Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200239 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200239.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: DEVELOPMENT 1, s.r.o., so sídlom Saratovská 3, 841 01 Bratislava, IČO: 35 841 885, právne zastúpený: Mgr. Katarína Bugáňová, advokátka so sídlom Seberíniho 2, 821 03 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: ATS plus, a.s., so sídlom Plynárenská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO 36 801 372, právne zastúpený: InLaw, s.r.o., so sídlom Dobšinského 20, 811 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/2062-/HLO zo dňa 30.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. A/2012/2062-/HLO zo dňa 30.11.2012 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-3738/1805/2012/I/5/VL zo dňa 05.03.2012 zrušuje a podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Mgr. Kataríny Bugáňovej trovy 828,55 Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 11.2.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/2062-/HLO zo dňa 30.11.2012, ktorým žalovaný potvrdil a v nepatrnej časti zmenil odvolaním napadnuté územné rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-3738/1805/2012/Ú/5/VL zo dňa 5.3.2012 o umiestení stavby „Pod záhradami - polyfunkčný komplex Bratislava - Dúbravka", na pozemku parc.č. XXXX/XX, k.ú. M., pre navrhovateľa ATS plus, a.s.. Žalobca vystupoval v rámci územného konania o umiestení stavby ako dotknutý účastník z titulu vlastníctva susedných nehnuteľností - pozemkov parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. M.. Žalobca bol súčasne navrhovateľom v územnom konaní o umiestení stavby „Administratívna budova - Dúbravka" na pozemkoch parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. M.. Dňa 4.6.2008 žalobca podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby pre stavbu „Administratívna budova - Dúbravka". Žalobca zdôraznil, že návrh na vydanie územného rozhodnutia podal vo vzťahu k návrhu na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu polyfunkčného komplexu, podaného spoločnosťou ATS plus, a.s. o viac ako dva mesiace skôr. Stavebný úrad až po takmer 4 mesiacoch od doručenia návrhu listom č. OUK4590/4652/1Vi zo dňa 29.9.2008 vyzval žalobcu na doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia o stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorým sa vzájomne posúdia svetlotechnické parametre medzi oboma stavbami. Dňa 14.9.2009 stavebný úrad rozhodnutím č. OUK-2008-09/6605-5458/Vi zastavil územné konanie o umiestnení stavby polyfunkčného charakteru, voči ktorému podala spoločnosť ATS plus, a.s. odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. A/2009/1968/ HVR zo dňa 5.8.2009, tak , že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Stavebný úrad nariadil ústne pojednávanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie č. SU2009/4590/4652/2/Vi zo dňa 23.10.2009, ktorým bol žalobca a spoločnosť ATS plus, a.s. vyzvaná na predloženie nového doplneného záväzného stanoviska od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Dňa 30.11.2009 žalobca doložil požadované stanovisko, v ktorom Regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe posúdenia oboch investičných zámerov uviedol, že ekvivalentné uhly vzájomného tienenia sú 75,3 a 73,7 stupňa, čo je vysoko nad povolený uhol 30 stupňov. Z toho titulu nie je možné na predmetných pozemkoch umiestňovať stavby v uvedených pôdorysoch a výškových hmotových dimenziách. Stavebný úrad následne zamietol oba návrhy na umiestnenie stavby, nakoľko nevyhoveli hygienickým predpisom. Voči rozhodnutiu o zamietnutí administratívnej stavby podal žalobca odvolanie. V rozhodnutí o odvolaní č. A/2010/1107/LGZ zo dňa 14.5.2010 žalovaný konštatoval pochybenie prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil späť na nové konanie s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán mal rozhodnúť o veci na základe skutočností, že na susedných parcelách prebiehajú súčasne dve konania o umiestnení stavby a bolo potrebné ich posudzovať rovnocenne a vo vzájomnej súvislosti. Stavebný úrad si v rámci vlastného získavania podkladov pre rozhodnutie vo veci vyžiadal vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva pre obe stavby z hľadiska posúdenia preslnenia navrhovaných bytov a denného osvetlenia vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí. Konanie o návrhoch na vydanie územného rozhodnutie pre obe stavby bolo prerušené. Dňa 19.7.2010 Regionálny úrad verejného zdravotníctva uviedol v rozhodnutí č. HŽP/11276/2010, že nie je možné navrhovať stavby v uvedených pôdorysných a výškových dimenziách pokiaľ nedôjde k dohode medzi účastníkmi konania o vzájomnej koordinácii stavieb, nebude možné ich realizovať. V stanovisku č. OLP/6326/2010 zo dňa 8.9.2010 však Regionálny úrad verejného zdravotníctva uviedol, že dovtedy vydané stanoviská sa vzťahovali na samostatné predložené návrhy na už existujúcu situáciu v predmetnom území, a preto by zo strany stavebného úradu malo začať úplne nové konanie a predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva nové návrhy na umiestnenie oboch stavieb súčasne. Na základe tohto stanoviska stavebný úrad dospel k záveru, že predložené návrhy na umiestnenie stavby nevyhovujú kritériám podľa stavebného zákona a podľa vyhlášky č. 532/2002 Zb.. Stavebný úrad vyzval žiadateľov na predloženie nových návrhov, ktoré budú v súlade s týmito právnymi predpismi. Napriek rovnako stanoveným podmienkam stavebný úrad rozhodol v týchto dvoch územných konaniach rozdielne a to tak, že v prípade žalobcu rozhodnutím č. SU/2010/6068/3896/3/Vi zo dňa 17.12.2010 návrh na umiestnenie administratívnej budovy zamietol a v prípade spoločnosti ATS plus, a.s. rozhodnutím č. SU-2010/4549/3095/4/Vi zo dňa 17.12.2010 konanie o umiestnenie polyfunkčnej stavby zastavil. Následne žalovaný rozhodnutím č. A-2011/1379- DLD zo dňa 4.5.2011 napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu vo vzťahu k administratívnej stavbe potvrdil. Vo vzťahu k polyfunkčnej stavbe žalovaný rozhodnutím č. A-2011/1379-DLD zo dňa 4.5.2011 rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Konajúci stavebný úrad ako aj žalovaný v rovnakých veciach rozhodli rôzne, pričom tento rozdielny prístup nebol riadne odôvodnený. Dňa 29.12.2011 žalobca podal nový návrh na vydanie územného rozhodnutia k administratívnej stavbe na základe novej projektovej dokumentácie 8/2011. Stavebný úrad oznámením zo dňa 27.7.2011 začal konanie o umiestnenie polyfunkčnej stavby, ku ktorej mal žalobca ako vlastník susedných nehnuteľností pripomienky. Stavebný úrad listom č. SU-13297/715/2011/VL zo dňa 22.8.2011 vyžiadal od Hlavného mesta SR Bratislavy stanovisko k podaným námietkam. Hlavné mesto SR Bratislava v liste č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa 29.11.2011 uviedlo, že je nesporné, že umiestnenie obidvoch navrhovaných stavieb je vo vzájomnej kolízii z hľadiska požiadaviek na splnenie svetlotechnických