Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/198/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201343 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201343.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: ENGIE Services, a.s., (pôvodne COFELY, a.s.), so sídlom Mlynské Nivy 61, 827 11 Bratislava, IČO: 35966289, zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35886625, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, regulačná rada, so sídlom Bajkalská 27, P.O.Box 12, 820 07 Bratislava, právne zastúpený advokátom JUDr. Miloš Kvasňovský, so sídlom AK Dunajská 32, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09/5309/15/RR zo dňa 13.05.2015, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 09/5309/15/RR zo dňa 13.05.2015 a prvostupňové rozhodnutie č. 0176/2015/T, č. spisu: 7161-2014-BA zo dňa 02.01.2015 v spojení s opravou chyby zo dňa 11.03.2015 Naše číslo 9935/2015/BA, spis č.: 7161-2014-BA z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 598,78 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 817 07 Bratislava. o d ô v o d n e n i e : Žalobou osobne podanou na tunajšom súde dňa 11.08.2015 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09/5309/15RR zo dňa 13.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, regulačná rada (ďalej len „úrad“) rozhodol o odvolaní regulovaného subjektu COFELY a.s., Mlynské Nivy 61, Bratislava, IČO 35966289 (ďalej len „žalobca“) proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, 820 07 Bratislava 27 (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. 0176/2015/T z 02.01.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný založil na tom základe, že prvostupňový orgán nie je povinný pri jednotlivých cenových konaniach preukázať zmenu nákladov. Zisťovanie zmeny nákladov v súvislosti so zmenou korekčného koeficientu je predmetom konania o určenie korekčného koeficientu na rok t a výsledkom je určenie a zverejnenie stanoveného korekčného koeficientu (k 31. júlu roku - t). V prípade, žeby v období po určení korekčných koeficientov na rok t došlo k zmene paliva, z ktorej sa vychádzalo pri ich určení (k 31. júlu - t) o viac ako 5%, môže prvostupňový orgán v zmysle § 4 ods. 10 vyhl. č. 222/2013 Z.z. tieto korekčné koeficienty zmeniť. Ďalej skonštatoval, že určenie korekčných koeficientov je súčasťou legislatívneho predpisu, ktorým sa stanovuje predmet, rozsah a ostatné skutočnosti cenovej regulácie v tepelnej energetike a preto nepovažoval odvolací orgán za relevantné spochybňovaním a námietkami žalobcu voči výške korekčných koeficientov zdôvodňovať odvolanie. Odvolací orgán tiež mal zato, že prvostupňový orgán nemal povinnosť sa zaoberať všetkými namietanými skutočnosťami uvedenými žalobcom, ale len tými, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia č. 0176/2015/T rozhodujúce, a preto zastáva názor, že odôvodnenie tohto rozhodnutia je síce stručné, ale jasné a výstižné, čiže spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobca s týmto názorom nesúhlasí a napadnuté rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a nezákonné. Predovšetkým žalobca má zato, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami, nesprávne posúdili skutkový stav a z neho vyvodili nesprávny právny záver. Takýto postup správneho orgánu je v hrubom rozpore s ústavnými princípmi právnej istoty, právneho štátu a vymožiteľnosti práva a v neposlednom rade aj v eklatantnom rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2 až 4 Správneho poriadku, podľa ktorých boli konajúce orgány povinné chrániť záujmy žalobcu ako právnickej osoby, dbať na to, aby mohol účinne obhajovať svoje záujmy a svojim postupom v konaní, ktorého súčasťou a vyvrcholením je samotné rozhodnutie, ho nadbytočne nezaťažovať. Tvrdí žalobca, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodol o zmene korekčného koeficientu pre regulačný rok 2015 bez splnenia zákonných podmienok stanovených v ust. § 4 ods. 10 vyhl. č. 222/2013 Z.z. úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike (ďalej len „vyhláška“), čím porušili základný princíp právneho štátu zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (ďalej len „ústava“), ako aj zásadu zákonnosti vyjadrenú pre správne konanie v ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa vyjadrenia žalovaného bol prvostupňový orgán pri rozhodovaní o návrhu žalobcu pre výpočet maximálnej ceny za jednotkový energetický obsah pre drievnu štiepku na rok 2015 povinný použiť korekčný koeficient platný v čase rozhodovania prvostupňového orgánu o návrhu žalobcu a ktorý bol zverejnený na webovom portáli v sídle prvostupňového orgánu. