{"guid": "78f1ae91-f1d5-4194-9edc-1fd30fcf5122:590d6fb2-a05c-46ac-a646-4f510dd76517", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1313206354.1", "spisova_znacka": "2Cob/225/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/225/2013 z 8. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. decembra 2014, sp. zn. 2Cob/225/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1313206354.1", "identifikacne_cislo": "1313206354", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Štrignerová", "sudca_id": 390, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-strignerova-390", "datum_vydania": "2014-12-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 zákona č. 40/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1994/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1994/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/590d6fb2-a05c-46ac-a646-4f510dd76517", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1313206354.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1313206354.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1313206354.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/225/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206354
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313206354.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Liptovský
Mikuláš, Štúrova 1989/41, 032 42 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zast.: JUDr. Ivan Heger, advokát,
Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 00 044, proti žalovanému FIN.M.O.S., a.s., Pekná
cesta 19, 831 05 Bratislava, IČO: 35 925 094, zast.: JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/
a, Bratislava, IČO: 36 065 285, o zaplatenie 2.593,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/37/2013-44 zo dňa 13.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.. 22Cb/37/2013-44 zo dňa 13.6.2013
p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 130,87 eur na účet právneho zástupcu
žalovaného JUDr. Andreja Danka, advokáta, vedený v T. D., O..I.., č.u. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 2.593,50 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, za užívanie nebytových
priestorov patriacich do majetku žalobcu bez právneho dôvodu, za umiestnenie počítačových zariadení
so softwarom na prevádzkovanie rozhlasu v prevádzkových priestorov Mestského úradu Liptovský
Mikuláš, J. X., J. N., J. A., J. D., J. D., J. V., A. V.. Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy
konania vzniknuté právnym zastúpením na účet právneho zástupcu žalovaného v sume 392,62 eur.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané
uzavretie  dvoch zmlúv medzi žalovaným a žalobcom, ktoré však nezakladajú právny titul pre uplatnenie
bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že podľa prvej zmluvy, na ktorú sa odvoláva žalobca, zmluvy o
najme VO-437RZ zo dňa 8.6.2010 žalovaný prenechal do užívania ozvučenie verejného osvetlenia -
rozhlasu, súčasťou ktorého bolo riadiace zariadenie - počítačový softvér a prenájom bol za symbolickú
cenu 1 Euro. Žalobca ako nájomca by mal teoretický platiť nájomné za prenájom hnuteľnej veci  a nie
naopak. Ani výpoveď tejto zmluvy o nájme hnuteľných vecí z 02.09.2011 s 3-mesačnou výpovednou
lehotou ku dňu 31.12.2011, nezakladá pre žalobcu nárok na uplatnenie nájomného za priestory, v
ktorých sa zariadenie nachádza a to za dobu od 01.01.2012 do 30.10.2012, pretože po skončení
nájmu prenajatej hnuteľnej veci vzniká povinnosť nájomcovi vrátiť prenajatú vec prenajímateľovi, ale
nie nárok na zaplatenie nájomného, ktorého výšku žalobca špecifikoval podľa prehľadu o výške úhrady
za podnájom rozhlasu s príslušenstvom 7 podnájomcom + 1 MÚ LM v celkovej sume 3.112,19 Eur,



ktorý podnájom by mali platiť podnájomcovia nájomcovi, ale žiadne bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného týmto nevzniklo.

Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný poukázal na zmluvný vzťah na základe druhej zmluvy a to
zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.07.2007, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal na zabezpečenie investície pre žalobcu, ktorá sa týka verejného osvetlenia a dodávky energie a
podľa Dodatku č. 2 k tejto zmluve zo dňa 14.09.2009 bolo vybudovanie verejného osvetlenia realizované
z úverových zdrojov a mesto sa zaväzuje poskytnúť tento majetok (verejné osvetlenie) do nájomného
užívania za podmienok stanovených osobitnou zmluvou. Žiadna osobitná zmluva nebola uzavretá.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa
31.08.2009 č. 89/2009 schválilo rozšírenie projektu investície žalovaného do siete VO na území mesta
Liptovský Mikuláš o ozvučenie verejného osvetlenia a došlo aj k navŕšeniu doterajšej investície. Žalovaný
odovzdal do užívania žalobcovi nielen verejné osvetlenie, ale aj ozvučenie verejného osvetlenia
mestský rozhlas mesta Liptovský Mikuláš a jeho prímestským častiam, na základe odovzdávajúcich
a preberajúcich protokolov z 18.12.2009 a zápisu o uvedení do prevádzky z 21.12.2009 ako aj
zápisom z kontrolného dňa z 28.01.2010 a 08.02.2010 a na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí
zariadenia ozvučenia sústavy verejného osvetlenia z 26.06.2010 a Zmluvou o nájme VO-437RZ z
08.06.2010 žalovaný ponechal do užívania žalobcovi ozvučenie verejného osvetlenia - mestský rozhlas
za symbolickú cenu nájmu 1 Euro a bolo vecou žalobcu, kde si umiestni rozhlas a zariadenie softwaru
ako počítačové riadiace pulty pre prevádzkovanie rozhlasu.

Pokiaľ dal žalobca výpoveď tejto nájomnej zmluvy zo dňa 02.09.2011 s 3 mesačnou výpovednou lehotou
k 31.12.2011, teoreticky by tým vznikla pre žalobcu povinnosť vrátiť žalovanému prenajaté zariadenia,
ale nevznikla by tým pre žalovaného povinnosť uhradiť nájomné za priestory, do ktorých si žalobca sám
umiestnil zariadenia na prevádzku rozhlasu pre 7 podnájomcov  /+ 1 MÚ LM/, keď užívateľom rozhlasu a
riadiaceho príslušenstva k rozhlasu bol žalobca a žalovaný uvedené zariadenia nikdy neužíval a nemal
ani prístup do priestorov, do ktorých si žalobca zariadenia umiestnil.

Pokiaľ predmetné zariadenia rozhlasu a riadiaceho príslušenstva žalovaný prenajal žalobcovi do
užívania za symbolickú cenu 1 Euro, bolo by v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v
zmysle ust. § 265 Ob.Z., aby si za priestory, do ktorých si zariadenia umiestnil uplatňoval nájomné vo
výške 2.593,50 Eur ktoré vyčíslil podľa plochy výmer podnájmu od 7 podnájomcov (+1 MÚ LM).

Súd uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania nebol preukázaný žiaden skutkový ani právny
základ žaloby pre uplatňovanie nájomného za nebytové priestory vo výške 2.593,50 Eur u žalobcu
titulom bezdôvodného obohatenia a na strane žalovaného nebolo preukázané, že by vzniklo bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 OZ. Súd preto žalobu v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. a zaviazal žalobcu
k ich zaplateniu žalovanému.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na to, že súd nesprávne právne
posúdil vec, keď rozhodol, že žalobcovi nepatrí náhrada za užívanie priestorov vo vlastníctve žalobcu
žalovaným a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zdôraznil, že žalovaný užíva priestory  žalobcu tým,
že v nich umiestnil sústavu ozvučenia siete verejného osvetlenia, a to bez osobitnej nájomnej zmluvy.
Sústava ozvučenia siete verejného osvetlenia pozostáva zo zariadení rozhlasu umiestnených na stĺpoch
verejného osvetlenia a počítačových zariadení so softvérom na prevádzkovanie rozhlasu umiestnených
v priestoroch jednotlivých mestských úradov, ktoré sú špecifikované v žalobe.

Uviedol tiež, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o zabezpečení verejného
osvetlenia VO - 345 dňa 30.7.2007, vrátane jej dodatkov č. 1-12. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok
žalovaného uskutočniť pre žalobcu na vlastné náklady rekonštrukciu siete verejného osvetlenia. Žalobca
sa zaviazal splatiť realizáciu predmetnej investície žalovanému tým, že každý rok nakupuje balík
akcií v spoločnosti žalovaného, čím sa žalobca postupne stáva jeho akcionárom. Zdôraznil tiež, že
majetok  ktorý vznikol rekonštrukciou siete VO je podľa článku V. bod 5 predmetnej zmluvy majetkom



žalovaného, ktorý môže byť neskôr prevedený do vlastníctva žalobcu. Uviedol tiež, že dňa 14.9.2009
došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu dodatku č. 2 k predmetnej zmluve, ktorou sa rozšíril
rozsah investície o rekonštrukcie ozvučenia siete verejného osvetlenia a to za zachovania rovnakých
zmluvných podmienok ako pri rekonštrukcii siete verejného osvetlenia.

