Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/29/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214205793 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214205793.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú B. Á., A.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: Y. Á. Š., W. S. XX, W., zastúpenej NIKU & Partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51 Bratislava, a D. Á., W. W., U. H. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.11.2014, č.k. 61P/37/2014-273, jednohlasne (pomerom hlasov 3: 0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 13.11.2014 č.k. 61P/37/2014-273 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť podľa názoru súdu nie je automaticky dôvodom na zníženie výživného, naopak, vznikom novej vyživovacej povinnosti je otec povinný prispôsobiť svoj životný štandard novovzniknutým okolnostiam a tento primerane znížiť, pokiaľ ho nechce znížiť, je povinný zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie bude postačovať na zabezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb. Pokiaľ ide o finančnú situáciu otca, súd prvého stupňa v neprospech otca vyhodnotil skončenie pracovného pomeru dohodou bez relevantného vysvetlenia, z ktorého dôvodu na následnú nezamestnanosť otca neprihliadal. Pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že otec od poslednej úpravy výživného v roku 2012 získal majetkový prospech - predal motorové vozidlo zn. Y.-X. za predajnú cenu XX.XXX,- eur, previedol vlastníctvo bytu v W. Na O. za XXX.XXX,- eur a dňa 25.02.2013 predal motocykel za XX.XXX,- eur. Naďalej využíva luxusné motorové vozidlo na súkromné účely, úhradu za palivo financuje sám, taktiež zrejme financuje aj náklady na rodinný dom v T. D. a hypotéku, keďže jeho partnerka mzdu nepoberá. V súčasnosti je s dieťaťom doma, predtým zamestnaná nebola. Zmenu pomerov súd prvého stupňa zistil aj na strane maloletej, pričom konštatoval, že naďalej navštevuje súkromnú materskú školu so školným vo výške XXX,- eur, ktorú sumu do 01.08.2014 uhrádzal otec nad rámec výživného, od 01.08.2014 školné uhrádza matka. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1. 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a výživné na maloletú znížiť v zmysle podaného návrhu, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že súd skutkový stav zistil len na základe tvrdení matky, neberúc do úvahy dôkazy a stanoviská, ktoré v konaní predložil, naviac súd neposudzoval pomery matky a otca v čase poslednej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zníženie výživného. V tomto smere poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že súd rozhodol na základe jeho majetkových pomerov a finančného stavu z účtov v banke v období počas rozvodu a krátko po rozvode, t.j. od roku 2012 do februára 2013 a nie v čase podania návrhu na zníženie výživného. Na základe finančných transakcií uskutočnených v priebehu roka 2012 súd konštatoval, že náklady prevyšujú jeho deklarované príjmy, jeho súčasnými majetkovými pomermi a finančnou situáciou na výpisoch od februára 2013 do dnešného dňa, teda v čase rozhodovania sa nezaoberal. Súd sa stotožnil i s nepotvrdenými tvrdeniami matky, keď konštatoval, že zrejme financuje aj náklady na rodinný dom v T. D. a hypotéku z dôvodu, že jeho partnerka mzdu nepoberá. Napriek tomu, že partnerka nie je účastníčkou konania poskytla súdu dôkazy, že je jedinou vlastníčkou rodinného domu, ktorý si kúpila sama, banka jej poskytla hypotéku bez ručiteľa, predložila všetky zmluvy týkajúce sa nákladov na rodinný dom, ktorý sama financuje. Tiež poskytla potvrdenie banky, že hypotéka je splácaná z jej bežného účtu. Uvedenými predloženými dôkazmi sa súd nezaoberal, ani nevykonal žiadne úkony potrebné na zistenie skutkového stavu. K skončeniu pracovného pomeru v exekútorskom úrade U.. D. Á. - jeho otca uviedol, že pracovný pomer sa rozhodol rozviazať dohodou pre neustále útoky matky a jej právnej zástupkyne na jeho otca, v žiadnom prípade nešlo o vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania ani o špekulatívne dôvody. Súdu oznámil skutočnosť, že je nezamestnaný, súd dôvody rozviazania pracovného pomeru nezisťoval. Napriek tomu, že od 01.08.2014 je nezamestnaný, riadne si plní vyživovaciu povinnosť, od januára 2015 má zabezpečený pracovný pomer s hrubou mzdou XXXX,- eur. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia uvedené v odvolaní otca hodnotila ako snahu otca o vytvorenie dojmu, že je osobou nemajetnou, bez dostatočného príjmu, otec však svojim životným štýlom a nastaveným štandardom každodenne presviedča svoje okolie o úplnom opaku. Otec v odvolaní uviedol, že od 01.01.2015 má zabezpečený nový pracovný pomer s mesačným príjmom XXXX,- eur, aj týmto otec preukázal, že je v jeho možnostiach dosahovať oficiálny príjem vyšší ako mu bol vyplácaný zo strany jeho otca v postavení zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené konštatovala, že životný štandard otca a jeho partnerky výrazne prevyšuje ním deklarované príjmy, napriek príjmom, ktoré priznáva, naďalej využíva luxusné motorové vozidlo a hradí výdavky spojené s jeho prevádzkou. Nepravdivé tvrdenia otca o zmene jeho finančných pomerov dokazuje aj skutočnosť, že počas vianočných a zimných prázdnin absolvoval dovolenkový pobyt v O.. Podľa jej názoru, ak je otec schopný zo svojho mesačného príjmu od 01.01.2015 údajne v sume XXXX,- eur brutto, za rok 2013 vo výške XXX,- eur a v mesiacoch január - júl 2014 vo výške XXX,XX eur uhrádzať bežné mesačné výdavky na svoju osobu, plniť vyživovaciu povinnosť voči svoje dcére a synovi, zabezpečovať prevádzku a údržbu luxusného motorového vozidla a dopriať si exotickú dovolenku v O., tak samotná skutočnosť, že sa mu narodil syn výrazne nezmenila, neovplyvnila, ani neovplyvňuje jeho doterajší životný štandard, či finančné pomery. Zdôraznila, že otec k výživnému na maloletú vo výške XXX,- eur sa zaviazal dobrovoľne, pričom do septembra 2014 nad rámec bežného výživného dobrovoľne hradil aj poplatok za návštevu súkromnej materskej školy vo výške XXX,- eur mesačne. Už iba súčet uvedených dvoch súm je vyšší ako bol preukázaný čistý mesačný príjem otca v čase uzavretia rodičovskej dohody, teda samotný otec deklaroval, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na maloletú sumou XXX,- eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú uviedla, že tieto v konaní preukázala, napríklad aj potvrdenie z Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - F. W., že nie je voľné miesto v štátnych materských školách, takisto potvrdenie o zdravotnom stave maloletej, s ktorým sú spojené zvýšené finančné výdavky. Poukázala aj na skutočnosť, že maloletá od septembra 2015 nastúpi do 1. ročníka základnej školy, s návštevou ktorej sa prirodzene zvýšia výdavky. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II, rozsudkom z 12.03.2012 č.k. 59P/16/2012-21. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorých by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletú. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvého stupňa v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletej, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil, Tvrdenia otca, že súd rozhodol na základe nepodložených vyjadrení matky a neprihliadol na dôkazy, ktorými vyjadrenia a tvrdenia matky vyvrátil, zo spisu nevyplývajú, rovnako zo spisu a najmä z vykonaného dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa nevyplýva, že by súd prvého stupňa pri rozhodovaní neposudzoval pomery v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnosti, t.j. v čase podania návrhu otca na zníženie výživného ako aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Tým, že v konaní o rozvod manželstva, vedenom na Okresnom súdu Bratislava II pod sp.zn. 59P/16/2012, v ktorom rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o výške výživného na maloletú v sume 500,- eur mesačne neboli zisťované zárobkové a majetkové pomery rodičov, nie je možné v súčasnej dobe pri porovnaní pomerov jednoznačne zaujať stanovisko k skutočným zárobkovým a majetkovým pomerom otca v roku 2012. Je však zrejmé, že otec mal dostatočné finančné prostriedky, či už z úspor, prípadne z iných zdrojov, keďže otec pri príjme, ktorý v tom čase dosahoval (cca XXX,- eur) sám navrhol výživné vo výše XXX,- eur mesačne. Okrem uvedeného výživného sa v dohode o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej, uzavretej rodičmi dňa 10.02.2012 tvoriacej súčasť spisu, zaviazal uhrádzať v celom rozsahu poplatky spojené s návštevou súkromnej materskej školy maloletou, ktoré predstavovali sumu XXX,- eur školné a XX,- eur stravné mesačne. Vo vzťahu k uvedenému súd prvého stupňa v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený v návrhu otca na zníženie výživného - vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému D. a nezvýšenie príjmu je skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ ide o vznik ďalšej vyživovacej povinnosti treba uviesť, že ide o objektívnu skutočnosť, ktorá má vplyv na určenie výživného, automaticky však neznamená zmenu rozhodnutia o výživnom. Uvedenú skutočnosť je potrebné v konaní posudzovať vo vzťahu k ďalším právne významným skutočnostiam rozhodnutým pre určovanie výživného, uvedeným v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V tomto smere v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď na strane rodičov zisťoval ich zárobkové a majetkové pomery, ich možnosti a schopnosti, životnú úroveň a tieto posudzoval komplexne. Rovnako postupoval aj porovnaním pomerov na strane maloletej. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci napriek vzniku vyživovacej povinnosti otca, nedošlo na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletú. Zárobkové a majetkové pomery otca sa nezmenili, rovnako sa nezmenila ani životná úroveň otca, táto je naďalej nadštandardná, čo je zrejmé z predložených výpisov z účtov, pohybov na účtoch, a to účtov, ktoré otec predložil, získaním finančných prostriedkov z predaja motorového vozidla, bytu Na križovatkách v Bratislave, motocykla, naďalej užívania motorového vozidla W. XXXX T.. Nezmenili sa ani náklady otca, keď podľa vyjadrenia otca a partnerky otca, otec na domácnosť prispieva sumou XXX,- eur mesačne, na stravu XX,- eur a na maloletého D. sumou XX,- eur mesačne. Uvedený názor podporuje aj dôvod nesúhlasu otca s vysloveným názorom súdu prvého stupňa, že by financoval rodinný dom v T. D. a platil hypotéku, a to ani vo vzťahu k vzniku vyživovacej povinnosti otca k maloletému D., uvedenému ako dôvod podania návrhu na zníženie výživného, keď otec vyživovaciu povinnosť k maloletému pri tvrdení, že s partnerkou nevedú spoločnú domácnosť, si podľa vyjadrenia oboch rodičov maloletého D. plní vo výške XX,- eur mesačne. K novej, na strane otca právne významnej skutočnosti, a to nezamestnanosti od 01.08.2014 súd prvého stupňa správne neprihliadol, a to s poukazom na skončenie pracovného pomeru dohodou. Výtka otca, že súd prvého stupňa nezisťoval dôvod skončenia pracovného pomeru nie je dôvodná, keďže otec sám na pojednávaní dňa 22.09.2014 uviedol, že pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu. Súd prvého stupňa v konaní správne zisťoval a vyhodnocoval aj pomery na strane maloletej. Za odôvodnenú potrebu maloletej správne vyhodnotil návštevu súkromnej materskej školy maloletou, so školným vo výške XXX,- eur mesačne, ktorú potrebu od 01.09.2014 plne finančne kryje matka a uvedenú potrebu spolu s ďalšími, v konaní preukázanými odôvodnenými potrebami maloletej posúdil a vyhodnotil vo vzťahu k dôvodom podaného návrhu otca na zníženie výživného. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletú, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.