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade samotný prvostupňový orgán ničím nepreukázal, že jeho rozhodnutie o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku z pôvodnej hodnoty 1 na hodnotu 0,74 vychádzalo zo zmeny cenovej situácie na trhu, t.j. že v zmysle ust. § 4 ods. 10 vyhlášky došlo k zmene ceny paliva o viac ako 5% a z rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa ani nemá presnú vedomosť z čoho konkrétne správny orgán prvého stupňa vychádzal. Odkazuje v tejto súvislosti podporne na žiadosť Slovenského zväzu výrobcov tepla (ďalej len „SZVT“) zo dňa 05.09.2014 adresovanú úradu v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o poskytnutie informácií o presnom postupe a metodike výpočtu korekčného koeficientu k 31. júlu 2014 pre regulačný rok 2015 a domnieva sa, že zodpovedanie otázok, ktoré sú uvádzané v tejto žiadosti mali byť v tomto konkrétnom prípade cenového konania a aj tvoriť podklad rozhodnutia, s ktorými mal byť žalobca oboznámený a toto malo byť konkrétne čo do dostatku dôvodov a určitosti v rozhodnutí minimálne správneho orgánu prvého stupňa uvedené. Pokiaľ na žiadosť SZVT úrad len žiadateľovi dňa 23.10.2014 listom oznámil, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať informácie, ktoré v čase doručenia podania neexistujú, z toho potom žalobca rovnako vyvodzuje záver, že prvostupňový správny orgán ani nedisponoval v čase rozhodovania o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku relevantnými informáciami, na základe ktorých mohol v zmysle ust. § 4 ods. 10 vyhlášky rozhodnúť o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku, t.j. v čase rozhodovania o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku nedisponoval relevantnými informáciami, na základe ktorých by mohol posúdiť, či reálne došlo k zmene ceny paliva o viac ako 5%. Potom tvrdí žalobca, že nebola splnená zákonná podmienka predpokladaná ust. § 4 ods. 10 vyhlášky, na základe ktorej by bol prvostupňový orgán oprávnený rozhodnúť o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku. Z uvedeného mu tiež vyplýva, že prvostupňový orgán týmto konaním prekročil rozsah svojich právomocí, ktoré mu vymedzujú právne predpisy. Takéto konanie prvostupňového orgánu a následne žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, žalobca považuje za svojvôľu, ktorá je v priamom rozpore so základným princípom materiálneho právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR viazaná. Žalobca je preto toho názoru, že svojvoľné rozhodnutie prvostupňového orgánu o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku z pôvodnej hodnoty 1 na hodnotu 0,74 bez preukázania splnenia podmienok stanovených v ust. § 4 ods. 10 vyhlášky je v rozpore s vyššie uvedeným princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj zásadou legality stanovenou pre správne konanie v ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Pripomína žalobca v tejto súvislosti o.i. nedostatočné zistenie skutkového stavu, čo osvedčuje i skutočnosť, že v rozhodnutí absentuje vyjadrenie sa k otázke, na základe akých podkladov a akým spôsobom dospel správny orgán k výške korekčného koeficientu na hodnotu 0,74. Posúdenie tejto skutočnosti je pritom rozhodujúce pre určenie, či správny orgán riadnym a zákonným spôsobom vykonal dôkazy, čo je predpokladom zákonnosti celého rozhodnutia. Ďalej žalobca v žalobe odkazuje na opakované upozornenia, ktoré vzniesol v rámci správneho konania, poukazujúc na skutočnosť, že cena drevnej štiepky je jednoznačne určovaná regionálnym a nie celoštátnym trhom, z tohto dôvodu nemožno vyhlásiť jeden korekčný koeficient pre celú republiku. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukazuje príkladmo na odlišnosti v regiónoch Nízke a Vysoké Tatry, kde polomy dreva nemajú žiadny dopad na cenu štiepky, ďalej napr. na Záhorí na žiadne kalamity, z ktorých by mohla plynúť nižšia cena štiepky. Potom cena štiepky v tejto lokalite je tiež jednoznačne daná spotrebou Elektrárne Hodonín a vývozom štiepky do Rakúska, kde sú ochotní odberatelia zaplatiť až 70,- eur/t, nakoľko sú podporovaní Krajinskou aj Spolkovou vládou pri výrobe tepla z OZE. Práve tieto odlišnosti by sa mali preukázať aj na analýze trhu, keby ju úrad bol vykonal v roku 2013 aj 2014, aby mohol vierohodne stanoviť koeficient pre rok 2015. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprekúmateľné a nemôže ani súhlasiť s dôvodmi žalovaného. Poukazuje pritom na uznesenie Ústavného súdu SR č. II.