podmienok. Dňa 5.3.2012 príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení polyfunkčnej stavby č. SU-3738/1805/2012/U/5/VL, v ktorom súčasne zamietol námietky žalobcu. Konajúci stavebný úrad sa však so závermi uvedenými v stanovisku hl. mesta SR Bratislavy nevysporiadal a požiadavku na koordináciu návrhov odmietol z titulu ničím nepodloženého tvrdenia o nekompletnosti návrhu žalobcu na umiestnenie administratívnej stavby zo dňa 29.12.2011. Proti rozhodnutiu podal žalobca ako vlastník susedných nehnuteľností odvolanie z dôvodu, že umiestnená stavba nespĺňa požiadavky dané platným územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy a súčasne nevyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a STN 730580. Rozpor napadnutého rozhodnutia s platným územným plánom hl. mesta SR Bratislavy z roku 2007 spočíva v nesplnení požiadaviek v ňom určených a to konkrétne nesplnenie požiadavky regulácie s ohľadom na maximálny index podlažných plôch, maximálny index zastavanej plochy a minimálny koeficient zelene. Ďalším dôvodom odvolania bola skutočnosť, že v čase rozhodovania, t.j. 5.3.2012 už bolo na stavebnom úrade dva mesiace vedené obnovené územné konanie o umiestnení administratívnej stavby na susednom pozemku a teda prebiehali dve paralelné konania, a preto bolo povinnosťou stavebného úradu obe konania posudzovať vo vzájomnej súvislosti, ako to vyplýva zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Umiestňovaná stavba je vo vzdialenosti 0,6 m od hranice pozemku, čo je v zjavnom rozpore s § 37 ods. 2 stavebného zákona ako aj v rozpore s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 a nerešpektuje využitie susedného pozemku. Súčasťou odvolania bolo aj predloženie dôkazu Expertízneho posúdenia vypracované v 3/2012, v ktorom sa uvádza, že súbežná výstavba oboch stavieb je v rozpore s kritériami STN 73 0580-1 na dostupnosť denného svetla v navrhovaných vnútorných priestoroch a s dlhodobým pobytom ľudí. Žalobca namietal pochybenie stavebného úradu, ktorý je v rozpore so zákonnými ustanoveniami stavebného zákona, obe paralelne prebiehajúce územné konania v zmysle stavebného zákona neposudzoval vo vzájomnej súvislosti a neprikladal im rovnocenný význam. Odvolanie zo dňa 23.3.2013 doplnil o nové skutočnosti, najmä o tú skutočnosť, že umiestňovaná stavba je v rozpore s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení Zmien a doplnkov 02. Záväzné stanovisko hl. mesta SR Bratislavy k navrhovanej stavbe č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009 ako aj stanovisko hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa 29.11.2011 k námietkam účastníkov konania smerujúcich proti obsahu záväzného stanoviska k investičnej činnosti č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009 bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti Zmien a doplnkov 02 územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy prijatých všeobecným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 17/2011 zo dňa 15.12.2011 a teda ku dňu 1.2.2012 stratili svoju platnosť. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím č. A/1012/2062-/HLO zo dňa 30.11.2012 až po pol roku po podaní odvolania, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zásade potvrdil a len čiastočne zmenil tak, že vzdialenosť navrhovaného stavebného projektu SO 03.3 - sekcia B od hranice s pozemkom par.č. XXXX/XX k.ú. M. z umiestnených 0,6 m zmenil na vzdialenosť 1,00 m a v ostatných častiach ponechal rozhodnutie nezmenené a potvrdil ho. Podľa žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní nezákonne tým, že rozhodol oneskorene. Porušil tým správny poriadok ako aj práva žalobcu. Žalovaný účelovo rozhodol až po polročných bezdôvodných prieťahoch, potom ako vydal rozhodnutie o zamietnutí administratívnej stavby, so zámerom použiť toto, aj keď neprávoplatné zamietnutie návrhu, ako hlavný argument, ktorým odôvodnil odpadnutie dôvodu na koordináciu umiestnenia stavby administratívnej a polyfunkčnej a zamietnutie odvolania žalobcu. Žalovaný nemohol vziať do úvahy ako dôkaz okolnosti rozhodné pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré nastali až po jeho vydaní. V odôvodnení žalovaný zavádzajúco uvádza ako rozhodujúci fakt, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. SU- 11328/1749/2012/VL zo dňa 19.7.2012 územné konania na administratívnu stavbu zastavil, preto bolo za bezpredmetné posudzovanie vplyvu navrhovanej stavby na presvetlenie a preslnenie administratívnej budovy na susednom pozemku. Ďalej žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, boli na tom istom správnom orgáne vedené dve samostatné územné konania na susediacich pozemkoch, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali a boli vzájomne podmienené. O zastavenie druhého územného konania o umiestnení polyfunkčnej stavby bolo právoplatne rozhodnuté až deväť mesiacov po vydaní odvolaním napadnutého územného rozhodnutia. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu posudzovať obidve stavby vo vzájomnej súvislosti s vysporiadaním sa otázky vzájomnej koordinácie oboch prebiehajúcich konaní. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu a bolo nesprávne, že žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím o umiestnení stavby v súlade s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007 a Záväzným stanoviskom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy č. 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009, ktorým bolo potvrdené, že umiestnená stavba spĺňa regulatívy dané pre dotknuté územie. Všeobecným záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 17/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie hl. mesta SR Bratislavy č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hl. mesta SR Bratislavy v znení všeobecného záväzného nariadenia č. 12/2008, nadobudla dňa 1.2.2012 účinnosť záväzná časť Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. Nadobudnutím účinnosti tejto časti, investičný zámer podaný spoločnosťou ATS plus, a.s. nespĺňa regulatívy dané pre dotknuté územie. Indexy podlažných plôch navrhovanej stavby a indexy zastavanej plochy navrhovanej stavby sú značne prekročené a koeficient zelene nie je ani z minimálnej miery splnený. Rozhodnutím žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ako aj procesným postupom, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, boli vážne ohrozené práva žalobcu ako vlastníka susedného pozemku a to predovšetkým jeho právo umiestniť stavbu na susedných pozemkoch parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Je nesporné, že umiestnením stavby na susednom pozemku je determinované využitie susedného pozemku, ktoré musí rešpektovať vydané územné rozhodnutie, ktorým sa v zmysle § 39a stavebného zákona určilo polohové, výškové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc susedných pozemkov a stavieb. Stavebný úrad bol povinný v zmysle § 39a stavebného zákona v územnom rozhodnutí určiť okrem iného aj vecnú a časovú