Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/407/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211210390 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211210390.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Bývanie JMK s.r.o., Jesenského 2714/69, Žiar nad Hronom, IČO: 44 484 861, práv. zast. Mgr. Kristínou Grausovou, advokátkou, Františkánske nám. 3, Bratislava, proti žalovanému C.. X. P., O. XX.X.XXXX, Š. XXXX/ X, V., práv. zast. Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, o zaplatenie 1.811,89 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/177/2011-161 zo dňa 17.9.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/177/2011-161 zo dňa 17.9.2013 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného. Uviedol, že zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je svojím charakterom lex specialis, ktorý presne upravuje špecifickú oblasť spojenú s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj vzájomné vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom a vo vzťahu k správcovi. Podľa názoru súdu prvého stupňa v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nejde o klasický typ solidárnej zodpovednosti umožňujúci veriteľovi úspešne uplatňovať svoje nároky voči ľubovoľnému jednému solidárnemu dlžníkovi, pričom poukázal na ustanovenia § 8b ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len byt. zák.), v ktorých je jednoznačne upravený okruh účastníkov, t.j. všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako účastníci konania zastúpení pred súdom správcom, pričom zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dokonca v ustanovení § 8b ods. 4 upravuje prípady vylúčenia zodpovednosti vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru obstarávaných správcom v rámci zmluvy o výkone správy. Súd prvého stupňa uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome rozhodujú síce o právnych úkonoch týkajúcich sa bytového domu spoločne formou hlasovania, avšak ich faktickú realizáciu už ďalej zabezpečuje správca bytovému domu, v dôsledku čoho jednotliví vlastníci nedisponujú informáciami a dokladmi potrebnými k účelnému bráneniu práv a oprávnených záujmov v podstate všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Súd prvého stupňa tiež spomenul, že dotknutý vlastník "vybraný" veriteľom na plnenie záväzku by sa v prípade neúspechu v konaní mohol domôcť plnenia ostaných vlastníkov, prípadne správcu voči svojej osobe len ďalšou žalobou, čo nebolo účelom právnej úpravy obsiahnutej v spomínanom zákone č. 182/1993 Z.z.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca rozsiahle odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobe vyhovie, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade neúspechu žalobcu v odvolacom konaní žiadal pripustiť možnosť dovolania vzhľadom na otázku zásadného právneho významu ohľadom solidárnej zodpovednosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniknutých pri správe bytového domu. V odvolaní poukázal na ustanovenia § 7b ods. 5 a § 8b ods. 4 Byt. zák. a k týmto ustanoveniam viažuce sa odborné komentáre, ktoré podľa názoru žalobcu svedčia solidarite vlastníkov v záväzkových a právnych vzťahoch. Uviedol, že nepovažuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého správca preberá v niektorých prípadoch plnú zodpovednosť za vlastníkov bytov. Uviedol, že správca domu vykonáva správu domu v mene a na účet vlastníkov ako príkazník a priamy zástupca a zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. Uviedol, že z uvedeného nevyplýva delená zodpovednosť medzi správcom a vlastníkmi bytov, ale to, že vlastníci bytov sú zodpovední za splnenie svojich povinností z právnych úkonov vykonávaných pri správe bytového domu vždy a voči tretím osobám sa tejto zodpovednosti nemôžu zbaviť, nakoľko majú záujem na správe vlastného majetku a o porušovaní povinností správcu pri výkone ich podnikateľskej činnosti. K argumentu súdu prvého stupňa ohľadom ďalších konaní spôsobených neúspechom žalovaného v konaní žalobca uviedol, že vnútorné vzťahy medzi vlastníkmi bytov nemôže byť dôvodom pre odmietnutie aplikácie ustanovenia § 139 ods. 1 O.z., nakoľko uplatnenie regresného nároku žalovaného voči ostatným vlastníkom nesmie byť dôvodom pre zásah do práva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy od jedného zo solidárnych dlžníkov. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného odvolateľ poukázal, že v prípade, ak súd prvého stupňa zistil delený záväzok, mal nárok žalobcu priznať v časti, akou je žalovaný z tohto záväzku zaviazaný a v zbytku zamietnuť. Uviedol, že v predmetnom bytovom dome je XXX bytov a minimálne toľko vlastníkov a v prípade, že by žalobca označil ako žalovaného každého z nich, bolo by konanie o nevysokej pohľadávke žalobcu neprimerane dlhé vzhľadom na možný prechod a prevod jednotlivých vlastníckych práv. Odvolateľ preto s poukazom na uvedené skutočnosti vyslovil názor, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vzhľadom na použitie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu teda ustanovenia § 139 ods. 1 O.z.. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že z právnych úkonov týkajúcich sa domu, jeho spoločných častí a zariadení, príslušenstva a pozemku sú viazaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Taktiež vo vyjadrení vyslovil súhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa, že do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv je zodpovedný správca, a tým je zodpovednosť vlastníkov priamo vylúčená. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k veci dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktoré netreba dopĺňať o ďalšie dôkazy smerujúce k preukázaniu nároku žalobcu. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorého nemožno vyňať ako solidárneho dlžníka z pomedzi ostatných spoludlžníkov, nakoľko v danom prípade nejde o uplatnenie si nároku vyplývajúceho zo solidárneho záväzku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako správne súd prvého stupňa uviedol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil a zo spisového materiálu iné trovy odvolaciemu súdu neboli známe. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.