Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/225/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206354 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313206354.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, 032 42 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zast.: JUDr. Ivan Heger, advokát, Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 00 044, proti žalovanému FIN.M.O.S., a.s., Pekná cesta 19, 831 05 Bratislava, IČO: 35 925 094, zast.: JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/ a, Bratislava, IČO: 36 065 285, o zaplatenie 2.593,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/37/2013-44 zo dňa 13.6.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.. 22Cb/37/2013-44 zo dňa 13.6.2013 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 130,87 eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Andreja Danka, advokáta, vedený v T. D., O..I.., č.u. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.593,50 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, za užívanie nebytových priestorov patriacich do majetku žalobcu bez právneho dôvodu, za umiestnenie počítačových zariadení so softwarom na prevádzkovanie rozhlasu v prevádzkových priestorov Mestského úradu Liptovský Mikuláš, J. X., J. N., J. A., J. D., J. D., J. V., A. V.. Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vzniknuté právnym zastúpením na účet právneho zástupcu žalovaného v sume 392,62 eur. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané uzavretie dvoch zmlúv medzi žalovaným a žalobcom, ktoré však nezakladajú právny titul pre uplatnenie bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že podľa prvej zmluvy, na ktorú sa odvoláva žalobca, zmluvy o najme VO-437RZ zo dňa 8.6.2010 žalovaný prenechal do užívania ozvučenie verejného osvetlenia - rozhlasu, súčasťou ktorého bolo riadiace zariadenie - počítačový softvér a prenájom bol za symbolickú cenu 1 Euro. Žalobca ako nájomca by mal teoretický platiť nájomné za prenájom hnuteľnej veci a nie naopak. Ani výpoveď tejto zmluvy o nájme hnuteľných vecí z 02.09.2011 s 3-mesačnou výpovednou lehotou ku dňu 31.12.2011, nezakladá pre žalobcu nárok na uplatnenie nájomného za priestory, v ktorých sa zariadenie nachádza a to za dobu od 01.01.2012 do 30.10.2012, pretože po skončení nájmu prenajatej hnuteľnej veci vzniká povinnosť nájomcovi vrátiť prenajatú vec prenajímateľovi, ale nie nárok na zaplatenie nájomného, ktorého výšku žalobca špecifikoval podľa prehľadu o výške úhrady za podnájom rozhlasu s príslušenstvom 7 podnájomcom + 1 MÚ LM v celkovej sume 3.112,19 Eur, ktorý podnájom by mali platiť podnájomcovia nájomcovi, ale žiadne bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného týmto nevzniklo. Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný poukázal na zmluvný vzťah na základe druhej zmluvy a to zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.07.2007, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal na zabezpečenie investície pre žalobcu, ktorá sa týka verejného osvetlenia a dodávky energie a podľa Dodatku č. 2 k tejto zmluve zo dňa 14.09.2009 bolo vybudovanie verejného osvetlenia realizované z úverových zdrojov a mesto sa zaväzuje poskytnúť tento majetok (verejné osvetlenie) do nájomného užívania za podmienok stanovených osobitnou zmluvou. Žiadna osobitná zmluva nebola uzavretá. Súd prvého stupňa zdôraznil, že Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 31.08.2009 č. 89/2009 schválilo rozšírenie projektu investície žalovaného do siete VO na území mesta Liptovský Mikuláš o ozvučenie verejného osvetlenia a došlo aj k navŕšeniu doterajšej investície. Žalovaný odovzdal do užívania žalobcovi nielen verejné osvetlenie, ale aj ozvučenie verejného osvetlenia mestský rozhlas mesta Liptovský Mikuláš a jeho prímestským častiam, na základe odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov z 18.12.2009 a zápisu o uvedení do prevádzky z 21.12.2009 ako aj zápisom z kontrolného dňa z 28.01.2010 a 08.02.2010 a na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí zariadenia ozvučenia sústavy verejného osvetlenia z 26.06.2010 a Zmluvou o nájme VO-437RZ z 08.06.2010 žalovaný ponechal do užívania žalobcovi ozvučenie verejného osvetlenia - mestský rozhlas za symbolickú cenu nájmu 1 Euro a bolo vecou žalobcu, kde si umiestni rozhlas