koordináciu jednotlivých stavieb a iných opatrení v území, čo v tomto prípade jednoznačne nevykonal, čím porušil stavebný zákon. Rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko konanie správneho orgánu má vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Správne orgány sa počas celého konania dopustili závažných procesných pochybení spočívajúcich v porušení zásady, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a zásady, v zmysle ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, tak ako im túto povinnosť ukladá Správny poriadok v ustanovení § 31, ktoré upravuje základné pravidlá správneho konania. Správne orgány ústavné práva žalobcu ako vlastníka susedných nehnuteľností tým, že porušil zásadu rovnakého obsahu a ochrany vlastníckeho práva, porušil zásady správneho poriadku tým, že neochraňoval jeho práva a právom chránené záujmy, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania a tým na jeho úkor priznal inému vlastníkovi väčšie práva a poškodil práva a právom chránené záujmy žalobcu. Na základe týchto skutočností sa žalobca domáhal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. II. Dňa 13.3.2013 Krajskému súdu v Bratislave bolo doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že Stavebný úrad MČ Bratislava Dúbravka začal oznámením č. SU-12055-715/2011/VL zo dňa 27.7.2011 konanie o umiestnenie stavby „Pod záhradami - polyfunkčný komplex Bratislava - Dúbravka", žalobca k návrhu podal námietky a následne dňa 29.12.2011 podal návrh na umiestnenie stavby „Administratívna budova - Dúbravka" K obidvom stavbám hl. mesto SR Bratislava podalo stanovisko, v ktorom konštatovalo, že umiestnenie navrhovaných stavieb je vo vzájomnej kolízii z hľadiska požiadaviek na splnenie svetlotechnických podmienok. Príslušný stavebný úrad po preskúmaní návrhu na umiestnenie administratívnej stavby rozhodnutím č. SU-11328/1749/2012/VL zo dňa 19.7.2012 zastavil na túto stavbu územné konanie, nakoľko predložený návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré navrhovateľ ani po výzve na doplnenie podania v určenej lehote nedoložil. Žalobca podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. A-2012/2488-KOL zo dňa 29.11.2012 rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Nakoľko stavebným úradom nebolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, územné konanie pre nedoloženie potrebných dokladov zo strany navrhovateľa bolo zastavené a nebol dôvod prvostupňové rozhodnutie o umiestnení polyfunkčnej stavby č. SU-3738/1805/2012/U/5/VL zo dňa 5.3.2012 so zmenou nepotvrdiť. Stanoviská a posudky odkazujúce na vzájomné zosúladenie obidvoch návrhov na umiestnenie stavieb na susediacich pozemkoch, stratili nepovolením jednej zo stavieb svoje opodstatnenie. Odvolací orgán upravil vzdialenosť umiestňovanej stavby od spoločnej hranice tak, aby bolo možné realizovať stavbu bez zásahu do susedného pozemku. Vydaním rozhodnutia o umiestnení polyfunkčnej stavby nebolo žalobcovi ako vlastníkovi susedných pozemkov znemožnená ďalšia príprava a realizácia stavby v súlade s platnou ÚPD a podmienkami dotknutých orgánov. Názor žalobcu, že na stavebnom úrade v čase vydania rozhodnutia o umiestnení polyfunkčnej stavby paralelne prebiehali dve územné konania a stavebný úrad im neprikladal rovnocenný význam, nepokladá žalovaný za správny. Žiadosť o vydanie územného rozhodnutia spoločnosťou ATS plus, a.s. bola podaná so všetkými prílohami a žiadosť žalobcu bola podaná o 5 mesiacov neskôr, navyše nebola kompletná a napriek výzve stavebného úradu na jej doplnenie a opakovanému predlžovaniu lehoty na doloženie požadovaných dokladov, v lehote doplnená nebola. Z toho titulu bolo konanie zastavené. Rozdielny prístup k dvom žiadostiam o vydanie územného rozhodnutia zapríčinil žalobca svojou nečinnosťou. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. III. Uznesením č.k. 1S 32/2013-76 zo dňa 18.4.2013 bol do konania pribratý účastník správneho konania spoločnosť ATS plus, a.s., so sídlom Plynárenská 2/A, Bratislava. Vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.5.2013 účastník konania uviedol, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu a tvrdenia uvedené v nej sú žalobcom prezentované zavádzajúco. Podľa účastníka konania je potrebné dôsledne rozlišovať medzi dvoma samostatnými územnými konaniami pre jednotlivé stavby. Žalobca podal dňa 4.6.2008 na príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestení administratívnej budovy. Účastník podal návrh na vydanie územného rozhodnutia dňa 14.8.2008 a teda nepopiera skutočnosť, že žalobca podal návrh na vydanie územného rozhodnutia skôr, avšak kategoricky odmieta tvrdenie žalobcu o tom, že nevedel žalobca o investičnom zámere spoločnosti ATS plus, a.s. Žalobca bol informovaný o pripravovanom návrhu na vydanie územného rozhodnutia pre pozemok parc.č. XXXX/XX vo vlastníctve spoločnosti účastníka konania. V roku 2007 prebiehala medzi žalobcom a účastníkom konania komunikácia, v rámci ktorej spoločnosť ATS plus, a.s. opakovane prezentovala záujem na pozemku parc.č.XXXX/XX postaviť polyfunkčnú budovu. Ďalej účastník konania poukazuje na to, že žalobca podal na stavebný úrad tri návrhy na vydanie územného rozhodnutia a to dňa 4.6.2008, dňa 21.6.2011 a dňa 29.12.2011. V čase konania a rozhodovania o podanom návrhu žalobcu zo dňa 4.6.2008 o umiestnenie administratívnej stavby, bol na stavebný úrad podaný ďalší návrh na umiestnenie stavby na susednom pozemku, t.j. návrh účastníka o umiestnenie polyfunkčnej stavby. Nakoľko nový návrh na vydanie územného rozhodnutia predstavoval novú skutkovú okolnosť, bolo potrebné ju v územnom konaní pre umiestnenie administratívnej stavby v záujme dodržania zásady materiálnej pravdy zohľadniť. Obe konania bolo preto treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti, pričom nie je možné uprednostniť konanie, ktoré sa začalo skôr, ak v čase podania neskoršieho návrhu nebolo právoplatne ukončené územným rozhodnutím alebo meritórnym rozhodnutím. Z toho titulu pristúpil stavebný úrad podľa § 32 správneho poriadku k zabezpečovaniu ďalších podkladov pre svoje rozhodnutie v uvedených územných konaniach. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom vyjadrení č. HŽP/11276/2010 zo dňa 19.7.2010 uvádza, že záväzné stanoviská k územným konaniam uvedených stavieb sú platné, nakoľko samostatne posudzované stavby spĺňali predpísané svetlotechnické požiadavky. Následne Úrad verejného zdravotníctva SR vo svojom stanovisku č. OLP/6326/2010 zo dňa 8.9.2010 vydanom na základe žiadosti stavebného úradu o prehodnotenie uviedlo, že obe záväzné stanoviská Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava boli vydané na samostatné predložené návrhy, na už existujúcu situáciu v predmetnom území, pre pôvodné podmienky, teda bez navrhovanej susediacej stavby, neboli napadnuté námietkami žiadneho z účastníkov konania, preto nie je dôvod ich meniť, alebo rušiť, a preto stavebnému úradu odporučil pokračovať v stavebnom konaní len v jednej z navrhnutých stavieb. Stavebný úrad teda dospel k záveru, že oba predložené návrhy nevyhovujú kritériám uvedeným v § 37 ods. 2 stavebného zákona § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a STN 730580. Výzvami vyzval žiadateľov, aby predložené návrhy zosúladili s uvedenými právnymi predpismi. Účastník reagoval na výzvu tak, že jeho návrh vrátane projektovej dokumentácie je plne v súlade s predmetnou normou STN 730580, pričom na druhej strane žalobcov návrh neobsahuje všetky zákonom požadované vyjadrenia, stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov štátnej správy, a preto navrhol stavebnému úradu, aby v zmysle stanoviska Úradu verejného zdravia SR územné konanie voči žalobcovi zastavil a vydal územné rozhodnutie pre účastníka a jeho polyfunkčnú stavbu. Stavebný úrad rozhodnutím č. SU-2010/4549/3095/4/Vi zo dňa 17.12.2010 územné konanie o umiestnení stavby zastavil (rozhodnutím č. A-2011/1379-DLD zo dňa 4.5.2011 odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie) a rozhodnutím č. SU-2010/6068/3896/3/Vi zo dňa 17.12.2010 územné konanie o umiestnení stavby zamietol (rozhodnutím č. A-2011/1196-DLD zo dňa 4.5.2011 napadnuté rozhodnutie odvolací orgán potvrdil). S tvrdením žalobcu, že správne orgány postupovali v rovnakých veciach rozdielne, účastník nesúhlasí a má za to, že ide o nedôvodné tvrdenie zo strany žalobcu, nakoľko nie je možné považovať obe územné konania za rovnaké veci. Správne orgány rozhodovali v dvoch samostatných územných konaniach, na podklade dvoch samostatných a odlišných návrhov o umiestnení stavby, ktoré boli podložené samostatnou projektovou dokumentáciou. Účastník je toho názoru, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí č. SU-2010/6068/3896/3/Vi zo dňa 17.12.2010 a odvolací orgán potvrdil, že v danom prípade bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie návrhu na umiestnenie administratívnej stavby poľa § 37 ods. 4 stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že o návrhu žalobcu bolo meritórne rozhodnuté. V súvislosti so zastavením územného konania o umiestnení polyfunkčnej stavby odvolací orgán postupoval správne, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil na nové prejednanie. Zároveň zavial správny orgán opätovne zistiť a vyhodnotiť všetky skutkové a právne okolnosti potrebné pre riadne posúdenie veci a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vydať nové rozhodnutie vo veci. Dňa 21.6.2011 podal žalobca na stavebný úrad v poradí už druhý návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení administratívnej stavby. Uvedené, v poradí druhé územné konanie stavebný úrad rozhodnutím č. SU-12147/3008/2011/VL zo dňa 28.7.2011 v súlade s § 30 ods. 1 písm. i) a § 46 správneho poriadku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Stavebný úrad po preskúmaní zistil, že návrh žalobcu zo dňa 21.6.2011 je totožný s návrhom zo dňa 4.6.2008, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Stavebný úrad nariadil oznámením zo dňa 27.7.2011 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Dňa 12.8.2011 v rámci ústneho pojednávania vzniesol žalobca námietky ako účastník tohto konania z titulu vlastníctva susediacej nehnuteľnosti. Na základe týchto námietok si stavebný úrad vyžiadal listom č. SU-13297/715/2011/VL zo dňa 22.8.2011 od hl. mesto SR Bratislavy stanovisko k týmto námietkam. Hl. mesto SR Bratislava vo svojom stanovisku č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa 29.11.2011 uviedlo, že k danej veci boli vydané stanoviská, pričom v jednom z nich bolo odporučené, aby sa skoordinovali hmotovo-priestorové riešenie administratívnej a polyfunkčnej budovy. Dňa 29.12.2011 podal žalobca tretí návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení administratívnej stavby, ktorá však neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti a doklady, a preto stavebný úrad rozhodnutím č. SU-1304/1749/2012/VL zo dňa 24.1.2012 vyzval žalobcu ako navrhovateľa na doplnenie návrhu. Je nesporné, že návrh žalobcu bol podaný po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu zo dňa 4.6.2008 a s poukazom na § 37 ods. 2 stavebného zákona tento nový návrh musel byť zo strany žalobcu spracovaný tak, aby rešpektoval prebiehajúce územné konanie na umiestnenie polyfunkčnej stavby na susednom pozemku. Hl. mesto SR Bratislava opätovne vydalo stanovisko č. MAGS ORM 52322/11-345540 zo dňa 13.2.2012, v ktorom uviedlo, že opäť dotknutý orgán žiada vydať stanovisko k umiestneniu administratívnej budovy bez zohľadnenia investičného zámeru na susednom pozemku. Dňa 5.3.2012 vydal stavený úrad rozhdontuie č. SU-3738/1805/2012/ U/5/VL o umiestnení polyfunkčnej stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil rozhodnutím č. A/2012/2062-/HLO zo dňa 30.11.2012. Účastník má ďalej za to, že tvrdenia žalobcu o tom, že stavebný úrad sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, sú účelové a nedôvodné, nakoľko rozhodnutie stavebného úradu bolo dôsledne odôvodnené. Samotný stavebný úrad vo svojom rozhodnutí č. SU-1304/1749/2012/VL zo dňa 24.1.2012 konštatoval značnú nekompletnosť návrhu žalobcu zo dňa 29.12.2011 a vyzval ho na doplnenie značného množstva chýbajúcich podkladov. Stavebný úrad podľa účastníka správne uviedol, že požiadavka koordinácie stavieb na susedných pozemkoch sa stala neopodstatnenou, nakoľko návrh na umiestnenie administratívnej stavby zo dňa 4.6.2008 bol zamietnutý a nový návrh zo dňa 29.12.2011 bol nekompletný a teda nebolo možné stavby vzájomne koordinovať. Ďalej sa stotožňuje účastník konania s Úradom verejného zdravotníctva, podľa ktorého sa má pokračovať len v jednej stavbe, alebo konania o samostatných územných rozhodnutiach zastaviť. Stavebný úrad zamietol požiadavku posudzovania a koordinácie umiestňovanej administratívnej stavby zo dňa 29.12.2011, nakoľko nebolo k tomuto návrhu predložené svetlotechnické posúdenie. Námietka žalobcu o nesúlade umiestňovanej polyfunkčnej stavby s platným územným plánom je bezpredmetná, nakoľko investičný zámer tejto stavby nie je v rozpore s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy na rok 2007. K žalobcovým tvrdeniam o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, účastník uviedol, že rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené a samotnému vydaniu rozhodnutia predchádzalo preskúmanie napadnutého rozhodnutia stavebného úradu. Žalovaný ako odvolací správny orgán dospel k záveru, že skutkový stav bol zo strany prvostupňového stavebného úradu zistený riadne a dostatočne a čiastočnú zmenu rozhodnutia stavebného úradu uskutočnil správny orgán na základe predchádzajúceho súhlasu účastníka a to v prospech žalobcu ako odvolateľa. Podľa účastníka je navrhovaná polyfunkčná stavba v súlade s územným plánom hl. mesta SR Bratislavy na rok 2007 a tento investičný zámer spĺňa regulatívy dané pre dotknuté územie a to na základe záväzného stanoviska hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009. V tejto súvislosti považuje tvrdenia žalobcu o