ÚS 175/2013-12 z 19.03.2013, z ktorého síce vyplýva, že s odkazom na judikatúru ESĽP sa nevyžaduje, aby na každý argument strany účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ale ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, takýto argument si vyžaduje špecifickú odpoveď v odôvodnení príslušného rozhodnutia. Má za to žalobca, že správny orgán účelovo poukazuje na právny názor ústavného súdu, pričom opomína, že správny orgán síce nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. V danom prípade správny orgán namiesto toho, aby reagoval na konkrétne, dôkaznými a odbornými štúdiami preukázané tvrdenia účastníka konania iba alibisticky citoval rozhodnutie ústavného súdu. Preto žalobca i z tohto dôvodu napadnutému rozhodnutiu, ako aj rozhodnutiu prvostupňového orgánu vytýka tak nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť rozhodnutia. Žalobca je názoru, že existencia značných rozdielov v cene drevnej štiepky na území Slovenskej republiky, na ktorú poukázal, predstavuje skutkovo aj právne významnú skutočnosť, ktorá má pre vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu o cenovom návrhu rozhodujúci význam. Potom tvrdí žalobca, že napadnuté rozhodnutie je založené na neúplnom zistení skutkového stavu, pretože prvostupňový orgán nezohľadnil existenciu regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepky a táto skutočnosť je z hľadiska rozhodnutia o cenovom návrhu žalobcu skutkovo aj právne rozhodujúca. Potom je i nepreskúmateľné, pretože bez zohľadnenia existencie regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepky skutkové zistenia vyvodené z vykonaného šetrenia nezodpovedajú skutočnému (reálnemu) stavu. Nezohľadnením značných rozdielov v cenách drevnej štiepky medzi jednotlivými regiónmi na území Slovenskej republiky prvostupňový orgán a žalovaný nielenže porušujú relevantné ustanovenia právnych predpisov, ale rovnako aj žalobcu vedome diskriminujú a zaťažujú zvýšenými nákladmi. Žalobca v cenovom návrhu uviedol primeranú cenu za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky vo výške 0,02149 eur/k/Wh, pričom maximálna hodnota tejto ceny s použitím korekčného koeficientu platného na regulačný rok 2015 je 0,01998 eur/k/Wh. V súvislosti s týmto žalobca poukazuje na právny názor ústavného súdu vyslovený v náleze vo veci sp. zn. I.ÚS 95/03, podľa ktorého za zásah do práva podnikať treba považovať i porušenie základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy postupom orgánu verejnej moci (tu regulačného úradu), ktorý nedodrží zákonom stanovené pravidlá určenia podmienok regulácie. Takýto postup úradu je porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva cestou individuálnych správny aktov (cenových rozhodnutí) vydávaných v osobitnom správnom konaní (v cenovom konaní), kde platí inter alia zásada individualizácie, v zmysle ktorej by mal prvostupňový orgán posúdiť úroveň palivových nákladov u každého výrobcu tepla osobitne, s ohľadom na jeho technológiu a iné relevantné okolnosti odôvodňujúce individuálny prístup. Ustanovenie stropu vybraných palivových nákladov vrátane korekčného koeficientu, ktorý nezohľadňuje skutočnú výšku nákladov v určitých regiónoch je preto diskriminačné a arbitrárne. V neposlednom rade žalobca poukazuje aj na princíp právnej istoty ako neoddeliteľnej súčasti právneho štátu garantovaného č.l. 1 ods. 1 Ústavy. Jeho súčasťou je aj princíp určitosti zákona. Zákonodarca vo vyhláške nestanovil akým spôsobom sa má vykonať samotný výpočet korekčného koeficientu, resp. z akých jednotlivých subjektov sa má vypočítať priemer, ktorý sa zohľadňuje vo vzorci pri určení korekčného koeficientu. Žalovaný však nesporne pochybil, pokiaľ vzhľadom na žalobcom preukázanú výšku jeho nákladov nepostupoval podľa § 4 ods. 10 vyhl. veta druhá, t.j. nezmenil výšku korekčného koeficientu. Vzhľadom na všetky skutočnosti, argumenty aj pripojené listinné dôkazy žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. a zároveň zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.05.2016 s tvrdeniami žaloby, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný vec nesprávne právne posúdili a vyvodili pri posúdení korekčného koeficientu na výpočet maximálnej ceny za jednotkový energetický obsah pre drevnú štiepku na rok 2015 nesprávne právne závery, ktoré mali za následok porušenie zásad správneho konania a jeho práv účastníka konania, zároveň že úrad pri zmene korekčného koeficientu postupoval aj v rozpore s vyhl. č. 222/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu princípu právneho štátu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a k porušeniu zásady zákonnosti podľa Správneho poriadku, žalovaný zásadne nesúhlasí a tvrdí, že ide o účelový a nesprávny výklad vyhlášky žalobcom. Práva zaručené Ústavou SR ako aj zásady správneho konania má zato že boli v cenovom konaní dodržané. Žalobca je na účely cenového konania regulovaným subjektom, ktorý vyrába, distribuuje a dodáva teplo svojim odberateľom. Tieto činnosti podliehajú cenovej regulácie, ktorej výsledkom je schválenie dvojzložkovej maximálnej ceny tepla v cenovom konaní. Úrad pri vykonávaní cenovej regulácie postupuje podľa zákona