Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/124/2016 z 11. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2017, sp. zn. 5S/124/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016201101.1
Krajský súd Bratislava | 5S/124/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1016201101.1 | 2017-09-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a13fc737-3e2c-46e1-a8b6-fd70342f498c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016201101.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/124/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201101
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Ing. C. N., I.., O. XXXX/X, XXX XX
D. P., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudksých zdrojov, Kutuzovova
8, 832 47 Bratislava o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, číslo SEĽUZ - 4 - 21 - 2/2016
- OdSP zo dňa 28. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa  z a m i e t a.

Žalobcovi sa voči žalovanému  náhrada trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy
1. Personálnym rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 5. januára 2000 bol účastník
konania dňom 31. januára 2000 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 32 ods.
1 písmeno d) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe  v znení neskorších predpisov.
Žiadosťou, ktorá bola  VÚSZ doručená dňa 31. januára 2000 účastník konania požiadal o priznanie
výsluhového dôchodku od 1. februára 2000 v súlade s ustanoveniami zákona č. 114/1988 Zb.

2. Rozhodnutím VÚSZ č. VÚSZ - 65304006397603/2 - VÚSZ/DO - 2 zo dňa 8. februára 2000 bol
účastníkovi konania priznaný od 1. februára 2000 podľa ustanovenia § 26 zákona č. 114/1998 Z.
z. výsluhový dôchodok vo výške 12 452 Sk, pričom pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola
zhodnotená doba služby vojaka od 29. decembra 1956 do 31. januára 2000.

3. Účastník konania dňa 8. augusta 2014 si uplatnil žiadosť o starobný dôchodok od 13. januára 1995
na sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa ústredie vydala rozhodnutie č. 4001137490 - 0 zo dňa 17.
10. 2014 podľa § 142 ods. 4 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259
ods. 1 zákona č. 471/2033 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona  č. 721/2004 Z. z., ktorým žiadosť
zamietla. Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí uviedla, že podľa § 142 ods. 4 písmeno a) zákona
č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia.

4. Účastník konania podaním žiadosti zo dňa 24. januára 2015 žiadal o priznanie starobného dôchodku
podľa 5. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od 13, januára 1995,
nakoľko podľa jeho názoru splnil podmienky podľa ustanovení v § 132 ods. 1 písmeno a) tohto zákona,
čím mu mal vzniknúť nárok na starobný dôchodok. Ďalej uviedol, že podľa § 142 ods. 4 písmeno a)



zákona č. 100/1988 Zb. o dávke  dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia.
VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ - 65304006397603 zo dňa 20. júla 2015 podľa § 30 ods. 1 písmeno
e) zákona č. 71/1967 Zb. rozhodol o zastavení konania o priznaní starobného dôchodku z dôvodu
nepríslušnosti správneho orgánu na konanie o starobnom dôchodku.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 17.  augusta 2015 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
svojím rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ - 43  - 41 - 2/2015 - OdSP zo dňa 27. októbra 2015 tak, že
prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 20. júla 2015 zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

6. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ - 65304006397603 zo dňa 4. februára 2016 opätovne rozhodol o
zastavení konania v zmysle § 30 od. 1 písmeno s) Správneho poriadku  o priznaní starobného dôchodku
z dôvodu, že nie je orgánom príslušným na konanie o priznaní starobného dôchodku a vec nemožno
postúpiť príslušnému orgánu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ
- 4 -21 - 2/2016 - OdSP zo dňa 28. apríla 2016, ktorým zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil
správnosť rozhodnutia o zastavení konania orgánu verejnej správy prvého stupňa. V odôvodnení orgán
verejnej správy druhého stupňa uviedol, že starobné dôchodky priznané a vyplácané podľa § 132 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb. sa za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. považujú za výsluhové dôchodky podľa
tohto zákona, ktorých spoločným základom pre výpočet výšky bolo zhodnotenie doby trvania služobného
pomeru vojaka z povolania, ktorý vykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcie. Má za to,
že príslušnosť  Vojenského  úradu sociálneho zabezpečenia nie je v tomto prípade daná, čo je podporené
skutočnosťou, že doba trvania služobného pomeru vojaka, za ktorú odvolateľ žiadal priznať starobný
dôchodok z  I. a II. kategórie funkcie podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., čím  v podstate opätovne
žiada o zhodnotenie tejto doby na ním uvádzaný účel, t. j. priznaním starobného dôchodku, odvolateľovi
zhodnotená už bola, pričom v súčasnosti je premietnutá do priznaného a vyplácaného dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z.
II.
Žalobné dôvody

7. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, rozhodnutie
je nezákonné v zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré musí byť v súlade so
zákonom, ale v danom prípade je v rozpore so zákonom č. 100/1988 Zb.
Nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. vznikol
13. januára 1995, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 zb. o sociálnom zabezpečení.