opaku za nesprávne. Zároveň vo svojom vyjadrení účastník konania podotkol, že v územnom konaní ako aj stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorej účelom je stanoviť určité limity územného resp. stavebného konania a zamedziť neustálemu a novému generovaniu nových námietok. S poukazom na zásadu retroaktivity účastník podotýka, že stavebný úrad svojim rozhodnutím umiestnil polyfunkčnú stavbu na základe návrhu zo dňa 14.8.2008, pričom tento návrh obsahoval všetky zákonom vyžadované doklady a stanoviská dotknutých orgánov. Nemôže byť na ujmu účastníka skutočnosť, že stavebný úrad rozhodol meritórne o jej návrhu na umiestnenie stavby až po takmer troch rokoch odo dňa podania návrhu. Zo zásady retroaktivity vyplýva ochrana nadobudnutých práv, ktoré nesmie neskorší lex posterior zrušiť, zhoršiť, iba ak zlepšiť. Nevyhnutnou podmienkou pre opodstatnenosť žaloby je preukázanie skutočnosti, že napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach. Na vady, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu, alebo ktoré žalobca sám zavinil, súd neprihliada. Z katastrálneho portálu má účastník za to, že žalobca ku dňu podania žaloby ani doposiaľ nie je vlastníkom parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/ XX a z toho titulu nemôže byť dotknutý na svojich právach vlastníka susedného pozemku, nakoľko vlastníkom nie je. K namietanému právu na umiestnenie stavby, účastník uvádza, že územné rozhodnutie nezakladá právo uskutočniť stavbu a ani neobmedzuje vlastnícke práva k susedným pozemkom. Právo uskutočniť stavbu je inkorporované výhradne v stavebnom povolení ako meritórnom rozhodnutí, ktoré je výsledkom stavebného konania. Na základe vyššie uvedených skutočností sa pribratý účastník konania domáhal, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/32/2013 - 114 zo dňa 18.7.2013 rozhodnutie žalovaného č. A/2012/2062-/HLO zo dňa 30.11.2012 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SÚ-3738/1805/2012/Ú/5/VL zo dňa 5.3.2012 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,13,- € a to k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Opravným uznesením č.k. 1S/32/2013-137 zo dňa 2.10.2013 Krajský súd v Bratislave rozsudok vo výroku v časti o trovách konania opravil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,12,- € a to na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Ľubomíra Bugáňa vedený v Tatra banke, a.s., č. účtu: 2628073968/1100 do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 137,97,- € a to na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Kataríny Bugáňovej vedený v Tatra banke, a.s., č. účtu: 2610461989/1100 do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň adekvátne opravil a doplnil aj odôvodnenie týkajúce sa trov konania v rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že s ohľadom na ust. § 46 správneho poriadku, je správny orgán povinný rozhodovať podľa zákonov a ostatných právnych predpisov platných a účinných ku dňu vydania rozhodnutia. V prípade, že počas konania dôjde k zmene právneho predpisu, je správny orgán povinný rešpektovať príslušné prechodné ustanovenia a ak ich príslušná zmena či doplnenie právneho predpisu neobsahuje, je pre nich záväzná právna norma platná a účinná v čase rozhodovania bez ohľadu na právny stav, ktorý tu existoval v čase začatia konania. V opačnom prípade by bez zákonného dôvodu konal a rozhodoval podľa už neúčinných právnych noriem, teda v rozpore so zákazom retroaktivity. Záväzným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak takéto územné plány neboli pre dané územie spracované, stavebný zákon určuje v odseku 1 § 37, aby stavebný úrad ako podklad použil územno-plánovacie podklady podľa § 3 stavebného zákona. Ak tieto nie sú k dispozícii, stavebný úrad má použiť existujúce ostatné podklady podľa § 7a. Ak ani tieto nie sú k dispozícii, stavebný úrad obstará iné podklady v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia a to vždy podľa konkrétnych podmienok konania. Za tieto sa považujú najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Súd poukázal, že uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava č. 400/2011 dňa 15.12.2011 bola schválená územno-plánovacia dokumentácia územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 02. Záväzná časť územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 02 bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislava č. 17/2011 z 15.12.2011, ktoré nadobúda účinnosť dňom 1.2.2012. Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 02 ďalej v časti regulácia využitia v stabilizovaných územiach hovorí, že hranica funkčnej plochy je vymedzená podľa legendy v regulačnom výkrese. Pre posúdenie investičného zámeru nachádzajúceho sa len v časti funkčnej plochy platia na ploche, na ktorej má byť realizovaný zámer zástavby, definície a ukazovatele intenzity využitia územia záväzné pre celú funkčnú plochu, to znamená, že koeficienty zastavanosti sa vzťahujú ku každému pozemku zvlášť a nie k celému územiu, ako to bolo do roku 2011. Spoločnosť ATS plus a.s. má vydané územné rozhodnutie podľa neplatného územného plánu, v čase rozhodovania platil už nový územný plán, kde by mal byť zohľadnený koeficient zastavanosti len k pozemku vlastníka a nie k celému územiu. Súd bol názoru, že umiestňovaná stavba je v rozpore s platným územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení Zmien a doplnkov 02. Záväzné stanovisko hl. mesta SR Bratislavy k navrhovanej stavbe č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009, ako aj stanovisko hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa 29.11.2011 k námietkam účastníkov konania smerujúcich proti obsahu záväzného stanoviska k investičnej činnosti č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009 bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti zmien a doplnkov 02 územného plánu hl. mesta SR Bratislavy prijatých všeobecným nariadením hl. mesta SR Bratislavy č. 17/2011 zo dňa 15.12.2011 a teda ku dňu 1.2.2012 stratili svoju platnosť. Preto sa súd nestotožňuje s názorom účastníka konania a žalovaného, že navrhovaná polyfunkčná stavba spoločnosti ATS plus a.s. je v súlade s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007. Na námietku účastníka konania, že žalobca ku dňu podania žaloby ani doposiaľ nie je vlastníkom parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX a z toho titulu nemôže byť dotknutý na svojich právach vlastníka susedného pozemku, nakoľko vlastníkom nie je, súd uviedol, že okruh účastníkov v správnom súdnictve je viazaný na účasť v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, pretože ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že žalobca pred správnymi orgánmi ako aj vo vzťahu k spoločnosti ATS plus a.s. so sídlom Plynárenská 2/A, Bratislava vystupoval ako vlastník susednej nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. M. a bol súčasne navrhovateľom v územnom konaní o umiestnení stavby „Administratívna budova - Dúbravka". Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia a doklady preukazujúce vlastnícke práva k pozemku alebo iné právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. musí stavebník priložiť najneskôr k žiadosti o vydanie stavebného povolenia. V ďalšom štádiu konania určil stavebnému úradu nanovo opätovne posudzovať súlad návrhu na umiestnenie stavby spoločnosti ATS plus a.s. s príslušným územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov 02, pretože nadobudnutím účinnosti tejto časti investičný zámer spoločnosti ATS plus a.s. nespĺňa regulatívy dané pre dotknuté územie. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žalovaný, ako aj účastník konania obchodná spoločnosť ATS plus a.s., pričom odvolacie dôvody sú špecifikované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp/27/2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, „že opomenutie krajského súdu, že sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami účastníka konania, nezodpovedá definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky účastníka konania uvedené v jeho vyjadrení. Súd v správnom súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa nielen s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ale aj námietkami žalovaného a účastníka konania uvedenými v ich vyjadreniach. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s § 157 ods. 2 O.s.p. V posudzovanej veci krajský súd podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa riadne nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami účastníka konania, postupoval nedôsledne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po opätovnom vyporiadaní sa s námietkami účastníka konania znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)." V. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2012/2062-/ HLO zo dňa 30.11.2012, ktorým žalovaný potvrdil a v nepatrnej časti zmenil odvolaním napadnuté územné rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SÚ-3738/1805/2012/Ú/5/ VL zo dňa 5.3.2012 o umiestnení stavby „Pod záhradami - polyfunkčný komplex Bratislava - Dúbravka" na pozemku parc.č. XXXX/XX, k.ú. M., pre navrhovateľa ATS plus, a.s. Súd zároveň skúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia sú v súlade s platnými právnymi predpismi a či rozhodnutia správnych orgánov dostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia riadne odôvodnili, ako aj to, či vydané rozhodnutie bolo v súlade s územným plánom hl. mesta SR Bratislavy. Krajský súd v Bratislave vec opätovne prejednal a konštatoval následný skutkový a právny stav; Dňa 14.8.2008 podal účastník konania návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu polyfunkčného komplexu. Dňom podania návrhu sa začalo konanie o umiestnenie stavby. Dňa 11.9.2008 bol účastník vyzvaný na doplnenie podkladov. Nakoľko však tieto podklady neboli doplnené rozhodnutím č. OUK-2008-09/6605-5458/Vi zo dňa 14.4.2009. Účastník sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a žalovaný v predmetnej veci rozhodnutím č. A/2009/1968/HVR zo dňa 5.8.2009 rozhodol o zrušení prvostupňového správneho rozhodnutia a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie. Z dôvodu, že vo veci prebiehali dve súbežné konania, nariadil správny orgán na deň 14.10.2009 ústne pojednávanie. Žalobca ako aj účastník boli vyzvaní na doplnenie návrhov do 30.11.2009, najmä o doplnenie záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Navrhovateľ umiestňovanej stavby v stanovenom termíne nepredložil požadovaný doklad, preto rozhodnutím č. SU-2009/8740/3970/3/Vi zo dňa 7.12.2009 zamietol návrh na umiestnenie tejto stavby. O odvolaní navrhovateľa rozhodol žalovaný tak, že vec vrátil rozhodnutím č. A/2010/1106/SAM zo dňa 6.4.2010 na nové prejednanie s tým, že stavebný úrad nedostatočne posúdil novú skutkovú okolnosť, ktorou bola plánovaná výstavba na susednom pozemku. Dňa 10.5.2010 oznámil stavebný úrad začatie územného konania a nariadil ústne pojednávania spojené s miestnym zisťovaním dňa 28.5.2010. Žalobca na ústnom pojednávaní vzniesol námietky. Stavebný úrad prerušil konania za účelom získavania vlastných nových podkladov pre rozhodnutie vo veci. Nakoľko vo veci bolo vydaných viacero stanovísk Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, úrad požiadal o nové stanovisko Úrad verejného zdravotníctva, ktoré uviedlo, že vzájomná poloha budov, ktoré sú k sebe otočené hlavnými priečeliami, je zo svetlotechnického hľadiska neprijateľná. Na základe tohto stanoviska vydal stavebný úrad rozhodnutím č. SU-2010/4549/3095/4/Vi zo dňa 17.12.2010 konanie zastavil. Navrhovateľ sa vo veci odvolal a žalovaný rozhodnutím č. A/2011/1379-DLD zo dňa 4.5.2011 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Stavebný úrad nariadil opätovne na deň 12.8.2011 ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním. Žalobca požiadal, aby bolo prehodnotené stanovisko magistrátu č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009 k umiestneniu stavby, nakoľko podľa neho nie je v súlade s platným územným plánom hl. mesta SR Bratislavy. Nakoľko žalobca podal námietky proti záväznému stanovisku, stavebný úrad listom zo dňa 22.8.2011 požiadal dotknutý orgán o zaslanie stanoviska a zároveň konanie prerušil podľa § 140b stavebného zákona. Z nového stanoviska č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa 29.11.2011, z ktorého je zrejmé, že predtým vydané stanoviská sa viazali na samostatné stavby bez toho, aby sa posudzovali vo vzájomnej súvislosti. Preto stavebný úrad musí posúdiť obe predložené dokumentácie vo vzájomných súvislostiach a bez zosúladenia záväzných stanovísk nemôže vo veci rozhodnúť. Dňa 1.3.2012 bolo nové ústne pojednávanie, na ktorom bol účastník oboznámený s tým, že žalobca podal dňa 29.12.2011 nový návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie administratívnej stavby. Žalobca vzniesol námietky, ktoré stavebný úrad v celom rozsahu zamietol. Stavebný úrad pri skúmaní stavby polyfunkčného komplexu vychádzal z platného Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy a opieral sa o záväzné stanovisko hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa 29.11.2012 vydané k investičnému zámeru a zistil, že stavba je súčasťou územia, ktoré je definované ako rozvojové, ktoré bude zastavané stavbou, ktorá je v súlade s funkčným využitím územia. Požiadavka koordinácie stavieb sa podľa stavebného úradu stala neopodstatnenou, nakoľko návrh zo dňa 4.6.2008 na umiestnenie administratívnej budovy bol zamietnutý právoplatným rozhodnutím a nový návrh zo dňa 29.11.2011 bol nekompletný a teda nie je možné ich vzájomne koordinovať. Stavebný úrad prihliadal aj na to, že vlastník pozemkov, na ktorých by mala stáť administratívna budova, tento pozemok riadne neudržiava a tá svojim stavom ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí a vykazuje hygienické a požiarne závady. Stavebný úrad ďalej skúmal stanoviská dotknutých orgánov a dospel k záveru, že nemohol posudzovať návrhy na vydanie územného