Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/153/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201397 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201397.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: B.. E. D., nar. XX.X.XXXX, A. XX, XXX XX A., právne zastúpený Hudec s.r.o., Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1416/2012-550 zo dňa 27.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.7.2012, v zákonom určenej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1416/2012-550 zo dňa 27.4.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len PPA) č. 500/2525/12506/2011 zo dňa 2.12.2011. Zrušeným rozhodnutím PPA správny orgán neschválil poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa § 2 zákona číslo 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie vlády), vo výške 1735, 37 €. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov krížových kontrol bolo zistené, že žalobca deklarované výmery poľnohospodárskej pôdy neobhospodaroval. Z následnej krížovej kontroly zo dňa 21. 11. 2011 a 24. 11. 2011 vyplynulo, že na sporných plochách KD E. U. D. číslo v XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X nebola zistená deklarovaná plodina a nenašli sa ani zvyšky deklarovanej plodiny, na KD V. číslo XXXX/X, XXXX/X a E. U. D. č. XXXX/X a XXXX/X, boli viditeľné znaky deklarovanej plodiny, avšak kontrolná skupina dospela k záveru, že časti deklarovaných plôch neobhospodaroval žiadateľ, pretože riadkovanie plodiny je krížom cez smerovanie pozemku žalobcu. Následná kontrola bola vykonaná až po ukončení vegetačného obdobia, zrejme v dôsledku nespokojnosti spoločnosti RUPOS s.r.o., ktorý pozemky žalobcu deklaroval ako svoje. Výsledkom kontroly vykonanej vo vegetačnom období v dňoch 19. 7. 2011 a 21. až 22. 7. 2011 bolo zistené, že nárok na podporu žalobcovi náleží, keďže predmetné plochy riadne obrobil. Žalovaný podľa názoru žalobcu, dospel k chybnému záveru, že deklarované výmery vôbec neobhospodaroval a nepovažoval udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a enviromentálnom stave, bez pestovania príslušnej plodiny a následného zberu za obhospodárenie žiadateľom. Odvolaniu žalobcu nevyhovel. Žalobca poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o podpore, článok 1 písm. c), článok 2 písm. a), článok 2 písm. c) Nariadenia Rady (ES) číslo 73/2009. Správne orgány odmietli nárok žalobcu na jednotnú platbu na plochu z dôvodu, že pôdu neobhospodaroval. Žalobca tvrdil, že na pôjde vykonával poľnohospodársku činnosť a táto bola riadne obhospodarovaná. Žalobca ďalej uviedol, že na niektorých z deklarovaných plôch mu bolo znemožnené zasiať , avšak deklarované pozemky mal k dispozícii, keďže za ne na rok 2010 obdržal podporu v podobe jednotnej platby na plochu. Znemožnenie zasiatia spočívalo v konaní spoločnosti RUPOS s.r.o., ktorá bez právneho titulu svojvoľne zaslala na niektorých zo žalobcových plôch svoju plodinu. Následkom bolo podanie trestného oznámenia na uvedený subjekt. Žalobca poukázal na článok 35 a článok 31 Nariadenia Rady (ES) číslo 73/2009. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán okolnosť, že nemohol obsiať a zožať niektoré z deklarovaných úloh z dôvodu krádeže pozemku, nezohľadnili. Z uvedeného dôvodu považoval konanie správnych orgánov za nezákonné, v rozpore s ustanovením § 3, § 46 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13.9.2012 uviedol, že PPA prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 2. 12. 2011 neschválila žalobcovu žiadosť zo dňa 13. 5. 2011 o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa § 2 zákona o podpore a súčasne vylúčila žalobcu z poskytovania podpory vo výške 1735, 37 €. V odôvodnení predmetného rozhodnutia bolo uvedené, že žalobcovu žiadosť porovnala so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a grafickými prílohami na základe predložených listinných podkladov. Po kontrolách vykonaných na mieste zistila naddeklaráciu, čo malo za následok neposkytnutie podpory. