Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/207/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201432 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201432.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Trenčiansky samosprávny kraj, K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín, právne zastúpený: advokátska kancelária IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, P. O. BOX 98, 820 05 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. záznamu 68630/2015, č. spisu 8282-P/2015 zo dňa 17.06.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie číslo záznamu 68630/2015, číslo spisu 8282-P/2015 zo dňa 17.06.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 526-SK/29/6000/2006/2015 zo dňa 24.02.2015 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou, ktorú súdu doručil dňa 25.08.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 17.06.2015 č. spisu 8282/ P/2015, ako aj rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie ako orgánu prvého stupňa z 24.02.2015 č. konania 526-SK/29/6000/2105. 2. V žalobe žalobca uviedol, že podnetom na začatie správneho konania bolo vykonanie kontroly postupu verejného obstarávania u žalobcu v čase od 15.11.2006 do 16.03.2007 so zameraním na dodržanie postupu kontrolovaného v procese verejného obstarávania na predmet obstarávania „Administratívna budova Trenčianskeho samosprávneho kraja“. 3. Žalobca uvádza, že predmetnú budovu nadobudol kúpou ako rozostavanú stavbu od Krajského úradu v Trenčíne, nakoľko po vzniku vyšších územných celkov v roku 2002 a prechodom ďalších kompetencií zo štátnej správy na samosprávu vznikla objektívna potreba na zriadenie administratívneho úradu na riadenie samosprávneho kraja s dostatkom vyhovujúcich administratívnych priestorov. 4. K predmetnej budove bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. Antonom Michalíkom, CSc., vypracovaný dňa 04.10.2005, doplnený posudkom zo dňa 23.12.2005. 5. V uvedenom znaleckom posudku bol opísaný stav nehnuteľností, pričom išlo o stavbu ktorá bola započatá ešte v roku 1998. Po zhotovení základov zostala predmetná stavba rozostavaná. Žalobca ako obstarávateľ vyhlásil na predmet obstarávania užšiu súťaž so skrátenými lehotami na predkladanie podkladov podľa § 58 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Do súťaže sa prihlásilo 5 záujemcov, ktorí predložili doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti v súťaži. Následne žalobca zaslal uchádzačom súťažné podklady a oznámil im úpravu termínu na otváranie obálok do 04.11.2005. 6. Ponuky v uvedenej lehote predložili len 3 uchádzači, pričom jeden z uchádzačov podal žiadosť o nápravu proti lehote určenej na predkladanie ponúk a po jej zamietnutí podal námietky. 7. Úrad pre verejné obstarávanie o predmetných námietkach rozhodol rozhodnutím zo dňa 15.12.2005 a nariadil žalobcovi užšiu súťaž zrušiť, čo žalobca urobil. 8. Žalobca ako obstarávateľ sa následne rozhodol pre postup podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, uskutočniť rokovacie konanie bez zverejnenia. Listom zo dňa 27.12.2005 vyzval na rokovanie uchádzačov, ktorí predložili ponuky do predchádzajúcej zrušenej súťaže so skrátenými lehotami s tým, že budú akceptované už predložené doklady. 9. Rokovania dňa 04.01.2006 sa zúčastnili všetci vyzvaní uchádzači, pričom ako úspešný uchádzač bol komisiou vyhodnotený uchádzač ViOn a.s., Zlaté Moravce, ktorý ponúkol najnižšiu cenu. Na základe výsledkov rokovania bola dňa 05.01.2006 s úspešným uchádzačom uzatvorená zmluva o dielo. 10. O výsledku kontroly vykonanej žalovaným k opísanému verejnému obstarávaniu bol vyhotovený protokol o výsledku kontroly, ktorého záverom bolo, že kontrolná skupina dospela k zisteniu, že žalobca ako kontrolovaný subjekt nesplnil podmienky na použitie metódy verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia a nepostupoval tak v súlade so zákonom. 11. K zisteniam uvedeným v protokole sa žalobca vyjadril písomne dňa 21.05.2007 a zdôvodnil výber metódy verejného obstarávania. 12. Oznámením zo dňa 28.12.2007 bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania podľa ust. § 18 zákona o správnom konaní vo veci uloženia pokuty podľa § 123 zákona č. 523/2003 Z. z. Následne dňa 26.02.2008 Úrad pre verejné obstarávanie vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 14 954 978,- Sk. 13. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím predsedu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 26.05.2008 tak, že prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. 