Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201101 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201101.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Ing. C. N., I.., O. XXXX/X, XXX XX D. P., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudksých zdrojov, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, číslo SEĽUZ - 4 - 21 - 2/2016 - OdSP zo dňa 28. apríla 2016 takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa voči žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Personálnym rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 5. januára 2000 bol účastník konania dňom 31. januára 2000 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 32 ods. 1 písmeno d) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Žiadosťou, ktorá bola VÚSZ doručená dňa 31. januára 2000 účastník konania požiadal o priznanie výsluhového dôchodku od 1. februára 2000 v súlade s ustanoveniami zákona č. 114/1988 Zb. 2. Rozhodnutím VÚSZ č. VÚSZ - 65304006397603/2 - VÚSZ/DO - 2 zo dňa 8. februára 2000 bol účastníkovi konania priznaný od 1. februára 2000 podľa ustanovenia § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. výsluhový dôchodok vo výške 12 452 Sk, pričom pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služby vojaka od 29. decembra 1956 do 31. januára 2000. 3. Účastník konania dňa 8. augusta 2014 si uplatnil žiadosť o starobný dôchodok od 13. januára 1995 na sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa ústredie vydala rozhodnutie č. 4001137490 - 0 zo dňa 17. 10. 2014 podľa § 142 ods. 4 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 471/2033 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým žiadosť zamietla. Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí uviedla, že podľa § 142 ods. 4 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 4. Účastník konania podaním žiadosti zo dňa 24. januára 2015 žiadal o priznanie starobného dôchodku podľa 5. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od 13, januára 1995, nakoľko podľa jeho názoru splnil podmienky podľa ustanovení v § 132 ods. 1 písmeno a) tohto zákona, čím mu mal vzniknúť nárok na starobný dôchodok. Ďalej uviedol, že podľa § 142 ods. 4 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ - 65304006397603 zo dňa 20. júla 2015 podľa § 30 ods. 1 písmeno e) zákona č. 71/1967 Zb. rozhodol o zastavení konania o priznaní starobného dôchodku z dôvodu nepríslušnosti správneho orgánu na konanie o starobnom dôchodku. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 17. augusta 2015 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojím rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ - 43 - 41 - 2/2015 - OdSP zo dňa 27. októbra 2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 20. júla 2015 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 6. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ - 65304006397603 zo dňa 4. februára 2016 opätovne rozhodol o zastavení konania v zmysle § 30 od. 1 písmeno s) Správneho poriadku o priznaní starobného dôchodku z dôvodu, že nie je orgánom príslušným na konanie o priznaní starobného dôchodku a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ - 4 -21 - 2/2016 - OdSP zo dňa 28. apríla 2016, ktorým zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil správnosť rozhodnutia o zastavení konania orgánu verejnej správy prvého stupňa. V odôvodnení orgán verejnej správy druhého stupňa uviedol, že starobné dôchodky priznané a vyplácané podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sa za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona, ktorých spoločným základom pre výpočet výšky bolo zhodnotenie doby trvania služobného pomeru vojaka z povolania, ktorý vykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcie. Má za to, že príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nie je v tomto prípade daná, čo je podporené skutočnosťou, že doba trvania služobného pomeru vojaka, za ktorú odvolateľ žiadal priznať starobný dôchodok z I. a II. kategórie funkcie podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., čím v podstate opätovne žiada o zhodnotenie tejto doby na ním uvádzaný účel, t. j. priznaním starobného dôchodku, odvolateľovi zhodnotená už bola, pričom v súčasnosti je premietnutá do priznaného a vyplácaného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. II. Žalobné dôvody 7. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, rozhodnutie je nezákonné v zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré musí byť v súlade so zákonom, ale v danom prípade je v rozpore so zákonom č. 100/1988 Zb. Nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. vznikol 13. januára 1995, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 zb. o sociálnom zabezpečení. 