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Následne správny orgán požiadal príslušný odbor o stanovisko k vykonaným kontrolám na mieste, či nebola splnená podmienka k uplatneniu postupu podľa § 16b a nasl. zákona číslo 543/2007 Z.z. v účinnom znení. Podľa doručeného stanoviska, nebola v danom prípade splnená podmienka k uplatneniu postupu podľa predmetného ustanovenia. Správny orgán dospel k záveru, že podpora nebola poskytnutá z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul, bez zistenia úmyslu, v zmysle v článku 58 Nariadenia Komisie (ES) číslo 1122/2009 z dôvodu, že v prípade žalobcu tvorila naddeklarácia na jednotnú platbu rozdiel o 617, 13 %. Správny orgán prihliadal aj na článok 57 nariadenia ako i článok 5b Nariadenia Komisie (ES) číslo 885/2006. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že u žalobcu bola vykonaná kontrola na mieste v dňoch 19. až 22. 7. 2011. Kontroly potvrdili, že žalobca porušil ustanovenie čl. 2 písm. c) Nariadenia Rady (ES) číslo 73/2009 tým, že na 9 z 18 deklarovaných parciel pestoval inú plodinu akú v žiadosti deklaroval. Žalovaný tiež zistil, že dňa 9. 9. 2011 prebehla v súvislosti so žiadosťou žalobcu prvá krížová kontrola, ktorou bola zistená nadvýmera na štvorci V. diel XXXX/X, XXXX/X a na štvorci E. U. D. diely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X. O uvedenej nezrovnalosti bol žalobca informovaný listom zo dňa 19. 9. 2011. Žalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu trval na pôvodnej výmere, ktorú uviedol v žiadosti. Dňa 21. 11. 2011 a 24. 11. 2011 boli u žalobcu vykonané ďalšie kontroly na mieste z dôvodu rozporu pri krížových kontrolách. Ďalšou krížovou kontrolou bola stanovená výmera na sporných parcelách v rozsahu 0,00 ha, čo malo za následok porušenie podmienky obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a vylúčeniu žalobcu z poskytnutia jednotnej platby na plochu. K výsledkom doplneného konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 13. 4. 2012, v ktorom vyjadril nesúhlas s výsledkami doplneného konania. Žalobca tvrdil, že deklarovanú výmeru obhospodaroval a k uvedenému listu priložil dôkazy, a to čestné prehlásenie, že obhospodaruje svoje vlastné pozemky, zmluvu o vykonaní prác a služieb, ktorá už tvorila súčasť spisu. Námietky považoval žalovaný za neopodstatnené, ktorými neboli predložené nové dôkazy odôvodňujúce zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný pri zisťovaní vychádzal aj z knihy honov, ktorá v agrotechnických opatreniach ( sejba a kultivačné opatrenia) zo dňa 6. 5. 2011 na sporných parcelách uvádza, že obhospodarovanie žalobcom je nemožné, obsiate RUPOS, s.r.o.. Pri skúmaní okolnosti, či žalobca riadne obhospodaroval spornú plochu zistil, že plodinu - kukuricu ani nezasadil o čom svedčí kniha honov. Žalobca si žiadosť podal z dôvodu, že zasial na sporných parcelách kukuricu. Z vykonaných zistení teda vyplynulo, že predmetná plodina na uvedených parcelách zasiata nebola. Žalovaný poukázal na článok 75 ods. 2 Nariadenia Komisie (ES) číslo 1122/2009, ktorý sa vzťahuje na prípady vyššej moci a mimoriadnych okolností podľa článku 31 Nariadenia číslo 73/2009. Žalobca okolnosť, a to nemožnosť obsiať a zožať niektoré z deklarovaných plôch z dôvodu krádeže pozemku iným subjektom v určenej lehote neoznámil príslušnému orgánu a nepredložil o tejto skutočnosti žiaden dôkaz. Z uvedeného dôvodu nemohol žalovaný zohľadniť nemožnosť obsiať a zožať deklarovanú plodinu ako mimoriadnu okolnosť. V danom prípade sa nejednalo o prípad vyššej moci ani mimoriadnu okolnosť v znení čl. 35 a 31 Nariadenia Rady (ES) 73/2009. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16. 5.2014 zastavil konanie vo veci z dôvodu, že žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby, pretože táto bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty odo dňa obdržania konečného správneho rozhodnutia vo veci. Predmetné uznesenie po podaní odvolania žalobcom, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 1. 