Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226051 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226051.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci navrhovateľa: N. D. R., K..E.., O. Z.. Č.. X, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, AK, Bratislava, Námestie Martina Benku č. 9-C1, proti odporcovi: D. H.Í., U.. XX.XX.XXXX, F. R. X. XX, R., t. č. na neznámom mieste, štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom N. D., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 euro, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.07.2014, č.k. 50C/89/2014-25, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, v ktorom sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu XX,XX euro, ako i náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z náhrady trov právneho zastúpenia. O trovách konania rozhodol s použitím § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods.1,3,4, 100 ods.1, § 108 Občianskeho zákonníka, § 9 písm. b/ , § 14 ods.3 zák.č. 168/1996 Z.z., § 2 písm. a/, b/, i/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa po úvahe, že Zmluva o preprave osôb uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej prípade je podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. nutné ex offo prihliadať na premlčanie uplatneného práva. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že keďže zákon č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave neupravuje explicitne premlčanie práva dopravcu na cestovné a sankčnú úhradu, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť s použitím § 853 Obč. zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka , ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie , teda podľa § 108 Obč. zákonníka. V danom prípade odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 1.12.2011 a plynutie jednoročnej premlčacej doby začalo dňom 3.12.2011 ( deň 1.12.2011 pripadol na sobotu ). Keďže návrh bol podaný na súd až dňa 1.8.2013, navrhovateľ svoje právo nevykonal v lehote určenej podľa § 108 Občianskeho zákonníka. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 108, § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. vstúpilo do účinnosti od 01.05.2014, pričom v zmysle ust. § 29b citovaného zákona bolo prijaté Prechodné ustanovenie k úpravám zákona účinným od 1. mája 2014, avšak k iným ustanoveniam novely zákona. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže súd prihliadnuť na premlčanie len na námietku dlžníka. V prejednávanej veci nebolo zo strany súdu prvého stupňa možné použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného ustanovenia § 5b, a to z dôvodu absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd prvého stupňa podaný pred dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. pred dňom 01.05.2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je potom neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty, ako jedného zo základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím porušil jeden zo základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky - zákazu retroaktivity. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení (PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 10/2006, Nález ÚS Českej republiky I. ÚS 505/05). Keďže v novele zákona o ochrane spotrebiteľa prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne konanie začaté pred dátumom činnosti predmetnej novely chýbajú, bol súd prvého stupňa za situácie, že konanie bolo začaté na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu dňa 1.8.2013, povinný postupovať podľa doterajších predpisov, a to v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom prípade na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní preukázal, že odporca porušil podmienky zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (§ 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/, d/, f/, ods. 7), článok VI. ods. 2, ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, je povinný zaplatiť cestovné X,XX Eur a úhradu vo výške XX Eur. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, vec v súlade s § 101 ods.2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti účastníkov , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ si v danom konaní uplatňoval od odporcu cestovné vo výške X,XX euro a úhradu XX euro predstavujúcu prirážku za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom dňa 30.11.2011 počas jazdy v prostriedku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave č. 28. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu premlčania dlhu, kedy na prejednávanú vec aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, v spojení s § 108, § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa, mal tento povinnosť na premlčanie nároku prihliadať vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi uzavretá zmluva o preprave osôb je zmluvou spotrebiteľskou ( § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ) a v čase jeho rozhodovania bolo v účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré od 1. mája 2014 ukladá povinnosť aj bez návrhu prihliadať na premlčanie nároku vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Nárok navrhovateľa považoval za premlčaný, keďže porušenie tarifno-prepravných podmienok nastalo dňa 30.11.2011 a nárok na súde bol uplatnený žalobou dňa 1.08.2013, t.j. po uplynutí ročnej premlčacej doby. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzavretá medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije; cestujúci nemá možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých bude tieto služby využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do podmienok za akých sú tieto služby poskytované , a ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je potom právny vzťah medzi účastníkmi v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení spravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Navrhovateľ (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Odporca (cestujúci) vystupuje v tomto vzťahu v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Navrhovateľ sa nestotožnil s vysloveným právnym záverom o dôvodnosti aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktorá vstúpila do účinnosti od 1. mája 2014 dôvodiac tým, že sa jedná o spätnú retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná za situácie, keď neboli prijaté prechodné ustanovenia v tejto zákonnej úprave účinnej od 1. mája 2014 a návrh na začatie konania bol podaný na súd ešte pred účinnosťou vykonanej novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok navrhovateľa. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorými je krajský súd v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.), krajský súd vyvodil, že námietka odporcu - zákaz spätnej retroaktivity, vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci nie je dôvodná. Na základe zákona č. 102/2014 Z. z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Vyslovený právny názor navrhovateľa, že v danom prípade sa jedná o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z. z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny. Právna teória i prax rozoznáva rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne kvalifikuje) minulé skutočnosti alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvého stupňa rozhodoval o nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy ako práva z prepravy, ktoré sa premlčujú v jednoročnej lehote (§ 108 Občianskeho zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnej od 01.05.2014) bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvého stupňa správne na premlčanie nároku navrhovateľa v tomto konaní prihliadal, kedy na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka. Odvolací súd naviac poznamenáva, že napriek tomu, že inštitút premlčanie práva má hmotnoprávny charakter, ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. možno s prihliadnutím na obsah jeho znenia vnímať ako ustanovenie procesnej povahy normujúce predovšetkým činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže sa jedná o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia k nemu vo všeobecnosti platí, že súd je povinný postupovať podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ( t.j. v prejednávanom prípade práve podľa navrhovateľom namietaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014) vo všetkých prebiehajúcich konaniach, vrátane súdnych konaní začatých pred 1.5.2014. Do pozornosti odvolateľa je treba dať skutočnosť, že zákon č. 250/2007 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania na premlčanie uplatneného nároku je v §5b citovaného zákona upravená odlišne od §100 ods.1 Občianskeho zákonníka, má prednosť špeciálna úprava zákona č. 250/2007 Z.z.. Na základe uvedených skutočností, pri zohľadnení správneho ustálenia začiatku plynutia premlčacej lehoty súdom prvého stupňa je možné sa zhodnúť s jeho názorom o tom, že v čase uplatnenia nároku na súde ( dňa 1.8.2013 ) navrhovateľ svoje právo nevykonal v lehote určenej v § 108 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane právne správneho výroku o trovách konania) podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.