o regulácii s dôrazom na naplnenie účelu regulácie podľa § 4 ods. zákona o regulácii, ktorý transparentným a nediskriminačným spôsobom má zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činnosti za primerané ceny a v určenej kvalite. Úrad v cenovom konaní vždy prihliada na oprávnené záujmy regulovaného subjektu ako aj ochranu odberateľa, a preto nemôže vyhovieť všetkým požiadavkám regulovaného subjektu, ktorého cieľom ako podnikateľa je maximalizácia zisku a premietnutie čo najväčšieho rozsahu nákladov do cien tepla, ktoré schvaľuje úrad. Podľa § 4 ods. 10 vyhlášky, hodnoty korekčných koeficientov na rok t sa uverejnia na webovom sídle úradu do 31.júla roku t-1. Hodnoty korekčných koeficientov ka, kb, kd, kc, ke na rok t sa môžu úradom zmeniť, ak sa zmení cena paliva, z ktorej sa vychádzalo pri ich určení o viac ako 5%. Uvedené ustanovenie znamená, že úrad každoročne do 31.júla (v roku t-1) uverejní na svojom webovom sídle hodnoty korekčných koeficientov platné v nasledujúci kalendárny rok (rok - t). Podľa druhej vety ods. 10 úrad postupuje vtedy, ak sa od 31.júla roku t-1 (v tomto prípade rok 2014) do 31.decembra roku t (v tomto prípade 2015) zmení cena paliva, z ktorej sa vychádzalo pri určení korekčných koeficientov na rok t (2015) o viac ako 5%. Teda nejde o automatické spájanie postupov úradu podľa prvej a druhej vety ust. § 4 od. 10 tak ako to vykladá žalobca. Druhá veta ods. 10 upravuje možnosť (nie povinnosť) úradu zasiahnuť, ak v predmetnom roku, na ktorý platí korekčný koeficient, nastanú výrazné zmeny v cene paliva. Preto spájanie tejto podmienky s postupom podľa prvej vety je nesprávne. Korekčné koeficienty podľa prvej vety § 4 ods. 10 vyhlášky určuje a uverejňuje úrad každoročne na nasledujúci rok bez ohľadu nato, či došlo na trhu k zmene ceny paliva o viac ako 5% alebo nie. Určenie korekčných koeficientov vychádza vždy z odborných analýz (výpočtov) úradu, ktoré sa môžu líšiť od predstáv a analýz regulovaných subjektov. Pri určení korekčného koeficientu pre palivo na rok 2015 sa vychádzalo aj z nákladov na nákup drevnej štiepky používanej na výrobu elektriny a tepla technológiami spaľovania drevnej štiepky. Výrobcovia elektriny a tepla takúto cenu drevnej štiepky nenapádajú a akceptujú ju, pričom technológia kombinovanej výroby elektriny a tepla je obdobná, ako keď ide len o samotnú výrobu tepla. Zastáva názor žalovaný, že individuálnym stanovením korekčných koeficientov ako tvrdí žalobca, by došlo k účelovým postupom regulovaných subjektov, ktoré by mali za následok zvýšenie cien tepla pre odberateľov a možnosť diskriminácie regulovaných subjektov, ktorí by navzájom nesúhlasili s úradom jednotlivo priznanými korekčnými koeficientmi. Každý regulovaný subjekt by prirodzene chcel mať určený čo najpriaznivejší korekčný koeficient a prirodzene ten, kto by ho mal menej priaznivý, by sa cítil byť diskriminovaný oproti inému regulovanému subjektu. Úrad za účelom ochrany a v prospech regulovaných subjektov, ktorý uzatvárajú dlhodobé (viacročné) zmluvy na nákup paliva v § 4 ods. 11 vyhlášky ustanovil, že ekonomickým oprávneným nákladom je náklad na palivo so zmluvne dohodnutou cenou vo výške podľa ods. 9 pre rok t počas celého trvania platnosti zmluvnej ceny. To znamená, že v čase uzatvorenia dlhodobej zmluvy na nákup paliva platí pôvodná cena paliva ako aj pôvodný korekčný koeficient (na daný rok), ktoré zostávajú nemenené a garantované počas celej doby platnosti ceny dohodnutej zmluvy o nákupe paliva. Regulovaný subjekt, ktorý si dohaduje zmluvy a ceny za palivo každoročne počíta s aktuálnym korekčným koeficientom, pričom do budúcnosti musí počítať taktiež s tým, že v súlade s § 4 ods. 10 vyhlášky môže dôjsť k jeho zmene. Žalovaný rovnako nesúhlasí s tvrdením, že prvostupňový orgán v čase rozhodovania o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku nedisponoval relevantnými informáciami na zmenu korekčného koeficientu pre drevnú štiepku v zmysle § 4 ods. 10 vyhlášky. Toto tvrdenie odôvodňuje žalobca odpoveďou úradu na žiadosť o sprístupnenie informácií Slovenského zväzu výrobcov tepla, pričom účelovo argumentuje vetou zo stanoviska úradu, ktorá je upravená a vytrhnutá z kontextu. Predovšetkým predmetná žiadosť nespĺňala podmienky na sprístupnenie informácie, nakoľko išlo o vypracovanie odborného stanoviska úradom pre žiadateľa k metodike tvorby a spracovania údajov ku korekčným koeficientom, čo nie je existujúca informácia v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Skutočnosť, že si túto vec žalobca zamieňa s neexistenciou odbornej analýzy úradu, je len nesprávnym predpokladom žalobcu bez opory v zákone o slobode informácií. K námietke žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutí tak žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, a