Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/384/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212212130 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212212130.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská č. 18, Bratislava, proti odporcovi: C. W., F. L. X, F., zastúpeného pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, Timeou Mačicovou, o zaplatenie 93,- eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 50C/47/2012-125 zo dňa 15.04.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 1, čl. 20 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 40 ods.1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 3 ods. 2, §3d ods. 3, ods. 5 písm. d/, §4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 1a ods. 2, § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, § 2 ods. 1, ods. 4, § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii a skutkovo tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným dňa 24.05.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 93,- eur spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 31.07.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 15.10.2011 bolo z ulice Belopotockého v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva mestská časť Bratislava - Staré mesto odstránené osobné motorové vozidlo X.: F.-XXXVX, ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení motorové vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava -Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu mestskej časti Bratislava - staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo v zákaze zastavenia mieste na ulici v Bratislave, čím vznikol zákonný dôvod podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na jeho odstránenie a povinnosť prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala odťah predmetného motorového vozidla spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá je oprávnená na odťah na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009. Faktúrou č. 2011021 zo dňa 31.07.2011 spoločnosť Car Towing, a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu motorového vozidla. Dňa 15.07.2011 si odporca motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a výzvu na úhradu sumy 93.-eur prevzal. V lehote splatnosti t.j. do 30.07.2011 istinu nezaplatil. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že na základe Poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009, príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy rozhodol dňa 15.07.2011 o 10,58 hod. o odstránení motorového vozidla odporkyne zn.: Y., X.: F. XXXVX, bielej farby z ul. Belopotockého v Bratislave z dôvodu zákazu zastavenia (porušenie § 43 ods. 4 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z.). Ďalej mal za preukázané, že navrhovateľ ako správca komunikácie uzatvoril so spoločnosťou Car Towing, a.s. Dodatok č. 3 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovej služby, podľa ktorej sa navrhovateľ ako príkazca dohodol so spoločnosťou Car Towing, a.s. ako príkazníkom, že príkazník vykoná odstraňovanie motorových vozidiel na náklady prevádzkovateľa z pozemných komunikácií III. a IV. triedy, nachádzajúcich sa na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, za odplatu v sume 93,-eur za jedno odtiahnuté vozidlo. Mal za nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí do oblasti verejného práva a rovnako, správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy; jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 8/2009 Z. z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa, bez ohľadu na § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôžu postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Správca verejnej komunikácie by tak mohol zákonom zverený výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Z ust. § 3d zák. č. 135/1961 Zb. a § 43 ods. 4 a zákona č. 8/2009 Z. z. mal súd prvého stupňa za nepochybné, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty; jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003, v ktorom uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal posúdením zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 a jej dodatkov, najmä dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009, ktorú v zmysle ust. § 724 a nasl. Obč. zák. uzavreli VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazca (rozpočtová organizácia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadená za účelom správy a údržby miestnych komunikácií) a ASTER spol. s r. o. ako príkazník a jej predmetom bolo osvedčenie a splnomocnenie príkazníka príkazcom, výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do jeho správy (miestne komunikácie a účelové komunikácie III. a IV. triedy, na ktorých vykonáva miestnu štátnu správu) s tým, že príkazník mal túto činnosť vykonávať iba na základe opatrenia, ktoré nemalo povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale išlo zároveň o úradný postup v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., alebo na základe opatrenia policajta Policajného zboru nariaďujúce odtiahnutie motorového vozidla (čl. 3 bod 2 zmluvy). V zmysle preambuly dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovej služby odo dňa účinnosti tohto dodatku sa budú zmluvné strany riadiť výlučne ustanoveniami tohto dodatku. Podľa čl. 2 ods. 1 Dodatku č. 3 k uvedenej zmluve sa pod technickou realizáciou odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií rozumelo ich preprava na miesto odstavenia, vyloženie a uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe. Podľa čl. 3 bod 4 tohto dodatku spoločnosť Car Towing, a. s. v mene navrhovateľa odovzdávala motorové vozidlo prevádzkovateľovi motorového vozidla alebo osobe, ktorá preukázala splnomocnenie na prevzatie motorového vozidla, odovzdávala oprávnenej osobe fotodokumentáciu rozhodnutia o odstránení vozidla. Podľa čl. 3 bod 6 spoločnosť Car Towing, a.s. sa zaviazala zabezpečovať ochranu osobných údajov, ktoré získala s plnením predmetu zmluvy. Podľa čl. 4 bod 4 písm. c/ dodatku spoločnosť Car Towing, a.s. fotograficky zdokumentovávala stav motorového vozidla pred vykonaním odtiahnutia, tak, aby nebolo možné nepochybne identifikovať technický stav motorového vozidla. Z výkladu jednotlivých ustanovení dodatku k zmluve o výkone odťahovej služby mal súd prvého stupňa nepochybné, že jeho účelom bolo poverenie príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu, vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré odstraňovanie však nepochybne nezahŕňalo len čisto "technickú časť odťahu", nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla, ale spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na miesto v správe príkazníka, jeho skladovanie, ale aj overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie tohto vozidla, požadovaním dokladu jeho totožnosti, kľúčov od vozidla, technického preukazu, odovzdania motorového vozidla z úschovy oprávnenej osobe a inkasovanie sumy, predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov stanovenú jednostranne príkazníkom, v danom prípade v sume 93,- eur s DPH, pričom spol. Car Towing, a.s. konala vo vlastnom mene, na vlastný účet (čoho dôkazom je napokon i protokol o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu) Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v súvislosti s aplikáciou § 43 zákona o cestnej premávke, od ktorých nemal ani v prejednávanom prípade žiadny dôvod sa odchýliť, dospel súd prvého stupňa k záveru, že ak správca komunikácie poveril výkonom odťahovej služby obchodnú spoločnosť Car Towing a. s., takýto právny úkon bol neplatný podľa § 39 Obč. zákonníka. V prípade, ak by došlo na základe neplatného úkonu zo strany odporkyne k plneniu, vzniklo by na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu. Na okraj súd prvého stupňa poznamenal, že náklady na odťah vznikli obchodnej spoločnosti Car Towing a. s. Súd prvého stupňa mal tak za to, že pokiaľ je absolútne neplatný vyššie uvedený Dodatok č. 3 k zmluve o výkone odťahovej služby a správca cesty, v danom prípade navrhovateľ, sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám vozidlo neodstránil, žiadne náklady, teda nevznikla mu žiadna pohľadávka (nestal sa veriteľom) a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bolo zastavenie zakázané sa nestala voči nemu dlžníkom. Pokiaľ ide o výšku nákladov na jeden odťah preukazovaných navrhovateľom ide o náklady ktoré vzniknú správcovi komunikácie odstránením vozidla podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. a tieto sú pohľadávky vzniknuté z práva verejného a nie sú pohľadávky z práva súkromného. Ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto pohľadávky nevznikajú z občiansko-právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného, nemôže sa tak stať na základe dohody uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného. Uzavieranie dohôd o nich je možné len vo sfére práva verejného. Pokiaľ ide o poverenie starostu zo dňa 20.10.2009, ktorým poveril Mestskú políciu hlavného mesta SR Bratislavy rozhodovaním o odstránení vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 2/2009 Z.z. súd má za to, že starosta poveril mestskú políciu rozhodovaním o odstránení vozidiel bez toho, aby mu zo zákon umožňoval. Z ust. § 1 až § 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore mal zrejmé, že