Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/202/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201391 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201391.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862, v zastúpení: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, Bratislava, za účasti: 1/ Mestské lesy v Bratislave, Cesta mládeže 4, Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, P.O.BOX 218, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1807/2015-720 zo dňa 09.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Pribratým účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.06.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, odborom opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva (ďalej aj ako „prvostupňový orgán”) č. OU-BA-OOP4-2014/094396, OU-BA- OOP4-2015/006280 zo dňa 04.03.2015, ktorým podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch”) a § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa (ďalej len „vyhláška”) boli lesy nachádzajúce sa v jednotkách priestorového rozdelenia - v dielcoch opísaných vo výroku rozhodnutia vyhlásené za lesy osobitného určenia ako prímestské lesy s významnou rekreačnou funkciou. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o vyhlásení lesov za lesy osobitného určenia ako prímestské lesy s významnou rekreačnou funkciou na základe návrhu (žiadosti) pribratého účastníka 1/ podaného podľa § 16 ods. 3 písm. a/ zákona o lesoch, jeho príloh, na základe doplnených podkladov a na základe stavu lesov, kde žiadateľ doteraz hospodáril ako v lesoch prímestských s významnou rekreačnou funkciou. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Mal za to, že postupom správneho orgánu a ním vydaným rozhodnutím bolo porušené právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v čl. 46 Ústavy SR. S poukazom na svoje odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu namietal, že ide o neurčité rozhodnutie, keďže v ňom nie sú identifikované parcely katastra nehnuteľností, na ktorých boli rozhodnutím prvostupňového orgánu vyhlásené lesy osobitného určenia ako prímestské lesy s významnou rekreačnou funkciou. 5. S poukazom na § 16 ods. 3 a § 16 ods. 4 písm. c/ zákona o lesoch dôvodil, že zákon o lesoch ustanovuje ako obligatórnu súčasť návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia zoznam a výmeru dotknutých pozemkov. Je nepochybné, že pre rozhodnutie správneho orgánu, ale aj pre záväznosť a vykonateľnosť rozhodnutia o vyhlásení lesov osobitného určenia je nevyhnutné, aby v konaní správny orgán spoľahlivo zistil, či navrhovateľ je vlastníkom alebo správcom a v prípade, že nie je vlastníkom alebo správcom, návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu s vyhlásením lesov osobitného určenia a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku osobitného režimu hospodárenia. Podľa názoru žalobcu ak prvostupňový orgán vyhlásil lesy osobitného určenia bez toho, aby takéto rozhodnutie obsahovalo identifikáciu lesných pozemkov, na ktorých majú byť lesy osobitného určenia vyhlásené, potom nie je možné zistiť, čo je predmetom takéhoto rozhodnutia a ani to, či účastníkmi takéhoto konania boli všetky osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím o vyhlásení lesov osobitného určenia dotknuté. Mal za to, že príloha, ktorá netvorí technickú jednotu s rozhodnutím, nenapĺňa požiadavku určitosti takého rozhodnutia, keďže nie je v takom prípade identifikovateľný predmet konania ani rozhodnutia. 6. Ďalej žalobca považoval za nepodstatné a do istej miery aj nezrozumiteľné konštatovanie žalovaného, že predmetné rozhodnutie bolo zverejnené vo forme verejnej vyhlášky na internetovej stránke prvostupňového orgánu. Zdôraznil, že predovšetkým nie je možné zistiť aký význam vo vzťahu k obsahu rozhodnutia má mať zverejnenie rozhodnutia a jeho prílohy na webovom sídle prvostupňového orgánu, keďže podľa § 67 ods. 2 zákona o lesoch je možné oznámenia rozhodnutia a iné písomnosti v konaní podľa zákona o lesoch doručovať verejnou vyhláškou len ak je v konaní viac ako 50 dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených osôb. Mal za to, že v predmetnom konaní o takýto prípad nešlo, čo vyplýva aj z prvostupňového rozhodnutia v časti, v ktorej sú uvedení účastníci, ktorým sa rozhodnutie doručuje. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.10.