8. Poukazuje na to, že podľa § 142 ods. 4 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. rozhoduje Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia. Zákon č. 114/1998 Z. z. a ani žiaden iný právny predpis nestanovil
zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa 5. časti zákona č. 100/1988 Zb., ktoré neboli
doteraz uplatnené.
Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1998
Zb. podľa § 1 ods. 2 uvedeného zákona, nezaniká uplynutím času. Podľa § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z
dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa
rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 2 uvádza, že príslušnosť VÚSZ na rozhodovanie
o dávke starobného dôchodku bola daná v období od 13. januára 1995 do 30. apríla 1998 a že odvolateľ
v uvedenom období o priznanie starobného dôchodku nepožiadal, čím mu obdobie na podanie žiadosti
márne uplynulo.
V tomto prípade však VÚSZ nebral do úvahy, že právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré
už raz vznikol nárok podľa § 1 ods. 2 zákona č, 100/1998 Zb. nezaniklo uplynutím času. Z uvedeného
vyplýva, že nárok žalobcu nezanikol k 30. aprílu 1998 ani obdobie na podanie žiadosti žalovanému
márne neuplynulo. Podľa § 175 zákona č. 100/1998 Zb. v znení zákona č.  235/1992 Zb. nároky
vyplávajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie
funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.



Na základe uvedenej skutočnosti žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 9. 2016, uviedol,
že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňa 31. januára 2000, t. j. za
účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. z dôvodu uvedeného v § 32 ods. 1 písmeno d) zákona č. 370/1997
Z. z. Podľa citovaného ustanovenia služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak
splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 40 alebo na výsluhový dôchodok 40a, splnil záväzok
na profesionálnu službu a požiadal o prepustenie zo služobného pomeru. Poznámka pod čiarou k
legislatívnemu odkazu č. 40a zákona č. 370/1997 Z. z. poukazuje na zákon č.  114/1998 Z. z.
Na základe žalobcom podanej žiadosti o priznaní výsluhového dôchodku z 31. januára 2000 po
zhodnotení celej doby služby vojaka z povolania v dĺžke 43 rokov 6 mesiacov a 3 dni VÚSZ svojím
rozhodnutím z 8. februára 2000 priznal žalobcovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. od 1. februára
2000 výsluhový dôchodok.

11. Predmetom sporu je, či má žalobca popri výsluhovom dôchodku, priznanom a vyplácanom podľa
zákona č. 114/1998 Z. z. súčasne aj nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa 5. časti zákona
č. 100/1998 Zb. za tú istú dobu výkonu služby vojaka, za ktorú mu už bola dávka dôchodkového
zabezpečenia vo forme výsluhového dôchodku podľa zákona č. 114/1998 Z. z. priznaná a v kladnom
prípade, ktorý orgán je príslušne o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku podľa 5. časti zákona
č. 100/1998 Zb. rozhodnúť. Žalobcovi je poskytovaný výsluhový dôchodok priznaný podľa § 26 zákona
č. 114/1998 Z. z., pričom v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č.
114/1998 Z. z. a teda poskytovaním tohto výsluhového dôchodku je žalobcovi de facto poskytovaný
dôchodok starobný.
V danej veci nejde o prípad podľa článku 33 bod 2 Dohovoru č. 128, pretože podľa názoru žalovaného za
43 rokov výkonu vojenskej služby, ktoré boli žalobcovi v plnej miere zhodnotené na účely výsluhového
dôchodku priznaného v zmysle zákona č. 114/1998 Z. z. už nemá žalobca nárok na žiadnu dávku
sociálneho zabezpečenia, teda  ani na starobný dôchodok podľa čl. 33 bod 2 Dohovoru č. 128.

12. Uvedený záver vyplýva príkladmo z obsahu ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.,
podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa osobitného predpisu.

13. Z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z., ktorý sa
podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z., obdobie výkonu služby vojaka z povolania, za ktoré bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok,
už nemôže byť obdobím dôchodkového poistenia na účely zákona č. 461/2003 Z. z. a analogicky ani
na účely žiadneho iného zákona.

14. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. č. k. 9So/157/2016 zo dňa
24. februára 2016, 9So/147/2016 zo dňa 27. januára 2016, 9So/74/2016) v sporoch, v ktorých žalovaná
Sociálna poisťovňa zamietla žiadosti navrhovateľov, o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č.
100/1988 Zb. z dôvodu jej nepríslušnosti Najvyšší súd SR zmenil rozsudky krajských súdov, ktorými
potvrdili napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne tak, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie ako vecne príslušnému orgánu.
V odôvodneniach svojich rozsudkov Najvyšší súd SR okrem iného   poukázal  aj na § 103 zákona č.
114/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú s
účinnosťou odo dňa 1. mája 1998, počnúc ktorým mohol vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z.

15. Najvyšší súd SR konštatoval, že „aplikácia ustanovenia § 132 a nasledujúcich zákona č. 100/1988
Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré od 1. mája 1998 už vznikli, ale iba za
predpokladu, že vojak splnil všetky podmienky pre priznanie starobného dôchodku (vrátane skončenia



služby pokračujúcej nepretržite od vzniku nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 roku veku pred
1. májom 1998) do dňa predchádzajúceho dňu 1. mája 1998. Uvedeným dňom zanikla právomoc
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku, o žiadosti o
starobný dôchodok je preto príslušná rozhodnúť odporkyňa“.