4. 2015. Uviedol, že postupom prvostupňového súdu došlo k porušeniu práv žalobcu, keďže súd neskúmal splnenie zákonných predpokladov na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. V danom prípade pri doručovaní napadnutého rozhodnutia došlo k pochybeniu v postupe doručovateľa, a preto podľa názoru odvolacieho súdu, dvojmesačná lehota začala plynúť až odo dňa prevzatia uloženej zásielky žalobcom na pošte, dňa 18. 5. 2012 a žaloba bola podaná včas. Na základe uvedených právnych záverov odvolacieho súdu, Krajský súd Bratislave pokračoval v konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 244 a nasl. O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe ( §249 ods. 2 O.s.p. ), ako aj konanie ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 250g ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( § 247 ods. 1 O.s.p. ). Z obsahu predloženého administratívneho spisu a preskúmaním prvostupňového správneho spisu súd zistil, že dňa 13.5.2011 predložil žalobca správnemu orgánu jednotnú žiadosť na rok 2011 o jednotnú platbu na plochu na užívanú výmeru 12,98 ha, doplnkovú platbu na plochu na užívanú výmeru 12,98. K žiadosti priložil zoznam užívaných poľnohospodárskych pozemkov so špecifikáciou katastrálneho územia, čísla parcely, celkovej výmery a užívanej výmery pozemku, charakteru pozemku s uvedením názvu pestovanej plodiny spolu s grafickou prílohou ako i ďalšie doklady. Žalobca na oznámenie o zistených chybách administratívnej kontroly žiadosti žalobcu reagoval v podaní zo dňa 24.9.2011, v ktorom potvrdil deklarované výmery a uviedol, že parcely sú v jeho vlastníctve a po úpadku PD Ružindol, neuzavrel so žiadnym subjektom nájomnú zmluvu. Správca konkurznej podstaty PD Ružindol prenajal majetok a pôdu úpadcu spoločnosti Rupos, s.r.o. Na základe krížovej kontroly bola dňa 19. 9. 2011 vyhotovená špecifikácia nezrovnalostí, na základe ktorej boli krátené výmery uvedené v žiadosti žalobcu týkajúce sa dielov: V. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, E. U. D. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X z dôvodu, že nebolo možné určiť užívanú výmeru, pričom na uvedených plochách došlo už k predchádzajúcemu kráteniu a podporu žiadali na uvedené plochy aj užívatelia: RUPOS s.r.o. a AGROFARM -R., F.. Bolo zistené, že žiadaná výmera 12, 98 ha pre skupinu SAPS nesúhlasí so súčtom zisteným po kontrolách v rozlohe 1,81 ha, žiadaná výmera 12,98 ha pre skupinu doplnková platba na plochu nesúhlasí so súčtom zisteným po kontrolách vo výmere 1, 81 ha. Listom zo dňa 24. 9. 2011 sa žalobca vyjadril k oznámeniu o nezrovnalostiach v ktorom uviedol, že pozemky uvedené v predmetnom oznámení sú vo vlastníctve žalobcu od obdobia úpadku PPD Ružindol a od tohto obdobia nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu na žiaden pozemok. V prípade pozemkov v spoluvlastníctve, nedal žalobca súhlas, aby boli prenajaté tretej osobe. Z uvedeného dôvodu žiadna iná osoba nemôže pozemky vo vlastníctve žalobcu zahrnúť do svojej žiadosti o dotácie. Z podania PPA zo dňa 6. 10. 2011 vyplýva, že žalobca v rámci kontroly namieste nepreukázal vlastné obhospodarovanie deklarovaných plôch. Sám žalobca uviedol, že mu obhospodarovanie sporných pozemkov nebolo umožnené - " bol predbehnutý“. Kontrola zároveň zistila odlišné plodiny na kontrolovaných a žalobcom deklarovaných plochách ako bolo uvedené v jednotnej žiadosti na rok 2011. Príslušný vnútorný odbor správneho orgánu v podaní zo dňa 21. 10. 2011 prejavil na predmetný interný list stanovisko, že žalobca splnil všetky požiadavky na priznanie priamych podpôr, pretože v právnych predpisoch nie je vyslovene uvedené, aby bol žiadateľ priamo obhospodarovateľom deklarovaných plôch. Okolnosť, že žalobca neobhospodaroval v roku 2011 deklarované výmery, potvrdzuje aj podanie spoločnosti RUPOS s.r.o., Ružindol zo dňa 21. 7. 