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 8. Uviedol, že pri vyhlasovaní lesov osobitného určenia v lesnom celku Mestské lesy v Bratislave boli splnené zákonné podmienky a návrh bol podaný oprávnenou osobou podľa § 16 ods. 3 písm. a/ zákona o lesoch, ktorá predložila aj zoznam a výmeru dotknutých pozemkov vrátane overených výpisov listov vlastníctva podľa § 16 ods. 4 písm. c/ zákona o lesoch. Predmetné lesy (pozemky) boli identifikované v samotnom rozhodnutí prvostupňového orgánu prostredníctvom jednotiek priestorového rozdelenia lesa (ďalej aj ako „JPRL”) - dielcov. Žalovaný podotkol, že dielec ako JPRL je základnou jednotkou pre hospodárstvo - úpravnícke plánovanie. Predmetné JPRL sú v súčasnosti súčasťou lesného užívateľského celku Mestské lesy Bratislava určeného na obdobie rokov 2006 - 2015 a nachádzajú sa v katastrálnych územiach X.W., K., Y. I., K., B. W. D. K.. Konštatoval, že prvostupňový orgán predmetné lesy (pozemky) vyhlásil za lesy osobitného určenia aj z toho dôvodu, že uvedené lesné pozemky spĺňali podmienky týkajúce sa zachovania, zveľaďovania a ochrany lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny. 9. Zdôraznil, že obe rozhodnutia správnych orgánov boli doručené účastníkom konania a zúčastneným osobám. Prvostupňový orgán použil doručovanie verejnou vyhláškou z dôvodu, lebo v prípade lesov v lesnom celku Mestské lesy v Bratislave sa jednalo o lesy osobitného určenia, ktoré majú významnú rekreačnú, zdravotnú a kultúrnu funkciu (§ 14 ods. 2 písm. c/ zákona o lesoch). V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na stanovisko pribratého účastníka 2/, ktorý deklaroval, že mu rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo riadnym spôsobom doručené a v ktorom zároveň vyslovil názor, že parcely, ktoré boli rozhodnutím prvostupňového orgánu vyhlásené za lesy osobitného určenia, boli jednoznačne identifikované na prvej strane rozhodnutia, a to v JPRL - dielcoch. 10. Záverom žalovaný vyslovil názor, že žalobca sa nesnaží pozitívne ochrániť životné prostredie (lesný celok Mestské lesy v Bratislave), ale iba opakovane hľadá formálne nedostatky postupu správnych orgánov, ktoré ho žiadnym spôsobom nepostihli na jeho právach. Zdôraznil, že žalobca v priebehu správneho konania neuplatnil žiadne námietky, ktoré by sa týkali samotného konania vo veci vyhlásenia lesov osobitného určenia v lesnom celku Mestské lesy v Bratislave. IV. Konanie na správnom orgáne 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že návrhom doručeným prvostupňovému orgánu dňa 27.11.2014 pribratý účastník 1/ požiadal o vyhlásenie lesov osobitného určenia na obdobie platnosti PSL 2016 - 2025 v lesnom celku Mestské lesy Bratislava o celkovej výmere 3.126,31 ha, v subkategórii c/ rekreačné lesy. Dôvodom bolo, že navrhnuté lesné porasty tvoriace lesný celok Mestské lesy Bratislava sú prímestskými lesmi a plnia rekreačnú funkciu. Prílohu tohto návrhu tvoril zoznam a výmera predmetných pozemkov, ktoré má pribratý účastník 1/ v správe. Na základe tohto návrhu prvostupňový orgán listom zo dňa 02.12.2014 oznámil začatie správneho konania vo veci vyhlásenia lesov osobitného určenia všetkým známym účastníkom, dotknutým orgánom verejnej správy a zúčastneným osobám. Toho istého dňa bolo oznámenie o začatí správneho konania zverejnené aj formou verejnej vyhlášky na elektronickej úradnej tabuli prvostupňového orgánu a prostredníctvom miestnych a obecných úradov v katastrálnom území, kde sa predmetné lesné porasty nachádzajú. 12. Po vstupe žalobcu a pribratého účastníka 2/ do správneho konania, odstránení nedostatkov návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia a doplnení návrhu o potrebné podklady prvostupňový orgán listom zo dňa 13.02.2015 vyzval účastníkov správneho konania, aby využili možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Túto možnosť využil žiadateľ (pribratý účastník 1/), ktorý bol v tejto súvislosti nazrieť do spisu prvostupňového orgánu. Následne prvostupňový orgán a žalovaný vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. V. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 17. Podľa § 2 písm. q/ zákona o lesoch na účely tohto zákona sa rozumie správcom právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu; za správcu sa považuje tiež právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov 18. Podľa § 14 ods. 1 zákona o lesoch lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu (ďalej len „osobitný režim hospodárenia“). 19. Podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o lesoch za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť lesy prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou. 20. Podľa § 16 ods. 3 písm. a/ zákona o lesoch lesy osobitného určenia vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo správcu. 21. Podľa § 16 ods. 4 písm. c/ zákona o lesoch návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia podľa odseku 3 obsahuje najmä zoznam a výmeru dotknutých pozemkov vrátane výpisov alebo listov vlastníctva. 