8. Poukazuje na to, že podľa § 142 ods. 4 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Zákon č. 114/1998 Z. z. a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa 5. časti zákona č. 100/1988 Zb., ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1998 Zb. podľa § 1 ods. 2 uvedeného zákona, nezaniká uplynutím času. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. 9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 2 uvádza, že príslušnosť VÚSZ na rozhodovanie o dávke starobného dôchodku bola daná v období od 13. januára 1995 do 30. apríla 1998 a že odvolateľ v uvedenom období o priznanie starobného dôchodku nepožiadal, čím mu obdobie na podanie žiadosti márne uplynulo. V tomto prípade však VÚSZ nebral do úvahy, že právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa § 1 ods. 2 zákona č, 100/1998 Zb. nezaniklo uplynutím času. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nezanikol k 30. aprílu 1998 ani obdobie na podanie žiadosti žalovanému márne neuplynulo. Podľa § 175 zákona č. 100/1998 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. nároky vyplávajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 9. 2016, uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňa 31. januára 2000, t. j. za účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. z dôvodu uvedeného v § 32 ods. 1 písmeno d) zákona č. 370/1997 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 40 alebo na výsluhový dôchodok 40a, splnil záväzok na profesionálnu službu a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru. Poznámka pod čiarou k legislatívnemu odkazu č. 40a zákona č. 370/1997 Z. z. poukazuje na zákon č. 114/1998 Z. z. Na základe žalobcom podanej žiadosti o priznaní výsluhového dôchodku z 31. januára 2000 po zhodnotení celej doby služby vojaka z povolania v dĺžke 43 rokov 6 mesiacov a 3 dni VÚSZ svojím rozhodnutím z 8. februára 2000 priznal žalobcovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. od 1. februára 2000 výsluhový dôchodok. 11. Predmetom sporu je, či má žalobca popri výsluhovom dôchodku, priznanom a vyplácanom podľa zákona č. 114/1998 Z. z. súčasne aj nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa 5. časti zákona č. 100/1998 Zb. za tú istú dobu výkonu služby vojaka, za ktorú mu už bola dávka dôchodkového zabezpečenia vo forme výsluhového dôchodku podľa zákona č. 114/1998 Z. z. priznaná a v kladnom prípade, ktorý orgán je príslušne o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku podľa 5. časti zákona č. 100/1998 Zb. rozhodnúť. Žalobcovi je poskytovaný výsluhový dôchodok priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z., pričom v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. a teda poskytovaním tohto výsluhového dôchodku je žalobcovi de facto poskytovaný dôchodok starobný. V danej veci nejde o prípad podľa článku 33 bod 2 Dohovoru č. 128, pretože podľa názoru žalovaného za 43 rokov výkonu vojenskej služby, ktoré boli žalobcovi v plnej miere zhodnotené na účely výsluhového dôchodku priznaného v zmysle zákona č. 114/1998 Z. z. už nemá žalobca nárok na žiadnu dávku sociálneho zabezpečenia, teda ani na starobný dôchodok podľa čl. 33 bod 2 Dohovoru č. 128. 12. Uvedený záver vyplýva príkladmo z obsahu ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 13. Z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z., ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., obdobie výkonu služby vojaka z povolania, za ktoré bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, už nemôže byť obdobím dôchodkového poistenia na účely zákona č. 461/2003 Z. z. a analogicky ani na účely žiadneho iného zákona. 14. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. č. k. 9So/157/2016 zo dňa 24. februára 2016, 9So/147/2016 zo dňa 27. januára 2016, 9So/74/2016) v sporoch, v ktorých žalovaná Sociálna poisťovňa zamietla žiadosti navrhovateľov, o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu jej nepríslušnosti Najvyšší súd SR zmenil rozsudky krajských súdov, ktorými potvrdili napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne tak, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie ako vecne príslušnému orgánu. V odôvodneniach svojich rozsudkov Najvyšší súd SR okrem iného poukázal aj na § 103 zákona č. 114/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú s účinnosťou odo dňa 1. mája 1998, počnúc ktorým mohol vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z. 15. Najvyšší súd SR konštatoval, že „aplikácia ustanovenia § 132 a nasledujúcich zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré od 1. mája 1998 už vznikli, ale iba za predpokladu, že vojak splnil všetky podmienky pre priznanie starobného dôchodku (vrátane skončenia služby pokračujúcej nepretržite od vzniku nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 roku veku pred 1. májom 1998) do dňa predchádzajúceho dňu 1. mája 1998. Uvedeným dňom zanikla právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku, o žiadosti o starobný dôchodok je preto príslušná rozhodnúť odporkyňa“. 