2011, v ktorom uviedla, že výmery cca 13 ha obhospodaruje táto spoločnosť, pričom žalobca si uplatňuje nárok na jednotnú platbu na plochu len na základe listov vlastníctva. Na uvedenú výmeru odmietol so spoločnosťou uzatvoriť nájomnú zmluvu o užívaní pôdy. Jeho nárok na jednotnú platbu na plochu na rok 2011 a na výmeru cca 13 ha je preto neoprávnený. Kontrolou namieste zo dňa 19. 7. 2011 bolo zistené, že na parcele V.W. XXXX/ X K., R. bola zistená ozimná pšenica (stredisko), pričom v žiadosti bolo deklarované pestovanie kukurice, na parcele E. U. D. XXXX/X bola zistená slnečnica, pričom v žiadosti bola deklarovaná kukurica. Pri parcele XXXX/X bola nameraná nižšia hodnota oproti deklarovanej, pretože žiadateľ si nesprávne zahrnul do deklarovanej výmery aj susediacu parcelu, pričom kontrolná skupina zistila na ornej pôde jačmeň, pričom žiadateľ deklaroval kukuricu. Na parcele XXXX bola nameraná nižšia hodnota oproti deklarovanej, pretože žiadateľ si zahrnul do deklarovanej výmery aj vedľajšiu parcelu, pričom bol zistený jačmeň jarný a žalobca si deklaroval kukuricu. Na parcele XXXX/X K. bola nameraná nižšia hodnota oproti deklarovanej, pričom bola zistená ozimná pšenica a žalobca deklaroval pestovanie kukurice. Na parcele XXXX/X R. bola nameraná hodnota na úrovni deklarovanej, pričom bola zistená ozimná pšenica (strnisko), pričom žiadateľ deklaroval kukuricu. Na parcelách XXXX/X, XXXX/X neboli zistené porušenia GAEC. Žalobca v rámci kontroly namiesto uviedol, že na časti deklarovaných pozemkov vykonával určité agrotechnické operácie (parcely V. XXXX L. K., R., XXXX/X R.,V.) a na zvyšných deklarovaných pozemkoch nevykonával žiadané agrotechnické operácie, pretože v tom čase už bola na nich zasiata iná plodina firmou RUPOS. Z uvedeného dôvodu podal na predmetnú spoločnosť trestné oznámenie za neoprávnené užívanie cudzej veci. Žiadateľ si v roku kontroly na neoprávnené užívanie ním deklarovaných plôch inou spoločnosťou nenahlásil vyššiu moc, výnimočné okolnosti, do desiatich pracovných dní odo dňa, kedy situácia nastala, na príslušné pracovisko PPA. Predchádzajúce zistenia správneho orgánu potvrdzuje aj ďalší protokol o administratívnej kontrole č. 2 zo dňa 6. 12. 2011, v ktorom sa konštatuje, že žiadaná výmera 12,98 ha pre skupinu doplnková platba na plochu nesúhlasí so súčtom zisteným po kontrolách vo výmere 1,81 ha a takéto isté zistenie vyplýva aj pre skupinu SAPS. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca v priebehu správneho konania využíval svoje procesné práva, bol oboznamovaný so všetkými zisteniami správneho orgánu. Dňa 2. 12. 2011 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán neschválil žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu podľa § 2 k zákona o poskytovaní podpory vo výške 1.735,37 €. Táto čiastkach sa odpočíta z podpory, na ktoré má farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia, zároveň mu nebola poskytnutá doplnková platba na plochu. Postup pri výpočte výšky podpory, výška naddeklarácie bola špecifikovaná v prílohe, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Následne žalovaný rozhodol o odvolaní napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré sú obsahom zhodné s vyjadrením k žalobe, popísaným vyššie. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 3 ods. 1 až 4 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1 až 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády, toto nariadenie vlády upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktorými sú: a) jednotná platba na plochu, b) platba na dojnicu, c) osobitná platba na cukor, d) osobitná platba na ovocie a zeleninu. Žiadosť o priamu platbu (ďalej len "žiadosť") môže podať Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len "platobná agentúra") osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky (ďalej len "žiadateľ"). Podľa § 2 ods. 1 a 2 nariadenia vlády, jednotnú platbu na plochu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda a) bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003, b) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, d) je