Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/244/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201890 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201890.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: R.. B.. D. Ď., T. XX, R., právne zastúpený: JUDr. Martina Tomus Palušková, advokátka, Einsteinova 21, Bratislava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-48-21-4/31-2014 zo dňa 09.09.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím vydaným dňa 09.09.2014 žalovaný zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „v spojení s § 54 ods. 1 zákona“ nahradil slovami „v spojení s § 27 zákona č. 156/1993 Z.z. v znení účinnom do 01.07.2006“. V ostatných častiach zostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené. Prvostupňovým rozhodnutím Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska 5, Bratislava č. ÚVV-ÚVTOS-5-83/31-2014 zo dňa 20.06.2014 uložil žalobcovi podľa § 60b ods. 4 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“) v spojení s § 54 ods. 1 zákona povinnosť uhradiť trovy väzby vo výške 436,43 €. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4T 2/2005 zo dňa 10.02.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2009, bolo žalobcovi ako povinnému uložené uhradiť trovy výkonu väzby od 08.08.2004 do 27.01.2005. Na základe tohto uznesenia prvostupňový správny orgán rozhodol o výške trov výkonu väzby v sume 436,43 €, kedy denná sadzba predstavovala sumu 76 Sk (jedna šesťdesiatina zo sumy životného minima 4 580 Sk). II. Žaloba 2. V čas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za nezákonné. Poukázal na správnym orgánom použité ustanovenie § 67 ods. 3 zákona, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že zákonodarca v ňom opomenul situáciu, kedy obvinený nastúpi do väzby pred 01.07.2006 a zároveň jeho väzba do tohto dátumu aj skončí. Nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. 3. Zároveň žalobca namietal, že výška trov je nepreskúmateľná, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedené, že tento vychádzal zo sumy 76 Sk, pričom nie je zrejmé na základe akého právneho predpisu správny orgán použil túto výšku sumy. 4. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie nepodpísal riaditeľ Ústavu, a že bolo podpísané v zastúpení. Ako vyplýva z článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon č. 221/2006 Z.z. neoprávňuje rozhodnúť o trovách väzby napr. riaditeľom splnomocnenou osobou, preto žalobca spochybnil skutočnosť, že písomné vyhotovenie rozhodnutia je skutočne rozhodnutím vydaným správnym orgánom v súlade so zákonom. 5. Žalobca zároveň poukázal na premlčanie práva na úhradu trov výkonu väzby. Prvýkrát si prvostupňový správny orgán mohol toto právo uplatniť po tom, ako rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4T 2/2005 nadobudol právoplatnosť (dňa 23.03.2009). Uvedené právo sa podľa žalobcu premlčalo najneskôr vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 20.06.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty. 6. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, žalobca namietal, že žalovaný mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie nebolo podpísané oprávnenou osobou. Dokonca prvostupňové rozhodnutie bolo opravené spôsobom, ktorý je v rozpore s § 51 správneho poriadku. Z opravného rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2014 je zrejmé, že ide o totožné rozhodnutie, kde bolo len dopísané, ktorá osoba v zastúpení ho podpísala. Na rozhodnutí je ten istý dátum vyhotovenia, ako pri pôvodom a nie je nikde uvedené, že ide o opravené rozhodnutie. 7. Vo svojej podstate išlo o dodatočne nahradenie prvej verzie písomného vyhotovenia rozhodnutia druhou opravenou, pričom takýto postup je možný len do doby kým sa chybná verzia účastníkovi konania neoznámila. Momentom riadneho doručenia rozhodnutia je správny orgán obsahom svojho rozhodnutia viazaný. Pokiaľ mal žalovaný zato, že išlo o zrejmú nesprávnosť, bolo potrebné zmenu vykonať tak, aby bolo zrejmé z opravného rozhodnutia, čo bolo v tomto rozhodnutí zmenené, kto a kedy opravu vykonal. 8. V doplnení žaloby doručenej súdy dňa 12.11.2014 žalobca poukázal na to, že v predchádzajúcom konaní týkajúcej sa predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 146/2010-77 zo dňa 16.11.2012 potvrdeným rozsudkom NS SR 5Sžo 15/2013 zo dňa 27.02.2014 zrušené, pričom v ňom správny súd uviedol, že v novom rozhodnutí sa žalovaný súčasne popri ďalších vysporiada s námietkami vznesenými žalobcom v jeho liste zo dňa 05.06.2009 ako aj v odvolaní. Žalobca tvrdil, že žalovaný nesplnil jeho zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 250ja ods. 4 O.s.p. a nevysporiadal sa s námietkami a návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania zákonom predpokladaným spôsobom. