Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/320/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112240806 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112240806.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ R.. W. Q., L.. Z., I.. X.XX.XXXX, Z. I. U.. Č.. XX, Z., 2/ W. Č., L.. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. U.. Č.. XX, Z., obe zastúpené advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová č. 35, Bratislava, proti odporcovi: W.. O. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. Č.. XXXX/XX, M., o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 146/2012 - 71 zo dňa 21. februára 2014, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z m e ň u j e tak, že odporcovi na náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 283,55 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľov V.. R. V.I., N. XX, XXX XX Z. sumu do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanovením § 96 O.s.p. a späťvzatím návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom V.. W. K. M. M. W. XX, XXX XX Z. na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Bratislava I č. XXXX*XXXX*XX, sp. zn. 2 Er/2441/2012 nehnuteľnosti zapísané na LV Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. XXXX, okres Bratislava II, obec Z.-W..Č.. Ružinov, katastrálne územie L.. Prvostupňový súd uviedol, že po doručení žaloby odporca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že po preverení tvrdení navrhovateliek obsiahnutých v žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.2.2013 podal súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie voči spoločnosti INTERSET Bratislava, s.r.o. V.. W. K. žiadosť o výmaz poznámky so znením "Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech W.. O. W. podľa S. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, B.-XXXX/XX z príslušného katastra nehnuteľností vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, o vylúčenie ktorých sa navrhovateľky domáhali. Následne súdny exekútor podal v zmysle jeho žiadosti dňa 12.2.2013 osobne príslušnej správe katastra písomnú žiadosť o výmaz poznámky o začatí exekúcie. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., druhá veta, pretože z obsahu spisu vyplývajú zákonné predpoklady na jeho aplikáciu. Odporca po začatí konania inicioval prostredníctvom súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie voči spoločnosti INTERSET Bratislava, s.r.o. V.. W. K. žiadosť o výmaz poznámky so znením "Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech W.. O. W. podľa S. XXXX/XX E. XX.XX.XXXX, B.-XXXX/ XX z príslušného katastra nehnuteľností vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam, o vylúčenie ktorých sa navrhovateľky v tomto konaní domáhali, čím predmet sporu odpadol. Prvostupňový súd mal zato, že návrh ktorý bol podaný dôvodne bol vzatý späť pre správanie odporcu a preto je povinný uhradiť trovy konania vo výške 283,55 €, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia 5.12.2012 - 58,69€, podania návrhu na súd dňa 6.12.2012- 58,69€, písomné späťvzatie návrhu dňa 20.2.2014-61,87€, účasť na pojednávaní dňa 21.02.2014 - 30,93€, režijný paušál 2x á 7,63€ a 2x á 8,04 €, DPH - 42,03 €. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, resp. že navrhovateľom 1./,2./ sa nepriznáva náhradu trov konania alebo alternatívne, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca namietal aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., nakoľko nesúhlasím s právnym vyhodnotením súdu, že je zodpovedný za zastavenie konania a výlučne ho zavinil. Mal zato, že prvostupňový súd sa dostatočne a potrebne nezaoberal okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodovanie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ide o skutočnosti a to pochybenie na strane správy katastra - predmetom daného súdneho konania bolo konanie o vylúčenie veci z exekúcie, ktoré bolo podané z dôvodu, že odporcom poverený súdny exekútor dňa 19. novembra 2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Správa katastra v rozpore so zákonnými ustanoveniami vykonala na LV č. XXXX zápis práv k XX rozostavaným bytom na plochej streche bytového domu na I. U. Č.. XX-XX O. Z., ktoré nikdy neexistovali a ani neexistujú. Na základe tohto úkonu zo strany správy katastra vznikol dojem existencie vlastníckych práv spoločnosti INTERSET s.r.o. voči vyššie uvedeným bytom a tiež pochybenie na strane súdneho exekútora - poverený súdny exekútor pochybili pri výkone svojho povolania, keď napriek skutočnosti, že na LV č. XXXX bola zapísaná poznámka z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania, vydal upovedomenie o začatí exekučného konania aj voči týmto nehnuteľnostiam. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovateľky, ktoré žiadala uznesenie v napadnutej časti potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasili s názormi prezentovanými odporcom , keď uviedli, že o dôvodnosti podanej žaloby svedčí aj skutočnosť, že odporca mal v danom prípade vedomosť o stave veci, konkrétne o neexistencii údajne rozostavaných bytov. Jedným zo základných princípov exekučného práva je, že exekúciu možno vykonať len z majetku povinného. Uvedený princíp teda automaticky predpokladá minimálne faktickú existenciu veci, ktorá by mala byť predmetom vlastníctva povinného. Len za predpokladu reálnej existencie veci a vlastníckeho vzťahu povinného k takejto veci je možné takúto vec postihnúť exekúciou. Bez faktickej existencie veci preto nemôže v žiadnom prípade existovať vlastnícky vzťah k nej, nakoľko by sa jednalo o právny nezmysel (niet vlastníckeho práva bez veci). Napriek uvedenému a zrejmej vedomosti odporcu o neexistencii akéhokoľvek rozostavaného bytu ev. spoluvlastníckeho podielu, k zriadeniu exekučného záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach došlo práve na základe návrhu odporcu ako oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. Odmietli náhľad odporcu ohľadom údajne nesprávnej aplikácie ust. § 146 ods. 2 druhá alinea O.s.p. súdom prvého stupňa. Po podaní žaloby totiž odporca realizoval úkon smerujúci k výmazu poznámok o zriadení exekučného záložného práva na uvedených nehnuteľnostiach, keď listom zo dňa 7.2.2013 požiadal V.. W. K., súdneho exekútora o výmaz poznámky o zriadení exekučného záložného práva z katastra nehnuteľností. Po podaní žaloby teda odporca vykonal úkony, ktoré mali za následok vznik stavu, že predmet sporu ako taký zanikol. Z procesného hľadiska preto platí, že odporca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, a preto je povinný platiť jeho trovy. S poukazom na uvedené sú preto názoru, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 druhá alinea O.s.p. súdom prvého stupňa bola správna. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je treba v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť, keď prvostupňový súd rozhodol vecne nesprávne. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že účastník podal návrh vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že návrh podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal návrh späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu (§ 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Ide najmä o prípady, keď odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel s navrhovateľom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania návrhu treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa. Z tohto hľadiska je teda návrh podaný dôvodne aj vtedy, ak odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Navrhovateľky sa svojím návrhom domáhali vylúčenia nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom petite z exekúcie vedenej pod sp. zn. 2Er/2441/2012. V návrhu uviedli, že bývajú v bytovom dome súp. č. XXX, ktorý je zapísaný na LV pre kat. úz. L.R. Č.. XXXX (bytový dom na I. U.. Č.. XX - XX O. Z.). Navrhovateľka 1/ je vlastníčkou bytu č. X I.H. M. na I. U.. Č.. XX, tretie poschodie, a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení domu a podielu k pozemku XXXX/XXXXXX. Navrhovateľka 2/ je vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na I. U.. Č.. XX, štvrté poschodie a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení domu a podielu k pozemku XXXX/XXXXXX. Rozsah ich vlastníckeho práva nik nespochybnil a išlo o stav, ktorý pretrvával do doby, keď zistili, že správa katastra na základe neznámeho úkonu vykonala na LV č. XXXX zápis k XX rozostavaným bytom na plochej streche bytového domu na I. U. Č.. XX - XX O. Z., ktoré nikdy neexistovali a ani neexistujú. Z dôvodu, že táto skutočnosť je viditeľná voľným pozorovaním, a že pravdepodobne v súvislosti s nejakým pochybným postupom bol vytvorený dojem o rozostavanosti bytov na streche bytového domu na I.Z. U. Č.. XX - XX v prospech spoločnosti INTERSET Bratislava, s. r. o. a p. F. X., podali navrhovateľky dňa 17. 