22. Podľa § 39 ods. 1 písm. d/ zákona o lesoch na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny (ďalej len „porast“) a etáže. 23. Podľa § 39 ods. 6 zákona o lesoch dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 hektára. V dielci možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Porast je na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch (§ 36) spoločnou vecou, ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov; vytvára sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, alebo pri jeho zmene. 24. Podľa § 67 ods. 1 Správneho poriadku na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 67 ods. 2 zákona o lesoch ak je v rámci postupov alebo konaní podľa tohto zákona viac ako 50 dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou. 26. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za rekreačné lesy možno vyhlásiť lesy prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou. 27. Podľa § 32 ods. 1 a 2 vyhlášky rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania. Jednotka rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa. 28. Podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. 29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 30. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 33. Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. 34. Úlohou súdu v tomto prípade bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie spĺňajú všetky zákonom požadované náležitosti rozhodnutia, či boli vydané v zmysle ustanovenia § 46 a §47 správneho poriadku správne. 35. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), musia v zmysle § 46 Správneho poriadku obsahovať zákonom predpísané náležitosti, ktoré uvádza § 47 uvedeného zákona. Podľa názoru súdu rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, spĺňajú všetky zákonom predpokladané náležitosti, čiže obsahujú riadny výrok, odôvodnenie a taktiež poučenie o opravnom prostriedku. 36. Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje. Súd neprisvedčil názoru žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu neobsahuje dostatočnú identifikáciu lesných pozemkov, na ktorých boli vyhlásené lesy osobitného určenia. Vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu je uvedené, že lesy vyhlásené týmto rozhodnutím za lesy osobitného určenia ako prímestské lesy s významnou rekreačnou funkciou sa nachádzajú v jednotkách priestorového rozdelenia lesa na tam uvedených dielcoch. I keď rozhodnutie prvostupňového orgánu vo výroku neobsahuje označenie parciel predmetných lesných pozemkov, ich jednoznačná identifikácia vyplýva práve z ich vymedzenia prostredníctvom JPRL - dielcov, na ktoré sa v zmysle § 39 ods. 1 písm. d/ zákona o lesoch na účely hospodárskej úpravy lesov členia lesné pozemky. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť špecifickosť lesných pozemkov a ich právnej úpravy. Správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia identifikoval dotknuté pozemky prostredníctvom JPRL - dielcov, pričom výrok rozhodnutia priamo uvádza, že zoznam a výmera parciel, na ktorých sa týmto rozhodnutím vyhlasujú lesy osobitného určenia je prílohou k tomuto rozhodnutiu. Navyše, predmetné pozemky sú vo výroku rozhodnutia definované nielen číslom dielca, ale výrok obsahuje aj ďalšiu špecifikáciu uvedených dielcov. Uvádza, že dielce sú v súčasnosti súčasťou lesného užívateľského celku Mestské lesy Bratislava, ktorý bol určený pre obdobie rokov 2006 až 2015 rozhodnutím Krajského lesného úradu v Bratislave, pričom uvádza aj čísla týchto rozhodnutí a katastrálne územia na ktorých sa nachádzajú pozemky. 37. V rámci žalobných námietok vznesených žalobcom, súd skúmal, či skutočne bolo porušené právo žalobcu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva kvalifikovanie sa brániť rozhodnutiam správnych orgánov. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku súd konštatuje, že v danom prípade nemožno považovať výrok prvostupňového rozhodnutia za neurčitý, či nezrozumiteľný. K námietke formálnej nejednotnosti rozhodnutia, keď príloha rozhodnutia obsahujúca listy vlastníctva nie je s rozhodnutím pevne spojená súd uvádza, že nie je dôvodná, nakoľko z rozhodnutia ako celku, ako i z výroku samotného, nie je možné si zameniť pozemky, ktorých sa predmetné rozhodnutie týka. Navyše, správny poriadok skutočne neupravuje akúsi kancelársku úpravu rozhodnutí správneho orgánu, okrem vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku týkajúcich sa náležitostí rozhodnutia. 