný záujem sa zisťuje v priebehu vyvlastňovacieho konania a OÚ Nitra ako podklad pre jeho existenciu na vyvlastnení zohľadnil Osvedčenie o významnej investícií č. 20801/2015-1000-33509 z 13.07.2015 vydané MH SR podľa uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015 a Osvedčenie č. 208011/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 vydané MH SR podľa uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, v zmysle ktorých je Stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Žalovaný konštatoval, že ide o investíciu významne ovplyvňujúci objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, ide o investíciu vo verejnom záujme, t. j. jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemom výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely predmetnej Stavby je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej Stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Je nepochybné, že verejný záujem implicitne vyplýva z charakteru Stavby a verejnoprospešného záujmu jeho investora. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/64, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009. Uviedol, že podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú, len ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, pričom je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odôvodniť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. Mal za to, že v danom prípade je verejný záujem preukázaný v zmysle uvedených princípov a jeho existencia je náležite zdôvodnená, z čoho plynie, že tvrdenie žalobcu o nedostatočnom skúmaní existencie verejného záujmu bolo nedôvodné. Zároveň poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/55/2016 v časti vysporiadania sa s pojmom verejného záujmu. 32. Námietku účelu vyvlastnenia a potrebu posúdenia, či vzhľadom na znenie investičnej zmluvy bude MH Invest, s.r.o., využívať predmet vyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastnil a či spol. Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o. nemala byť účastníkom správneho konania považoval za účelovú, keďže v tomto prípade ide o zmluvný vzťah, ktorý je mimo procesu vyvlastnenia a ktorý rieši budúce právne pomery zmluvných strán. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možná výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie sú správne orgány povinné skúmať vo vyvlastňovacom konaní na základe dokladov predložených účastníkmi konania, pričom správny orgán nie je oprávnený žiadať predloženie akýchkoľvek dokladov nad rámec zákona. Uvedené platí aj vo vzťahu k Investičnej zmluve zo dňa 11.12.2015 uzavretej medzi spol. Jaguar Land Rover Limited, Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Slovenskou republikou a mestom Nitra, ktorej existencia počas vyvlastňovacieho konania nemohla mať vo vzťahu ku skúmaniu splnenia podmienok vyvlastnenia, tak ako sú dané zákonom, vplyv na výsledok vyvlastňovacieho konania. 33. K námietke nešpecifikovania predmetu a rozsahu vyvlastnenia a spôsobu úhrady náhrady za vyvlastnenie žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie jednoznačne špecifikovalo pozemok, ktorý bol predmetom vyvlastnenia, a to tak vo svojom výroku, ako aj v odôvodnení rozhodnutia a takéto vymedzenie bolo jednoznačné a presné, neumožňujúce rôznu interpretáciu zo strany účastníkov konania, správnych orgánov alebo tretích subjektov. Požiadavka žalobcu o tom, že prvostupňové rozhodnutie by malo obsahovať konkrétnu špecifikáciu čo na vyvlastňovanom pozemku bude stáť bola neprimeraná a presahujúca zákonné požiadavky. Zároveň bola aj nereálna, keďže vyvlastňovacie konanie predstavuje len štádium prípravy územia a nie je možné s istotou predpokladať, či v ďalších konaniach nedôjde k zmenám pôvodných plánov. Rozsah vyvlastnenia bol v rozhodnutí jasne špecifikovaný s tým, že predmetný pozemok sa vyvlastňuje v celom rozsahu. Namietaná absencia určenia spôsobu vyplatenia náhrady za vyvlastnenie bola v odvolacom konaní vyriešená tým, že žalovaný bližšie špecifikoval a konkretizoval odôvodnenie spôsobu úhrady za vyvlastnenie. Žalovaný poukázal na znenie § 111 ods. 4 Stavebného zákona, z ktorého je zrejmé, že náhrada, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu neukončeného súdneho konania ohľadom určenia vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemku sa odovzdá SPF a ten kto bude určený za vlastníka pozemku bude mať právo v stanovených lehotách požiadať o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. 34. Ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a absencie § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. a nejednoznačnému vymedzeniu pojmu súdne konanie v § 112 ods. 4 Stavebného zákona a vyhodnotenie žalobcu, že potom SPF nie je oprávnený nakladať s náhradou za vyvlastnenie žalovaný poukázal, že absencia § 17 ods. 3 je chybou v písaní, kedy po novelizácii daného ustanovenia zákonodarca opomenul upraviť odkaz pod čiarou. Podľa Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu, nemajú teda záväznosť normatívnej časti predpisu. 