a zariadenie softwaru ako počítačové riadiace pulty pre prevádzkovanie rozhlasu. Pokiaľ dal žalobca výpoveď tejto nájomnej zmluvy zo dňa 02.09.2011 s 3 mesačnou výpovednou lehotou k 31.12.2011, teoreticky by tým vznikla pre žalobcu povinnosť vrátiť žalovanému prenajaté zariadenia, ale nevznikla by tým pre žalovaného povinnosť uhradiť nájomné za priestory, do ktorých si žalobca sám umiestnil zariadenia na prevádzku rozhlasu pre 7 podnájomcov /+ 1 MÚ LM/, keď užívateľom rozhlasu a riadiaceho príslušenstva k rozhlasu bol žalobca a žalovaný uvedené zariadenia nikdy neužíval a nemal ani prístup do priestorov, do ktorých si žalobca zariadenia umiestnil. Pokiaľ predmetné zariadenia rozhlasu a riadiaceho príslušenstva žalovaný prenajal žalobcovi do užívania za symbolickú cenu 1 Euro, bolo by v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Ob.Z., aby si za priestory, do ktorých si zariadenia umiestnil uplatňoval nájomné vo výške 2.593,50 Eur ktoré vyčíslil podľa plochy výmer podnájmu od 7 podnájomcov (+1 MÚ LM). Súd uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania nebol preukázaný žiaden skutkový ani právny základ žaloby pre uplatňovanie nájomného za nebytové priestory vo výške 2.593,50 Eur u žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia a na strane žalovaného nebolo preukázané, že by vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 OZ. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. a zaviazal žalobcu k ich zaplateniu žalovanému. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď rozhodol, že žalobcovi nepatrí náhrada za užívanie priestorov vo vlastníctve žalobcu žalovaným a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zdôraznil, že žalovaný užíva priestory žalobcu tým, že v nich umiestnil sústavu ozvučenia siete verejného osvetlenia, a to bez osobitnej nájomnej zmluvy. Sústava ozvučenia siete verejného osvetlenia pozostáva zo zariadení rozhlasu umiestnených na stĺpoch verejného osvetlenia a počítačových zariadení so softvérom na prevádzkovanie rozhlasu umiestnených v priestoroch jednotlivých mestských úradov, ktoré sú špecifikované v žalobe. Uviedol tiež, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO - 345 dňa 30.7.2007, vrátane jej dodatkov č. 1-12. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného uskutočniť pre žalobcu na vlastné náklady rekonštrukciu siete verejného osvetlenia. Žalobca sa zaviazal splatiť realizáciu predmetnej investície žalovanému tým, že každý rok nakupuje balík akcií v spoločnosti žalovaného, čím sa žalobca postupne stáva jeho akcionárom. Zdôraznil tiež, že majetok ktorý vznikol rekonštrukciou siete VO je podľa článku V. bod 5 predmetnej zmluvy majetkom žalovaného, ktorý môže byť neskôr prevedený do vlastníctva žalobcu. Uviedol tiež, že dňa 14.9.2009 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu dodatku č. 2 k predmetnej zmluve, ktorou sa rozšíril rozsah investície o rekonštrukcie ozvučenia siete verejného osvetlenia a to za zachovania rovnakých zmluvných podmienok ako pri rekonštrukcii siete verejného osvetlenia. Poukázal na ust. § 451 ods. 2 Obchod. zákonníka ako aj na ust. § 456 Obchod. zák. a zdôraznil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že mu bolo plnené v podobe peňažnej sumy, ktorá je súhrnom všetkých nákladov, ktoré je žalobca nútený na údržbu priestorov, v ktorých je umiestnený majetok žalovaného vynaložiť, bez právneho dôvodu. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu, podľa ktorej právnym titulom užívania priestorov žalobcu je zmluva o zriadení verejného osvetlenia. Táto zmluva je podkladom pre realizáciu samotnej rekonštrukcie ozvučenia siete verejného osvetlenia, nie je však právnym titulom na užívanie priestorov vo vlastníctve žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na čl. V. bod 6 zmluvy, v ktorej sa hovorí, že v prípade pokiaľ verejné osvetlenie ( a teda v zmysle dodatku č. 2 rovnaké platí pre ozvučenie siete VO) realizované FIN.M.O.S. a.s., na základe tejto zmluvy bude napojené na už exitujúce verejné osvetlenie patriace do majetku Mesta, alebo táto rekonštrukcia bude akýmkoľvek spôsobom majetok Mesta používať, Mesto sa zaväzuje poskytnúť tento majetok FIN.M.O.S. a.s. do nájomného užívania. Samotný žaloba a žalovaný teda pri dojednaní zmluvy o zriadení verejného osvetlenia počítali s prípadom, že ak bude