14. Dňa 24.09.2010 vydal Úrad nové rozhodnutie č. 526-SK/15/6000/2006/2010, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 496 414,33 eura. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca znova rozklad, ktorému predseda Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím zo dňa 27.12.2010 vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie. 15. Následne 07.06.2011 Úrad pre verejné obstarávanie vydal rozhodnutie o ustanovení znalca. 16. Dňa 24.02.2015 vydal Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutie č. 526-SK/29/6000/2105, ktorým znova žalobcovi uložil pokutu vo výške 496 414,33 eura. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.06.2015 zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 17. Žalobca v žalobe tvrdí, že splnil podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia uvedené v ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Svoje tvrdenie opiera o odborný posudok, ktorý si dal vypracovať dňa 04.10.2005 po prevzatí stavby, ktorú odkúpil od Krajského úradu v Trenčíne ako rozostavanú stavbu a ktorý bol dňa 23.12. doplnený tým istým znalcom o ďalší odborný posudok. 18. Žalobca tvrdí, že z oboch znaleckých posudkov vyplýva havarijný stav rozostavanej budovy pred začatím verejného obstarávania. 19. Žalobca nesúhlasí s tvrdením uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je existencia mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom, ktorú nebolo možné predvídať. Žalobca uvádza, že uvedené nemá oporu v zákone o verejnom obstarávaní a podľa neho žalovaný pri tomto konštatovaní vychádzal z ustanovenia § 20 ods. 1 písm. e) skôr platného zákona č. 263/1993 Z.z. 20. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretoval pojem mimoriadna udalosť a má za to, že zužovať pojem mimoriadna udalosť len na živelné pohromy nemá oporu ani v právnom ani v gramatickom výklade zákona. 21. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí a to, že na účely rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 66 ods. 1 písm. b) ZVO treba rozlišovať medzi havarijným stavom a haváriou. Uvedené podľa žalobcu nemá oporu v zákone. 22. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný neberie do úvahy a ignoruje skutočnosť, že žalobca havarijný stav nespôsobil, budovu nerozstaval a ani nezanedbal preventívne opatrenia, ale urobil tak predchádzajúci vlastník, ktorým bol subjekt odlišný od žalobcu a žalobca nie je ani jeho právnym nástupcom. Z uvedeného dôvodu nebol žalobcovi známy stav rozostavanej budovy a ako ďalej uvádza v žalobe nemal dôvod sa oň zaujímať. 23. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že vzhľadom na odborný posudok vypracovaný znalcom, z ktorého vyplýva, že stavba je v havarijnom stave, bolo potrebné bezpodmienečne ihneď pokračovať v stavbe, ktorá by inak ohrozovala bezprostredné okolie. Bol preto nielen oprávnený ale aj povinný podniknúť okamžité kroky na odvrátenie hroziacej škody. 24. Žalobca v žalobe ďalej spochybňuje výšku uloženej pokuty, pretože táto je vzhľadom na svoju výšku mimoriadnym výdavkom, na ktorý žalobca nemá vo svojom rozpočte finančné prostriedky. 25. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR rozsudky sp. zn. 2Sžf/36/2010, 5Sžf/11/2010, v ktorých podľa jeho právneho názoru sú riešené analogické situácie. 26. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že zruší tak napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie. II. 27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2015 uvádza, že žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, nakoľko ich považuje za nesprávne a vychádzajúce z nesprávnej interpretácie dotknutých zákonných ustanovení. 28. Žalovaný uvádza, že rokovacie konanie bez zverejnenia má mať povahu výnimočného postupu, ktorý je možné použiť len za špecifických okolností, pričom tieto musia reálne nastať a musia byť verejným obstarávateľom nespochybniteľne preukázané v zmysle naplnenia všetkých zákonom kumulatívne vyžadovaných podmienok. 29. V tejto súvislosti žalovaný upozorňuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora C-318/94, C-107/92. 30. Žalovaný uvádza, že na použitie výnimočného postupu musí byť primárne splnená prvá podmienka, tzn. že musí dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k potrebe obstarávania, pričom súčasne musí byť splnená podmienka, že táto mimoriadna udalosť nebola spôsobená obstarávateľom. V tejto súvislosti dáva žalovaný do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/452/2009, z ktorého vyplýva charakteristika mimoriadnej udalosti, ktorou podľa názoru odvolacieho súdu je živelná pohroma priemyselná alebo iná havária. Obdobný názor zaujal NS SR aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/36/2010. 31. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje tiež na znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce verejných zákaziek, na dodávku tovarov a verejných zákaziek na služby, ktorá v článku 31 bod 1 písm. c) uvádza, že verejný obstarávatelia môžu zadávať verejné zákazky rokovacím konaním bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, v prípadoch pri verejných zákazkách na práce verejných zákazkách na dodávku tovaru a verejných zákazkách na služby pokiaľ je to nevyhnutné a ak z dôvodov časovej tiesne spôsobenej udalosťami, ktoré príslušný verejný obstarávatelia nemohli predvídať nie je možné dodržať lehotu pre otvorené užšie alebo rokovacie konanie s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania. 32. Pre ilustráciu a lepšie pochopenie tohto inštitútu žalovaný ďalej poukazuje aj na znenie novej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, ktorá precizuje ustanovenia o rokovacom ustanovení vychádzajúce z aplikačnej praxe. 33. Ďalej žalovaný upozorňuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, poukazuje hlavne na rozsudky C-107/92, C-57/94, C-318/94, C-20/01, C-385/02, C-394/02 a zdôrazňuje, že existuje zaužívané interpretačné pravidlo v zmysle ktorého je potrebné ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho podmienky pre požutie rokovacieho konania bez zverejnenia interpretovať reštriktívne. Rokovacie konanie bez zverejnenia je výnimkou z uplatňovania súťažných postupov zadávania zákaziek, a preto je potrebné podmienky pre jeho použitie interpretovať reštriktívne a nie extenzívne. Dôkazné bremeno na preukázanie odôvodnenia použitej metódy je na verejnom obstarávateľovi. 34. Reštriktívnosť treba chápať podľa názoru žalovaného v tom význame, že rokovacie konanie je nutné obmedziť v zásade len na také činnosti, ktoré sú nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života zdravia alebo majetku, tzn. že podľa názoru žalovaného môže isť o sanačné opatrenia a v zásade nie o navrátenie do pôvodného stavu, prípade ďalší rozvoj. Na základe toho tak nie je možné použiť rokovacie konanie bez zverejnenia, v prípade zadania zákazky na predmet rokovacie konanie na zadanie zákazky. 35. Žalovaný tvrdí, že odvolávanie sa žalobcu na skutočnosť, že havarijný stav nezapríčinil, ale že tento spôsobil predchádzajúci vlastník, je podľa žalovaného irelevantné, nakoľko žalobca si mal v zmysle právnych predpisov počínať tak, aby pred uskutočnením kúpy s odbornou starostlivosťou zistil stav rozostavanej budovy. Podľa názoru žalovaného žalobca pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol zistiť, že stav rozostavanej budovy bude vyžadovať značné stavebné úpravy, ktoré budú pre žalobcu znamenať zvýšené výdavky, a preto sa nemôže dovolávať vzniku mimoriadnej udalosti v zmysle § 66 ods. 1. 36. K tvrdeniu žalobcu, že bol povinný nielen oprávnený podniknúť okamžité kroky na odvrátenie hroziacej škody, a teda použiť rokovacie konanie bez zverejnenia, nakoľko znalec vo svojom posudku konštatoval, že rozostavaná budova je v havarijnom stave, žalovaný uvádza, že úlohou znalca je posúdiť skutkový stav, právne posúdenie veci, tzn. či daná situácia spĺňa podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia, a či sa teda mohlo postupovať touto metódou, je len v kompetencii žalovaného. 37. Na podporu svojich tvrdení dáva žalovaný do pozornosti aj Protokol o výsledku kontroly z júla 2006, vypracovaný Najvyšším kontrolným úradom SR, ktorého účelom bola kontrola hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom samosprávnych krajov. Podľa výsledkov vyplýva, že stavebné práce na predmetnej budove neprebiehajú tak ako bolo zmluvne dohodnuté. 38. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný vyjadruje názor, že nebola splnená primárna podmienka na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia ako výnimky zo súťažných postupov zadávania zákaziek, t. j. existencia mimoriadnej udalosti. 39. K existencii časovej tiesne dáva žalovaný do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/326/2007, potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžf/15/2009. 40. V intenciách vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, a preto navrhuje aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. III. 41. Krajský súd v Bratislave, ako súd vec a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 S. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj predchádzajúce konanie vrátane prvostupňového rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 42. Podľa ust. § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 43. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p., súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 44. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 45. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 17.06.2015 č. záznamu 68630/2015, č. spisu 8282-P/2015, ktorým rozhodujúc o rozklade žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie, č. 526- SK/29/6000/2006/2015 z 24.02.2015 rozhodla tak, že rozklad žalobcu zamietla a vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 46. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správne konanie vo veci bolo začaté Úradom pre verejné obstarávanie na základe zistení uvedených v Protokole o výsledku kontroly č. 526/6000/6/2006 zo dňa 16.03.2007. 47. Začatie správneho konania podľa ust. § 18 zákona o správnom konaní správny orgán oznámil účastníkovi konania listom zo dňa 28.12.2007. 48. Zo spisu je zrejmé, že účastníkovi konania bolo umožnené podľa ust. § 33 Správneho poriadku, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s obsahom spisu, v čom tento túto možnosť využil, nakoľko dňa 11.01.2008 zaslal žalovanému vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania aj s návrhom na vykonanie dokazovania v správnom konaní. 49. Dňa 26.02.2008 správny orgán vydal rozhodnutie č. 526-SK/2/6000/2007, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 14 954 978,- Sk za uzatvorenie zmluvy metódou verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia, bez splnenia podmienky pre jeho použitie. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté druhostupňovým rozhodnutím žalovaného zo dňa 26.05.2008, tak že prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. 50. Dňa 24.09.2010 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 526-SK/15/6000/2006/2010, ktorým opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 14 000 954,- Sk, proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté druhostupňovým rozhodnutím č. 205-P/12/2010 zo dňa 27.12.2010 tak, že opätovne bolo toto prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 51. Dňa 07.06.2011 žalovaný ustanovil do správneho konania znalca, nariadil vo veci znalecké dokazovanie, znalcom - Znalecký ústav súdneho inžinierstva v Žiline. 52. Následne bolo vo veci rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 24.02.2015, ktorým bola žalobcovi znova uložená pokuta vo výške 496 414,33 eura za uzavretie zmluvy metódou verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia, bez splnenia podmienky pre jeho použitie, voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý predsedníčka žalovaného zamietla napadnutým rozhodnutím a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. IV. 53. Podľa ust. § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v konaní, ktoré začne úrad po 01.02.2006 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa ods. 1 až 3 sa postupuje podľa doterajších predpisov. 54. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 523/2003 Z. z., tento zákon ustanovuje po a) metódy a postupy verejného obstarávania používané obstarávaní pri uzavieraní verejných zmlúv na dodanie tovaru zmlúv na uskutočnenie prác alebo zmlúv na poskytnutie služieb b) pôsobnosť Úradu pre verejné obstarávanie. 55. Podľa ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona, obstarávatelia sú povinní pri uzavieraní zmlúv používať metódy a postupy verejného obstarávania podľa tohto zákona. 56. Podľa ust. § 66 ods. 1 citovaného zákona, rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarávania, ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok a) obstarávaný tovar práce alebo služby z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ b) tovar, práce alebo služby sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom na časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. c) ide o opakované obstarávanie prác alebo služieb rovnakého alebo podobného druhu s pôvodným zmluvným partnerom. 57. Podľa ust. § 106 ods. 1 citovaného zákona, úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinnosti obstarávateľov podľa tohto zákona. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, úrad pri výkone dohľadu a) rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov alebo osôb, ktoré boli alebo mohli byť dotknuté postupom obstarávateľa b) vykonáva kontrolu postupu obstarávateľov podľa tohto zákona c) ukladá pokuty podľa tohto zákona d) vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy. 58. Podľa ust. 123 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, úrad uloží obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona alebo ak nedodržal zverejnené kritéria na vyhodnotenie ponúk alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním so zverejnením alebo rokovacím konaní bez zverejnenia bez splnenia podmienok na ich použitie. 59. Podľa § 123 ods. 4 citovaného zákona, úrad môže začať konanie o uložení pokuty do 1 roka odo dňa keď sa dozvedel o porušení zákona najneskôr však do 3 rokov odo dňa keď toto porušenie nastalo. 60. Krajský súd v Bratislave z obsahu súdneho spisu mal nesporne za preukázané, že predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie ako orgán príslušný na konanie podľa ust. § 61 ods. 2 zákona o správnom konaní vo veci rozkladu žalobcu zo dňa 16.03.2015, ktorý podal proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 24.02.2015 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.06.2015 rozhodla tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 496 414,33 eura podľa § 123 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2003 Z. z. za uzavretie zmluvy metódou verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia bez splnenia podmienky pre jeho použitie, rozhodla tak, že rozklad zamietla. 61. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že druhostupňový správny orgán mal v súvislosti s preukázaním splnenia podmienky pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia za to, že žalobca nesplnil podmienky pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2003 Z.z. 62. Podľa ust. § 155 ods. 1, 2, 3 verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením alebo súťaž návrhov, ktorá sa vyhlásila do 31.01.2006 sa dokončí podľa doterajších predpisov. Rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré sa preukázateľne začalo do 31.01.2006 sa dokončí podľa doterajších predpisov. Rokovacím konaním bez zverejnenia možno uzavrieť čiastkové zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy uzavretej podľa doterajších predpisov najneskôr do 31.12.2007. 63. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalobcovi na základe rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 24.02.2015 bola uložená pokuta vo výške 496 414,33 eura za uzavretie zmluvy metódou verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia, bez splnenia podmienky pre jeho použitie, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou ViOn a.s. Zlaté Moravce dňa 05.01.2006 zmluva o dielo, uzatvorenie zmluvy o dielo so spoločnosťou. V. 64. Na pojednávaní dňa 26.01.2017 právny zástupca žalobcu rozšíril žalobu o nasledovné žalobné dôvody - žalovaný nedodržal lehotu na začatie správneho konania o uložení pokuty, - žalovaný sa dopustil ďalších procesných pochybení majúcich vplyv na zákonnosť konania a rozhodnutia, nedodržal lehotu na rozhodnutie podľa ust. § 49 Správneho poriadku, - žalovaný nesprávne vyčíslil výšku pokuty. 65. Podľa ust. § 134 ods. 1 S. s. p. (predtým § 250j ods. 1 O. s. p.), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 66. Podľa ust. § 183 S. s. p. (predtým § 250h O. s. p.), žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 67. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že je vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, ako tak po stránke kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej. Iba v zákonom stanovenej lehote je možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia. 68. Súd s poukazom na vyššie uvedené preto na rozšírené žalobné dôvody na pojednávaní dňa 26.01.2017 neprihliadol. 69. Súdny prieskum zameral len na žalobné dôvody zo dňa 24.08.2015, ktorými bolo posúdenie možnej aplikácie ustanovenia § 66 zákona č. 523/2003 Z. z. v procese verejného obstarávania. 70. Z dikcie ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2003 Z. z. vyplýva, že metóda verejného obstarávania, rokovacie konanie bez zverejnenia je nepochybne metódou výnimočnou, ktorú môže obstarávateľ použiť len v mimoriadnych situáciách, kedy v dôsledku neočakávanej a obstarávateľom nespôsobenej mimoriadnej udalosti vznikne potreba obstarať tovar, práce alebo služby a obstarávateľ pre časovú tieseň vyplývajúcu zo vzniknutej situácie nemôže dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania. 71. Pre aplikáciu rokovacieho konania bez zverejnenia podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona je nevyhnutné splnenie vyššie uvedených troch podmienok, a to súčasne. 72. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudky C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02), z ktorých vyplýva, že rokovacie konanie bez zverejnenia je výnimkou z uplatňovania súťažných postupov zadávania zákaziek. Z rozhodnutí ESD (napr. rozsudok C-318/94) ďalej vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv rokovacím konaním bez zverejnenia z predmetného dôvodu musia byť splnené nasledovné tri podmienky, a to súčasne: 1. existencia nepredvídateľnej udalosti, 2. časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania, 3. kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. 73. Ďalej súd upozorňuje ešte aj na smernicu Rady č. 93/37/EHS zo dňa 14.06.1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania. 74. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu posúdiť, či zo strany žalobcu boli splnené podmienky pre zadanie predmetnej zákazky rokovacím konaním bez zverejnenia. 75. Podľa názoru súdu podmienky vyžadované zákonom o verejnom obstarávaní v spojení s judikatúrou ESD pre zadanie zákazky rokovacím konania bez zverejnenia v danom prípade žalobca splnil. 76. Ako bolo uvedené vyššie, použitie rokovacieho konania bez zverejnenia je odôvodnené len ak sú splnené súčasne podmienky stanovené v ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, ku ktorým zákon zaraďuje mimoriadnu udalosť (A), ktorá nebola spôsobená obstarávateľom (B) a časovú tieseň (C). 77. (A) Mimoriadnou udalosťou je možné rozumieť udalosť, ktorej vznik alebo existencia sa nedala predpokladať, či predvídať a v tejto súvislosti nebolo umožnené verejnému obstarávateľovi konať vopred; (verejný obstarávateľ nemal vytvorený dostatočný časový priestor pre uplatnenie príslušných súťažných postupov v rámci zadávania zákazky), pričom vznik alebo existenciu mimoriadnej udalosti nespôsobil verejný obstarávateľ svojim konaním. Mimoriadnu udalosť je možné chápať aj ako závažnú časovo ťažko predvídateľnú a priestorovo ohraničenú udalosť spôsobenú vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností, ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky, či životné prostredie. 78. Napriek tomu, že ZVO tento pojem mimoriadna udalosť používa, bližšie ho nešpecifikuje. 79. V rámci slovenskej právnej úpravy podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva sa mimoriadnou udalosťou rozumie „živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia druhého stupňa alebo teroristický útok. Obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok menovaný zákon definuje ako mimoriadnu situáciu“. 80. V Českej republike je mimoriadna udalosť právne definovaná ako „škodlivé pôsobenie síl a javov vyvolaných činnosťou človeka, prírodnými vplyvmi, taktiež havárie, ktoré ohrozujú život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a vyžadujú prevedenie záchranných a likvidačných prác...“. 81. V preskúmavanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu jednoznačne za preukázané, že žalobca predmetný objekt prevzal dňa 04.10.2005. Následne dňa 23.12.2005 bol vypracovaný prvý odborný posudok. Žalobca sa teda informácie o stave objektu dozvedel z prvého odborného posudku znalca Ing. Antona Michalíka, CSc., v ktorom boli konštatované skutočnosti... „dvíhanie základovej škáry, hrozba znehodnotenia betónov a podzákladia vplyvom zaplavovania a premŕzania a možná nutnosť podrobnejších prieskumov pri odhaľovaní pokračovania stavby“. 82. Súd je názoru, že mimoriadnu udalosť je potrebné posudzovať z pohľadu každého verejného obstarávania individuálne, pričom je vhodné objektívne zistiť všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré sú potrebné na vyhodnotenie daného stavu. To znamená, že žalovaný sa pri vydávaní predmetného rozhodnutia mal zaoberať skutočnosťami, ktoré boli relevantné z pozície žalobcu a skúmať, či dané podmienky je možné považovať za mimoriadnu udalosť, keď táto podľa názoru súdu bola jednoznačne preukázaná až následne z ďalšieho odborného posudku. 83. V ďalšom odbornom posudku znalec konštatoval, že „prerušenie výstavby je v kritickej fáze a už sa nemôže predĺžovať, dochádza k neodvratnej degradácii betónu a k postupnej kumulácii poškodení. Toto má za následok bezprostredné zníženie pevnosti betónu a zníženie až stratu súdržnosti betón oceľ“. Podľa znalca bolo potrebné „bezpodmienečne, ihneď a neodkladne pokračovať v stavbe s minimálnym cieľom zhotoviť suterén a zakryť základové a oporné konštrukcie pred záplavami a súčasným pôsobením mrazu a záplav“. Začína havarijný stav, pričom znalec odporučil „urýchlene postupovať aj z hľadiska povolenia a realizácie minimálne suterénu stavby“. Znalec ďalej vo svojom posudku upozorňoval, že „ohrozenie statiky stavby po ukončení spoľahlivej životnosti betónov je bezprostredné a nesmie sa podceniť, proces degradácie rozostavanej stavby začal a keď sa nebude neodkladne konať bude stavba ohrozovať svoje bezprostredné okolie, najmä komunikácie v prevádzke a vlastnú možnosť pokračovania stavby podľa vypracovanej zmeny projektu“. 84. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za dostatočne preukázané, že zo znaleckého posudku je zrejmá existencia mimoriadnej udalosti. V citovanom odbornom posudku je ďalej uvedené, že „...keď sa nebude neodkladne konať bude stavba ohrozovať svoje bezprostredné okolie a najmä komunikácie v prevádzke...“. Súd konštatoval, že zo záverov posudku je nepochybné, že objekt vyvoláva nebezpečenstvo ohrozenia okolitých komunikácii a života a zdravie ľudí, ktorí sa na nich nachádzajú. 85. Keďže z odborného posudku vyplynula pre žalobcu existencia havarijného stavu vyžadujúca si bezodkladnú nápravu odstránenia, ohrozenia života a zdravia ľudí, žalobca tento stav vyhodnotil tak, že si vyžaduje neodkladné opatrenia, a preto, podľa názoru súdu, správne konštatoval, že nie je možné uskutočniť verejnú užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že išlo o neštandardnú situáciu, ktorú bolo treba jednoznačne a urýchlene riešiť. 86. Podľa názoru súdu je rovnako nesporné, že medzi mimoriadnou udalosťou a časovou tiesňou existovala príčinná súvislosť, teda bola splnená ďalšia podmienka (C) na použitie rokovacieho konania bez zverejňovania. Keby neexistoval havarijný stav, ktorý bol riadne deklarovaný odbornými posudkami, čiže mimoriadna udalosť v kontexte zákona o verejnom obstarávaní, nedostal by sa žalobca do časovej tiesne, ktorá mu neumožňovala konať inými postupmi verejného obstarávania (verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením). 87. Ďalšou podmienkou, ktorú podľa názoru súdu žalobca rovnako v konaní preukázal je, že mimoriadnu udalosť ani havarijný stav predmetu verejného obstarávania nespôsobil sám (B). Predmetný objekt žalobca prevzal dňa 04.10.2005. Prvý odborný posudok bol vypracovaný 04.10.2005 a druhý dňa 23.12.2005. Konanie žalobcu je preto možné posudzoval len od dátumu reálneho prevzatia objektu a nie je možné mu pričítať na ťarchu skutočnosť, že predchádzajúci vlastník niektoré zákonné povinnosti zanedbal. Žalobca v predchádzajúcom období objekt nevlastnil, nebol jeho správcom a ani ho neužíval. 88. O vadách naznačujúcich mimoriadnu udalosť, ktoré neboli zjavné pri kúpe nehnuteľnosti sa dozvedel dostatočne z odborných posudkov, z ktorých vyplynula potreba bezodkladnej nápravy. 89. Súd konštatoval, že účelom uplatnenia citovaného ustanovenia je dať možnosť verejnému obstarávateľovi v dôsledku mimoriadnej udalosti a ňou vyvolanej časovej tiesne primerane reagovať na vzniknutú situáciu. V prípade vzniknutej mimoriadnej udalosti sa bezpodmienečne vyžaduje prijať okamžité „mimoriadne rozhodnutia“ a následne uplatniť „nevyhnutné opatrenia“ z dôvodu zachovania ochrany zdravia a bezpečnosti, prípadne aj z dôvodu zamedzenia vzniku ďalších škôd zapríčinených vznikom takejto mimoriadnej udalosti. 90. V kompetencii verejného obstarávateľa potom podľa názoru súdu je, aby sa na základe svojich možností a podmienok, v ktorých sa nachádza, rozhodol, ktorý z postupov vo verejnom obstarávaní použije pri zadávaní zákazky, pričom samozrejme musí rešpektovať základné pravidlá uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o verejnom obstarávaní. 91. Podľa názoru súdu žalobcom uvádzané skutočnosti bolo možné považovať za okolnosti napĺňajúce podmienky určujúce vznik alebo existenciu mimoriadnej udalosti podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca dostatočným spôsobom osvedčil existenciu časovej tiesne vo vzťahu k uskutočneniu procesu verejného obstarávania, ktorej vznik verejný obstarávateľ preukázateľne nezavinil, a preto podľa názoru súdu mohol využiť postup súťaže so skrátenými lehotami. 92. Súd má za to, že zákonné podmienky pre priame rokovacie konanie boli v posudzovanom verejnom obstarávaní v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty podľa ust. § 123 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2003 Z. z. zrušil. 93. Podľa ust. § 191 ods. 6 S. s. p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku. 94. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne správny súd samostatným uznesením po skončení veci. 95. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2000 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.