Poukázal na ust. § 451 ods. 2 Obchod. zákonníka ako aj na ust. § 456 Obchod. zák. a zdôraznil,
že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že mu bolo plnené v podobe peňažnej sumy, ktorá je
súhrnom všetkých nákladov, ktoré je žalobca nútený na údržbu priestorov, v ktorých je umiestnený
majetok žalovaného vynaložiť, bez právneho dôvodu. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu, podľa
ktorej právnym titulom užívania priestorov žalobcu je zmluva o zriadení verejného osvetlenia. Táto
zmluva je podkladom pre realizáciu samotnej rekonštrukcie ozvučenia siete verejného osvetlenia, nie
je však právnym titulom na užívanie priestorov vo vlastníctve žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na
čl. V.  bod 6 zmluvy, v ktorej sa hovorí, že v prípade pokiaľ verejné osvetlenie ( a teda v zmysle
dodatku č. 2 rovnaké platí pre ozvučenie siete VO) realizované FIN.M.O.S. a.s., na základe tejto zmluvy
bude napojené na už exitujúce verejné osvetlenie patriace do majetku Mesta, alebo táto rekonštrukcia
bude akýmkoľvek spôsobom majetok Mesta používať, Mesto sa zaväzuje poskytnúť tento majetok
FIN.M.O.S. a.s. do nájomného užívania. Samotný žaloba a žalovaný teda pri dojednaní zmluvy o zriadení
verejného osvetlenia počítali s prípadom, že ak bude žalovaný užívať majetok žalobcu, tento mu bude
prenechaný na užívanie do nájmu osobitnou zmluvou. V tomto prípade však k uzavretiu osobitnej
nájomnej zmluvy nedošlo, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Zdôraznil, že
zariadenia ako príslušenstvo k mestskému rozhlasu sú umiestnené v priestoroch žalobcu, čo vzhľadom
na potrebu jeho ovládania možno považovať za logické usporiadanie vecí, a nie za špecifickú požiadavku
zo strany žalobcu, ktorú žalovaný len plnil. I napriek uvedeným skutočnostiam však žalobca v čase, keď
mestský rozhlas užíval mal so žalovaným ako prenajímateľom uzavretú osobitnú nájomnú zmluvu č.
VO-437RZ zo dňa 8.6.2010, podľa ktorej uhrádzal žalovanému nájomné, nakoľko mestský rozhlas nie
je majetkom žalobcu. Od momentu, kedy došlo k vypovedaniu predmetnej nájomnej zmluvy VO -437RZ
zo dňa 8.6.2010, žalovaný rozhlas neužíva nakoľko rešpektuje, že vlastnícky patrí žalovanému. Okrem
uvedeného, žalobca investíciu zo strany žalovaného postupne spláca prostredníctvom jednotlivých
splátok za akcie žalovaného.

Žalobca ďalej namietal, že súd neúplne zistil skutkový  stav veci, keď odmietol vykonanie dôkazu -
výsluchu relevantnej osoby zo strany žalobcu, ktorá by vedela súdu priblížiť rokovania a dohody ohľadom
rekonštrukcie mestského rozhlasu. Zdôraznil, že mu nebolo odovzdané dielo, ktoré žalobca následne
umiestnil kam považoval za vhodné, ako to zdôvodňuje súd v odôvodnení rozsudku. Žalobca prevzal
dielo vrátane jeho umiestnenia žalovaným, nakoľko technicky to ani nie je možné riešiť iným spôsobom.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že zhodne so závermi súdu prvého stupňa naďalej
zotrváva na názore, že v posudzovanom prípade nejde o užívanie priestorov žalovaným bez právneho
dôvodu. Právnym titulom, na základe ktorého boli zariadenia rozhlasu v priestoroch žalobu umiestnené,
je Zmluva o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.7.2007 v znení dodatkov, ako aj
schválenie investície do ozvučenia siete verejného osvetlenia (mestský rozhlas) uznesením mestského
zastupiteľstva žalobcu č. 89/2009 zo dňa 31.8.2009. Zariadenia rozhlasu boli do určených priestorov
umiestnené ako súčasť investície realizovanej na základe vyššie uvedenej zmluvy a na základe
schválenia mestským zastupiteľstvom, preto sa bez ohľadu na vypovedanie Zmluvy o nájme VO-437 RZ
zo dňa 8.6.2010 nachádzajú v týchto priestoroch oprávnene. Z tohto hľadiska nie je pritom podstatná
skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca v odvolaní, že zariadenia rozhlasu sú vo vlastníctve žalovaného.
Z hľadiska posúdenia oprávnenosti umiestnenia týchto zariadení v priestoroch žalobcu je podstatné, že
celá investícia bola zrealizovaná na základe požiadavky žalobcu a pre účely jej využívania žalobcom.

Zdôraznil, že nie je možné, aby žalovaný umiestnil do priestorov žalobcu nejaké zariadenia bez jeho
súhlasu a žalovaný navyše nikdy nemal, ani dodnes nemá, do týchto priestorov prístup, nakoľko
prístup do nich mal len žalobca, resp. ním poverené osoby. Je teda zrejmé, že zariadenia rozhlasu
boli do predmetných priestorov umiestnené so súhlasom žalobcu v rámci realizácie investície do



ozvučenia siete verejného osvetlenia (mestský rozhlas) vykonanej žalovaným pre žalobcu na základe
stále platného dodatku č. 2 k Zmluve o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.7.2007. Tým
je daný dostatočný právny titul na umiestnenie zariadení rozhlasu v týchto priestoroch, ktorý trvá po dobu
trvania Zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia VO-345 zo dňa 30.7.2007 v znení dodatkov. Pokiaľ
ide o námietku žalobcu, že súd prvého stupňa nepristúpil k vykonaniu dôkazov - k výsluchu relevantnej
osoby zo strany žalobcu, ktorá by vedela súdu priblížiť rokovania a dohody ohľadom rekonštrukcie
mestského rozhlasu zdôraznil, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a
nie účastníka konania. Má za to, že pre posúdenie predmetu konania nebolo potrebné vykonávať takéto
dokazovanie, nakoľko všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov a obsah zmlúv
nebol medzi účastníkmi účastníkmi sporný. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v sume 130,87 eur za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie sa k podanému odvolaniu.

K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.11.2014. Poukázal na to, že pokiaľ ide o
nevykonaný navrhnutý dôkaz právny zástupca žalobcu uviedol, že z opatrnosti navrhol výsluch svedka
za žalobcu kompetentnú osobu, ktorá by mohla objasniť, za akých okolností boli zmluvy uzatvorené.
Z prednesov účastníkov na pojednávaní zo dňa 13.6.2013 a ich právnych zástupcov učinených na
predmetnom pojednávaní jasne vyplýva, že v konaní existuje spor ohľadom toho, kto inicioval vykonanie
predmetnej investície a na základe koho požiadaviek bol rozhlas umiestnený v predmetných priestoroch,
resp. akým spôsobom sa účastníci dohodli ohľadne finančného vysporiadania prípadného užívania
priestorov žalobcu žalovaným. Žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, že v súčasnosti neexistuje
žiaden právny titul, na základe ktorého je žalovaný oprávnený užívať majetok žalobcu. Z uvedených
dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného zaplatiť
mu uplatnenú pohľadávku a zároveň mu priznal uplatnenú náhradu trov konania.

Krajský súd  v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.  Termín verejného vyhlásenia rozsudku
bol v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 2.12.2014.

