Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/122/2015 z 13. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. mája 2015, sp. zn. 9Co/122/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1414204213.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/122/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1414204213.1 | 2015-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/203d2e61-d2c3-4c25-a55d-eda21a79b1a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1414204213.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/122/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204213
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414204213.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Vladimír
Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti
odporcovi: L. J. L., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. R. K. XXX/XX, Q. - B. F., toho času na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou T. L., U. Okresného P. Q.J. I., P. X/A, Q., o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/171/2014-16 zo dňa
02. júla 2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil v plnom rozsahu platobný rozkaz vydaný Okresným
súdom Bratislava IV (súdom prvého stupňa) pod č. k. 25Ro 214/2014-8 zo dňa 25.04.2014. Zároveň
rozhodol, že návrh navrhovateľa zamieta a odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.02.2014 domáhal,
aby súd platobným rozkazom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,70 € istiny s
príslušenstvom z dôvodu, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa a na výzvu
kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je
teda predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške stonásobku
základného cestovného podľa prepravného poriadku navrhovateľa bez príplatkov a zliav, v úhrnnej výške
50,70 €, pričom právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o preprave osôb podľa
ust. § 760 OZ. Podľa súdu prvého stupňa nástupom odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa
došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom, pričom
podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných
poriadkoch. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje spravidla v dopravnom prostriedku, je
definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, čo znamená, že cestujúci sa síce môžu
s prepravným poriadkom oboznámiť, avšak ho nemôžu ovplyvniť. Podľa názoru súdu prvého stupňa z
týchto dôvodov je nevyhnutné, v súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne
vyjadreným v ust. § 52 OZ, prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu
podľa ust. § 52 OZ, v ktorej je odporca spotrebiteľom.



Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku
navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 02.07.2012. Po právnej stránke posúdil vec
predovšetkým podľa § 760, § 52 ods. 1, 3, 4, § 100 ods. 1, § 108 OZ a s poukazom na spotrebiteľský
charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Argumentoval tým, že odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporca cestoval v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (03.07.2012), mohol navrhovateľ
podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Premlčacia lehota uplynula
dňa 03.07.2013. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 17.02.2014, teda ho nevykonal
v lehote určenej v ust. § 108 OZ, v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie
práva z prepravy.

Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podotkol, že oba navrhovateľom
uplatnené nároky, tak nárok na zaplatenie cestovného, ako aj úhrady vo výške stonásobku základného
cestovného bez príplatkov a zliav, majú rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zo zmluvy
o preprave. Na oba nároky je tak potrebné z hľadiska premlčania aplikovať ust. § 108 OZ. Oba nároky
vznikli súčasne, porušením zmluvy o preprave osôb v MHD, u oboch tak premlčacia doba začína plynúť
súčasne, dňa 03.07.2012.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy
nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (z obsahu odvolania
je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa zamietol /§ 41 ods. 2 O.s.p./). Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie
veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Navrhovateľ mal za to, že v prejednávanej právnej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo bolo
potvrdené napr. aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.04.2011 sp. zn. 10C/29/11, pričom
predmetný rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2Co/288/2011. Nástupom odporcu do
vozidla mestskej hromadnej dopravy odporca konkludentne a dobrovoľne uzatvoril s navrhovateľom
zmluvu o preprave osôb, a teda odporca bol okamihom nástupu do dopravného prostriedku navrhovateľa
povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Najmä s poukazom na ust. § 16 ods.
2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/, ods. 7 zákona o doprave na dráhach, § 760 OZ navrhovateľ
následne uviedol, že nakoľko sa odporca dňa 17.01.2012 na linke MHD č. 210 nepreukázal platným
cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný navrhovateľovi v zmysle čl.
6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 € a úhradu 50 €. Túto skutočnosť
preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 02.07.2012. Navrhovateľ
zastával názor, že povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi za nepreukázanie sa cestovným
lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Súčasne s uvedeným mal za to, že v
predmetnej právnej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu a že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola
v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná (č. l. 21 a 22 spisu).

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v napadnutom
(t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., po tom,
čo dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Primárne sa odvolací súd zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže súd prvého
stupňa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti aj bez návrhu prihliadol
na premlčanie nároku navrhovateľa. Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd zastáva názor, že
v prejednávanej veci ide medzi účastníkmi súdneho konania o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave
uzatváraná medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako cestujúcim je spotrebiteľskou



zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
pričom cestujúci nemá možnosť podstatným, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento
prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na
uzavretie zmluvy o preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované
dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD
a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne
podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V
zmysle uvedeného je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v prejednávanej veci právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Navrhovateľ (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie
dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č.
250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Odporca
(cestujúci) vystupuje v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z. z.). Súd prvého stupňa tak v nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v
súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na premlčanie nároku
navrhovateľa a odvolacie námietky navrhovateľa v tomto smere nie sú dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba. Toto
zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773
Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého platí §
106 Obč. zák. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v jednoročnej premlčacej
dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč.
zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Tento nárok totiž
taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený,
nakoľko má rovnaký právny základ svojho vzniku t.j. zmluva o preprave.

V prejednávanej veci odporca cestoval na linke MHD č. 210 v Bratislave dňa 02.07.2012 a na
výzvu revízora (zamestnanca navrhovateľa povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) sa
nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto navrhovateľovi
s poukazom na § 760 OZ a v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil
cestovné 0,70 € a úhradu 50 €. Odporca navrhovateľovi predmetnú sumu dodnes neuhradil. Jednoročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala v danej veci plynúť dňa 03.07.2012
a jej koniec v súlade s § 122 ods. 2 Obč. zák. pripadol na deň 02.07.2013 (utorok) /súd prvého stupňa
nesprávne uvádza deň 03.07.2013 čo však nemý vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého
stupňa/. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ podal podľa prezenčnej pečiatky návrh
na začatie konania až dňa 17.02.2014 t.j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108
Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého
stupňa správne navrhovateľovi premlčané právo nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo
strany odporcu (§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že pri cestovaní bez
cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie
úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene,
ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo
zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej
doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.