16. Žalovaný považuje za sporné, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. dňom 13. januára 1995, kedy dosiahol 55 rokov veku, nevznikol mu však k tomuto dňu nárok na výplatu starobného dôchodku, lebo odo dňa vzniku nároku naň naďalej vykonával službu vojaka z povolania a to až do 31. januára 2000, teda do dňa. kedy sa na sociálne zabezpečenie vojakov v zmysle § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. už neuplatňovali ustanovenia § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. 17. Ak by mal byť žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. odo dňa vzniku nároku naň, t. j. od 13. januára 1995 tak, ako to žalobca žiadal vo svojej žiadosti zo dňa 20. júna 2015, musel by tento v intenciách § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v tom čase podať žiadosť o jeho priznanie, resp. vyplácanie, pričom by zároveň musel byť k tomuto dátumu prepustený zo služby vojaka z povolania, nakoľko stanovenie § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vylučovalo vyplácanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV Právne posúdenie súdu prvého stupňa 18. K 1. 7. 2014 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa 3. časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. 21. V danej veci úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ - 4 - 21 - 2/2016 - OdSP zo dňa 28. apríla 2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. VÚSZ - 65304006397603 zo dňa 4. februára 2016, ktorým zastavil konanie o priznaní starobného dôchodku účastníka konania s tým, že nemožno postúpiť vec príslušnému orgánu. 22. Podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu do 1. kategórie funkcií. 23. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. 24. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené inak. 25. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. 26. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 27. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 28. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§47) najmenej 20 rokov. 29. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu 34) (pozn. - legislatívny odkaz na § 32 zákona č. 100/1998 Zb.) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. 30. Podľa § 103 ods. 1 bod 2 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb, o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 31. Podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. 32. Podľa § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 33. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia dôchodkového zabezpečenia o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. 34. Podľa § 294 bod 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. od 1. januára 2004) sa zrušuje zákon č. 100/1988 Zb. 35. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 36. Súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a že rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o priznanie starobného dôchodku je nezákonné a je v rozpore so zákonom č. 100/1988 Zb., pretože jeho nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vznikol 13. januára 1995, kedy dosiahol vek 55 rokov, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Zb. 37. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že VÚSZ nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa 5. časti zákona č. 100/1988 Zb. tak, ako žalobca žiadal vo svojej žiadosti a nie je ani orgánom oprávneným rozhodnúť v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s poukazom na deň uplatnenia nároku žalobcom 24. júna 2005, t. j. za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z. 38. Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. dňom 13. januára 1955, kedy dosiahol 55 rokov veku, nevznikol mu však k tomuto dňu nárok na výplatu starobného dôchodku, lebo odo dňa vzniku nároku naň ďalej vykonával službu vojaka z povolania a to až do 31. januára 2000. Ak by mal byť žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. odo dňa vzniku nároku, t. j. 13. januára 1995, musel by tento v intenciách § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v tom čase podať žiadosť o jeho priznanie, resp. vyplácanie, pričom by zároveň musel byť k tomuto dátumu prepustený zo služby vojaka z povolania, nakoľko ustanovenie § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vylučovalo vyplácanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania. 39. Z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z., ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. obdobie výkonu služby vojaka z povolania, za ktoré bol žalobcovi priznaný, výsluhový dôchodok už nemôže byť obdobím dôchodkového poistenia na účely zákona č. 461/2003 Z. z., ani na účely žiadneho iného zákona. 40. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.