Odvolací súd poukazuje na predložený listinný dôkaz - Zmluvu o nájme VO-437RZ, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, v ktorej sa v čl. II žalovaný
zaviazal, že na základe tejto zmluvy prenechá nájomcovi do užívania sústavu ozvučenia siete verejného
osvetlenia, vybudovanú prenajímateľom podľa Ponuky VO-437RZ zo dňa 10.6.2009 (ďalej rozhlas
alebo predmet nájmu) po dobu a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Špecifikácia rozhlasu a
jeho príslušenstva je uvedená v odovzdávacom a preberacom protokole, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto
zmluvy. Nájomca si predmet nájmu prezrel a prehlásil, že je bez závad a spôsobilý na dohodnuté
užívanie. Nájomca preberal predmet nájmu za účelom prevádzkovania retransmisie a to vo vlastnom
mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Pokiaľ ide o dobu nájmu podľa čl. III v bode 1 sa
prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi rozhlas podľa čl. II nájomnej zmluvy od doby účinnosti
tejto zmluvy na dobu 15 rokov. Doba nájmu sa začína dňom podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými
stranami. V článku V. bod 1 si zmluvné strany dojednali ročné nájomné vo výške 1,- euro + príslušná
sadzba DPH. Odvolací súd poukazuje na čl. VII. bod 10 predmetnej zmluvy, ktorá pojednáva o právach
a povinnostiach nájomcu, z ktorých vyplýva, že nájomca nie je oprávnený požadovať od prenajímateľa
akékoľvek náklady vynaložené v súvislosti s predmetom nájmu alebo touto zmluvou. V článku VIII. bod 2
sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ i nájomca je oprávnený ukončiť túto zmluvu výpoveďou bez
uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť od 1.dňa mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom výpoveď bola doručená druhej zmluvnej strane.  V čl. VIII. bod 7 sa nájomca zaväzuje
v prípade zániku tejto zmluvy vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr do 30 kalendárnych dní
od skončenia nájomného vzťahu a to tak, aby predmet nájmu nevykazoval žiadne vady, aby zodpovedal
stavu, v akom predmet nájmu prevzal a s prihliadnutím na bežné opotrebenie ako je uvedené v protokole
vrátane kompletného príslušenstva k premetu nájmu.



Z uvedenej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo užívanie sústavy ozvučenia siete verejného
osvetlenia jednoznačne vyplýva, že prenajímateľ prenechal na základe tejto zmluvy nájomcovi do
užívania sústavu na ozvučenie siete verejného osvetlenia vybudovanú prenajímateľom podľa ponuky
VO-437RZ zo dňa 10.6.2009 (ďalej len rozhlas alebo predmet nájmu), a že nájomca sa zaviazal, že
nebude požadovať od prenajímateľa akékoľvek náklady vynaložené v súvislosti s predmetom nájmu
alebo touto zmluvou. Je nesporné, že žalobca ako nájomca predmetnú zmluvu vypovedal výpoveďou
zo dňa 2.9.2011 a trojmesačná  výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2011. Nájomca si uplatnil výšku
nájomného v sume 2.593,50 eur za dobu od 1.1.2012 do 31.10.2012 a to v sume 6,22 eur denne titulom
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zák..

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenie § 456 Občianskeho zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej                  veci dostatočne dokazovanie
na základe predložených listinných dôkazov a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli porušené práva žalobcu na riadne prejednanie
veci v súvislosti tým, že nebol vypočutý pracovník žalobcu, ktorý mal byť údajne prítomný keď bolo
rozhodované o umiestnení zariadenia rozhlasu, a ktorý  mal určovať podmienky celého kontraktu,
keďže je nesporné, že Zmluva č. VO-437RZ bola riadne podpísaná zmluvnými stranami prostredníctvom
ich štatutárnych zástupcov, obsah tejto zmluvy bol medzi žalobcom a žalovaným riadne prejednaný
a zmluva je určitá, zrozumiteľná a ani zo strany z jednej zo zmluvných strán nebolo namietané, že
by bola zmluva podpísaná pod nátlakom. Aj zo zápisnice z prejednania veci na súde prvého stupňa
dňa 13.6.2013 vyplýva, že právna  zástupkyňa žalobcu iba z opatrnosti navrhla výsluch niektorého
zástupcu žalobcu, pričom zdôraznila, že zo strany žalobcu tu nebol návrh na demontáž zariadenia ale
uplatnil iba nájomné za to, že sa nachádzajú zariadenia žalovaného v priestoroch žalobcu, pokiaľ sa
týka počítačového riadiaceho systému, pričom žalobca nemal na mysli demontáž rozhlasu, ktorý sa
nachádza na osvetľovacích stĺpoch. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
pokiaľ sa týka okolností, či  by rozhlas aj naďalej bol v užívaní žalobcu, či by chcel ho užívať, tak
takéto rokovania neprebiehali, žalobcovi išlo iba o to, aby žalovaný zaplatil nájomné za umiestnenie
počítačového systému na riadenie rozhlasu.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená riadna zmluva ohľadom
užívania zostavy ozvučenia v sieti verejného osvietenia, ktorá bola jasná, určitá a zrozumiteľná, odvolací
súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že neboli dané dôvody na vypočutie
pracovníka žalobcu, ktorý mal ozrejmiť okolnosti, za akých došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy, resp.
okolností, za akých boli jednotlivé zariadenia, ktoré mali slúžiť k ozvučeniu predmetného rozhlasu
umiestnené v priestoroch žalobcu.