35. Námietka nesprávne určenej ceny za vyvlastnenie - žalovaný poukázal, že v žalobe na strane 11 ods. 51 žalobca tvrdil, že by súhlasil s určenou cenou pri uzatvorení dohody (15,11 €), neskôr však poukazujúc na článok v časopise Trend túto cenu spochybnil. OÚ Nitra určil výšku náhrady za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. spol. ÚEOS- Komercia, a.s., a v prípade, ak by žalobca ako účastník vyvlastňovacieho konania namietol výšku náhrady za vyvlastnenie OÚ Nitra by ho odkázal bez prerušenia konania na súd. 36. Namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaný považoval za účelovú. Mal za to, že rozhodnutie bolo presné, určité a zrozumiteľné, čo do výroku i rozsahu a dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcovi ako účastníkovi konania transparentné, všetky písomnosti boli riadne doručované v zákonných lehotách a žalobca mohol riadne obhajovať svoje práva a záujmy. 37. Podaním zo dňa 12.10.2016 žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu a v súvislosti s výškou náhrady za vyvlastnenie uviedol, že v konaní správny orgán nemal pochybnosti o výsledku vyplývajúceho zo znaleckého dokazovania, pretože neboli predložené žiadne relevantné dôkazy túto skutočnosť spochybňujúce. 38. K žalobe sa vyjadril pribratý účastník spol. MH Invest, s.r.o., podaním zo dňa 20.09.2016 a poukázal na to, že žalobca nebol v rozhodnom období (v čase bezprostredne pred začatím a v priebehu vyvlastňovacieho konania) vlastníkom vyvlastňovaného pozemku, a preto on ani nemohol uzatvoriť dohodu, ktorá by mu efektívne umožnila nadobudnúť vlastnícke právo k danému pozemku. V čase vyvlastnenia bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník daného pozemku V. Z., avšak jeho zmluvná voľnosť pri nakladaní s pozemkom bola rozhodnutím súdu, ktorý mu zakázal previesť vlastnícke právo k danému pozemku obmedzená. Preto v danom prípade nebolo potrebné preukazovať splnenie podmienky bezvýslednosti dohody. 39. Pribratý účastník poukázal na to, že v napadnutých rozhodnutiach sa správne orgány existenciou verejného záujmu zaoberali a žalovaný skúmal verejný záujem na základe Osvedčenia schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky. Predmetný pozemok bol vyvlastnený za účelom realizácie strategického parku vymedzeného vo vyššie uvedenom Osvedčení. Investícia Jaguár Land Rover bude realizovaná iba v časti tohto parku (Stavba) a do ostatných častí budú môcť prísť aj iní investori. Žalobcom požadovaná podrobná dokumentácia v čase vyvlastňovania ani neexistovala. 40. Zároveň dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/55/2016, ktorý obdobnú žalobu zamietol a ktorý sa vo svojom odôvodnení vysporiadal s námietkou neskúmania verejného záujmu, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. 41. Čo sa týka námietky účelu vyvlastnenia poukázal, že týmto v danom prípade bola realizácia strategického parku (Stavby) ako významnej investície v zmysle vyššie uvedeného Osvedčenia, tak ako to predpokladá § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona. Nesúhlasil tak s názorom žalobu, ktorý naznačoval, že účelom vyvlastnenia mala byť len akási jeho „realitná činnosť" za účelom neskoršieho predaja pozemkov investorovi. 42. Pribratý účastník mal za to, že predmet vyvlastnenia bol riadne vymedzený v treťom odseku preskúmavaného rozhodnutia o vyvlastnení, kde bolo uvedené aj príslušné katastrálne územie (G.), v ktorom sa dotknutý pozemok nachádzal. V tejto súvislosti ohľadom identického spôsobu označenia vyvlastňovaného pozemku poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/55/2016 zo dňa 15.06.2016, ktorý takúto námietku neakceptoval. 43. Ohľadom námietky nedostatku uvedenia rozsahu vyvlastnenia poukázal na rozhodnutie o vyvlastnení - tabuľku na jeho prvej strane, v ktorej bolo jasne uvedené, že sa vyvlastňuje podiel 1/1. Taktiež poukázal na to, že v druhom odseku poučenia napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení (na strane 18 súdneho spisu) bolo uvedené poučenie obsahujúce aj uvedenie možnosti požiadať o zrušenie predmetného rozhodnutia. 44. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že zo znenia § 111 ods. 4 Stavebného zákona správnym orgánom jednoznačne vyplývalo v danom prípade uložiť náhradu za vyvlastnenie do úschovy SPF. 45. V prípade, ak žalobca bol v presvedčení o tom, že nárok na náhradu za vyvlastnenie mu prináleží vo vyššej sume, ako bola určená správnymi orgánmi mohol sa obrátiť na príslušný všeobecný súd s osobitnou žalobou. 46. Písomným podaním zo dňa 30.01.2017 doplnil svoje vyjadrenie o poukázanie na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/135/2016 zo dňa 26.01.2017, ktorý riešil skutkovo identickú vec, s rovnakou právnou argumentáciou žalobcov v tomto konania. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 47. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že podané námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 50. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov podľa tohto zákona sa týka iba pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby podľa § 1 ods. 2 alebo ods. 3 vrátane súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení (ďalej len "podnikový pozemok"). 51. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. možno na účel realizácie významnej investície za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3. 52. Podľa § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou sa podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje písomným a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody. 53. Podľa § 4a ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z., splnenie podmienky podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak je vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorými sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe na iného. 54. Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 55. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 56. Podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (zákon o významných investíciách). 57. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 58. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 59. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. 60. Podľa § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 61. Podľa § 111 ods. 4 Stavebného zákona náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá. 62. Podľa § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci súdneho konania a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho konania, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia. 63. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 64. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952 označeného ako Ochrana majetku : „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. 65. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ. 66. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 67. Súd považoval žalobcu za aktívne legitimovaný subjekt na podanie predmetnej žaloby, nakoľko podľa súdu spĺňa všetky zákonné predpoklady. Žalobca bol účastníkom administratívneho konania o vyvlastnení pred správnymi orgánmi (§113a ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona) a zároveň mohol by byť napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach (mohla by mu byť spôsobená finančná ujma, keďže považuje priznanú finančnú náhradu ako neprimerane nízku). 68. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zákonnými predpokladmi vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za primeranú náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v Stavebnom zákone (§ 108 až § 118), ktorý okrem toho, že v § 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Pri vyvlastnení, ako výnimočnom spôsobe zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky, korešpondujúce s čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Preto medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha, spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. 69. Jednou zo základných podmienok vyvlastnenia je existencia verejného záujmu na vyvlastnení. Samotný pojem verejný záujem je neurčitý právny pojem, pričom z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že pokiaľ ide o kritérium verejného záujmu, je ponechaný na jednotlivých štátoch pomerne široký rámec voľnej úvahy. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žalobných námietok a zistil, že podmienka verejného záujmu bola v konaní správnymi orgánmi riadne identifikovaná ako investícia významne ovplyvňujúca objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky, ako o investícii vo verejnom záujme, t.j. ktorej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemu výroby ako aj v exportnej schopnosti. Preto je nesporné, že sa ňou pozitívne ovplyvní výroba a zamestnanosť v Slovenskej republike, čo sa následne priaznivo prejaví v ekonomike, v znížení nezamestnanosti ako aj v sociálnej sfére. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že vo veci bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daného pozemku ako jedna zo základných podmienok vyvlastnenia. Splnenie tejto podmienky pribratý účastník preukázal predložením Osvedčení a preto bol oprávnený na podanie návrhu na vyvlastnenie. Potom súd musí prijať záver, že v napadnutom rozhodnutí bol verejný záujem na vyvlastnení dotknutého pozemku náležite skúmaný a aj preukázaný. Realizácia Stavby je v zmysle v bode 31. tohto rozsudku citovaných Osvedčení významnou investíciou a jej uskutočnenie je celkom zjavne vo verejnom záujme, čo konajúce správne orgány zistili a v preskúmavaných rozhodnutiach aj primerane odôvodnili. Potom nie je možné tejto námietke vznesenej žalobcom vyhovieť. 