Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/122/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204213 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414204213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: L. J. L., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. R. K. XXX/XX, Q. - B. F., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. L., U. Okresného P. Q.J. I., P. X/A, Q., o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/171/2014-16 zo dňa 02. júla 2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil v plnom rozsahu platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava IV (súdom prvého stupňa) pod č. k. 25Ro 214/2014-8 zo dňa 25.04.2014. Zároveň rozhodol, že návrh navrhovateľa zamieta a odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.02.2014 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,70 € istiny s príslušenstvom z dôvodu, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je teda predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného podľa prepravného poriadku navrhovateľa bez príplatkov a zliav, v úhrnnej výške 50,70 €, pričom právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ust. § 760 OZ. Podľa súdu prvého stupňa nástupom odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom, pričom podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje spravidla v dopravnom prostriedku, je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, čo znamená, že cestujúci sa síce môžu s prepravným poriadkom oboznámiť, avšak ho nemôžu ovplyvniť. Podľa názoru súdu prvého stupňa z týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne vyjadreným v ust. § 52 OZ, prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 OZ, v ktorej je odporca spotrebiteľom. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 02.07.2012. Po právnej stránke posúdil vec predovšetkým podľa § 760, § 52 ods. 1, 3, 4, § 100 ods. 1, § 108 OZ a s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Argumentoval tým, že odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (03.07.2012), mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Premlčacia lehota uplynula dňa 03.07.2013. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 17.02.2014, teda ho nevykonal v lehote určenej v ust. § 108 OZ, v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podotkol, že oba navrhovateľom uplatnené nároky, tak nárok na zaplatenie cestovného, ako aj úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, majú rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zo zmluvy o preprave. Na oba nároky je tak potrebné z hľadiska premlčania aplikovať ust. § 108 OZ. Oba nároky vznikli súčasne, porušením zmluvy o preprave osôb v MHD, u oboch tak premlčacia doba začína plynúť súčasne, dňa 03.07.2012. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol /§ 41 ods. 2 O.s.p./). Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ mal za to, že v prejednávanej právnej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo bolo potvrdené napr. aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.04.2011 sp. zn. 10C/29/11, pričom predmetný rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2Co/288/2011. Nástupom odporcu do vozidla mestskej hromadnej dopravy odporca konkludentne a dobrovoľne uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o preprave osôb, a teda odporca bol okamihom nástupu do dopravného prostriedku navrhovateľa povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Najmä s poukazom na ust. § 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/, ods. 7 zákona o doprave na dráhach, § 760 OZ navrhovateľ následne uviedol, že nakoľko sa odporca dňa 17.01.2012 na linke MHD č. 210 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 € a úhradu 50 €. Túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 02.07.2012. Navrhovateľ zastával názor, že povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Súčasne s uvedeným mal za to, že v predmetnej právnej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná (č. l. 21 a 22 spisu). Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., po tom, čo dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Primárne sa odvolací súd zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti aj bez návrhu prihliadol na premlčanie nároku navrhovateľa. Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd zastáva názor, že v prejednávanej veci ide medzi účastníkmi súdneho konania o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť podstatným, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Navrhovateľ (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Odporca (cestujúci) vystupuje v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvého stupňa tak v nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na premlčanie nároku navrhovateľa a odvolacie námietky navrhovateľa v tomto smere nie sú dôvodné. V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený, nakoľko má rovnaký právny základ svojho vzniku t.j. zmluva o preprave. V prejednávanej veci odporca cestoval na linke MHD č. 210 v Bratislave dňa 02.07.2012 a na výzvu revízora (zamestnanca navrhovateľa povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) sa nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto navrhovateľovi s poukazom na § 760 OZ a v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 € a úhradu 50 €. Odporca navrhovateľovi predmetnú sumu dodnes neuhradil. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala v danej veci plynúť dňa 03.07.2012 a jej koniec v súlade s § 122 ods. 2 Obč. zák. pripadol na deň 02.07.2013 (utorok) /súd prvého stupňa nesprávne uvádza deň 03.07.2013 čo však nemý vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého stupňa/. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ podal podľa prezenčnej pečiatky návrh na začatie konania až dňa 17.02.2014 t.j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa správne navrhovateľovi premlčané právo nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu (§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z.). Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.