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie napadnuté v žalobe za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 9. Zároveň žalobca namietal, že trovy spojené s výkonom väzby nemajú charakter dane, či pokuty alebo inej sankcie, ale majú charakter poplatku, t.j. poplatok na ich úhradu je viazaný na protiplnenie z toho dôvodu je potrebné sa zaoberať aj kvalitou podmienok výkonu väzby. Už z podstaty samotného slova trovy vyplýva, že ide o poplatok za niečo, čo bolo strovené, a teda muselo byť aj ústavom žalobcovi poskytnuté. Pokiaľ žalobca opakovane vo výkone väzby namietal neplnenie si ústavom základných povinností v rozpore so zákonom o výkone väzby, potom nie je spravodlivé, rozumné a zákonné od žalobcu požadovať náhradu trov spojených s výkonom väzby v plnej výške. 10. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou správnosti určenia počtu dní vo väzbe na Nález Ústavného súdu SR, sp.z. III.ÚS 214/05-66 zo dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na slobodu podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nerozhodnutím o žiadosti žalobcu o prepustenie z väzby v primeranej lehote. Nie je spravodlivé, rozumné a zákonné od žalobcu požadovať úhradu trov spojených s výkonom väzby aj za obdobie, ktoré bol nútený stráviť vo výkone väzby len v dôsledku porušenia jeho základného ľudského práva na slobodu. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že aj keď právna aplikácia § 27 zákona č. 156/1993 Z.z. v znení účinnom do 01.07.2006 na väzbu, ktorá po nadobudnutí účinnosti zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby nepokračuje, nie je v jeho prechodných ustanoveniach explicitne vyjadrená, neznamená to, že interpretáciou ust. § 67 ods. 3 zákona č. 221/2006 s použitím všeobecne platného pravidla právnej teórie a v kontexte celej úpravy povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby nie je možné túto „medzeru v písanej forme“ zákona vyplniť. Všeobecné platné pravidlo pri zmene správneho predpisu, resp. zrušením právneho predpisu a nahradením ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli z platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž/20/2010 zo dňa 10.03.2011. V súlade s týmto pravidlom tak bola aj v prechodných ustanoveniach zákon č. 221/2006 Z.z. zakotvená intertemporálna norma, ktorá upravuje aplikáciu § 27 zákona č. 156/1993 Z.z., teda spôsob výpočtu trov výkonu väzby na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 221/2006 Z.z. 12. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti vyčíslenia trov spojených s výkonom väzby, pričom poukázal na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 156/1993 Z.z., podľa ktorého žalovaný resp. prvostupňový správny orgán vypočítal výšku trov spojených s výkonom väzby. Správny orgán určil jednu šesťdesiatinu zo sumy životného minima nie podľa zákona č. 125/1998 Z.z. ale ju určil zo sumy životného minima podľa právneho predpisu účinného v období, za ktoré sa trovy spojené s výkonom väzby predpisujú (zákon č. 601/2003 Z.z.). 13. Žalovaný k ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatku písomného vyhotovenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňové rozhodnutie vydal vecne príslušný orgán a samotná skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 20.06.2014 bolo podpísané v čase neprítomnosti riaditeľa ústavu osobou, ktorá bola poverená na zastupovanie počas jeho neprítomnosti neznamená, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Poverenie na zastupovanie je uvedené v § 9 ods. 6 platného Organizačného poriadku Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Podpisová doložka (hodnosť, meno, priezvisko a funkcia toho, kto rozhodnutie vydal s ust. § 60b ods. 4 zákona č. 221/2006 Z.z. a podpísal v zmysle platného vnútroorganizačného predpisu) je formálna náležitosť rozhodnutia, ktorej absencia alebo nepresnosť podľa názoru právnej teórie sa považuje za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia a nie je vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť, či dokonca nulitu vydaného rozhodnutia. Toto pochybenie bolo oprávneným orgánom odstránené v súlade s § 60i ods. 5 zákon č. 221/2006 Z.z. a to oznámením č. ÚVV a ÚVTOS-5-83-3/31-2014 zo dňa 05.09.2014. 14. Namietanému premlčaniu práva na úhradu trov výkonu väzby žalovaný uviedol, že o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby rozhoduje podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. Vo výške trov v spojení s výkonom väzby rozhoduje riaditeľ ústavu, v ktorom bol povinný vo výkone väzby. Oprávnený orgán teda nemôže začať konanie o výške trov spojených s výkonom väzby z vlastného podnetu, ale konanie zaháji až vtedy, keď sa hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéto konanie začať t.j. po doručení právoplatného uznesenia, ktorým súd uloží povinnému povinnosť nahradiť trovy spojené s výkonom väzby za súdom určené obdobie. V tomto prípade bola žalobcovi podľa § 555 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T 2/2005 zo dňa 10.02.2009 uložená povinnosť nahradiť trovy spojené s výkonom väzby za dobu od 08.08.2004 do 27.01.2005. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2009. Námietka žalobcu o premlčaní založená na tvrdení, že prvostupňový správny orgán si mohol právo uplatniť po tom, ako rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 5T 104/2004 zo dňa 11.04.2005 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.05.2007, je v súvislosti s ust. § 558 ods. 1 Trestného poriadku irelevantná. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o trovách v spojených s výkonom väzby bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.02.2009, ktoré žalobca prevzal dňa 23.03.2009. 15. Za nedôvodnú považoval žalovaný námietku žalobcu o tom, že konajúci orgán nezobral do úvahy rozhodnutie Ústavného súdu SR o prieťahoch v konaní o prepustenie väzby. V právoplatnom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.02.2009 je určená doba trvania väzby, za ktorú je potrebné vyčísliť trovy výkonu väzby. Otázka právoplatného uznania viny a otázka povinnosti uhradiť trovy spojené s výkonom väzby je pre oprávnený orgán predbežnou otázkou, t.j. otázkou, zodpovedanie ktorej síce podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania o výške trov spojených s výkonom väzby, ale jej rozhodnutie nepatrí do kompetencie oprávneného orgánu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu 5Sžo/15/2013 zo dňa 27.02.2014. 16. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán sa nevysporiadal so skúmaním plnenia jeho vlastných povinností voči žalobcovi počas výkonu väzby, pretože podľa jeho názoru je náhrada trov finančným vyjadrením poskytnutého materiálneho plnenia, kvality a rozsahu plnenia zákonných povinností voči obvinenému, žalovaný uviedol, že zákon č. 221/2006 Z.z. neviaže povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby na poskytnutý rozsah a kvalitu podmienok výkonu väzby, ale výhradne iba k počtu dní výkonu väzby. S uvedením sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č.k. 4S 146/2010-77 zo dňa 16.11.2012, v ktorom uviedol, že „Súd dáva do pozornosti ust. § 17 ods. 1 zákona č. 156/1993 Z.z., v zmysle ktorého obvinený môže na zabezpečenie svojich práv podávať sťažnosti a žiadosti štátnym orgánom, ktorých odoslanie je Ústav na výkon väzby povinný bezodkladne zabezpečiť a evidovať. V zmysle uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak sa žalobca cítil byť ukrátený na svojich právach, mal v súlade s citovaným ustanovením možnosť podávať sťažnosti na zabezpečenie svojich práv. Rozsah a kvalita podmienok výkonu väzby nebola predmetom správneho konania. Predmetom bola výška trov v spojení s výkonom väzby bola žalobcovi uložená právoplatným uznesením súdu a správne orgány sa pri rozhodovaní obmedzili iba na správne vyčíslenie trov výkonu väzby v zmysle platných právnych predpisov.“ IV. Konanie na správnom orgáne 17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Právne posúdenie veci 18. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 23. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 156/1993 Z.z. (účinný do 30.06.2006) ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. 24. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 156/1993 Z.z. (účinný do 30.06.2006) výška trov výkonu väzby za každý aj začatý deň podľa odseku 1 je jedna šesťdesiatina zo sumy podľa osobitného predpisu; suma sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor. 25. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z.z. (účinný od 01.07.2006) ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré má obvinený evidované na konte v ústave. 26. Podľa § 60b ods. 4 zákona č. 221/2006 Z.z. v konaní o trovách je oprávneným orgánom riaditeľ ústavu. 27. Podľa § 60i ods. 5 zákon č. 221/2006 Z.z. chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania. 28. Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z.z. ak bol obvinený vzatý do väzby pred 1. júlom 2006 a väzba trvá aj po 1. júli 2006, úhrada trov výkonu väzby sa vypočíta oddelene; úhrada trov výkonu väzby do 1. júla 2006 sa vypočíta podľa doterajších predpisov a od 1. júla 2006 najviac za prvých 180 kalendárnych dní. 29. Podľa § 555 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby 30. Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6 <., rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. 