odstrániť vozidlo, ktoré tvorí prekážku cestnej premávky môže aj Policajný zbor, konkrétne dopravná polícia. Z výkladu ust. § 43 ods. 5 z. č. 8/2009 možno preto vyvodiť, že policajtom sa rozumie príslušník Policajného zboru a nie príslušník mestskej polície, napriek tomu, že mestský policajt je verejný činiteľ a ako zamestnanec obce plní úlohy miestnej štátnej správy. S poukazom na vyššie uvedené dospel súr prvého stupňa k záveru, že Dodatok č. 3 k zmluve o výkone odťahovacej služby zo dňa 13.11.2009 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Car Towing, a.s. v jeho častiach čl. 2 , čl. 3 bod 4 a 6 a čl. 4 bod 4 písm. c/ možno považovať za neplatný podľa § 39 Obč. zákonníka. pre rozpor s ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. Podľa názoru súdu uvedené časti tejto zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu nemožno oddeliť od jej zvyšku bez toho, aby zostal zachovaný účel sledovaný zmluvnými stranami, preto neplatnosť uvedených časti tohto právneho úkonu má za následok neplatnosť celého dodatku zmluvy o výkone odťahovacej služby v zmysle ust. § 41 Obč. zákonníka. Z rozsahu činnosti spoločnosti Car Towing, a.s. mal zrejmé, že sa nejednalo len o technickú časť odstraňovania vozidiel, resp., že uvedenou zmluvou, resp. dodatkom č. 3 k zmluve nebola spoločnosť Car Towing, a.s. splnomocnená a osvedčená "len výkonom technickej časti odťahu", ale na jej základe v praxi nepochybne vykonávala zároveň aj originálnu právomoc, zverenú podľa § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. výlučne správcovi cesty, ktorý nedovolene túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt, ako na inú právnickú osobu, ako pre tento účel ním založenú, alebo zriadenú. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mal proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, (§ 151 ods. 1 O. s. p.), súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na prísne formalistický a gramatický výklad ust. § 3d ods. 5, písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a § 43 ods. 4 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky. Výkonom správy v tomto prípade teda treba rozumieť zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tým, že účel zákona naplnila obec, resp. mestská časť a nie súkromná osoba do vlastníckeho práva odporcu ako prevádzkovateľa sa nezasiahlo na základe svojvôle, ale naopak na základe zákonného postupu, navyše zásah bol vykonaný ako následok porušenia zákona a ako následok toho, že konaním, za ktoré nesie zodpovednosť prevádzkovateľ vozidla sa zasiahlo do bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d/ zákona o pozemných komunikáciách, podľa názoru odvolateľa uvádza, že v konkrétnom prípade je to len obec alebo obcou zriadená osoba, ktorá môže rozhodnúť o odstránení vozidla, keďže toto rozhodnutie je „výkonom správy“. Mal tak za to, že výkon správy, odstránenie motorového vozidla odporcu bol zabezpečený navrhovateľom a nie obchodnou spoločnosťou Car Towing a. s., do práv a povinností odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla tak zasiahla v súlade so zákonom mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako správca komunikácie a nie obchodná spoločnosť Car Towing a.s. Zmluvu o výkone odťahovej služby č. 48/2006 uzatvorenú dňa 23.10.2006 tak mal za platný právny úkon s tým, že je v spore daná jeho aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 43 ods. 1 veta druhá zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke odstrániť prekážku cestnej premávky môže správca cesty. Kto je správca cesty, resp. pozemných komunikácií upravuje cestný zákon tak, že správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi pre tento účel založené alebo zriadené. Z uvedeného vyplýva, že iba obec alebo právnická osoba založená alebo zriadená obcou na správu pozemných komunikácií môže odstrániť prekážku v cestnej premávke a vykonať nútený odťah vozidla. Spoločnosť Car Towing, a.s. nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Spoločnosť Car Towing, a.s. je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi a zakladateľmi sú iba fyzické osoby a nakoľko nebola obcou založená alebo zriadená na správu pozemných komunikácií, nemohla vykonať odťah vozidla žalovaného. Odtiahnutie vozidla vykonané spoločnosťou Car Towing, a.s. teda nemožno považovať za odstránenie prekážky v cestnej premávke správcom komunikácie. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, a teda ani pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla žalovaného a následne za tento si vyúčtovať cenu 93,- eur. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu odporcovi nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.