Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/169/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109204411 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109204411.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa 1/ A. I., O. X, I. I., navrhovateľa 2/ S. I., O.T. X, I. I., obaja práv. zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Skuteckého 1, Banská Bystrica, proti odporcovi EXPRESS FINANCE, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 775 165, práv. zast. RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3, Bratislava, IČO: 36 855 561, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/54/2009-190 zo dňa 4.7.2011 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/54/2009-190 zo dňa 4.7.2011 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v čl. 10.1 Zmluvy o úvere č. 9990039063 uzavretá dňa 20.8.2004 je neplatná, návrh vo zvyšnej časti zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že po vykonaní dokazovania zistil, že z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože veriteľ - odporca je podnikateľom v danom predmete a považuje sa teda za dodávateľa, a dlžníci - navrhovatelia sú jednoznačne spotrebiteľmi, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkom peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ). Ďalej uviedol, že napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová", teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať' výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu, či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Preto na daný vzťah použil ustanovenia spotrebiteľského práva. Právne vec posúdil podľa § 52 až 54, 544 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 39 až 41 Obč. zák., § 2 a 3 ZSÚ a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pritom uviedol, že zmluvná pokuta má v chápaní Občianskeho zákonníka sankčnú povahu a je súčasťou občiansko-právneho zodpovednostného systému. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebnom úvere a patrí medzi dohody, ktoré možno oddeliť od ostatných. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty treba mať na zreteli, aby nešlo o dojednanie nedovolené, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu, alebo ho obchádzalo, priečilo sa dobrým mravom. Osobitne pre obchodné-záväzkové vzťahy platí, že výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná významu a hodnote zabezpečovacej povinnosti. Nijako nelimitovaná zmluvná pokuta vo výške 0,5 % spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta obchádza úroky z omeškania, pokiaľ sa jedná o jej sankčnú zložku. Taktiež zložka kompenzačná takto obchádza zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku predstavujúceho paušalizovanú náhradu škody. Takto stanovená zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany a má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v čl. 10.1 Zmluvy o úvere č. 9990039063 je neplatná dôvodu neprijateľnosti a prieči sa dobrým mravom. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol z dôvodu, že nezistil zo zvyšných ustanovení zmluvy, že by odporovali dobrým mravom, resp. zásadám poctivého obchodného styku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 150 ods. 1, 2 O.s.p.. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja navrhovatelia, a to do zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania. Napadnutý rozsudok navrhli zmeniť tak, že súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. V odôvodnení uviedli, že sa stotožňujú s názorom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvnej podmienky, týkajúcej sa zmluvnej pokuty dojednanej v čl. 10.1 zmluvy. Zdôraznil však, že vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých bol úver dojednaný a na množstvo iných ustanovení zmluvy o úvere, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, mal súd prvého stupňa podľa ich názoru vyhodnotiť celú zmluvu ako neplatný právny úkon, pretože predložili na tieto skutočnosti viaceré argumenty, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. Poukázali na ust. § 4 ods. 2 písm. g/ ZSÚ, podľa ktorého ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/30/2008 a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10C/148/2009. Keďže predmetná zmluva tento údaj neobsahuje, nemohli sa dostať do omeškania a veriteľ nemal právo realizovať všetky zabezpečujúce prostriedky zmluvy. V tejto súvislosti poukázali aj na ust. bodu 10.1 zmluvy o zmluvnej pokute, podľa ktorého zmluvná pokuta predstavuje 0,5 % denne, čo je 182,5 % ročne, pričom podľa vyčíslenia pohľadávky zo dňa 3.11.2008 vyplýva, že navrhovatelia 1. a 2. neuhradili zmluvnú pokutu vo výške 447.063,56 Sk. V ďalšom poukázali na neprimeranosť vzájomných plnení, ktoré spôsobujú rozpor s dobrými mravmi podľa § 53 Obč. zák., a to bod 8.2 zmluvy, v ktorom sa dlžník zaväzuje predložiť veriteľovi každoročne podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii, podľa ktorého veriteľ môže podľa svojho uváženia zosplatniť celý úver a všetky záväzky. Podobne čl. 9. pojednáva o odstúpení od zmluvy veriteľom bez ďalšieho, ak bude mať pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti údajov predložených podľa bodu 8.2 zmluvy. Poukázali tiež na čl. 4., ktorý neprimerane obmedzuje účel úveru len na kúpu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti uvedenej v čl. 6.1 písm. a/ zmluvy. Taktiež zdôraznili, že zmluva obsahuje neprimerané vstupné poplatky, ktoré museli zaplatiť spolu s prvou splátkou úveru, a to 25.000,- Sk za prípravu úverovej dokumentácie a 45.000,- Sk odplatu za správu zmluvy o úvere. Ak by sa i podarilo splatiť úver predčasne, nemalo by to vplyv na výšku úrokov a uvedenej odplaty, teda museli by uhradiť 295.000,- Sk, čo je neprimerane vysoká suma k požičanej sume 150.000,- Sk. Na základe uvedeného je preto podľa ich názoru predmetná zmluva podľa § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom z dôvodu, že hlavným sociálno-ekonomickým účelom predmetnej zmluvy o úvere bolo čo najskôr na základe neprimeraných podmienok zosplatniť celý úver a zmocniť sa čo najskôr s neúmerne vysokým majetkovým prospechom zabezpečeného bytu, čo je jednoznačne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vyjadrili tiež názor, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, prijatou v čase, keď bola Slovenská republika už členom Európskej únie a Smernica Rady 93/13/EHS z 9.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola včlenená do ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd preto musí nekalé podmienky skúmať ex offo, čo vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora známeho ako Oceano Grupo Editorial. Nič na tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou nemení ani jej označenie, že je uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchod. zák., pričom poukázali na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Záverom vytýkali súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok, najmä v zamietajúcej časti nie je riadne odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom obsiahlom odvolaní síce uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, avšak z dôvodu hospodárnosti odvolanie nepodal. Je však toho názoru, že v zmluve boli dojednané obvyklé a štandardne využívané inštitúty upravené právnym poriadkom Slovenskej republiky v rámci zmluvnej voľnosti a zásady súkromného práva, podľa ktorej sú subjekty oprávnené vykonať všetko, čo zákon nezakazuje. Primerané podmienky vidí i vzhľadom na osoby navrhovateľov ako rizikových klientov, pretože iní veritelia, resp. bankové inštitúcie im neboli ochotné finančné prostriedky poskytnúť. Preto zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré na toto postavenie klientov reagovali ako prevenciu pred vznikom vyšších škôd, ktoré by mohli vzniknúť, ak by sa veriteľ nedozvedel o zmene ekonomických pomerov navrhovateľov. Opätovne pritom poukázal na všeobecné obchodné podmienky bankových inštitúcií, ako sú OTP Banka Slovensko, VÚB, a.s. a Tatra Banka, a.s.. Taktiež je toho názoru, že i ust. čl. 4 zmluvy je v súlade so štandardnými podmienkami, pretože viazanie poskytnutých finančných prostriedkov na určitý účel je právom každého subjektu, poskytujúceho finančné prostriedky a počíta s ním i zákonodarca, napr. ust. § 1 ods. 2 písm. a/ ZSÚ. Napriek skutočnosti, že sa nestotožňujú s posúdením zmluvy ako spotrebiteľskej, neznamená to, že by táto zmluva mala byť vyhlásená za neplatnú, pretože zaradenie zmluvy pod režim spotrebiteľských zmlúv automaticky nezakladá neoddeliteľnosť jednotlivých ustanovení zmluvy a už vôbec nie absolútnu neplatnosť celej zmluvy. Je toho názoru, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú ide oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatnou len táto časť právneho úkonu. Dôsledkom existencie neprijateľnej podmienky k zmluve je teda neplatnosť takejto zmluvnej podmienky a nie celej zmluvy. Súčasne zároveň uviedol, že odvolávanie sa navrhovateľov na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/152/2008 je účelové a zavádzajúce, pretože v ňom nebolo predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ale určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. určenie, že pre podanie žiadosti o trvalý zápis vlastníckeho práva neboli v čase jej podania splnené podmienky. K vyjadreniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia a reagovali v ňom na nepresnú citáciu odporcu ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a/ ZSÚ, kde zrejme účelovo vynechal odkaz na poznámku 1, podľa ktorej výnimky zo ZSÚ sa vzťahujú na ust. §§ 497 až 507 Obchod. zák. a § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o bankách. Naviac otázku, či ide o obchodnoprávny vzťah si už súd vyriešil tak, že nemožno v danej veci hovoriť o absolútnom obchode, ale o spotrebiteľskej zmluve. V ďalšom poukázali na tvrdenie odporcu o tom, že hypertrofia zabezpečovacích prostriedkov dojednaná v predmetnej zmluve, je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom toto tvrdenie je nesprávne s poukazom na ust. § 53 ods.1 Obč. zák.. V ďalšom sa zaoberali úvahami o aplikácii ust. § 39 a 41 Obč. zák. ohľadom neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a zmluvy ako celku a poukázali na komentár K. P. a kol. - IURA EDITION 2010 str. 145 a rozhodnutie R-V/1967 str. 522 ods. 2. Ohľadom zmluvnej podmienky dojednanej v bode 6.1 písm. a/ zmluvy, podľa ktorej uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, poukázali na rozhodnutie pod č. R42/2008, podľa ktorého toto ustanovenie obchádza zákon, a je preto neplatné. Záverom poukázali opakovane na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 152/08, ktorý je rozhodnutím v obdobnej veci v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV.ÚS 49/06. Proti uvedenému vyjadreniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, kde opätovne poukázal na svoje predošlé vyjadrenia a na svoj názor, že zmluvu nie je možné posúdiť ako neplatnú. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/46/2012-294 zo dňa 10.10.2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že zmluva o úvere č. 9990039063 uzavretá dňa 20.8.2004 je neplatná a odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania 2.036,69 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri posudzovaní zmluvy zistil, že táto obsahuje ďalšie neprijateľné dojednania, predovšetkým vo vysokých poplatkoch - 25.000,- Sk za spracovanie úverovej dokumentácie a 45.000,- Sk za správu zmluvy, a to pri poskytnutom úvere 150.000,- Sk. Okrem toho sú dojednané i vysoké úroky z omeškania. Pritom podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac zmluva obsahovala i ďalšie dojednania - opäť v hrubom nepomere s akcentom na spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu zámer osnovateľa zmluvy uzavrieť ju výslovne podľa Obchodného zákonníka je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť žiadne ustanovenia chrániace spotrebiteľa. Práve naopak, takáto kvalifikácia má veriteľovi umožniť koncipovať zmluvu s celým radom ustanovení a sankcií porušujúcich hrubým spôsobom rovnováhu zmluvných strán a zakomponovať do zmluvy početné, zjavné neprimerané podmienky v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zistil, že neobyčajne hrubým spôsobom je narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (čl. 6), kde je nielen hypertrofia zabezpečovacích prostriedkov (zabezpečenie prevodom práva k nehnuteľnosti, blankozmenka, záložné právo, zmluvná pokuta), ale ich koncipovanie je výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Veľká časť ustanovení v posudzovanej úverovej zmluve je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s pravidlami dobrých mravov, v dôsledku čoho je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka predmetná úverová zmluva neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť, v ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. Občiansky zákonník, ale ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú základný hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Z týchto dôvodov je preto nepodstatné vyhlásenie účastníkov v čl. 11 zmluvy o primeranosti a súlade podstatných prvkov zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi. V prípade posudzovanej zmluvy je to však za použitia objektívnych kritérií úplne naopak. Všetky podstatné články zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nespravodlivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že spotrebiteľ bude drastickým spôsobom zbavený majetku a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech, čo je nielen antihumánne a antisociálne, ale aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Treba tiež poznamenať, že ak by sa zmluva posudzovala i podľa ustanovení Obchodného zákonníka, musel by byť konštatovaný i rozpor so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchod. zák.. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným navrhovateľom priznal ich náhradu. Na dovolanie odporcu NS SR rozhodol uznesením zo dňa 26.2.2015 č.k. 4Obdo/19/2013-331 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/46/2012-294 z 10.2.2012 zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že napadnutý rozsudok je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže odvolací súd neakceptoval konkrétne argumenty odporcu týkajúce sa obchodného charakteru úverovej zmluvy, oddeliteľnosti jednotlivých zmluvných dojednaní a súladu ustanovení zmluvy so zákonom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací opätovne prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 14.06.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Za správny je predovšetkým potrebné považovať záver súdu prvého stupňa týkajúci sa predmetnej úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva je svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na uvedený právny vzťah správne použil ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách §§ 52 - 54, t.j. právne normy spotrebiteľského práva. Súd prvého stupňa opodstatnene považoval zmluvnú pokutu za hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a správne použil ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatnosťou zasiahnutá časť právneho úkonu, súkromné právo vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá. Občiansky zákonníkObči <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1009669&f=2> túto zásadu vyjadruje tak, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, je neplatnou len táto časť právneho úkonu. Podmienkou pravda je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstáť a zostať tak v platnosti, a keďže prvostupňový súd nezistil, že by zvyšné ustanovenia zmluvy odporovali dobrým mravom, resp. zásadám poctivého obchodného styku, návrh vo zvyšnej časti správne zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2, O.s.p. tak, že vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v konaní žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.