31. Z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že o (právnom základe) povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby rozhoduje súd. V danom prípade to bol predseda senátu Krajského súdu v rozhodnutí sp.zn. 4T 2/2005 zo dňa 10.02.2009, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť trovy výkonu väzby za dobu od 08.08.2004 do 30.11.2005. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2009. Uznesenie súdu v opisovanom znení bolo taktiež záväzné pre orgán rozhodujúci o trovách výkonu väzby, ktorý bol v danej veci riaditeľ ústavu, v ktorom žalobca vykonával väzbu. Pokiaľ teda bol riaditeľ ústavu pri začatí konania o určení výšky trov výkonu väzby viazaný výrokom uznesenia Krajského súdu v Bratislave o povinnosti nahradiť trovy štátu spojené s výkonom väzby, jeho úlohou bolo len vypočítať ich správnu výšku. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol vo výkone väzby v období od 08.08.2004 do 03.11.2005, vzťahujú na výpočet výšky trov sa pre toto obdobie ustanovenia aj vtedy účinného právneho predpisu, a to konkrétne zákona č. 156/1993 Z.z., ktorý bol účinný do 30.06.2006. Podľa tohto zákona (§ 27 ods. 1, 2) je obvinený v prípade odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného, povinný nahradiť trovy štátu spojené s výkonom väzby, a to aj za každý začatý deň vo výške jednej šesťdesiatiny zo sumy podľa osobitného predpisu. V čase rozhodnom pre preskúmavané konanie bol takýmto osobitným predpisom zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jedna šesťdesiatina zo sumy životného minima ustanoveného týmto zákonom predstavuje sumu 76,- Sk, pričom za 173 dní výkonu väzby po prepočte konverzným kurzom (30,126 Sk/€) predstavuje výpočet výšky trov spojených s výkonom väzby žalobcu sumu 436,43 €. Vzhľadom na uvedené súd považoval rozhodnutie žalovaného za správne, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, kedy správny orgán riadne aplikoval príslušné právne predpisy. 33. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že právo uplatňovať náhrady trov spojené s výkonom väzby bolo v čase vydania napadnutých rozhodnutí premlčané. Nemožno súhlasiť s argumentom žalobcu, že správny orgán mohol trovy spojené s výkonom väzby uplatniť dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I 5T 104/2004 (dňa 15.05.2007). Pre správny orgán bol právne relevantný výrok uznesenia Krajského súdu v Bratislave 4T 2/2005, ktoré bolo právoplatné dňom 23.03.2009. 34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané neoprávnenou osobou, súd poukazuje na argumenty uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe opísané na str. 4, 5 odôvodnenia tohto rozsudku, s ktorými sa plne stotožnil. Ako správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe a tiež v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, prvostupňové správne rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom - riaditeľom ústavu, pričom skutočnosť, že rozhodnutie bolo podpísané v čase neprítomnosti riaditeľa ústavu osobou, ktorá bola poverená na zastupovanie počas jeho neprítomnosti neznamená, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Poverením na zastupovanie riaditeľa ústavu je daná internými predpismi (organizačným poriadkom ústavu), a teda nemožno konštatovať, že by rozhodnutie z tohto dôvodu trpelo akoukoľvek vadou, pokiaľ podpis na rozhodnutí v čase neprítomnosti riaditeľa ústavu nie je jeho ale osoby na to riaditeľom ústavu poverenej. 35. Pokiaľ žalobca namietal, že oprava prvostupňového rozhodnutia bola vykonaná spôsobom v rozpore s § 51 správneho poriadku a že mu bolo dvakrát zaslané identické rozhodnutie, pričom v druhom zaslanom bolo len dopísané, ktorá osoba (v zastúpení) ho podpísala, tu súd poukazuje na ustanovenie § 60i ods. 5 zákona č. 221/2006, podľa ktorého chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania. Zákon neustanovuje žiadnu osobitnú formu, akým spôsobom takéto chyby v zmysle § 60i ods. 5 uvedeného zákona má správny orgán opraviť. Pokiaľ správny orgán zvolil spôsob, že pôvodné rozhodnutie uviedol do správnej podoby a v takejto v správnej podobe ho zaslal účastníkovi konania (žalobcovi), nedopustil sa porušenia žiadneho právneho predpisu, a z tohto dôvodu treba považovať námietku žalobcu za právne irelevantnú. 36. Za právne irelevantnú považoval súd tiež námietku žalobcu, v ktorej uvádzal, že sa správny orgán nevysporiadal so skúmaním plnenia jeho vlastných povinnosti voči žalobcovi počas výkonu väzby. V zmysle zákona č. 221/2006 Z.z. je povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby spätá výhradne iba s počtom dní, kedy je účastník konania vo výkone väzby a nie je viazaná na poskytnutý rozsah a kvalitu podmienok výkonu väzby. Rozsah a kvalita podmienok výkonu väzby je pre konanie o určenie výšky trov výkonu väzby právne bezvýznamná. 37. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia boli vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).