70. Námietku neskúmania uzavretia zákonom vyžadovanej dohody správnymi orgánmi súd nepovažuje za dôvodnú, pričom poukazuje na znenie ust. § 4a ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého nie je potrebné preukázanie splnenia podmienky bezvýslednosti pokusu nadobudnutia vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti dohodou, a to v prípade, ak je vlastník danej nehnuteľnosti obmedzený vo svojej zmluvnej voľnosti nakladať s ňou (previesť vlastnícke právo) na základe rozhodnutia súdu. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keďže v čase pred a v priebehu správneho konania o vyvlastnení dotknutého pozemku mal jeho výlučný vlastník - V. Z. (ktorý bol ako výlučný vlastník v tom čase zapísaný na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti) predbežným opatrením vydaným Okresným súdom v Nitre (sp. zn. 15C/502/2015) zakázané akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným pozemkom. Súd zároveň uvádza, že návrh dohody predložený na ústnom pojednávaní pred OÚ Nitra právnym zástupcom žalobcu bol vzhľadom na aktuálny stav zápisu vlastníka dotknutého pozemku v katastri nehnuteľností bezpredmetný a vyvlastňovateľ (spol. MH Invest, s.r.o.) nebol povinný sa týmto návrhom dohody zaoberať. Žalobca nebol ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností zapísaný a preto akákoľvek dohoda s ním uzavretá by vniesla právnu neistotu do postavenia druhej zmluvnej strany takejto dohody. V prípade, ak spol. MH Invest, s.r.o., nereagovala na ponuku uzavretia dohody so žalobcom neporušila žiadne ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z. 71. Námietka neskúmania účelu vyvlastnenia. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že účelom vyvlastnenia predmetného pozemku je vybudovanie Stavby - strategického parku ako významnej investície, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prípravy vymedzeného územia pre Stavbu schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky. Spol. MH Invest, s.r.o., vystupujúca ako vyvlastňovateľ preukázala, že predmet vyvlastnenia - daný pozemok využije na účel, na ktorý sa vyvlastnil, a preto bola aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na jeho vyvlastnenie. Spol. Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o., nemohla mať postavenie vyvlastňovateľa a takéto postavenie jej nevyplývalo ani z uzatvorenej zmluvy so Slovenskou republikou a mestom Nitra, nakoľko sa jedná o súkromnoprávny vzťah idúci mimo rámca vyvlastňovacieho konania, riešiaci budúce právne pomery zmluvných strán. Investícia spol. Jaguár Land Rover Slovakia, s.r.o., bude realizovaná iba v časti strategického parku a do jeho ostatných častí budú môcť prísť aj iní investori. Pribratý účastník - spol. MH Invest, s.r.o., potvrdil, že žalobcom požadovaná podrobná dokumentácia realizácie stavieb v strategickom parku v čase prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania ešte neexistovala. 72. Viaceré vznesené námietky týkajúce sa náležitostí preskúmavaných rozhodnutí (nešpecifikovanie predmetu vyvlastnenia, rozsahu vyvlastnenia a absencia poučenia o možnosti požiadať o jeho zrušenie ) podľa súdu sú zjavne účelové. Súd uvádza, že podľa jeho názoru v rozhodnutí o vyvlastnení je predmet vyvlastnenia (dotknutý pozemok) vymedzený v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z. Predmet vyvlastnenia sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom, pričom jednou z obligatórnych náležitostí návrhu na vklad je aj identifikácia nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť evidovaná. V prípade, ak by návrh na vklad vlastníckeho práva k vyvlastňovanému pozemku neobsahoval všetky zákonom č. 162/1995 Z. z. vyžadované náležitosti a absentovala by v ňom dostatočná identifikácia predmetu vyvlastnenia, Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor by podľa názoru súdu takýto neúplný návrh neakceptoval a vlastnícke právo k predmetnému pozemku v prospech spol. MH Invest, s.r.o., by nezapísal. 73. Rozsah vyvlastnenie predmetného pozemku bol v preskúmavanom rozhodnutí o vyvlastnení celkom jasne vymedzený, čo vyplýva z tabuľky na prvej strane tohto rozhodnutia kde je uvedené, že sa vyvlastňuje spoluvlastnícky podiel 1/1 na danom pozemku. Zároveň bola uvedená celková výmera vyvlastňovaného pozemku - 3 566 m2 ako aj podiel vyvlastnenia - v tej istej výmere. Potom každému musí byť aj bez ďalšieho zrejmý rozsah vyvlastnenia predmetného pozemku. Súd poukazuje na znenie druhého odseku poučenia napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení (strana 5), kde je celkom zreteľne dané v potrebnom rozsahu poučenie obsahujúce aj uvedenie možnosti požiadať o zrušenie predmetného rozhodnutia. 