pri pestovaní konopy osiata oprávnenými odrodami konopy siatej, e) je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vedená v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Podľa ust. § 8 ods. 1, písm. a) a b) nariadenia vlády, žiadosť podáva žiadateľ formou jednotnej žiadosti, ktorej prílohou sú: a) grafická príloha pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov, b) zoznam poľnohospodárskych pozemkov a spôsob ich využitia. Podľa ust. § 9, suma priamej platby podľa § 2, 3 a 6 sa upraví podľa osobitného predpisu, ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi údajmi, ktoré žiadateľ uviedol v žiadosti a skutočným stavom. Podľa ust. § 10 ods. 1 nariadenia vlády, žiadateľ o priamu platbu je povinný na požiadanie platobnej agentúry riadne preukázať vlastnícky vzťah, nájomný vzťah alebo užívateľský vzťah k pôde. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 114/2009 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe, toto nariadenie vlády upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných priamych platieb v rastlinnej výrobe (ďalej len "platba"), ktorými sú: a) doplnková platba na plochu (ďalej len "doplnková platba"), b) platba na chmeľ. Žiadosť o platbu (ďalej len "žiadosť") môže podať Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len "agentúra") osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky (ďalej len "žiadateľ"). Podľa ust. § 2 cit, nariadenia, doplnkovú platbu možno poskytnúť na výmeru obhospodarovanej ornej pôdy, vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc vedenú v evidencii pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov. Doplnkovú platbu možno poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda podľa odseku 1 a) bola obhospodarovaná k 30. júnu 2003, b) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely pôdnych blokov príslušného druhu pozemku s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2, 3, 7 a 8 cit. nariadenia, žiadateľ podáva žiadosť spolu s jednotnou žiadosťou vrátane jej príloh podľa osobitného predpisu. Kontrola žiadostí sa vykonáva prostredníctvom integrovaného administratívneho a kontrolného systému. Suma platieb určená podľa osobitného predpisu sa oznamuje vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi skutočnou výmerou poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodaruje žiadateľ, a výmerou, ktorú žiadateľ uviedol v žiadosti, platba sa určí na základe zisteného stavu a upraví sa takto: a) pri rozdiele najmenej o 3% alebo 2 ha a najviac 20% platba sa zníži o dvojnásobok zisteného percenta rozdielu, b) pri rozdiele o viac ako 20% platba sa neposkytne. Žiadateľ je povinný na požiadanie agentúry riadne preukázať vlastnícky alebo nájomný vzťah k pôde. Podľa čl. 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009 (ES), "poľnohospodárska činnosť" je produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenitby a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako sa ustanovuje v článku 6; Podľa čl. 4 nariadenia č. 73/2009 (ES), poľnohospodár, ktorý dostáva priame platby, musí splniť povinné požiadavky na hospodárenie uvedené v prílohe II a požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu uvedené v článku 6. Povinnosti uvedené v prvom pododseku sa uplatňujú len vtedy, ak sa týkajú poľnohospodárskych činností poľnohospodára alebo poľnohospodárskej oblasti v rámci podniku. Podľa čl. 19 predmetného nariadenia, každý rok poľnohospodár predloží žiadosť o priame platby. Podľa čl. 23 predmetného nariadenia, ak sa kedykoľvek v danom kalendárnom roku (ďalej len "príslušný kalendárny rok") nedodržia povinné požiadavky na hospodárenie alebo požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu a za toto nedodržanie je svojim konaním alebo opomenutím priamo zodpovedný poľnohospodár, ktorý podal žiadosť o podporu v príslušnom kalendárnom roku, celková suma priamych platieb, ktoré sa po uplatnení článkov 7, 10 a 11 tomuto poľnohospodárovi poskytli alebo sa mu