žalovaný užívať majetok žalobcu, tento mu bude prenechaný na užívanie do nájmu osobitnou zmluvou. V tomto prípade však k uzavretiu osobitnej nájomnej zmluvy nedošlo, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Zdôraznil, že zariadenia ako príslušenstvo k mestskému rozhlasu sú umiestnené v priestoroch žalobcu, čo vzhľadom na potrebu jeho ovládania možno považovať za logické usporiadanie vecí, a nie za špecifickú požiadavku zo strany žalobcu, ktorú žalovaný len plnil. I napriek uvedeným skutočnostiam však žalobca v čase, keď mestský rozhlas užíval mal so žalovaným ako prenajímateľom uzavretú osobitnú nájomnú zmluvu č. VO-437RZ zo dňa 8.6.2010, podľa ktorej uhrádzal žalovanému nájomné, nakoľko mestský rozhlas nie je majetkom žalobcu. Od momentu, kedy došlo k vypovedaniu predmetnej nájomnej zmluvy VO -437RZ zo dňa 8.6.2010, žalovaný rozhlas neužíva nakoľko rešpektuje, že vlastnícky patrí žalovanému. Okrem uvedeného, žalobca investíciu zo strany žalovaného postupne spláca prostredníctvom jednotlivých splátok za akcie žalovaného. Žalobca ďalej namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď odmietol vykonanie dôkazu - výsluchu relevantnej osoby zo strany žalobcu, ktorá by vedela súdu priblížiť rokovania a dohody ohľadom rekonštrukcie mestského rozhlasu. Zdôraznil, že mu nebolo odovzdané dielo, ktoré žalobca následne umiestnil kam považoval za vhodné, ako to zdôvodňuje súd v odôvodnení rozsudku. Žalobca prevzal dielo vrátane jeho umiestnenia žalovaným, nakoľko technicky to ani nie je možné riešiť iným spôsobom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že zhodne so závermi súdu prvého stupňa naďalej zotrváva na názore, že v posudzovanom prípade nejde o užívanie priestorov žalovaným bez právneho dôvodu. Právnym titulom, na základe ktorého boli zariadenia rozhlasu v priestoroch žalobu umiestnené, je Zmluva o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.7.2007 v znení dodatkov, ako aj schválenie investície do ozvučenia siete verejného osvetlenia (mestský rozhlas) uznesením mestského zastupiteľstva žalobcu č. 89/2009 zo dňa 31.8.2009. Zariadenia rozhlasu boli do určených priestorov umiestnené ako súčasť investície realizovanej na základe vyššie uvedenej zmluvy a na základe schválenia mestským zastupiteľstvom, preto sa bez ohľadu na vypovedanie Zmluvy o nájme VO-437 RZ zo dňa 8.6.2010 nachádzajú v týchto priestoroch oprávnene. Z tohto hľadiska nie je pritom podstatná skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca v odvolaní, že zariadenia rozhlasu sú vo vlastníctve žalovaného. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti umiestnenia týchto zariadení v priestoroch žalobcu je podstatné, že celá investícia bola zrealizovaná na základe požiadavky žalobcu a pre účely jej využívania žalobcom. Zdôraznil, že nie je možné, aby žalovaný umiestnil do priestorov žalobcu nejaké zariadenia bez jeho súhlasu a žalovaný navyše nikdy nemal, ani dodnes nemá, do týchto priestorov prístup, nakoľko prístup do nich mal len žalobca, resp. ním poverené osoby. Je teda zrejmé, že zariadenia rozhlasu boli do predmetných priestorov umiestnené so súhlasom žalobcu v rámci realizácie investície do ozvučenia siete verejného osvetlenia (mestský rozhlas) vykonanej žalovaným pre žalobcu na základe stále platného dodatku č. 2 k Zmluve o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.7.2007. Tým je daný dostatočný právny titul na umiestnenie zariadení rozhlasu v týchto priestoroch, ktorý trvá po dobu trvania Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.7.2007 v znení dodatkov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa nepristúpil k vykonaniu dôkazov - k výsluchu relevantnej osoby zo strany žalobcu, ktorá by vedela súdu priblížiť rokovania a dohody ohľadom rekonštrukcie mestského rozhlasu zdôraznil, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníka konania. Má za to, že pre posúdenie predmetu konania nebolo potrebné vykonávať takéto dokazovanie, nakoľko všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov a obsah zmlúv nebol medzi účastníkmi účastníkmi sporný. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 130,87 eur za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie sa k podanému odvolaniu. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.11.2014. Poukázal na to, že pokiaľ ide o nevykonaný navrhnutý dôkaz právny zástupca žalobcu uviedol, že z opatrnosti navrhol výsluch svedka za žalobcu kompetentnú osobu, ktorá by mohla objasniť, za akých okolností boli zmluvy uzatvorené. Z prednesov účastníkov na pojednávaní zo dňa 13.6.2013 a ich právnych zástupcov učinených na predmetnom pojednávaní jasne vyplýva, že v konaní existuje spor ohľadom toho, kto inicioval vykonanie predmetnej investície a na základe koho požiadaviek bol rozhlas umiestnený v predmetných priestoroch, resp. akým spôsobom sa účastníci dohodli ohľadne finančného vysporiadania prípadného užívania priestorov žalobcu žalovaným. Žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, že v súčasnosti neexistuje žiaden právny titul, na základe ktorého je žalovaný oprávnený užívať majetok žalobcu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného zaplatiť mu uplatnenú pohľadávku a zároveň mu priznal uplatnenú náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 2.12.2014. Odvolací súd poukazuje na predložený listinný dôkaz - Zmluvu o nájme VO-437RZ, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, v ktorej sa v čl. II žalovaný zaviazal, že na základe tejto zmluvy prenechá nájomcovi do užívania sústavu ozvučenia siete verejného osvetlenia, vybudovanú prenajímateľom podľa Ponuky VO-437RZ zo dňa 10.6.2009 (ďalej rozhlas alebo predmet nájmu) po dobu a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Špecifikácia rozhlasu a jeho príslušenstva je uvedená v odovzdávacom a preberacom protokole, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Nájomca si predmet nájmu prezrel a prehlásil, že je bez závad a spôsobilý na dohodnuté užívanie. Nájomca preberal predmet nájmu za účelom prevádzkovania retransmisie a to vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Pokiaľ ide o dobu nájmu podľa čl. III v bode 1 sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi rozhlas podľa čl. II nájomnej zmluvy od doby účinnosti tejto zmluvy na dobu 15 rokov. Doba nájmu sa začína dňom podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. V článku V. bod 1 si zmluvné strany dojednali ročné nájomné vo výške 1,- euro + príslušná sadzba DPH. Odvolací súd poukazuje na čl. VII. bod 10 predmetnej zmluvy, ktorá pojednáva o právach a povinnostiach nájomcu, z ktorých vyplýva, že nájomca nie je oprávnený požadovať od prenajímateľa akékoľvek náklady vynaložené v súvislosti s predmetom nájmu alebo touto zmluvou. V článku VIII. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ i nájomca je oprávnený ukončiť túto zmluvu výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť od 1.dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom výpoveď bola doručená druhej zmluvnej strane. V čl. VIII. bod 7 sa nájomca zaväzuje v prípade zániku tejto zmluvy vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr do 30 kalendárnych dní od skončenia nájomného vzťahu a to tak, aby predmet nájmu nevykazoval žiadne vady, aby zodpovedal stavu, v akom predmet nájmu prevzal a s prihliadnutím na bežné opotrebenie ako je uvedené v protokole vrátane kompletného príslušenstva k premetu nájmu. Z uvedenej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo užívanie sústavy ozvučenia siete verejného osvetlenia jednoznačne vyplýva, že prenajímateľ prenechal na základe tejto zmluvy nájomcovi do užívania sústavu na ozvučenie siete verejného osvetlenia vybudovanú prenajímateľom podľa ponuky VO-437RZ zo dňa 10.6.2009 (ďalej len rozhlas alebo predmet nájmu), a že nájomca sa zaviazal, že nebude požadovať od prenajímateľa akékoľvek náklady vynaložené v súvislosti s predmetom nájmu alebo touto zmluvou. Je nesporné, že žalobca ako nájomca predmetnú zmluvu vypovedal výpoveďou zo dňa 2.9.2011 a trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2011. Nájomca si uplatnil výšku nájomného v sume 2.593,50 eur za dobu od 1.1.2012 do 31.10.2012 a to v sume 6,22 eur denne titulom bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zák.. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ustanovenie § 456 Občianskeho zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočne dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli porušené práva žalobcu na riadne prejednanie veci v súvislosti tým, že nebol vypočutý pracovník žalobcu, ktorý mal byť údajne prítomný keď bolo rozhodované o umiestnení zariadenia rozhlasu, a ktorý mal určovať podmienky celého kontraktu, keďže je nesporné, že Zmluva č. VO-437RZ bola riadne podpísaná zmluvnými stranami prostredníctvom ich štatutárnych zástupcov, obsah tejto zmluvy bol medzi žalobcom a žalovaným riadne prejednaný a zmluva je určitá, zrozumiteľná a ani zo strany z jednej zo zmluvných strán nebolo namietané, že by bola zmluva podpísaná pod nátlakom. Aj zo zápisnice z prejednania veci na súde prvého stupňa dňa 13.6.2013 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu iba z opatrnosti navrhla výsluch niektorého zástupcu žalobcu, pričom zdôraznila, že zo strany žalobcu tu nebol návrh na demontáž zariadenia ale uplatnil iba nájomné za to, že sa nachádzajú zariadenia žalovaného v priestoroch žalobcu, pokiaľ sa týka počítačového riadiaceho systému, pričom žalobca nemal na mysli demontáž rozhlasu, ktorý sa nachádza na osvetľovacích stĺpoch. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ sa týka okolností, či by rozhlas aj naďalej bol v užívaní žalobcu, či by chcel ho užívať, tak takéto rokovania neprebiehali, žalobcovi išlo iba o to, aby žalovaný zaplatil nájomné za umiestnenie počítačového systému na riadenie rozhlasu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená riadna zmluva ohľadom užívania zostavy ozvučenia v sieti verejného osvietenia, ktorá bola jasná, určitá a zrozumiteľná, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že neboli dané dôvody na vypočutie pracovníka žalobcu, ktorý mal ozrejmiť okolnosti, za akých došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy, resp. okolností, za akých boli jednotlivé zariadenia, ktoré mali slúžiť k ozvučeniu predmetného rozhlasu umiestnené v priestoroch žalobcu. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli naplnené znaky bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená riadna zmluva o nájme, je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomca nie je oprávnený požadovať od prenajímateľa akékoľvek náklady vynaložené v súvislosti s predmetom nájmu a zároveň je nesporné, že po vypovedaní predmetnej nájomnej zmluvy bolo povinnosťou nájomcu vydať v zmysle ust. § 456 Obč. zák., zariadenia, ktoré slúžili k ozvučeniu predmetného rozhlasu a sú vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd poukazuje na ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., v ktorom je vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým na úkor koho sa niekto obohatil a kto má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Pokiaľ hovoríme o bezdôvodnom obohatení tak rozumieme ním majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez bezprávneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V danom prípade takáto skutočnosť nenastala. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená riadna zmluva o nájme VO-437RZ, na základe ktorej bolo plnené zo strany žalovaného, a na základe ktorého boli aj umiestnené zariadenia ozvučujúce rozhlas v priestoroch žalobcu s jeho súhlasom. Taktiež nenastal ani prípad, že by majetkový prospech na strane žalovaného by bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, z pravidla neplatnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nebol preukázaný na strane žalovaného majetkový prospech získaný ani plnením na základe právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, v danom prípade predmetná zmluva, ale tento právny dôvod odpadol tým, že žalobca predmetnú zmluvu vypovedal. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že vypovedaním zmluvy sa žalovaný obohatil, keďže žalobcovi nič nebránilo v tom, aby predmetné zariadenia po vypovedaní zmluvy a zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, žalovanému vydal. Tým, že predmetné zariadenia mal žalovaný umiestnené u žalobcu a žalobca tieto nevyužíval, na základe vypovedania zmluvy žalovanému nevznikol žiadny majetkový prospech tak, ako to má na mysli ust. § 451 a nasl. Obč. zák.. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal žalovanému, pričom mu priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 101,25 eur, ďalej mu priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 7,81 eur a DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 21,81 eur. Celkovo priznal odvolací súd žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 130,87 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné