Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/422/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216568 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214216568.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Y., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, F., a otec - S. Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, F., zastúpeného: JUDr. Anna Líšková, advokátka so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.07.2014, č.k. 59P/78/2014-12, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa upravil do rozhodnutia o veci samej styk otca s maloletou N. Y., W.. XX.XX.XXXX na každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju na rovnakom mieste matke odovzdá. Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 76 ods.1 písm. f/ O.s.p. a tým, že po zhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu a skutočností známych mu z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti dospel k záveru o opodstatnenosti návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku s maloletou. Súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/35/2014-9 zo dňa 02.04.2014 bola otcovi uložená povinnosť odovzdať dieťa do osobnej starostlivosti matky. Konštatoval, že pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností musí v prvom rade prihliadať na záujem maloletých detí, ku ktorého ochrane slúži práve inštitút predbežného opatrenia majúceho dočasný charakter. Formou predbežného opatrenia môže súd rozhodnúť o každej veci, o ktorej podľa Občianskeho súdneho poriadku môže pojednávať vo veci samej. I keby malo predbežné opatrenie rovnaký obsah ako rozhodnutie vo veci samej, dôraz v tomto rozhodnutí sa kladie na jeho dočasný charakter do rozhodnutia vo veci samej. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočnosti rozhodné pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ predbežného opatrenia nemusí preukázať dôkazmi, postačí ak z opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia vyplýva dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti o maloletých nie je od 01.01.2012 potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a k dočasnej úprave pomerov postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na takejto úprave pomerov. V odôvodnení ďalej uviedol, že rodičia by mali byť schopní sa o úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Pokiaľ sa o takejto úprave nedohodnú, môže aj bez návrhu rozhodnúť o úprave styku s dieťaťom súd, ktorý má v prvom rade na zreteli vodiace kritérium celého konania v starostlivosti o maloletých a právnej úpravy postavenia maloletého dieťaťa vôbec, a to je jeho záujem. Nakoľko sa však rodičia nie sú schopní dohodnúť o úprave styku s dieťaťom do času kým súd nerozhodne vo veci samej a z dôvodu aby nenastala destabilizácia pomerov dieťaťa, je nutné zasiahnutie súdu v podobe úpravy styku predbežným opatrením. V danej veci, v ktorej bola predbežným opatrením č.k. 59P/35/2014-9 zo dňa 02.04.2014 uložená otcovi povinnosť odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky, nebol doposiaľ styk otca s maloletou upravený. Právnym dôsledkom už nariadeného predbežného opatrenia nie je, že otec sa nemôže bez prítomnosti matky stretávať so svojou dcérou. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov znamená, že rodič sa oň bude osobne starať, zabezpečovať každodennú starostlivosť o neho, čím však nie je dotknuté právo druhého rodiča sa s dieťaťom stýkať. Pretrhnutie citového puta dieťaťa k niektorému z rodičov vedie k narušeniu základnej životnej istoty dieťaťa. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dočasne upravil styk otca s dieťaťom, pričom pri rozhodovaní o intenzite vzájomného stretávania sa prihliadol najmä na vek dieťaťa a citové väzby k rodičom. Konštatoval, že pre maloletú je dôležité pravidelne sa stretávať so svojim otcom, budovať si s ním vzájomne pevný vzťah a ak by bol otcovi styk s dieťaťom dlhodobo znemožňovaný, nebolo by to na prospech dieťaťa, ktoré by si vzhľadom i na svoj vek, muselo opätovne znovuvybudovať svoj vzťah k otcovi. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej navrhujúc, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie. V odvolaní uviedla, že predbežné opatrenie bolo vydané na základe tvrdenia jednej strany (v tomto prípade otca ), bez riadneho preskúmania skutkového stavu a bez poznania názoru dieťaťa, čo môže vážny spôsobom zasiahnuť do života maloletej dcéry a spôsobiť na jej psychike negatívne zmeny, ktorých liečba bude trvať dlhší čas. Matka nenamietla rozsah styku otca s dcérou, namietla však spôsob, akým je pevne určený čas bez ohľadu na potreby dieťaťa a bez jeho vypočutia - súd de facto uložil dieťaťu povinnosť bez toho, aby toto malo možnosť povedať svoj názor. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom pred nariadením rozhodnutie nepreskúmal pravdivosť tvrdení otca čo spôsobilo, že predbežné opatrenie bolo vydané na základe neúplných údajov a poloprávd, ktoré nezrkadlia skutočný stav. V odvolaní matka ďalej opísala spôsob odchodu otca zo spoločnej domácnosti vo februári 2014 a spôsob starostlivosti o dieťa, na ktorého bežnom programe sa otec odmieta rovnocenne a vôbec participovať. Matka poukázala na nevhodný spôsob komunikácie otca s dieťaťom, ktorý maloletej ešte pred formálnym rozpad manželstva predstavuje aktuálnu partnerku a ktorý v dieťati vyvoláva ambivalentné pocity strachu, úzkosti z odchodu otca, čo je prejav psychického ubližovania. Otec sa o potreby a voľnočasové aktivity maloletej, o jej zdravotný stav a ani o jej iný rozvoj nezaujíma. V konaní neprišlo k žiadnemu vypočutiu dieťaťa, a to ani prostredníctvom súdu a ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka, rovnako ako nebola kontaktovaná psychologička, ktorá s maloletou pracuje. Dieťa sa stalo de facto iba objektom práva, bez možnosti vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka čo znamená , že boli porušené jej základné práva. Otec maloletej v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť . Otec zásadne nesúhlasil s dôvodmi uvedenými matkou v odvolaní, tieto označil za umelo vykonštruované a nepodložené žiadnymi dôkazmi (ktoré síce matka v odvolaní uviedla ako Prílohu č. 1,2, avšak k odvolaniu ich nepriložila). Súd prvého stupňa postupoval vecne i procesne správne a v súlade s platnými zákonmi, keď vydal napadnuté uznesenie o predbežnom opatrení a nevykonal dôkazy, na ktoré poukazuje matka. Vypočutie maloletej k otázke jej styku s otcom považuje za nadbytočné, nelogické a v rozpore s §9, § 8 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a s § 31 ods. 1,2 Zákona o rodine. Uviedol, že viackrát zažil situáciu, v ktorej matka trvala na tom, že sa s maloletou môže stýkať len v jej prítomnosti, čo vie aj preukázať. Otec napokon uviedol, že i napriek vydanému predbežnému opatreniu a aj napriek poučeniu o vykonateľnosti tohto rozhodnutia matka záväzné súdne rozhodnutie nerešpektuje, v čoho dôsledku bol nútený podať na súd návrh na súdny výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom zo dňa 27.08.2014. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal práve z dôvodu, aby mal pre seba a pre svoju dcéru minimálnu istotu, že ju bude vidieť na viac ako pár hodín v týždni. V jeho úmysle je presťahovať sa v blízkej budúcnosti do zahraničia, avšak maximálne do Českej republiky a do takej vzdialenosti, aby bezproblémovo mohol každý párny týždeň od piatku do nedele tráviť aj čas so svojou dcérou, tak ako ho oprávňuje rozhodnutie súdu. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len v veľkými ťažkosťami, súd nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Návrh na vydanie predbežného opatrenia musí podľa § 75 O.s.p. ods. 2 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 76 ods. 1 písm. f / O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. V konaní starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste najmä ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do starostlivosti druhému rodičovi, alebo do starostlivosti toho koho označí súd , alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletým dieťaťom, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži len na zabezpečenie kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby nedošlo k prerušenie citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom, a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď mal v prebiehajúcom konaní o návrhu otca na úpravu styku otca s maloletou preukázanú potrebu dočasne do rozhodnutia vo veci samej vyhovieť návrhu otca na dočasnú úpravu styku s maloletým dieťaťom . Odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia . Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami matky, ktorá „ nenamietala určený rozsah styku „ a mala výhrady „ k spôsobu, akým je pevne určený čas styku „ odvolací súd poznamenáva, že pri otcom osvedčenom stave o tom, že sa rodičia nevedia v otázke rozsahu a spôsobu jeho styku s maloletou dcérou zhodnúť ( matka určuje čas styku a niekedy trvá na jej prítomnosti počas neho ) nastoľuje práve toto dočasné rozhodnutie súdu pevné pravidlá pre rodičov v tejto otázke. Matke dáva do pozornosti v rozhodnutí uloženú povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a včas ju odovzdať otcovi v určenom čase a na určenom mieste. Pokiaľ matka v odvolaní namieta postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pred vydaním ktorého neboli vykonané žiadne dôkazy ( vrátane zisťovania názoru maloletej ), odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne pochybenia. Matke dáva do pozornosti, že v zmysle platnej právnej úpravy ( ktorú dopĺňa rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej republiky v otázkach rozhodovania o predbežných opatreniach ) nie je súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení povinný vykonávať dokazovanie ( t.j. ani výsluchom účastníkov ) a musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Uvedené znamená, že v danom štádiu konania nedošlo nevykonaním výsluchu maloletej k otázke jej styku s otcom k porušeniu práv dieťaťa. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že právo dieťaťa vyjadriť sa je zakotvené v § 43 Zákona o rodine a procesná úprava jeho vypočutia je upravená v § 100 ods. 3 O.s.p.. V zmysle uvedenej zákonnej úpravy však môže súd pristúpiť k výsluchu maloletého dieťaťa len v prípade, ak sa je toto s ohľadom na vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť schopné sa k podstatným veciam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv vyjadriť. V prejednávanom prípade sa vzhľadom na ešte útly vek maloletej ( ktorá 19.10.2014 dovŕši len vek 5 rokov ) odvolaciemu súdu javí, že výsluch maloletej k podstatným otázkam súvisiacim s výkonom rodičovských práv ( v tomto prípade k úprave jej styku s otcom ) by bol neúčelný. Za potrebné považuje k dôvodom uvedeným v rozhodnutí súdu prvého stupňa ešte dodať, že rozpad partnerského vzťahu rodičov nemôže pre dieťa znamenať neistotu v jeho prirodzených väzbách na oboch rodičov a ani to, že sa stane nástrojom boja v ich rukách. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že sú pre maloletú prirodzenou súčasťou jej života a obaja ( tak matka a i otec ) majú v jej živote nezastupiteľnú úlohu. Ak má maloleté v jej veku isté psychosomatické prejavy súvisiace so stykom otca ( k čomu smeruje konštatovanie matky uvedené v odvolaní a odvolávanie sa na posudok T.. X. V., psychologičky maloletej, ktorý však matka nedoložila ), tieto sú v jej veku ( kedy je dieťa úplne prirodzene citovo naviazané na oboch rodičov ) neprirodzené a môžu znamenať, že obaja rodičia nezvládajú svoj vzájomný vzťah a ( možno neúmyselne ) ho prenášajú na dcéru. Je treba si uvedomiť, že obaja rodičia sú pre dieťa i vzorom ako sa správať v emočne vyhrotených situáciách, ktorý si bude maloletá niesť až do svojho dospelého života. V tomto prípade je z obsahu spisu v danom štádiu konania bez pochybnosti, že zosúladenie vzájomných vzťahov s rodičovským vzťahom k maloletej dcére zrejme v istej miere nezvládajú obaja rodičia. Je preto na súde prvého stupňa, aby do rozhodnutia o veci samej sledoval vzájomné správanie sa rodičov a jeho vplyv na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej a svoju rozhodovaciu činnosť ( konanie starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať i bez návrhu ) prispôsoboval aktuálne existujúcemu najlepšiemu záujmu maloletej. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.