majú poskytnúť, sa zníži alebo vylúči v súlade s podrobnými pravidlami ustanovenými v článku 24. Podľa čl. 31 predmetného nariadenia, na účely tohto nariadenia uzná príslušný orgán za zásah vyššej moci alebo mimoriadne okolnosti prípady ako napr.: a) úmrtie poľnohospodára; b) dlhodobá pracovná neschopnosť poľnohospodára; c) vážna prírodná katastrofa, ktorá vážne postihla poľnohospodársku pôdu podniku; d) zničenie budov podniku vyhradených pre hospodárske zvieratá v dôsledku nehody; e) epizootické ochorenie, ktoré postihlo všetky hospodárske zvieratá poľnohospodára alebo časť z nich. Podľa bodu14 nariadenia č. 1122/2009, v jednotnej žiadosti by poľnohospodár nemal deklarovať len plochu, ktorú využíva na poľnohospodárske účely, ale aj svoje platobné nároky a všetky informácie vyžadované na určenie oprávnenosti na pomoc by sa mali vyžadovať spolu s jednotnou žiadosťou. Vhodné je však umožniť členským štátom, aby ustanovili výnimku z určitých povinností, ak platobné nároky, ktoré majú byť v danom roku pridelené, ešte nie sú určené s konečnou platnosťou. Podľa čl. 1, nariadenia č. 1122/2009 „poľnohospodárska parcela“ je súvislá plocha pôdy, ktorú deklaroval jeden poľnohospodár a na ktorej sa pestuje najviac jedna skupina plodín. Ak sa však na základe tohto nariadenia v rámci skupiny plodín vyžaduje osobitné vyhlásenie o využití plochy, toto osobitné využitie v prípade potreby ďalej vymedzuje poľnohospodársku parcelu. Členské štáty môžu ustanoviť doplňujúce kritériá ďalšieho stanovovania poľnohospodárskej parcely; Podľa čl. 58 nariadenia č. 1122/2009, ak plocha v súvislosti so skupinou plodín deklarovaná na účely akýchkoľvek schém pomoci na plochu okrem schém pomoci napestovanie škrobových zemiakov a osiva, ako sa ustanovuje v oddieloch 2 a 5 kapitole 1 hlave IV nariadenia (ES) č. 73/2009, presahuje plochu určenú v súlade s článkom 57 tohto nariadenia, pomoc sa vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobok zisteného rozdielu, ak je tento rozdiel väčší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nie väčší ako 20 % určenej plochy. Ak je rozdiel väčší ako 20 % určenej plochy, žiadna pomoc na plochu sa v prípade príslušnej skupiny plodín neposkytuje. Ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 57 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s článkom 5b nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006. Ak sa táto suma nemôže v plnej výške započítať v súlade s uvedeným článkom počas troch kalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, neuhradený zostatok zanikne. Podľa čl. 75 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1122/2009, ak poľnohospodár nebol schopný splniť svoje povinnosti v dôsledku vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, ako sa uvádza v článku 31 nariadenia (ES) č. 73/2009, udrží si právo na poskytnutie pomoci na plochu alebo zvieratá, na ktoré bolo možné poskytnúť pomoc v čase, keď sa vyskytol prípad vyššej moci alebo mimoriadnych okolností. Okrem toho, ak sa nesúlad v dôsledku takejto vyššej moci alebo mimoriadnych okolností týka krížového plnenia, príslušné zníženie sa neuplatní. Prípady vyššej moci a mimoriadnych okolností v zmysle článku 31 nariadenia (ES) č. 73/2009 sa spolu s relevantným dôkazom k spokojnosti príslušného orgánu písomne oznámia tomuto orgánu do desiatich pracovných dní odo dňa, keď je poľnohospodár v situácii tak urobiť. Z účelu právnej úpravy vyplývajúceho z uvedených predpisov vyplýva, že podpora v poľnohospodárstve je poskytovaná tým právnym subjektom - poľnohospodárom, ktorí okrem splnenia registrácie aj reálne obhospodarujú pôdu, ktorej výmeru uvádzajú vo svojej žiadosti o podporu. V súlade s ust. § 2 ods. 2 nariadenia vlády, žiadatelia musia uviesť výmeru pôdy vo svojej žiadosti o podporu, pričom platba sa poskytuje na zistenú výmeru žiadateľom obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. Zmyslom príslušnej právnej úpravy je finančná podpora reálne hospodáriacim poľnohospodárom. Žalobca