V tejto súvislosti aj odvolací súd  poukazuje na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli naplnené znaky bezdôvodného obohatenia podľa
ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená riadna zmluva o nájme, je



nesporné, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomca nie je oprávnený požadovať od prenajímateľa
akékoľvek náklady vynaložené v súvislosti s predmetom nájmu a zároveň je nesporné, že po vypovedaní
predmetnej nájomnej zmluvy bolo povinnosťou nájomcu vydať v zmysle ust. § 456 Obč. zák., zariadenia,
ktoré slúžili k ozvučeniu predmetného rozhlasu a sú vo vlastníctve žalovaného.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., v ktorom je vyjadrená všeobecná zásada, že
ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je
získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým,
kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým na úkor
koho sa niekto obohatil a kto má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia aj keď to zákon výslovne
neustanovuje. Pokiaľ hovoríme o bezdôvodnom obohatení tak rozumieme ním majetkový prospech,
ktorý bol získaný plnením bez  bezprávneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny
dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť najmä zmluva, na základe
ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že
uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu.

V danom prípade takáto skutočnosť nenastala.

Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená riadna zmluva o nájme VO-437RZ, na
základe ktorej bolo plnené zo strany žalovaného, a na základe ktorého boli aj umiestnené zariadenia
ozvučujúce rozhlas v priestoroch žalobcu s jeho súhlasom. Taktiež nenastal ani prípad, že by majetkový
prospech na strane žalovaného by bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, z pravidla
neplatnej zmluvy.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade nebol preukázaný na strane žalovaného majetkový prospech
získaný ani plnením na základe právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, v danom prípade
predmetná zmluva, ale tento právny dôvod odpadol tým, že žalobca predmetnú zmluvu vypovedal. Zo
strany žalobcu nebolo preukázané, že vypovedaním  zmluvy sa žalovaný obohatil, keďže žalobcovi nič
nebránilo v tom, aby predmetné zariadenia po vypovedaní zmluvy a zániku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, žalovanému vydal. Tým, že predmetné zariadenia mal žalovaný umiestnené
u žalobcu a žalobca tieto nevyužíval, na základe vypovedania zmluvy žalovanému nevznikol žiadny
majetkový prospech tak, ako to má na mysli ust. § 451 a nasl. Obč. zák..

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu
priznal žalovanému, pričom mu priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti
s právnym zastúpením za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v sume 101,25 eur, ďalej mu priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky v
sume 7,81 eur a DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 21,81 eur. Celkovo priznal odvolací súd
žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 130,87 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/37/2013", "guid": "87e7b916-b363-46db-9856-4695e4fc991a:e4222781-11e7-48e1-88a6-f4e901f80437", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0da04aa6-dd55-45b1-8d14-585562bc7cfa:4923e6b4-e547-481f-99e4-df244816ecfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/37/2013", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/37/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0da04aa6-dd55-45b1-8d14-585562bc7cfa:4923e6b4-e547-481f-99e4-df244816ecfc"}], "citovane_v": []}