38. Žalobca v žalobe uvádza, že jeho námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu sa nevzťahujú ku kancelárskej úprave správnych rozhodnutí, ale k určitosti, zrozumiteľnosti a právnej záväznosti rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej moci. Na tomto mieste súd konštatuje, že vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bode 36 sa žalobca nemôže domáhať nezrozumiteľnosti či právnej nezáväznosti vydaného rozhodnutia z dôvodu neurčitého výroku rozhodnutia. Ako je uvedené vyššie, súd považuje výrok za dostatočne určitý. Navyše rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa doručovalo aj verejnou vyhláškou. Z administratívneho spisu súd zistil, že verejnou vyhláškou sa rozhodnutie doručovalo aj vrátane príloh, ktoré tvorili jednotlivé listy vlastníctva. 39. V tejto súvislosti sa súdu javí ako nedôvodná i námietka žalobcu, že zákon o lesoch ustanovuje ako obligatórnu súčasť návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia zoznam a výmeru dotknutých pozemkov, čo podľa neho nebolo splnené. Súd z administratívneho spisu zistil, že táto podmienka bola splnená, teda návrh žiadateľa pred vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako jeho podklad, spĺňal všetky náležitosti požadované ustanovením § 16 ods. 4 zákona o lesoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na postup prvostupňového orgánu pri odstraňovaní nedostatkov návrhu žiadateľa, t.j. vyzval žiadateľa na doplnenie dokladov, na predloženie všetkých potrebných listov vlastníctva. Z uvedeného postupu je zrejmé, že prvostupňový orgán dôsledne skúmal, či žiadateľom predložený návrh obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti. Súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že pribratý účastník 1/ bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, resp. žiadosti o vyhlásenie lesov osobitného určenia v lesnom celku Mestské lesy Bratislava, keďže má postavenie správcu nehnuteľného majetku Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, medzi ktorý predmetné lesné pozemky patria. Tieto skutočnosti sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorý na tomto mieste citoval príslušné ustanovenia zriaďovacej listiny žiadateľa (pribratého účastníka 1/). 40. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu o tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky § 67 ods. 2 zákona o lesoch v spojení s § 26 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko nešlo o konanie s viac ako 50 dotknutými fyzickými alebo právnickými osobami, účastníkmi konania alebo zúčastnenými osobami. Z časti rozhodnutia prvostupňového orgánu týkajúcej sa doručovania rozhodnutia vyplýva, že predmetné rozhodnutie sa okrem štandardného doručovania do vlastných rúk známym účastníkom konania doručovalo verejnou vyhláškou všetkým, koho práva mohli byť vyhlásením lesov osobitného určenia priamo dotknuté. Keďže v prípade predmetných lesných pozemkov išlo o pozemky vo vlastníctve Hlavného mesta Bratislava, a tieto mali slúžiť rekreačným účelom, je nepochybné, že v prípade rozhodnutia, ktoré sa týka takéhoto majetku hlavného mesta, je dotknutých viac ako 50 fyzických osôb alebo právnických osôb, účastníkov konania alebo zúčastnených osôb (týka sa prakticky všetkých obyvateľov Bratislavy). Podmienky verejnej vyhlášky teda boli splnené a rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo preto formou verejnej vyhlášky zverejnené na úradnej tabuli miestnych úradov vo všetkých mestských častiach Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v súlade s § 67 ods. 2 zákona o lesoch v spojení s § 26 ods. 2 Správneho poriadku a obsahovalo všetky k nemu prislúchajúce prílohy s riadnou identifikáciou lesných pozemkov, ktorých sa rozhodnutie prvostupňového orgánu týka. 41. Okrem toho bolo predmetné rozhodnutie spolu s prílohami zverejnené aj na webovom sídle prvostupňového orgánu, čiže bolo verejne prístupné spolu s kompletnou identifikáciou dotknutých lesných pozemkov. Správny poriadok obsahuje ustanovenie §26 ods. 2 o povinnosti správneho orgánu okrem vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli zverejniť ju aj iným spôsobom v mieste obvyklým (napr. v miestnej tlači alebo v rozhlase, web). Týmto doplnením sa sleduje najmä cieľ, aby obsah informácie o verejnej vyhláške sa dostal do sféry účastníkov aj vtedy, ak by vyvesenie verejnej vyhlášky prehliadli. Žalobca sa teda mohol okrem riadneho doručenia do vlastných rúk oboznámiť s rozhodnutím vrátane jeho príloh aj takýmto spôsobom. 42. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že výrok správneho rozhodnutia obsahoval všetky podstatné náležitosti, bol formulovaný úplne, a teda dostatočne zrozumiteľne a určite, správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu, žalovaný a pribratí účastníci na náhradu trov konania zo zákona nemajú nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).