v konaní pred správnym orgánom preukázal, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkov na ktoré si uplatnil podporu. Nepodarilo sa mu však žiadnym spôsobom preukázať, že na deklarovaných výmerách aj vykonáva v relevantnom čase poľnohospodársku činnosť. Kontrolou na mieste bolo preukázané a vyplýva to aj z tvrdení žalobcu, že reálne obhospodaruje len zlomok výmery na ktorú žiadal o podporu, väčšinu pôdy bez právneho titulu obhospodarovala spoločnosť RUPOS s.r.o. Správnemu orgánu bola predložená dohoda o vykonaní prác, avšak z tejto nevyplynulo, aké práce sa na deklarovaných pozemkoch v roku 2011 vykonávali žalobcom. O tom, že sám žalobca nemal vedomosť o tom, aká plodina sa na konkrétnej parcele pestuje, svedčí aj zistenie správneho orgánu v protokole o kontrole na mieste, kde druh zistenej plodiny nezodpovedal označeniu plodiny v žiadosti žalobcu o podporu. Toto zistenie žalobcom nebolo popreté ani žiadnym dôkazom vyvrátené. Podľa názoru súdu, nie je podstatný dôvod, pre ktorý žalobca nemôže na predmetnej pôde vykonávať poľnohospodársku činnosť, podstatným pre poskytnutie podpory je reálne pestovanie deklarovanej plodiny žiadateľom na zistenej výmere pôdy na základe legálneho oprávnenia, čo žalobca v konaní nepreukázal. Zo zmyslu právnej úpravy teda vyplýva, že podpora vo forme jednotných platieb na plochu a doplnkovej platby na plochu sú viazané na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti na konkrétnej deklarovanej ploche žiadateľom. Je v rozpore s účelom zákona, aby podporu obdržali subjekty, ktoré poľnohospodársku činnosť vôbec nevykonávajú, príp. by boli len vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy. Účelom poskytovania dotácií je podpora hospodáriacich poľnohospodárov, t.j. subjektov, ktorí túto činnosť reálne na deklarovanej ploche vykonávajú. Vyššie citované ustanovenie § 2 ods. 1 nariadenia vlády stanovuje podmienky, pre priznanie jednotnej platby, pričom pre jej priznanie musia byť súčasne splnené všetky podmienky. V danom prípade bol zistený rozdiel medzi deklarovanou plochou 12,98 ha a kontrolami zistenou žalobcom obhospodarovanou výmerou, 1,8 ha a naddeklarácia predstavovala viac ako 50%. Žalovaný preto postupoval správne, keď bol žalobca vylúčený z poskytnutia podpory podľa čl. 58 ods. 3 nariadenia (ES). V správnom súdnictve súd preskúmava napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu určenom žalobou, pričom predmetom súdneho prieskumu je dôvodnosť tvrdení žalobcu o zásahu do jeho subjektívnych práv. Súd preto môže skúmať len okolnosť, či rozhodnutím, resp. postupom správnych orgánov došlo k porušeniu zákona vo vzťahu k subjektívnym právam žalobcu. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní preto nemôže byť porušenie zákona vo vzťahu žalobcu a iného subjektu. Súd preto nemôže posudzovať správnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v konaniach začatých na základe žiadosti ďalších subjektov, odlišných od žalobcu o poskytnutie jednotnej platby. V danom prípade bolo podkladom pre rozhodnutie, zistenie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, že žalobca reálne neobhospodaruje pôdu v deklarovanom rozsahu. Žalobca bol písomne informovaný o zistených nezrovnalostiach, mohol sa k zisteniam, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie vyjadriť, na čo bol upozornený, bol prítomný pri kontrole na mieste a k zisteniam sa písomne vyjadril. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mal teda žalobca možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania, predložiť doklady, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť zistenia správneho orgánu. Žalobca v konaní nepreukázal, že spornú výmeru obhospodaruje, a preto podľa názoru súdu žalovaný konal v súlade so zákonom, keď odvolaniu žalobcu nevyhovel. Súd v danom prípade nezistil v konaní správnych orgánov takú vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný na náhradu trov nemá zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.