to k nezodpovedaniu základnej argumentácie žalobcu ako účastníka konania žalovaný opätovne odkazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ale aj judikatúru ESĽP a tvrdí, že prvostupňový orgán ani odvolací orgán nemali povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli pre vydanie napadnutých rozhodnutí rozhodujúce. Podľa názoru žalovaného sú napadnuté rozhodnutia odôvodnené síce stručne, ale jasne a výstižne, čím spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti. Nesúhlasí žalovaný ani s porušením ústavného práva na podnikanie a zastáva názor, že nie je porušením práva podnikať, ak ustanovený spôsob cenovej regulácie v tepelnej energetike nezaručuje jednotlivým výrobcom tepla istý zisk, ale len umožňuje jeho dosiahnutie, pričom sa vyžaduje aj ich efektívne správanie pri hospodárení, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu PL ÚS č. 13/97. Nakoľko žalobca podniká v regulovanej oblasti a voči svojim odberateľom má ako dodávateľ tepla monopolné postavenie, je povinný podľa zákona znášať pri svojej podnikateľskej činnosti aj určité obmedzenia, v tomto prípade všeobecne záväzným právnym predpisom upravenú tvorbu cien za teplo, to však neznamená, že ide o porušenie jeho ústavných práv na podnikanie a princípu právneho štátu. Vzhľadom na uvedené žalovaný v závere navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní v kontexte žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutí tak žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je treba zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 29.10.2014 bol Úradu pre reguláciu sieťových odvetví doručený pod podacím číslom 28122/2014/BA k spisu č. 7161-2014-BA návrh na zmenu rozhodnutia č. 0251/2014/T zo dňa 29.11.2013, ktorým úrad schválil maximálnu cenu za výrobu distribúcie a dodávku tepla na rok 2014 regulovanému subjektu COFELY a.s. (pôvodný žalobca). Uvedeným dňom vo veci začalo cenové konanie. Regulovaný subjekt návrh dôvodil výraznou zmenou ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri schválení ceny rozhodnutím zo dňa 29.11.2013, keďže úrad po oboznámení sa s návrhom na zmenu rozhodnutia a predloženej dokumentácie dospel k záveru, že návrh na zmenu rozhodnutia je v rozpore s ust. § 40 ods. 1 písm. e/ zákona o regulácii a tiež ust. § 4 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 222/2013 Z.z. v spojení s § 4 ods. 9 písm. b/ vyhlášky a § 4 ods. 10 vyhlášky. Listom č. 31841/2014/BA zo dňa 04.12.2014 úrad vyzval regulovaný subjekt na odstránenie nedostatkov návrhu podľa § 14 ods. 9 zákona o regulácií v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy a poučil o následkoch a o možnosti zastaviť konanie alebo určiť ceny v rámci toho istého konania podľa podkladov, ktoré má úrad k dispozícii (§ 14 ods. 9 zákona o regulácii). Úrad k návrhu na zmenu rozhodnutia požadoval upraviť maximálnu výšku za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky tak, aby zodpovedala hodnote podľa § 4 ods. 9 písm. b/ vyhl. č. 222/2013 Z.z. v spojení s § 4 ods. 10 uvedenej vyhlášky. Súčasne rozhodnutím zo dňa 04.12.2014 toto cenové konanie prerušil. Výzva na odstránenie nedostatkov návrhu na zmenu rozhodnutia bola žalobcovi doručená dňa 11.11.2014 a dňa 15.12.2014 bola daná odpoveď na výzvu na odstránenie nedostatkov návrhu ceny. V odpovedi regulovaný subjekt uviedol, že na základe výsledkov viacerých rokovaní s dodávateľmi drevnej štiepky, ktorí sú schopní dodávať drevnú štiepku počas vykurovacej sezóny, boli uzavreté kontrakty na nákup s cenami 47 Eur pri priemernej výhrevnosti 8 GJ/t. Ďalej uviedol, že znížením ceny drevnej štiepky v návrhu na zmenu rozhodnutia na úradom stanovenú hodnotu, by vznikla regulovanému subjektu strata 18.200,- eur a z tohto dôvodu trval na svojom cenovom návrhu Korekčný koeficient na rok 2015 pre drevnú štiepku považuje tak ako bol určený úradom za poškodzujúci a ničím nepodložený. Zároveň v tomto návrhu spochybnil postup úradu pri určení korekčného koeficientu pre drevnú štiepku na rok 2015 a vyslovil názor, že úrad prekročil svoje kompetencie a nedodržal postup určený vyhláškou, keďže neanalyzoval situáciu na trhu, či nastala zmena ceny drevnej štiepky o viac ako 5%. Keďže úrad dospel k záveru, že vyjadrenie na výzvu na odstránenie vád zo dňa 04.12.2014 nie je vo vzťahu k tejto výzve a k predmetu konania meritné a že teda regulovaný subjekt neodstránil v návrhu na zmenu rozhodnutia rozpor s ust. § 40 ods. 1 písm. e/ zákona o regulácii, neznížil cenu za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky v zmysle § 4 ods. 9 písm. b/ vyhlášky č. 222/2013 v spojení s § 4 ods. 10 vyhlášky, ale rozhodnutím č. 0176/2015/T, č. spisu 7161-2014-BA zo dňa 02.01.2015 určil maximálnu cenu variabilnej zložky v súlade s § 4 ods. 9 písm. b/ vyhlášky v spojení s § 4 ods. 10 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. v rámci tohto cenového konania podľa § 14 ods. 9 zákona o regulácii tak, že vo výrokovej časti zmenil rozhodnutie č. 0251/2014/ T zo dňa 29.11.2013 s účinnosťou odo dňa doručenia rozhodnutia do 31.12.2014 nasledovne: „Vo výrokovej časti rozhodnutia sa slová - „variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0471 €/kWh, fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v obci Brezová pod Bradlom 213,8886 €/kW“ nahrádzajú slovami - „variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0456 €/ kWh, fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v obci Brezová pod Bradlom 213,6437 €/kW. Ostatné údaje uvedené v rozhodnutí č. 0251/2014/T zo dňa 29.11.2013 zostávajú nezmenené. Toto rozhodnutie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia č. 0251/2014/T zo dňa 29.11.2013.“ Vydaniu uvedeného rozhodnutia predchádzalo oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré boli doručené účastníkovi konania. V zákonnej lehote napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním regulovaný subjekt s odôvodnením v zásade zhodným s dôvodmi žaloby, v ktorom napadá nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávnosť výpočtu a predovšetkým napáda nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia, ktoré považuje za absolútne arbitrárne a tvrdí, že z tohto rozhodnutia vôbec nie je zrejmé ako sa úrad vysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedol v návrhu na zmenu ceny, pričom sa jednalo o konkrétne námietky, na ktoré bolo potrebné v záujme zachovania ústavného princípu rovnosti konkrétne zodpovedať. Ďalej tvrdí, že úrad relevantne nepreukázal, že v uplynulom období došlo vôbec k zmene trhovej ceny drevnej štiepky o viac ako 5%, čo je zákonným predpokladom na úpravu korekčného koeficientu vstupujúceho do výpočtu maximálnej ceny tepla a zároveň má zato, že toto rozhodnutie nielenže vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepresvedčivé a arbitrárne, ale je aj vecne nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho záveru. Na toto odvolanie žalovaný rozhodol dňa 13.05.2015 pod č. 09/5309/15/RR tak, že odvolanie regulovaného subjektu zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie úradu č. 0176/2015/T z 02.01.2015, keď dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Mal zato, že skutkový stav za daných okolností tak ako tieto vyplývali aj z dôvodu vydania takéhoto rozhodnutia pre nesúčinnosť žalobcu, je postačujúce pre vydanie rozhodnutia a z tohto bol vyvodený aj vecne správny záver. Pokiaľ ide o námietku a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozhodnutí, odkázal na judikatúru tak ústavného súdu ako aj judikatúru ESĽP, podľa ktorých ani nie je potrebné, aby každý argument strany (účastníka) bol v odôvodnení rozhodnutia konajúcim orgánom zdôvodnený, resp. bola na neho daná odpoveď. Preto mal zato, že v celom rozsahu je rozhodnutie vecne správne a zákonné a naopak tvrdil, že je to regulovaný subjekt, ktorý koná vo veci účelovo a pripomenul, že predmetom daného cenového konania nie je skúmanie situácie na trhu s palivami, ale predmetom cenového konania je posúdenie oprávnenosti nákladov v návrhu na zmenu rozhodnutia podľa § 40 zákona o regulácii v spojení s § 4 a 6 vyhl. č. 222/2013 Z.z. Zároveň mal odvolací orgán za to, že variabilná a fixná zložka maximálnej ceny tepla bola určená riadnym a zákonným spôsobom, nakoľko bola určená v súlade s platnými právnymi predpismi, t.j. v súlade so zákonom o regulácii a vyhláškou č. 222/2013 Z.z. Podľa § 14 ods. 9 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ak je doručený návrh ceny neúplný alebo bol vypracovaný v rozpore s § 40 ods. 1, úrad vyzve účastníka cenového konania, aby v ním určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako päť dní, odstránil nedostatky; súčasne ho poučí o možnosti zastavenia konania. Ak účastník cenového konania neodstráni nedostatky návrhu ceny, úrad konanie zastaví alebo určí cenu v rámci toho istého konania podľa podkladov, ktoré má k dispozícii. Úrad konanie zastaví, aj ak nedošlo k schváleniu návrhu ceny najvyšším orgánom obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkmi komanditnej spoločnosti podľa osobitného predpisu pred jeho podaním. Podľa § 14 ods. 11 zákona o regulácii úrad v cenovom konaní schváli alebo určí cenu regulovanému subjektu vydaním cenového rozhodnutia. Úrad môže v cenovom rozhodnutí schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny. Podľa § 17 ods. 2 písm. d/ zákona o regulácii, úrad na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu zmení alebo zruší rozhodnutie aj vtedy, ak sa výrazne zmenili ekonomické parametre, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny. Podľa § 40 ods. 1 písm. e/ zákona o regulácii, úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady. Podľa § 2 písm. b/ vyhl. č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení vyhl. č. 190/2014 Z.z., cenová regulácia v tepelnej energetike sa vzťahuje na výrobu, distribúciu a dodávku tepla. Podľa § 3 písm. b/ vyhl. č. 222/2013 Z.z., cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku tepla. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť postavenie žalovaného a jeho právomoc v oblasti cenovej regulácie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý v rámci svojej zákonnej pôsobnosti vykonáva cenovú reguláciu. Žalovaný je podľa § 4 ods. 3 zákona o regulácii orgánom úradu, pričom do jeho zákonných právomocí okrem iného patrí rozhodovanie o odvolaniach v cenovom konaní. Pri vykonávaní cenovej regulácie postupuje úrad podľa zákona o regulácii a príslušnej cenovej vyhlášky úradu. Pre oblasť tepelnej energetiky je to vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Zároveň sa na cenové konanie vzťahuje aj Správny poriadok. Správny poriadok, osobitne ust. § 3 ods. 1 a § 3 ods. 4, ukladá žalovanému ako správnemu orgánu postupovať a plne dodržiavať základné pravidlá konania, a to predovšetkým zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy vo všetkých štádiách cenového konania. Podľa § 32 ods. 1,2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav vecí, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zároveň rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Žalobca je na účely cenového konania regulovaným subjektom, ktorý vyrába, distribuuje a dodáva teplo svojim odberateľom. Tieto činnosti podliehajú cenovej regulácii, ktorej výsledkom je schválenie dvojzložkovej maximálnej ceny tepla v cenovom konaní. Cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva cestou individuálnych správnych aktov (cenových rozhodnutí) vydávaných v osobitnom správnom konaní (v cenovom konaní), kde platí zásada individualizácie, v zmysle ktorej by mal prvostupňový správny orgán posúdiť úroveň palivových nákladov každého výrobcu tepla osobitne s ohľadom na jeho technológiu a iné relevantné okolnosti odôvodňujúce individuálny prístup. V danom prípade žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný vec nesprávne právne posúdili a vyvodili pri posúdení korekčného koeficientu na výpočet maximálnej ceny za jednotkový energetický obsah pre drevnú štiepku na rok 2015 nesprávne právne závery, ktoré mali za následok porušenie zásad správneho konania a jeho práv účastníka konania. Žalobca zároveň namieta, že úrad pri zmene korekčného koeficientu postupoval aj v rozpore s vyhláškou č. 222/2013 Z.z., čím došlo k porušeniu princípu právneho štátu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a k porušeniu zásady zákonnosti podľa správneho poriadku. Ako vyplynulo zo zistení súdu, musí súd súhlasiť s tvrdením žalobcu, že existencia regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepke je z hľadiska rozhodovania v cenovom individuálnom konaní regulovaného subjektu, tu v danom prípade o cenovom návrhu žalobcu, skutkovo i právne relevantnou, ale zároveň musí priznať i žalovanému, že ich stanovenie je vecou metodiky tvorby. Nič ale nemení na tom, že z pohľadu preskúmateľnosti konkrétneho rozhodnutia individuálne pomenovanie kritérií a hodnôt, z ktorých správny orgán pri určovaní ceny vychádza, musí byť do odôvodnenia rozhodnutia z pohľadu ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku premietnuté a v rámci toho zohľadnené aj individuálne regionálne parametre. V danom prípade v napadnutom rozhodnutí žalovaného a primárne rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje ktoré boli konkrétne relevantné informácie podieľajúce sa na zmene cien pre drevnú štiepku v zmysle § 4 ods. 10 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. a prečo žalobcom preukázanú výšku jeho nákladov žalovaný nezohľadnil v postupe podľa § 4 ods. 10 veta druhá vyhlášky a výšku korekčného koeficientu na jeho návrh nezmenil tak ako to žalobca navrhol. Z rozhodnutia rovnako nevyplýva, prečo žalovaný odpoveď na výzvu na odstránenie vád podanej žiadosti nepovažoval za postačujúcu.Len odkaz na tam uvádzané ustanovenia zákona o regulácii a jeho vykonávacej vyhlášky sú z hľadiska preskúmateľnosti nepostačujúce. Ak žalobca v žalobe zároveň namieta a konštatuje, že vykonávacia vyhláška k zákonu o regulácii neustanovuje, akým spôsobom sa má vykonať samotný výpočet korekčného koeficientu, resp. z akej jednotky subjektov sa má vypočítať priemer, ktorý sa má zohľadniť vo vzorci v určení koeficientov, súd k tomu musí ale konštatovať, že sa jedná o vec normotvorby, ktorej nedostatky súdu neprináleží rozhodnutím napraviť. Aj k