Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/140/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010038 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9013010038.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: GALIMEX, s.r.o., so sídlom Súčianska 49, Martin, IČO: 31 559 093 právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Repáň, so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-B-2764-003/2012 zo dňa 10.01.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 25.03.2013 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-B-2764-003/2012 zo dňa 10.01.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. p.: LIC-57-67/2006 zo dňa 05.11.2012, ktorým bola podľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti žalobcovi uložená pokuta 300,- eur za porušenie ustanovenia § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti, ktoré je správnym deliktom na úseku súkromnej bezpečnosti podľa § 91 ods. 1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti. Žalobca v žalobe uviedol, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline mu uložilo pokutu z dôvodu, že ako prevádzkovateľ v zmysle § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti nesplnil povinnosť uschovávať písomnosti týkajúce sa svojich zamestnancov preukazujúce ich bezúhonnosť a spoľahlivosť od vzniku pracovno-právneho vzťahu počas jeho trvania alebo preradenia na inú prácu a aj po dobu najmenej 5 rokov od skončenia pracovno-právneho vzťahu. Správny orgán posúdil ako nedostatok tú skutočnosť, že žalobca neuschovával odpis registra trestov a čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť u W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom W., Z., zamestnaný od 12.07.2010 a V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W., zamestnaný od 04.07.1995, ktorých žalobca poveril výkonom technickej služby, čím mal žalobca porušiť § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti a dopustiť sa správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti podľa § 91 ods. 1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti. O odvolaní žalobcu voči vyššie uvedenému rozhodnutiu rozhodoval žalovaný. Podľa názoru žalobcu v znení zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti žalobcom vykonávaná činnosť nepodlieha uvedenému zákonu a preto sa nemohol dopustiť porušenia § 47 zákona o súkromnej bezpečnostnej službe, ktorý bol vymedzený v uvedených napadnutých rozhodnutiach, v znení ktorého mu bola uložená pokuta. Takto uloženú pokutu žalobca vyhodnotil ako nezákonnú, nemajúcu oporu v platnom znení zákona a taktiež došlo k nezákonnému postupu, v znení ktorého došlo k začatiu správneho konania, nakoľko činnosť žalobcu nepodlieha zákonu č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti. S poukazom na znenie § 8 písm. g) zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti uviedol, že zákonodarca by také zákonné vymedzenie ohľadne dopravného prostriedku nepoužil, ak by za chránený objekt považoval aj dopravný prostriedok. Žalobca konštatoval nesprávnosť použitej právnej normy žalovaným, keď za chránený objekt považoval aj dopravný prostriedok. V žiadnom prípade nemôže súhlasiť s tým zdôvodnením správneho orgánu v rozhodnutí, že potvrdením jeho stanoviska „že chránený objekt je motorové vozidlo“ je, že žalobca viedol záznam - evidenciu zmlúv o súkromnej bezpečnosti. Ďalej žalobca poukázal na otázku odôvodnenosti výšky pokuty pre prípad, že súd posúdi neopodstatnenosť prvého dôvodu na podanie žaloby, kedy uložením tak vysokej pokuty za tak minimálne porušenie predpisu, je poškodením práv žalobcu. Pokuta má byť impulzom na zmenu k dodržaniu zákona a nie prostriedkom pre likvidáciu podnikateľa. Pokuta má mať dôsledky hlavne individuálnej prevencie a jej výška by nemala byť paušalizovaná v 100 - ách eur na jednotlivé priestupky, ale by mala byť vyhodnocovaná každá samostatne a jednotlivo ku každému jednému priestupku. Poukázal na to, že nikdy za takýto priestupok pokutu nedostal. Pokiaľ by mala byť vyhodnotená osoba priestupcu, tak sa jedná o osobu, ktorá si plní povinnosti na danom úseku, aj samotné porušenie § 47 zákona je dôkazom toho, že činnosť i keď bez odpisu registra trestov a čestného vyhlásenia bola prevádzkovaná nezávadnými osobami, čo je základný predpoklad zákona. Žalobca uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že v minulosti mu boli uložené 2 sankcie, ale tieto mu boli uložené za niekoľkodňové omeškanie s predložením dokladov a to bez výzvy správneho orgánu. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ- B-2764-003/2012 zo dňa 10.01.