Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/859/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230738 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113230738.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, O.N. B. P., XXX XX T., zast. euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická 1496/6, 158 00 Praha 5, Česká republika, proti odporkyni : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní odporkyne proti výroku o trovách konania rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2014, č.k. 6C/89/2013-31, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2014, č.k. 6C/89/2013-31 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 79,41 eur na náhrada trov odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : V citovanom rozsudku súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.494,- eur od 10.7.2013 do 15.1.2014, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyni ďalej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 237,77- eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal od odporkyne náhradu škody, a to ušlej mzdy za obdobie nezákonného väznenia vo výške 1.494,- eur, spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania. Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil tým, že rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 4.5.1982 sp.zn. T 55/82 bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne. Rozsudkom Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 28.5.1985 sp. zn. 2T/81/85 bol navrhovateľ uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne. Uznesením Vojenského obvodného súdu Prešov zo dňa 6.3.1991 sp.zn. 3Rtv 132/90 boli zrušené výroky o treste. Následne rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 21.3.1991 sp.zn. 1 Rtv 132/90 bol navrhovateľ odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Rozhodnutím Federálneho ministerstva obrany zo dňa 25.5.1992 č.k. RTr 1076/91 bol navrhovateľ čiastočne odškodnený. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.3.2012 sp.zn. 33Nt/1/2012-68 bol zrušený rozsudok z roku 1985 a uznesenie a rozsudok z roku 1991 a všetky nadväzujúce rozhodnutia, trestné stíhanie proti navrhovateľovi bolo zastavené. Navrhovateľ podaním zo dňa 26.11.2012 požiadal odporcu o odškodnenie, odporca na žiadosť navrhovateľa nereagoval. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 6C/89/2013-19 zo dňa 30.1.2014 návrh v časti o zaplatenie istiny 1.494,- eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.494,- eur od 16.1.2014 do zaplatenie zastavil, nakoľko navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť z dôvodu úhrady odporcom. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p a zaviazal neúspešnú odporkyňu na náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý v konaní mal plný úspech. Právny zástupca navrhovateľa si trovy právneho zastúpenia vyúčtoval v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri úkony právnej služby á 71,37 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie žalobného návrhu, späťvzatie návrhu podaním zo dňa 27.01.2014) a režijný paušál 2x á 7,81 eur, 1x á 8,04 eur. Priznanie trov odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý samostatnými žalobami uplatnil na súde jednotlivé nároky navrhovateľa z nezákonného rozhodnutia v zmysle zák. č.119/1990 Z.z., čím podľa názoru súdu nepostupoval v rozpore s ust. § 18 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. To, že právny zástupca navrhovateľa uplatnil jednotlivé nároky navrhovateľa samostatnými návrhmi súd nevyhodnotil ako konanie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý by nepostupoval v súvislosti s právnym zastúpením navrhovateľa s odbornou starostlivosťou, nakoľko jednotlivé nároky sú samostatnými nárokmi upravenými jednotlivo v zák. č. 119/1990 Zb.. V jednotlivých konaniach je vykonávané samostatné dokazovanie, ktoré vyžaduje samostatnú prípravu navrhovateľa ako aj jeho právneho zástupcu. Právny zástupca navrhovateľa je advokát - podľa ust. § 30 písm. a) citovaného zákona euroadvokát, ktorý podľa ust. § 24 ods. 1 poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa ust. § 24 ods. 2 popri nároku na odmenu vznikol nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania podala odporkyňa včas odvolanie, v ktorom uviedla, že navrhovateľ je v tomto súdnom konaní, ako aj v ostatných súdnych konaniach, v ktorých si uplatňuje ďalšie nároky, zastúpený tým istým advokátom, ktorý v jeho mene podal dňa 26.11.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o odškodnenie podľa § 23 zák. č. 119/1990 Zb., pričom všetky nároky uplatnil dvomi žiadosťami. Potvrdila, že je pravdou, že Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosti navrhovateľa neprerokovalo v šesťmesačnej lehote od ich obdržania, avšak rozhodnutím č. 29421/012-1531/16 zo dňa 15.1.2014 navrhovateľa odškodnilo sumou 1.608,60 eur. Odporkyňa zdôraznila, že po tom, čo uplatnený nárok navrhovateľa nebol Ministerstvom spravodlivosti SR vyplatený v zákonnej lehote, navrhovateľ si ten istý nárok na odškodnenie bez akéhokoľvek logického základu uplatnil na súde piatimi samostatnými návrhmi na začatie konania, aj keď čo do právneho základu ide o jeden nárok na odškodnenie podľa § 23 ods. 1 zák. č. 119/1990 Zb.. Vyslovila názor, že jediným vysvetlením takéhoto postupu je rozsah navrhovateľovi priznaných nárokov na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý narastá úmerne narastajúcemu počtu súdnych konaní z toho istého nároku. Takéto konanie má všetky znaky zneužitia práva. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 18 ods. 2 a ods. 5 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Hoci uplatnené nároky neboli navrhovateľovi uhradené v šesťmesačnej lehote v zmysle zákona, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre priznanie trov právneho zastúpenia v požadovanej výške. Podľa názoru odporkyne mali byť všetky nároky uplatňované jedným návrhom, čo právny zástupca pri všetkej odbornej starostlivosti vedieť mal a musel, čím by sa predišlo zbytočným súdnym konaniam, ako aj nákladom právneho zastúpenia. Nie je možné tolerovať ani procesnej strane, ktorá je z hmotnoprávneho hľadiska v práve, zneužívanie subjektívneho procesného práva na ujmu protistrany. Na podporu tohto tvrdenia odporkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2012, č.k. 5Co/598/2012-50, zo dňa 30.11.2012, ako aj na nález Ústavného súdu ČR z 25.7.2012, sp. zn. I. ÚS 988/2012. V zmysle tohto nálezu za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je možné považovať len také náklady, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v časti povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia zmenil tak, že vysloví, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania a súčasne mu neprizná trovy odvolacieho konania, ktoré si odporkyňa neuplatňuje. Na odvolanie odporkyne reagoval navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 15.12.2014. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorých bolo vyslovené stanovisko o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu trov konania v obdobných veciach. Rovnako poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 4.7.2013, sp. zn. IV.ÚS 210/2013-28, ktorým bolo pre neústavnosť zrušené uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.11.2012, č.k. 5Co/589/2012-50, na ktoré sa odvoláva odporkyňa a uviedol, že mal dôvod, pre ktorý si uplatnil jednotlivé položky samostatnými návrhmi. Odporkyňa na jeho žiadosť v zákonnej lehote nereagovala, a keďže navrhovateľovi bolo známe, že každú položku bude odporkyňa posudzovať samostatne, musel individuálne zvážiť, aké dôkazy pre akú položku môže predložiť a v čom a do akej miery môže jeho argumentácia pred súdom obstáť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania potvrdil a priznal navrhovateľovi aj náhradu nákladov odvolacieho konania v sume 79,41 eur. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu pred podaním návrhu na začatie konania listami zo dňa 26.11.2012 a 9.1.2013 uplatnil na Ministerstve spravodlivosti SR nárok na odškodnenie za nezákonné odsúdenia v rokoch 1982 s 1985. Do podania návrhu na začatie konania, t.j. do 12.9.2013 k odškodneniu navrhovateľa nedošlo. Stalo sa tak až dňa 15.1.2014, teda v priebehu súdneho konania, čo v konaní medzi účastníkmi sporné nebolo. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ vzal svoj návrh v časti istiny 1.494,- eur späť a ďalej požadoval priznať z uvedenej sumy úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.7.2013 do 15.1.2014 a náhradu trov konania vo výške 237,77 eur. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30.1.2014, č.k. 6C/89/2013-19 konanie v časti o zaplatenie sumy 1.494,- eur zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí o veci samej. Ako je už vyššie uvedené, rozsudkom súdu prvého stupňa bola odporkyni okrem povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.494,- eur od 10.7.2013 do 15.1.2014, uložená aj povinnosť zaplatiť mu trovy konania vo výške 237,77 eur. Táto suma predstavuje náklady právneho zastúpenie za tri úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania a späťvzatie návrhu zo dňa 27.1.2014) á 71,37 eur a režijný paušál 2x á 7,81 eur a 1 x á 8,04 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Za danej situácie, keď navrhovateľ vzal v časti istiny návrh späť, nemal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale podľa ust. § 146 ods. 2 veta duhá O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené v dôsledku správania odporkyne, ktorá odškodnenie navrhovateľovi priznala až po podaní návrhu na začatie konania. Toto formálne pochybenie súdu prvého stupňa za predpokladu, že odvolacie námietky odporkyne sú neopodstatnené, však nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia o trovách konania, pretože vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia a v obidvoch prípadoch sa priznávajú všetky účelne vynaložené trovy konania. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že právny zástupca navrhovateľa tým, že samostatnými návrhmi uplatnil na súde jednotlivé nároky navrhovateľa v zmysle zák. č. 119/1990 Z.z., nepostupoval v rozpore s ust. § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z, o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tento záver je aj v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v jeho náleze zo dňa 4.7.2013, č.k. IV.ÚS 210/2013-28, hoci Ústavný súd SR posudzoval hospodárnosť (účelnosť) trov za situácie, keď sťažovateľ (navrhovateľ v pozícii dediča) nepodal spoločnú žalobu so svojimi súrodencami ale ju podal samostatne, pričom tento záver je aplikovateľný aj na prejednávanú vec. Ústavný súd SR v uvedenej veci zdôraznil, že „...žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku neukladalo žalobcovi, ktorý mal voči žalovanému tie isté nároky ako jeho súrodenci, aby ich spolu s nimi uplatňoval spoločnou žalobou. Je výlučne vecou slobodného rozhodnutia žalobcu, akým spôsobom sa rozhodne uplatniť si svoje práva“. Podľa názoru odvolacieho súdu aj v danom prípade bolo na vôli navrhovateľa, či si samostatné nároky na odškodnenie za nezákonné odsúdenia uplatnil spoločným alebo viacerými samostatnými návrhmi na začatie konania. Z toho dôvodu odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odporkyne za právne irelevantné, a to aj s ohľadom na to, že podľa zistení odvolacieho súdu bola v tejto prejednávanej veci uplatnená najvyššia pohľadávka navrhovateľa. O ďalších, vo finančnom vyjadrení nízkych uplatnených nárok, bolo doteraz podľa poznatkov súdu právoplatne rozhodnuté len o jednom nároku (tu bola náhrada trov právneho zastúpenia krátená). Preto nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia v predmetnej veci by bolo v rozpore s už uvedenými zásadami zakotvenými v ust. §§ 142 ods. 1 a 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že ide o najvyššiu z uplatnených pohľadávok, nemožno ustáliť, že ide o trovy neúčelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu za 1 úkon právnej pomoci, t.j. za vyjadrenie k odvolaniu vo výške79,41 eur (71,37 eur tarifná odmena a 8,04 eur paušálna náhrada). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.