zvyšnej časti námietky žaloby ohľadne diskriminácie žalobcu ako následok nezohľadnenia regionálnych rozdielov v cenách drevnej štiepky súd na jednej strane priznáva, že ide o postup nespravodlivý voči individuálnym regulovaným subjektom, avšak tento vyplýva z metodiky tvorby, ktorá je svojom povahou činnosťou normatívnou a ako takú neprináleží ju súdu preskúmavať v správnom súdnictve podľa osobitnej piatej časti O.s.p. Na tom nič ale nemení, že konkretizácia dôvodov a kritérií ako podklad, z ktorých úrad v individuálnom cenovom konaní vychádza, musí tvoriť obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, inak neodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti a takého rozhodnutie je treba považovať za arbitrárne. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť jasné, zrozumiteľné, musí sa opierať o vykonané dôkazy, ktoré sú v ňom zhodnotené a následne subsumovať pod príslušnú normu hmotného práva. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti tak čo do dostatku dôvodov aj do zrozumiteľnosti, aby plnilo funkcie, ktoré sú naň kladené. Predovšetkým presvedčiť účastníka konania o vecnej správnosti jeho rozhodnutia. Súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a ako vecne správne potvrdené rozhodnutie úradu o zmene korekčného koeficienta pre regulačný rok 2015 musí skonštatovať, že toto rozhodnutie, ale i prvostupňové rozhodnutie, z hľadiska preskúmateľnosti nemožno považovať za akceptovateľné a udržateľné. V rozhodnutí chýbajú také podstatné ukazovatele, akými sú hodnoty ekonomických parametrov, z ktorých správny orgán pri určení ceny vychádzal, pričom ust. § 4 definuje čo sú ekonomicky oprávnené náklady (§ 4 ods. 1) a ako sa tieto na účely výroby distribúcie a dodávky tepla členia (ods. 3). Preto bolo potrebné toto premietnuť na prípad cenového konania žalobcu, resp. zdôvodniť prečo považoval správny orgán vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k výzve na odstránenie vád žiadosti za nepostačujúce a prečo musel pristúpiť k určeniu maximálnej ceny tak ako to vykonal prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa je treba ďalej vytknúť aj tú skutočnosť, že toto neobsahuje ani údaje, z ktorých mal úrad vychádzať ako z verejne známej hodnoty zverejňovanej na webovej stránke úradu do 31. júla na rok 2014. Súdu tak nie je známe, z čoho teda konkrétne úrad pri zmene ceny vychádzal, pokiaľ prvostupňovým rozhodnutím menil svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 29.11.2013, podporne sa toto dozvedá súd len z odpovede úradu na žiadosť SZVP. Pritom na v rozhodnutí absentujúce dôvody, ktoré nahrádzal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doplnením odôvodnenia rozhodnutia vyjadrené až v rámci preskúmavacieho konania súd prihliadať nemôže. Priznať bolo ale treba aj tvrdenie žalobcu, že rozhodnutia nielenže trpia vadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu týchto predchádzal nedostatočne zistený skutkový stav a to najmä v oblasti určenia zmeny tepla. Je povinnosťou správneho orgánu svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou prejednávanou vecou (§ 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku). V danom prípade sa však žalovaný touto zásadou neriadil a jeho rozhodnutie je teda potrebné považovať nielen za nepreskúmateľné, ale aj vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je správny orgán podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný doplniť dokazovanie k meritu návrhu žalobcu o zmenu rozhodnutia č. 0251/2014/T zo dňa 29.11.2013 doručeného úradu dňa 29.10.2014 a až následne vo veci vydať nové rozhodnutie, ktoré správny orgán riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti ako sú vyššie uvedené aj zdôvodní. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi v konaní plne úspešnému súd priznal náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 589,78 eur podľa nasledovnej špecifikácie: - odmena za 4 úkony právnej služby - 1x prevzatie a príprava zastúpenia, 1x podanie vo veci samej žaloba; 1x 1 zastupovanie na pojednávaní dňa 12.04.2016, 1x zastupovanie na pojednávaní dňa 17.05.2016: · 1x 139,83 eur + 1x režijný paušál 8,39 eur + 20% DPH ....... 177,86 eur · 1x 139,83 eur + 1x režijný paušál 8,39 eur + 20% DPH ....... 177,86 eur · 1x 35,75 eur + 1x režijný paušál 8,58 eur 20% PH ............... 52,19 eur · 1x 143,00 eur + 1x režijný paušál 8,58 eur + 20% DPH ....... 181,87 eur Spolu .....................................................................................................598,78 eur na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že bude povinnosťou žalovaného trovy konania žalobcovi zaplatiť na účet právneho zástupcu vedený v Z. a.s., číslo účtu: IBR. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.