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vo vyjadrení zo dňa 14.08.2013, v ktorom uviedol, že sa plne pridržiava svojich argumentov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia, nakoľko svoje rozhodnutie považuje za správne a vydané v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti. Žalovaný poukázal na zákon o súkromnej bezpečnosti, v ktorom podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sa súkromná bezpečnosť prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby. S poukazom na § 8 písm. h) zákona o súkromnej bezpečnosti sa poplachovým systémom rozumie sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich predmet pevne zabudovaný na chránenom objekte alebo chránenom mieste, alebo chránenom objekte, ktorý po neoprávnenom zásahu do chráneného objektu alebo chráneného miesta alebo konaním osoby v chránenom objekte alebo na chránenom mieste, v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vyvolá svetelný, zvukový alebo iný signál. Je zrejmé, že objektom sa rozumie vec, predmet, samostatná stavba a podobne. Žalobca si mylne vysvetľuje, že za objekt sa považuje len stavba a nič iné. Ak je teda vozidlo ako objekt chránené autoalarmom, je považované za chránený objekt. Účelom autoalarmu je chrániť vozidlo sústavou elektrických, elektronických, mechanických alebo iných súčiastok, tvoriacich predmet pevne zabudovaný v chránenom objekte (vo vozidle), ktorý po neoprávnenom zásahu vyvolá svetelný, zvukový alebo iný signál. Na základe uvedeného išlo pri montáži autoalarmu do vozidla o vykonávanie technickej služby a žalobca bol povinný plniť ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti, teda aj ust. § 47 uvedeného zákona a uschovávať v sídle spoločnosti písomnosti týkajúce sa svojich zamestnancov preukazujúce ich bezúhonnosť a spoľahlivosť. Ohľadne argumentácie žalobcu, že prijatá norma a jej nejednoznačnosť výkladu spôsobuje, že sa mylne domnieval, že je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z právneho predpisu a následne sú mu ukladané pokuty, ktoré ho poškodzujú na jeho právach uviedol, že zákon o súkromnej bezpečnosti bol riadne schválený v Národnej rade Slovenskej republiky. Je logicky zrejmé, čo sa rozumie objektom, kedy je takýto objekt chránený a ako treba plniť príslušné zákonné ustanovenia. Poukázal na to, že svojím postupom vo veci nesleduje poškodenie žalobcových práv, ale plnenie si povinností ustanovených v zákone o súkromnej bezpečnosti. Žalovaný ohľadne uloženej pokuty uviedol, že v uvedenej situácii s ohľadom na majetkové pomery zamestnávanie cca 100 ľudí mal zato, že pokuta vo výške 300,- eur nemá vo vzťahu k žalobcovi likvidačný charakter a jej uloženie na dolnej hranici spĺňa podmienky represívnej funkcie, individuálnej prevencie, generálnej prevencie a výchovnej funkcie. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v plnom rozsahu zamietol. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a títo vyjadrili svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Súd z administratívneho spisu zistil, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline rozhodnutím č.p. : LIC-57-67/2006 zo dňa 05.11.2012 rozhodlo o uložení pokuty žalobcovi vo výške 300,- eur ako prevádzkovateľovi technickej služby za porušenie povinností ustanovených v § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a podľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti. Žalobca svojich zamestnancov W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., B.I. XXXX/X, zamestnaný od 12.07.2010 a V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., zamestnaný od 04.07.1995 poveril výkonom technickej služby. Žalobca od 07.11.2006 (dátum právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie na prevádzkovanie technickej služby) neuschováva odpis registra trestov a čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť osoby V. Z. a od 12.07.2010 (dátum nástupu do zamestnania) neuschováva odpis registra trestov a čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť osoby W. Q.. Žalobca tým porušil § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti a dopustil sa správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti podľa § 91 ods. 1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti. V odôvodnení správny orgán uviedol, že je toho názoru, že žalobca ako prevádzkovateľ jednoznačne vykonáva technickú službu týkajúcu sa poplachových systémov, kde za chránený objekt možno považovať motorové vozidlo. Pri ukladaní sankcie vychádzal z povahy protiprávneho konania, charakteru, rozsahu jeho následkov a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Správny orgán pri ukladaní pokuty bral do úvahy, že zo strany žalobcu nejde o prvé porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti, nakoľko prevádzkovateľovi boli uložené sankcie na základe rozhodnutia zo dňa 07.05.1999 a rozhodnutia zo dňa 13.07.2011. Žalovaný na základe odvolania žalobcu vydal rozhodnutie č.p.: PPZ-B-2764-003/2012 zo dňa 10.01.2013, ktorý podľa § 94 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č.p. : LIC-57-67/2006 zo dňa 05.11.2012. V odôvodnení uviedol, že montáž poplachových systémov do vozidiel je prevádzkovaním technickej služby v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti, a preto žalobca je povinný plniť všetky podmienky ustanovené pre prevádzkovanie takejto služby zákonom o súkromnej bezpečnosti, teda je povinný aj u osôb, ktoré sú u neho poverované takouto činnosťou, preverovať ich bezúhonnosť a spoľahlivosť a potrebné písomnosti k týmto osobám uschovávať v sídle prevádzkovateľa. Ďalej uviedol, že sankcia bola uložená pri dolnej hranici možnej sadzby, pričom do úvahy sa bral nielen stupeň spoločenskej nebezpečnosti, ale tiež skutočnosť, že účastník konania už bol v minulosti opakovane postihnutý za porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti. IV. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), technická služba je projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí. Podľa § 8 písm. g) zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie zabezpečovacím systémom sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich pevne zabudovanú prekážku zabraňujúcu vstupu osoby alebo zvieraťa do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo výstupu z nich, alebo vjazdu dopravného prostriedku do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo výjazdu z nich, ktoré nemožno prekonať bez odborných znalostí alebo použitia sily. Podľa § 8 písm. h) zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie poplachovým systémom sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich predmet pevne zabudovaný na chránenom objekte alebo na chránenom mieste, alebo v chránenom objekte, ktorý po neoprávnenom zásahu na chránenom objekte alebo na chránenom mieste alebo po neoprávnenom zásahu do chráneného objektu alebo do chráneného miesta, alebo konaním osoby v chránenom objekte alebo na chránenom mieste v súlade so zákonom a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vyvolá svetelný, zvukový alebo iný signál. Podľa § 47 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, prevádzkovateľ je povinný v sídle právnickej osoby alebo v mieste činnosti fyzickej osoby uschovávať písomnosti týkajúce sa svojich zamestnancov preukazujúce ich bezúhonnosť a spoľahlivosť, prípadne aj zdravotnú spôsobilosť a vzdelanie, ak sa vyžadujú, od vzniku pracovnoprávneho vzťahu, počas jeho trvania alebo preradenia na inú prácu a aj po dobu najmenej piatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Po uplynutí piatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu písomnosti skartuje, ak o ich vrátenie nepožiadal ten, kto ich predložil. Podľa § 13 ods.3, veta prvá zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov 10) nie starším ako tri mesiace a čestným vyhlásením, že osobe správny orgán neuložil zákaz činnosti podľa odseku 2. Podľa § 14 ods.2 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, okrem dokladov podľa § 13 ods. 3 sa spoľahlivosť preukazuje aj čestným vyhlásením o tom, že osoba nebola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou zo spáchania niektorého z priestupkov uvedených v odseku 1 písm. b) a že nie je u nej iná prekážka ustanovená v odseku 1 písm. a), c) až f), pre ktorú by nespĺňala podmienku spoľahlivosti. Podľa § 91 ods.1 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý a) bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou službou, pre iné osoby, b) bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je bezpečnostnou službou, ako vlastnú ochranu alebo bez licencie vykonáva činnosť, ktorá je technickou službou, c) poveruje výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva osoby, ktoré nespĺňajú podmienky bezúhonnosti alebo spoľahlivosti, d) nesplní povinnosť ustanovenú v § 56 ods. 3, v § 56 ods. 5 prvej vete alebo v § 56 ods. 7, e) nesplní inú povinnosť, ako je uvedená v písmenách a) až d), ustanovenú týmto zákonom alebo nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím ministerstva alebo krajského riaditeľstva vydaným na základe tohto zákona. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu od 3 319 eur do 66 387 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) pokutu od 1 659 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) pokutu od 331 eur do 33 193 eur, za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) pokutu od 331 eur do 16 596 eur a za správny delikt podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 3 319 eur; zákaz činnosti do piatich rokov možno uložiť za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) a b) a do troch rokov za správny delikt podľa odseku 1 písm. d). Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ- B-2764-003/2012 zo dňa 10.01.2013, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č.p. : LIC-57-67/2006 zo dňa 05.11.2012, ktorým rozhodlo o uložení pokuty žalobcovi vo výške 300,- eur ako prevádzkovateľovi technickej služby za porušenie povinností ustanovených v § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a podľa § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti, keď ako prevádzkovateľ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., B. I. XXXX/X, zamestnaný od 12.07.2010 a V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. L. zamestnaný od 04.07.1995, poveril výkonom technickej služby a neuschováva odpis registra trestov a čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť uvedených zamestnancov. V zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti je prevádzkovateľ povinný v sídle právnickej osoby alebo v mieste činnosti fyzickej osoby uschovávať písomnosti týkajúce sa svojich zamestnancov preukazujúce ich bezúhonnosť a spoľahlivosť, prípadne aj zdravotnú spôsobilosť a vzdelanie, ak sa vyžadujú, od vzniku pracovnoprávneho vzťahu, počas jeho trvania alebo preradenia na inú prácu a aj po dobu najmenej piatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu s tým, že po uplynutí piatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu písomnosti skartuje, ak o ich vrátenie nepožiadal ten, kto ich predložil. Citovaný zákon stanovuje akým spôsobom sa bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnancov preukazuje a to odpisom z registra trestov a čestným vyhlásením preukazujúcim ich bezúhonnosť a spoľahlivosť. V konaní bolo nesporné, že vyššie uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil ako aj to, že žalobca bol v čase výkonu kontroly držiteľom platnej licencie na prevádzkovanie technickej služby. Žalobca v konaní namietal, že ním vykonávaná činnosť v znení zákona č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti nepodlieha citovanému zákonu, a preto sa nemohol dopustiť porušenia § 47 zákona o súkromnej bezpečnostnej službe. Súd sa preto v konaní zaoberal tým, či činnosť vykonávanú žalobcom je možné hodnotiť ako vykonávanie technickej činnosti s poukazom na znenie zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Technickou službou je projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí (§ 7 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z.). Pojem objekt nie je v zákone č. 473/2005 Z. z. definovaný a preto je potrebné vychádzať z predmetu úpravy zákona o bezpečnostnej službe uvedenej v § 1 ods. 2, zo znenia ktorého vyplýva, že súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby. Z uvedeného je potom nesporné, že účelom technickej služby je ochrana majetku, pod ktorým treba rozumieť veci hmotné i nehmotné, ku ktorým má fyzická alebo právnická osoba vlastnícke právo, alebo ich má pridelené do správy. Majetok tvoria objekty statické a objekty mobilné, a teda aj motorové vozidlo. V zmysle citovaného zákona poplachový systém predstavuje sústava elektrických, elektronických, mechanických alebo iných súčiastok tvoriacich predmet pevne zabudovaný na chránenom objekte alebo na chránenom mieste, alebo v chránenom objekte, ktorý po neoprávnenom zásahu na chránenom objekte alebo na chránenom mieste alebo po neoprávnenom zásahu do chráneného objektu alebo do chráneného miesta vyvolá svetelný, zvukový alebo iný signál. Do zákonného vymedzenia poplachového systému svojou podstatou patria aj autoalarmy a preto možno konštatovať, že montáž autoalarmov je technickou službou v zmysle § 7 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti. V zákone o súkromnej bezpečnosti sa na túto činnosť vyžaduje odborná spôsobilosť s tým, že technickú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby. Prevádzkovateľ môže na výkon technickej služby využívať len tých zamestnancov, ktorí sú spoľahliví a bezúhonní v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že montáž poplachových systémov do vozidiel je prevádzkovaním technickej služby v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti a preto žalobca bol povinný plniť všetky podmienky stanovené zákonom o súkromnej bezpečnosti. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca neuschovával doklady preukazujúce bezúhonnosť a spôsobilosť vyššie menovaných zamestnancov, ktorých poveril výkonom technickej služby, došlo k porušeniu zákonnej povinnosti žalobcu. Žalobca ďalej v konaní namietal nedôvodnosť uloženia tak vysokej pokuty za tak minimálne porušenie predpisu. Súd v prípade správneho trestania sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Z podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány výšku uvedenej pokuty riadne odôvodnili a primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom v odôvodnení uviedli, že vychádzali z povahy protiprávneho konania, charakteru, rozsahu jeho následkov a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Ďalej k výške uloženej pokuty uviedli, že vzali do úvahy skutočnosť, že zo strany žalobcu nejde o prvé porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti, nakoľko žalobcovi boli uložené sankcie na základe rozhodnutia zo dňa 07.05.1999 a rozhodnutia zo dňa 13.07.2011, pričom výška pokuty bola uložená v dolnej hranici sadzby, keď jej maximálna výška stanovená zákonom predstavuje 3 319 eur. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom súd konštatoval, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona č.473/2005 Z.z. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, je riadne odôvodnené a nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.