{"guid": "5ec53097-3926-41c5-81f1-93cbc4cd60fa:5277cbf3-8f1c-4c50-aa91-4e4722867cc8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1513226051.1", "spisova_znacka": "11Co/125/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/125/2014 z 18. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. mája 2015, sp. zn. 11Co/125/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1513226051.1", "identifikacne_cislo": "1513226051", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marián Jarábek", "sudca_id": 493, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-jarabek-493", "datum_vydania": "2015-05-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "nazov": "§ 760 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-760", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-760"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-108", "nazov": "§ 108 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-108", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-760", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-108", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5277cbf3-8f1c-4c50-aa91-4e4722867cc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1513226051.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1513226051.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1513226051.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/125/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226051
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513226051.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci navrhovateľa: N. D. R.,
K..E.., O. Z.. Č.. X, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, AK,
Bratislava, Námestie Martina Benku č. 9-C1, proti odporcovi: D. H.Í., U.. XX.XX.XXXX, F. R. X. XX, R., t.
č. na neznámom mieste, štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom N. D., zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 euro, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 15.07.2014, č.k. 50C/89/2014-25, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol  návrh navrhovateľa, v ktorom sa domáhal uložiť
odporcovi povinnosť   zaplatiť mu sumu XX,XX euro,  ako i náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z náhrady trov právneho zastúpenia. O trovách konania
rozhodol s použitím § 142 ods.1 O.s.p. tak, že  v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods.1,3,4,  100 ods.1, § 108 Občianskeho
zákonníka, § 9 písm. b/ , § 14 ods.3 zák.č. 168/1996 Z.z., § 2 písm. a/, b/, i/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa po úvahe, že  Zmluva o preprave osôb uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou
zmluvou, v ktorej prípade  je podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. nutné ex offo prihliadať na premlčanie
uplatneného práva.  Súd prvého stupňa  v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že  keďže zákon č.
168/1996 Z.z.  o cestnej doprave  neupravuje explicitne premlčanie práva  dopravcu na cestovné a
sankčnú úhradu, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť s použitím § 853 Obč. zákonníka
na základe analógie legis  podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka , ktoré   upravujú vzťahy
obsahom a účelom najbližšie , teda podľa § 108 Obč. zákonníka. V danom prípade odporca  cestoval
v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 1.12.2011 a  plynutie
jednoročnej premlčacej doby  začalo dňom 3.12.2011 ( deň 1.12.2011 pripadol na sobotu ).  Keďže návrh
bol podaný na súd až dňa 1.8.2013,  navrhovateľ svoje právo nevykonal v lehote určenej podľa § 108
Občianskeho zákonníka.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd



prvého  stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.  Nestotožnil sa s právnym
záverom  súdu prvého stupňa o tom,  že  bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. v spojení s ust. § 108, § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť,
že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. vstúpilo do účinnosti od 01.05.2014, pričom v zmysle ust.
§ 29b citovaného zákona bolo prijaté Prechodné ustanovenie k úpravám zákona účinným od 1. mája
2014, avšak k iným ustanoveniam novely zákona. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka môže súd prihliadnuť na premlčanie len na námietku dlžníka. V prejednávanej veci nebolo
zo strany  súdu  prvého stupňa možné použiť zákon o ochrane spotrebiteľa v časti novelizovaného
ustanovenia § 5b, a to z dôvodu absencie prechodných ustanovení. Návrh na vydanie platobného
rozkazu bol na  súd prvého stupňa podaný pred dňom účinnosti novely zákona o ochrane spotrebiteľa,
t.j. pred dňom 01.05.2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa je potom  neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty, ako jedného zo základných
princípov právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím porušil jeden
zo základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky - zákazu retroaktivity. V tejto súvislosti
odvolateľ  poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil
všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení (PL. ÚS 36/95, PL.
ÚS 10/2006, Nález ÚS Českej republiky I. ÚS 505/05). Keďže v novele zákona o ochrane spotrebiteľa
prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne konanie začaté pred
dátumom činnosti predmetnej novely chýbajú, bol  súd prvého stupňa  za situácie, že konanie bolo začaté
na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu dňa 1.8.2013, povinný postupovať
podľa doterajších predpisov, a to v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,  v ktorom prípade
na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní preukázal,
že odporca porušil podmienky zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
(§ 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/, d/, f/, ods. 7), článok VI. ods. 2, ods. 3 Prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, je povinný zaplatiť cestovné X,XX Eur a úhradu vo
výške XX Eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je podané  dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti  uplatneného návrhu, vec  v súlade s § 101 ods.2 O.s.p. prejednal  v neprítomnosti
účastníkov ,  výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite  odôvodnil
( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Navrhovateľ si v danom konaní uplatňoval od odporcu   cestovné vo výške X,XX euro a úhradu XX euro
predstavujúcu prirážku  za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom  dňa 30.11.2011  počas jazdy
v prostriedku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave č. 28. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu premlčania dlhu, kedy na prejednávanú vec aplikoval ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, v spojení s § 108, §
100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Podľa názoru  súdu  prvého stupňa, mal tento  povinnosť
na premlčanie nároku  prihliadať vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi uzavretá zmluva o preprave
osôb je zmluvou spotrebiteľskou ( § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka )  a  v čase jeho  rozhodovania
bolo v účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré od 1. mája 2014 ukladá povinnosť  aj
bez návrhu prihliadať  na premlčanie nároku vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Nárok navrhovateľa
považoval za premlčaný, keďže porušenie tarifno-prepravných podmienok nastalo dňa 30.11.2011 a
nárok na súde bol uplatnený žalobou dňa 1.08.2013, t.j. po uplynutí ročnej premlčacej doby.



Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel
zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzavretá
medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých  prípadoch, pričom cestujúci
nemá možnosť podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave  je tento
prepravný poriadok,  Tarifa MHD  a cestovné poriadky  umiestnené na zástavkách  verejným  návrhom
na  uzavretie zmluvy  o preprave  osôb. Cestujúci  sa   môže  jedine rozhodnúť,  či  služby poskytované
dopravcom  využije a bude  akceptovať ním stanovený  Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify
MHD a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije; cestujúci nemá  možnosť dohodnúť  si
individuálne podmienky,  za  akých bude tieto  služby  využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do
podmienok za akých sú tieto služby poskytované , a  ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu.
V zmysle uvedeného je  potom právny vzťah medzi  účastníkmi v prejednávanej  veci právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení spravujúcich   právne vzťahy
spotrebiteľského   charakteru. Navrhovateľ (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň  predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z.,
keďže  pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou
okrem iného je aj pravidelná verejná cestná  hromadná mestská  doprava osôb. Odporca (cestujúci)
vystupuje  v tomto vzťahu v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm.  a/ zákona č.
250/2007 Z. z.).

Navrhovateľ sa nestotožnil s vysloveným právnym záverom o dôvodnosti aplikácie ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z., ktorá vstúpila do účinnosti od 1. mája 2014 dôvodiac tým, že  sa jedná o spätnú
retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná za situácie, keď neboli prijaté prechodné
ustanovenia v tejto zákonnej úprave účinnej od 1. mája 2014 a  návrh na začatie konania bol podaný na
súd ešte pred účinnosťou vykonanej novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok
navrhovateľa. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorými je krajský súd v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.), krajský súd vyvodil, že
námietka odporcu - zákaz spätnej retroaktivity, vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci nie je
dôvodná.

Na základe zákona č. 102/2014 Z. z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od
1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Vyslovený právny názor
navrhovateľa,  že v danom prípade sa jedná o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona
č. 250/2007 Z. z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny.

Právna teória i prax rozoznáva  rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu
platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva
alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris
nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne
následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho
následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších
zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje
(právne kvalifikuje) minulé skutočnosti alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.
Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od
účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou



právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej
normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou
právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita).
Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej
retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky
prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú
výnimky jej neprípustnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného,  pokiaľ súd prvého stupňa rozhodoval o nároku navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy ako práva z prepravy, ktoré sa premlčujú v jednoročnej lehote  (§ 108
Občianskeho zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007
Z. z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnej od 01.05.2014) bol oprávnený
(a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí
nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj
podľa predchádzajúcej právnej normy. Z uvedeného je potom zrejmé, že  súd prvého stupňa  správne
na premlčanie nároku navrhovateľa v tomto konaní prihliadal, kedy  na základe princípu nepravej
retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol  povinný prihliadať na podmienky
uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku
dlžníka.

Odvolací súd naviac poznamenáva, že napriek tomu, že inštitút premlčanie práva má hmotnoprávny
charakter, ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. možno s  prihliadnutím na obsah jeho znenia
vnímať ako ustanovenie  procesnej povahy normujúce predovšetkým činnosť  orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže sa jedná o procesné ustanovenie, v prípade  absencie
prechodného ustanovenia k nemu  vo všeobecnosti platí, že súd je povinný postupovať podľa právneho
stavu účinného v čase  rozhodovania súdu prvého stupňa ( t.j.  v prejednávanom prípade práve podľa
navrhovateľom namietaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014) vo všetkých
prebiehajúcich konaniach, vrátane súdnych konaní začatých pred 1.5.2014.  Do pozornosti odvolateľa je
treba dať skutočnosť, že zákon č. 250/2007 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako
lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania na premlčanie uplatneného nároku je v §5b  citovaného
zákona upravená odlišne od §100 ods.1 Občianskeho zákonníka,  má prednosť špeciálna úprava zákona
č. 250/2007 Z.z..

Na základe uvedených skutočností, pri zohľadnení správneho ustálenia začiatku  plynutia premlčacej
lehoty súdom prvého stupňa je možné sa zhodnúť s jeho názorom o tom,  že v čase uplatnenia nároku
na súde ( dňa 1.8.2013   ) navrhovateľ svoje právo nevykonal v lehote určenej v § 108 Občianskeho
zákonníka.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa                            ( vrátane právne
správneho výroku o trovách konania) podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania  rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
a úspešnému  odporcovi  nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v odvolacom
konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu  trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1
vety prvej O.s.p.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/89/2014", "guid": "e53a1b75-69e8-41f5-9676-c02829c6bb43:ac5f6607-e3b6-4e5b-a6c8-5c446c97cd4f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a2b61f5a-d045-4024-b81b-102cb6ae6612:b3c7eeb6-ecd5-4711-b1a1-81ad325c41f7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4312216815.3", "spisova_znacka": "5Co/64/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/64/2016 z 28. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4312216815.3"}]}