Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Cbs/1/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899472 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1011899472.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu v 1. rade FIVE X, a. s., v konkurze, IČO 31 340 831, Poľnohospodárska 24, Bratislava, a žalobcu v 2. rade LEMIKON LIMITED, Georgiou A, 83 1st floor, Potamos Germasogeias, P. C. 4048, Limassol, Cyprus, zast. JUDr. Petrom Kubíkom, advokátom vykonávajúcim advokáciu, ako spoločník a konateľ spoločnosti JUDr. Peter Kubík, advokát s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., Brečtanová 1, Bratislava, IČO 31 340 822, zast. Mgr. Alexandrou Čižmárikovou, advokátkou, vykonávajúcou advokáciu ako spoločníčka a konateľka spoločnosti TORA Legal, s. r. o. Laurinská 18, Bratislava, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutia primeraného zadosťučinenia, o návrhu na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd návrh žalobcu v 2. rade na prerušenie konania, do právoplatného skončenia konania o podanej ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod spis. zn. Rvp 10955/2015, zamieta. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný v 2. rade podaním došlým súdu dňa 02. 02. 2016 navrhol prerušiť konanie do doby skončenia konania na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti žalobcu v 2. rade vedeného pod spis. zn. Rvp 10955/2015. V odôvodnení návrhu na prerušenie konania žalobca v 2. rade uviedol, že Najvyšším súdom SR pod spis. zn. 1MObdoV/13/2011 zo dňa 19. 03. 2015, bol na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 29Cb/1/2000 zo dňa 01. 03. 2007 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo založené na odchýlnom právnom posúdení niektorých právnych otázok, ktorými sa súdy predtým zaoberali. Najvyšší súd SR pôvodný právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie právoplatného a vykonateľného rozsudku, na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, znamená v zmysle prijatej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutia ESĽP v prípade DRAFT-OVA proti SR , PSMA spol. s. r. o. a COMPCAR s.r.o. proti SR), bez akejkoľvek pochybnosti neprípustný zásah do práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca v 2. rade ďalej poukázal na čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach s tým, že podľa neho opätovné prejednávanie raz už právoplatne skončenej veci na základe odchýlneho právneho posúdenia treťou stranou- generálnym prokurátorom vyúsťujúce do zrušenia právoplatných a vykonateľných rozsudkov je neprípustné a zakázané. Poukázal taktiež na zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, podľa ktorých „ Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie . Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť... Podľa žalobcu v 2. rade, keďže generálny prokurátor svoje mimoriadne dovolanie odôvodnil skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré spadajú pod § 243f ods. 1 písm. a) a c) OSP a teda z vecného hľadiska spadajú pod ust. § 237 ods. 1 písm. g) a § 241 ods. 2 písm. a ) a c) OSP, ide o prípady keď priamo účastník mohol podať (avšak nepodal) dovolanie, a v takom prípade mimoriadne dovolanie, ktorému Najvyšší súd SR vyhovel, bolo procesne neprípustné a malo byť odmietnuté. Najvyšší súd teda porušil práva žalobcu v 2. rade na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR) a spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru) aj tým, že vyhovel mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora, ktoré nebolo procesne prípustné. Žalobca v 2. rade zastáva názor, že pri rešpektovaní čl. 6 Dohovoru, by súd nemal vykonať ďalšie dokazovanie a mal by vyhlásiť rozsudok identický ako bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. 03. 2007 č. k. 29 Cb 1/2000 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.8.2008 č. k. 3Obo 141/2007. Žalobca v 2. rade podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorá je evidovaná pod spis. zn. Rvp 10955/2015 v súvislosti s porušením práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie tým, že v rozpore s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo zrušené právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ako aj posúdenie ústavnej prípustnosti prípadného odchylného právneho posúdenia veci v tomto konaní. Rozhodnutie Ústavného súdu SR bude mať podľa žalobcu v 2. rade význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní . Z tohto dôvodu žalobca v 2. rade navrhol, aby súd konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP do doby skončenia konania na Ústavnom súde SR o ústavnej sťažnosti žalobcu v 2. rade spis. zn. Rvp 10955/2015. Žalobca v 2. rade k návrhu na prerušenie konania priložil: - fotokópiu sťažnosti zo dňa 13. 07. 2015, adresovanú Ústavnému súdu SR, vo veci porušenia práva žalobcu v 2. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1MObdoV/13/2011 zo dňa 19. 03. 2015 - fotokópiu podania k ústavnej sťažnosti žalobcu v 2. rade zo dňa 09. 11. 2015 - fotokópiu správy zástupkyne Vlády SR pred ESĽP zo dňa 09. 06. 2015 Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Použitie ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP prichádza do úvahy, keď pre rozhodnutie súdu môže mať význam otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu. Nevylučuje sa, aby o tejto inej otázke rozhodoval súd, pokiaľ nejde o prípady podľa § 135 ods. 1 O.s.p., teda o prípady, keď je súd viazaný rozhodnutím tohto iného orgánu. V ostatných prípadoch si môže v zásade takéto otázky posúdiť súd aj sám. Z dikcie § 135 ods. 2 in fine vyplýva, že v prípadoch, ak o takýchto otázkach vydá príslušný orgán rozhodnutie, súd z nich vychádza. Po posúdení návrhu žalobcu v 2. rade na prerušenie konania, vrátane priložených dokladov, súd prvého stupňa konštatuje, že tento nespĺňa podmienky prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Žalobca v 2. rade má za to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti môže mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu, pretože v prípade zrušenia uznesenia dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR bude toto konanie bezpredmetné a v prípade odmietnutia sťažnosti žalobcu v 2. rade bude podľa názoru žalobcu v 2. rade súd povinný rozhodnúť identicky, ako bolo v predchádzajúcich právoplatných rozhodnutiach. Súd pri posúdení dôvodov žalobcu v 2. rade na prerušenie konania mal za to, že posúdenie otázky prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR, vzhľadom na jeho obsah v danej veci, s poukazom na aktuálnu európsku judikatúru a porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v podanej sťažnosti spis. zn. Rvp 10955/2015 zo dňa 09. 11. 2015 na ÚS SR pri dodržaní zásady hospodárnosti konania, nie je dôvodné. Z dikcie ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, a preto prerušenie konania by malo predstavovať skôr výnimku ako pravidlo. Je nesporné , že konanie vedené pod sp. zn. 7Cbi 1/2011 je vedené od roku 2000 a prerušením konania vo veci samej dochádza k časovo obmedzenému prístupu účastníkov k spravodlivosti, čo je dôležité zohľadniť z hľadiska konania bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na zákonnú povinnosť prvostupňového súdu, viazanosťou právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho, či dovolacieho súdu s tým, že je povinný postupovať v jeho intenciách. Dovolací súd pred tým , ako vyniesol v prejednávanej veci svoje zrušujúce rozhodnutie, sa musel vysporiadať s prípustnosťou mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP tak, ako to navrhoval žalobca v 2. rade, nie je v tomto prípade adekvátnym prostriedkom, nakoľko účel sledovaný žalobcom, je možné dosiahnuť právnym prostriedkom upraveným priamo v ust. § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh žalobcu v 2. rade návrh na prerušenie konania, podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP zamietol ako nedôvodný. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné odôvodniť podľa ust. § 205 ods. 2 OSP.