rozhodnutia vzájomne, nakoľko konanie umiestňovanej stavby na základe návrhu zo dňa 14.8.2008 a konanie žalobcu zo dňa 29.12.2012 neprebehli kontinuálne v rovnakom čase. Námietku žalobcu o nesúlade umiestnenej stavby s platným územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, úrad zamietol, pričom sa oprel o stanovisko č. MAGS ORM 30938/2008-76260 zo dňa 22.1.2009, v ktorom sa uvádza, že zámer nie je v rozpore s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj stanoviskom č. MAGS ORM 53434/11-351972 zo dňa 29.11.2011. Ďalej stavebný úrad zhodnotil, že stavba účastníka konania je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a dospel k záveru, že nie sú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené záujmy účastníkov konania. Na základe uvedených skutočností preto stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. SU-3738/1805/2012/U/5/VL zo dňa 5.3.2012 o umiestnení stavby „Pod záhradami - polyfunkčný komplex Bratislava - Dúbravka" spolu so zapracovaním podmienok vyplývajúcich zo stanovísk dotknutých orgánov. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal vzdialenosti medzi jednotlivými stavbami, ďalej že polyfunkčný komplex nespĺňa požiadavky ÚPN na vlastný pozemok, že projektová dokumentácia je v rozpore s § 37 stavebného zákona, nakoľko nie je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Poukázal na Expertízne posúdenie plánovanej stavby administratívnej budovy vypracovanú v 3/2012 prof. P.. D., S.., kde je uvedené, že plánovaná výstavba polyfunkčného objektu aj administratívnej budovy je v rozpore s kritériami STN 73 0580-1 Zmena 2 na dostupnosť denného svetla v navrhovaných vnútorných priestoroch. Na záver zdôraznil, že obe paralelne prebiehajúce územné konania je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti a prikladať im rovnocenný význam. Stavebný úrad upovedomil ostatných účastníkov konania o podanom odvolaní listom č. SU-5859/1805/2012/VL zo dňa 13.4.2012 a zároveň im umožnil vyjadrenie k obsahu odvolania. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č. A/2012/2062-/HLO zo dňa 30.11.2012, ktorým potvrdil a v nepatrnej časti zmenil odvolaním napadnuté územné rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - M. č. SÚ-3738/1805/2012/Ú/5/VL zo dňa 5.3.2012 o umiestení stavby „Pod záhradami - polyfunkčný komplex Bratislava - Dúbravka" na pozemku parc.č. XXXX/XX, k.ú. M., pre navrhovateľa ATS plus, a.s. uviedol skutkový stav prebiehajúcich konaní. K námietkam žalobcu sa vyjadril tak, že od spoločnej hranice bola stavba odsunutá na 1m. Stavebný úrad posúdil návrh v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z.z. Vzhľadom k tomu, že nie je spracovaný územný plán zóny, podkladom pre vydanie rozhodnutia je platný územný plán hl. mesta SR Bratislavy. Podľa žalovaného hl. mesto SR Bratislava ako orgán územného plánovania potvrdilo súlad návrhu s platným Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, schváleným uznesením MsZ č. 123/2007 zo dňa 31.5.2007 s účinnosťou od 1.9.2007. K požiadavke koordinácie stavieb na susedných pozemkoch je bezpredmetná, nakoľko návrh na umiestnenie stavby zo dňa 4.6.2008 bol zamietnutý a zo dňa 29.12.2011 zastavený. Stavebný úrad v rámci umiestnenia navrhovanej stavby určil podrobné podmienky pre ďalší stupeň projektovej prípravy stavby, vyplývajúc zo stanovísk dotknutých orgánov. Územné rozhodnutie nezakladá právo uskutočniť stavbu a ani neobmedzuje vlastnícke práva. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že odolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu. VI. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 písm. a/ zákona č. 50/1976 Z.z. umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby. Podľa ust. § 34 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia a o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou, ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 - 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky: a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavenej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku, vrátene požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 140b zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení, alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku). Krajský súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v územnom konaní nepostupoval náležite v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci nebol zistený skutočný stav, z ktorých dôvodov jeho právne závery je potrebné považovať za predčasné, preto súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posúdiť, či správny orgán, príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konať v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru Krajského súdu z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, že predpokladom vydania rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle ust. § 39a ods. 1, ods. 2 stavebného zákona je zistenie stavebným úradom v územnom konaní, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 32 a nasl. stavebného zákona. V zmysle § 37 stavebného zákona v územnom konaní stavebný úrad sleduje verejné záujmy a súčasne skúma, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 38, teda sleduje ochranu vlastníckych práv. Je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia predmetnej stavby je územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2007. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 ust. § 37 stavebného zákona, ako aj s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území a posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické protipožiarné podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. Krajský súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán v územnom konaní nepostupovali náležite v intenciách vyššie citovaných právnych noriem. Podľa názoru Krajského súdu z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, že predpokladom vydania rozhodnutia o umiestnení stavby v zmysle ust. § 39a ods. 1, ods. 2 stavebného zákona je zistenie stavebným úradom v územnom konaní, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 32 a nasl. stavebného zákona. V zmysle § 37 stavebného zákona, v územnom konaní stavebný úrad sleduje verejné záujmy a súčasne skúma, či sú splnené zákonné podmienky ust. v § 38, teda sleduje ochranu vlastníckych práv. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v rámci územného konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, bola predložená odborná štúdia vypracovaná v januári 2013 Ing. B.. N. N. označená ako „Regulácia intenzity využitia územia - blok medzi ulicami Pod záhradami a Saratovská". Žalobca ňou predložil reálne hodnoty IPP, IZP a KZ pre investičný zámer „Pod záhradami - polyfunkčný komplex Bratislava - Dúbravka". Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svojim rozhodnutím povolil umiestnenie stavby „Pod záhradami - polyfunkčný komplex Bratislava - Dúbravka" v rozpore s platným územným plánom Bratislava, nakoľko tento investičný zámer prekračuje mieru intenzity využitia územia, pričom podľa uvedených hodnôt je zjavné, že navrhované riešenie polyfunkčného komplexu pri prepočte na vlastné riešené územie nezodpovedá priestorovej regulácii určenej v ÚPN Hlavného mesta SR Bratislavy, t.j. navrhované riešenie predstavuje intenzifikáciu, ktorá je neúmerná pre územie v rámci vonkajšieho mesta a nerešpektuje regulatívy určené ÚPN Hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa názoru súdu je nesporné, že umiestnenie oboch navrhovaných stavieb je vo vzájomnej kolízií, a to najmä z hľadiska požiadaviek na splnenie svetlotechnických podmienok. S touto skutočnosťou sa žalovaný nevysporiadal a rovnako ako s ďalšími dôvodmi odvolania, hlavne so skutočnosťou, že umiestňovaná stavba nespĺňa požiadavky dané platným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy a nevyhovuje všeobecným technickým požiadavkám. Bolo povinnosťou stavebných orgánov posudzovať vplyv umiestňovanej stavby na životné prostredie, nielen ako celok, ale aj vplyv stavby pozdĺž celej jej línii v území do ktorého životného prostredia zasahuje. Povinnosťou stavebných orgánov v územnom konaní o umiestnení stavby podľa názoru súdu je skúmať čo najpriaznivejšie možné riešenie umiestňovanej stavby, a to aj z hľadiska životného prostredia a hlavne v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd dáva súčasne do pozornosti žalobcu právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania." Súd uvádza, že pri rozhodovaní je potrebné upriamiť svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj s pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom všetkých účastníkov konania. K námietke pribratého účastníka konania ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre podanie žaloby v zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p. súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Súd má za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoju aktívnu legitimáciu v súlade s ust. § 250 ods. 2 O.s.p., a to tvrdením a preukázaním skutočnosti, že preskúmavaným rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený, ukrátenie práv bolo podľa názoru súdu v žalobe dostatočne identifikované, pričom žalobca odkázal aj na konkrétne úkony žalovaného a príslušného stavebného úradu v dôsledku ktorých došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu. V dôsledku rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmé, že ním bolo zasiahnuté nielen do procesných, ale aj do majetkových práv žalobcu, keď mu bolo znemožnené na susediacom pozemku realizovať vlastný projekt, na ktorého prípravu vynaložil značné investície. Okruh účastníkov v správnom súdnictve je viazaný na účasť v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca pred správnymi orgánmi vystupoval ako vlastník vedľajšej parcely, t.j. parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. M. a bol súčasne aj navrhovateľom v územnom konaní o umiestnení vedľajšej stavby „Administratívna budova - Dúbravka". Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia, pričom doklady preukazujúce vlastnícke práva k pozemkom podľa ust. § 139 stavebného zákona stavebník musí priložiť najneskôr k žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Podľa názoru súdu, žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodmi odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, najmä so skutočnosťou, že umiestňovaná stavba nespĺňa požiadavky dané platným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2007 a nevyhovuje všeobecným technickým požiadavkám. Žalovaný sa nevyjadril rovnako k námietke žalobcu ohľadom paralelne prebiehajúcich dvoch územných konaní. Podľa názoru súdu žalovaný rovnako nerešpektoval požiadavku koordinácie stavieb na susedných pozemkoch, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. S poukazom na zistené vady preskúmavaných rozhodnutí, ktoré sú v ich nedostatočnom odôvodnení k namietanému nedodržaniu štandardných odstupových vzdialeností stavieb, súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia oboch stupňov je potrebné z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť, a to v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom. Pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť predovšetkým omyl správneho orgánu pri aplikácii práva na úplne legálne a dostatočne zistený skutkový stav, čo v tomto prípade konkrétne znamená, že žalovaný správny orgán nepostupoval pri rozhodovaní v súlade s platným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, vrátane zmien a doplnkov 02, ktorý bol vyhlásený všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislava 17/2011 z 15.12.2011, z ktorého vyplýva, že v časti regulácia využitia stabilizovaných územiach upravuje hranicu funkčnej plochy podľa vymedzenia legendy v regulačnom výkrese. Pre posúdenie investičného zámeru, nachádzajúceho sa len v časti funkčnej plochy platia na ploche, na ktorej má byť zrealizovaný zámer stavby definície a ukazovatele intenzity využitia územia záväzné pre celú funkčnú plochu, čo znamená, že koeficienty zastavanosti sa vzťahujú ku každému pozemku zvlášť a nie k celému územiu. Spoločnosť ATS plus, a.s. má vydané územné rozhodnutie podľa neplatného územného plánu, keďže v čase rozhodovania platil už vyššie uvedený nový územný plán, pričom mal byť zohľadnený koeficient zastavanosti len k pozemku vlastníka a nie k celému územiu. Súd uzatvára, že podľa jeho právneho názoru umiestňovaná stavba je v rozpore s platným územným plánom Hlavného mesta SR za rok 2007 v znení zmien a doplnkov 02. Z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia. Zastupovanie pre Mgr. Ľubomíra Bugáňa 2 úkony právnej pomoci; 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia 130,17 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. 165,57 Eur, 2/ vypracovanie žaloby 130, 17 Eur + režijné výdavky 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. 165,57 Eur. Trovy právneho zastúpenia Mgr. Ľubomíra Bugáňa predstavujú spolu 331,14 Eur. Trovy právneho zastúpenia pri zastúpení Mgr. Katarínou Bugáňovou; 1/ účasť na pojednávaní dňa 18.07.2013 130,17 Eur + režijné výdavky 7,81 Eur + 20 % DPH, spolu 165,57 Eur, 2/ vyjadrenie sa k odvolaniu 130,17 Eur + režijné výdavky 7,81 Eur + 20 % DPH, spolu 165,57 Eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 23.04.2015 130,17 Eur + režijné výdavky 8,39 Eur + 20 % DPH, spolu 166,27 Eur. Trovy právneho zastúpenia pre Mgr. Katarínu Bugáňovú predstavujú 497,41 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 828,55 Eur, ktoré je podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015 súd žalobcovi nepriznal, nakoľko toto pojednávanie bolo zmarené z dôvodov na strane žalobcu, ktorý súdu, ako aj účastníkom na pojednávaní predložil rozsiahle vyjadrenie a z tohto dôvodu muselo byť pojednávanie odročené, čiže v tomto prípade nemožno hovoriť o účelne vynaložených nákladoch. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.