16. Žalovaný považuje za sporné, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods.
1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. dňom 13. januára 1995, kedy dosiahol 55 rokov veku, nevznikol
mu však k tomuto dňu nárok na výplatu starobného dôchodku, lebo odo dňa vzniku nároku naň naďalej
vykonával službu vojaka z povolania a to až do 31. januára 2000, teda do dňa. kedy sa na sociálne
zabezpečenie vojakov v zmysle § 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. už neuplatňovali ustanovenia
§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb.

17. Ak by mal byť žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona
č. 100/1988 Zb. odo dňa vzniku nároku naň, t. j. od 13. januára 1995 tak,  ako to žalobca žiadal vo
svojej žiadosti zo dňa 20. júna 2015, musel by tento v intenciách § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
v tom čase podať žiadosť o jeho priznanie, resp. vyplácanie, pričom by zároveň musel byť k tomuto
dátumu prepustený zo služby vojaka z povolania, nakoľko stanovenie § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. vylučovalo vyplácanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

IV
Právne posúdenie súdu prvého stupňa

18. K 1. 7. 2014 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1
Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
podľa 3. časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd
rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí  orgánu verejnej správy, opatrení  orgánu verejnej správy a iných zásahov  orgánu verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom
pojednávaní  preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy  boli v súlade so zákonom.

21. V danej veci úlohou súdu  bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ - 4 - 21 -
2/2016 - OdSP zo dňa 28. apríla 2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa č. VÚSZ  - 65304006397603 zo dňa 4. februára 2016, ktorým zastavil
konanie o priznaní starobného dôchodku účastníka konania s tým, že nemožno postúpiť vec príslušnému
orgánu.

22. Podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu do 1. kategórie funkcií.

23. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej
starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených  týmto zákonom,
prípadne vykonávacími predpismi.

24. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky, pokiaľ nie je ustanovené inak.



25. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.  pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas
činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti,
príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a
splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné
ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

26. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia
rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia.
27. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

28. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru
má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§47) najmenej 20 rokov.

29. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré
vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu 34) (pozn. - legislatívny odkaz na § 32 zákona č. 100/1998
Zb.) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto
zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %.

30. Podľa § 103 ods. 1 bod 2 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb, o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

31. Podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa
§ 26 zákona č. 114/1998 Z. z. sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky
podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na
výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

32. Podľa § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov
a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov.

33. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského
poistenia dôchodkového zabezpečenia o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu
o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku
zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná
náhrada“) a o nároku na podporu  v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo
podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

34. Podľa § 294 bod 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. od
1. januára 2004) sa zrušuje zákon č. 100/1988 Zb.

35. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní.

36. Súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca tvrdí, že bol
ukrátený na svojich právach a že rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o priznanie starobného
dôchodku je nezákonné a je v rozpore so zákonom č. 100/1988 Zb., pretože jeho nárok na starobný



dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vznikol 13. januára 1995, kedy dosiahol
vek 55 rokov, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Zb.

37. Súd sa v celom rozsahu stotožnil  s právnym názorom žalovaného, že VÚSZ nie je orgánom
oprávneným rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa 5. časti zákona č. 100/1988
Zb. tak, ako žalobca žiadal vo svojej žiadosti a nie je ani orgánom oprávneným rozhodnúť v danej veci
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. s poukazom na deň uplatnenia nároku žalobcom 24. júna 2005, t. j. za
účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 461/2003 Z. z.

38. Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb.
dňom 13. januára 1955, kedy dosiahol 55 rokov veku, nevznikol mu však k tomuto dňu nárok na výplatu
starobného dôchodku, lebo odo dňa vzniku nároku naň ďalej vykonával službu vojaka z povolania a to
až do 31. januára 2000.
Ak by mal byť žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zákona č. 100/1988
Zb. odo dňa vzniku nároku, t. j. 13. januára 1995, musel by tento v intenciách § 94 ods. 2 zákona č.
100/1988 Zb. v tom čase podať žiadosť o jeho priznanie, resp. vyplácanie, pričom by zároveň musel byť
k tomuto dátumu prepustený zo služby vojaka z povolania, nakoľko ustanovenie  § 98 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. vylučovalo  vyplácanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania.

39. Z dôvodu, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z., ktorý sa
podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z. obdobie výkonu služby vojaka z povolania, za ktoré bol žalobcovi priznaný, výsluhový dôchodok už
nemôže byť obdobím dôchodkového poistenia na účely zákona č. 461/2003 Z. z., ani na účely žiadneho
iného zákona.

40. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy  dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd
má za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa,  bolo z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich  náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov       3 : 0  (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho              na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa            § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.