74. Ďalšou z nevyhnutných podmienok vyvlastnenia je, že musí byť uskutočnené za primeranú náhradu. Žalobca v konaní pred oboma správnymi orgánmi, však námietku výšky primeranej náhrady za vyvlastnenie nevzniesol, ale uplatnil ju až v podanej žalobe, dôvodiac tým, že sa až z tlače dozvedel o vyššej cene vyvlastnenia podobnej kvality vyvlastňovaných pozemkov. 75. Podľa ust. § 34 a 36 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivca všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. V danom prípade bol vo vyvlastňovacom konaní predložený pribratým účastníkom (spol. MH Invest, s.r.o.) znalecký posudok, oceňujúci daný pozemok vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR, a preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti podaného znaleckého posudku. Iba samotné poukazovanie (v žalobe) na vyššiu priznanú náhradu za vyvlastňovaný pozemok iného subjektu v danej lokalite pre rovnaký účel (Stavbu) bez ďalšieho nie je dostatočným dôkazom o nesprávne určenej a správnym orgánom nesprávne priznanej výške náhrady. 76. Súd poukazujúc na znenie ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. dospel k záveru, že konajúce správne orgány postupovali plne v súlade so zákonom, keď určili náhradu za vyvlastňovaný pozemok na základe predloženého znaleckého posudku. V prípade, ak vyvlastnený nesúhlasí s priznanou výškou náhrady konajúci správny orgán má povinnosť bez prerušenia konania odkázať ho na konanie pred všeobecným súdom. 77. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávneho použitia právneho predpisu o vyplatení náhrady za vyvlastnený pozemok, keďže zákon č. 180/1995 Z. z. neupravuje právomoc SPF na nakladanie s náhradou za vyvlastnenie v takomto prípade súd pokladá za účelovú, a to s poukazom na znenie ust. § 111 ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého bolo rozhodnuté o odovzdaní určenej finančnej náhrady SPF. Súd uvádza, že poznámky v texte znenia zákona pod čiarou ohľadom príslušných odkazov na iné nemajú záväznosť normatívnej časti daného predpisu. Z gramatického ako aj logického výkladu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne a bezpochyby vyplýva postup pre správny orgán v prípade, ak k vyvlastňovanému pozemku prebieha na príslušnom súde súdne konanie, ktoré nie je ku dňu vykonateľnosti vyvlastňovacieho konania právoplatne skončené. 78. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce so Správneho poriadku - § 46, § 47). Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade Stavebným zákonom a zákonom č. 175/1999 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 79. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 80. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a žalovaný sa primeraným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v správnom konaní. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná. Taktiež namietaná nekompletnosť administratívneho spisu z dôvodu, že v ňom chýba doručenka návrhu zmluvy zaslaná spol. MH Invest, s.r.o., V. Z. nie je takou vadou, ktorá by sama osebe mohla predstavovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže súd vyššie odôvodnil (bod 69 rozsudku), že uzatvorenie takejto dohody by nebolo možné. 81. Súd musí konštatovať, že v žalobe vznesené námietky sa priečia zjavnému úmyslu žalobcu, ktorý deklaroval v správnom konaní (na ústnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2016 cestou svojho právneho zástupcu), predať predmetný pozemok vyvlastňoveteľovi - spol. MH Invest, s.r.o., pričom už predtým uzatvoril zmluvu o jeho výmene (jej neplatnosti sa domáha na Okresnom súde v Nitre) s pribratým účastníkom - V. Z.. V podstate jedinou relevantnou námietkou potom ostáva výška ceny, za ktorú bol pozemok vyvlastnený, ktorú však počas správneho konania nijako nespochybnil, dokonca tvrdil, že s cenou vyvlastnenia určenou vo vyvlastňovacom konaní podaným znaleckým posudkom (15,11 €/m2) by v prípade uzavretia dohody s ním súhlasil a výšku ceny vyvlastnenia namietol až v podanej žalobe. V prípade nesúhlasu žalobcu s cenou vyvlastnenia má možnosť sa obrátiť na všeobecný súd so žalobou. 82. Preskúmavané rozhodnutia boli podľa názoru súdu po formálnej aj obsahovej stránke plne v súlade s ust. § 46, § 47 Správneho poriadku. V danom prípade súd musí konštatovať, že splnenie všetkých zákonných požiadaviek pre vyvlastnenie daného pozemku bolo v konaní správnymi orgánmi dodržané, vznesené žalobné námietky ako bolo odôvodnené vyššie neboli dôvodné, a preto súd žalobu v súlade s § 190 SSP zamietol. 83. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Žalobca v konaní úspešný nebol a preto mu právo na náhradu trov konania neprináleží. Žalovanému, hoci bol v konaní plne úspešný v súlade s § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy. O nároku pribratých účastníkov rozhodol súd podľa § 169 SSP, keďže nepreukázali vznik trov, ktoré by im vznikli v konaní v súvislosti s plnením povinností uložených im správnym súdom. 84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).