8. 2010 na Okresný súd Bratislava II žaloby o určenie, že spoločnosť INTERSET Bratislava, s. r. o. a p. F. X. nie sú vlastníkmi predmetných rozostavaných bytov (konania sú vedené pod sp. zn. 10C/157/2010, 6C/158/2010). Tieto údajne rozostavané byty vo vlastníctve spoločnosti INTERSET Bratislava, s. r. o. boli za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu zexekvované, a to podľa exekučného príkazu V.. W. K. Č.. S. E. XX.XX. XXXX. Obyvatelia bytového domu podali dňa 25. 7. 2012 žiadosť na Mestskú časť Z. - L. o vydanie potvrdenia, že predmetné rozostavané byty neexistujú a ani neexistovali. Mestská časť Z. - L. vydala predmetné potvrdenie dňa 4. 9. 2012 a toto potvrdenie vlastníci bytov v predmetnom dome dňa 12. 9. 2012 predložili príslušnej správe katastra a požiadali o výmaz údajov rozostavaných bytov z katastra nehnuteľností a de facto o prerozdelenie spoluvlastníckych podielov jednotlivých (existujúcich) bytov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a priľahlého pozemku vzhľadom na ich výmeru. Z dôvodu, že súdne konania o určenie vedené pred Okresným súdom Bratislava II neboli právoplatne ukončené, rovnako ako konanie o výmaz údajov vzťahujúcich sa k neexistujúcim stavbám, teda ešte nedošlo k zmene zápisu podielov spoločných častí, zariadení a pozemku v katastri nehnuteľností, nemajú navrhovateľky inú možnosť ako domáhať sa vylúčenia predmetných nehnuteľností (i keď neexistujúcich) a k nim prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a pozemku z exekúcie, keďže exekútor zahrnul do súpisu veci, ktoré vlastnícky patria iným osobám, než povinnému. Podaním zo dňa 20.2.2014 navrhovateľky vzali návrh na začatie konanie späť s odôvodnením, že správa katastra dňa 20. 11. 2013 vykonala zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. E.-XXXXX/XX na Y. Č.. XXXX, čím došlo k výmazu neexistujúcich rozostavaných bytov, ako aj k zmene spoluvlastníckeho podielu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. 3. 2013 , č. k. 21C/132/2010-167, právoplatným dňa 18. 4. 2013. Týmto rozhodnutím súd určil, že bytovom dome na I. U.. Č.. XX - XX O. Z. rozostavané byty neexistujú a zároveň došlo k uskutočneniu zmeny poschodia v zmysle katastrálneho zákona. Vzhľadom k tomu predmet sporu v tomto konaní zanikol. Navrhovateľky teda podľa názoru odvolacieho súdu nevzali návrh späť z dôvodov predpokladaných v § 146 ods. 2 druhej vete O.s.p., teda z dôvodov, ktoré by spočívali v správaní odporcu, ale z dôvodu, že správa katastra vykonala dňa 20. 3. 2013 zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. E.-XXXXX/XX na LV č. XXXX, čím došlo k výmazu neexistujúcich rozostavaných bytov, ako aj k zmene spoluvlastníckeho podielu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/132/2010-167, právoplatným dňa 18. 4. 2013. Inými slovami "závadný stav" vo vlastníckych právach navrhovateliek bol odstránený vyššie uvedenými rozhodnutiami, čím predmet sporu v tomto konaní odpadol. K späťvzatiu návrhu teda nedošlo z dôvodu správania sa odporcu (tento dobrovoľne nesplnila žalovanú povinnosť), ale z dôvodu, že k odstráneniu vadného stavu došlo iným spôsobom (v dôsledku rozhodnutí správy katastra a Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 21C/132/2010). Preto ak súd prvého stupňa dospel k záveru o nedostatku zavinenia navrhovateliek na zastavení konania, jeho závery nie sú správne. Tým, že navrhovateľky vzali návrh späť, pretože "závadný" stav bol odstránený (rozhodnutiami iných orgánov), a teda sa zmenili okolnosti, za ktorých bol návrh na začatie konanie pôvodne podaný, ešte nie je preukázané, že návrh bol voči odporcovi podaný dôvodne. K záveru, či návrh bol podaná dôvodne, by v danom prípade bolo možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. Aj z uvedeného dôvodu bol nesprávny právny záver súdu prvého stupňa, keď uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľkám trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Možno teda uzavrieť, že k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie sa odporcu, v dôsledku čoho je aplikácia ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania vylúčená. Súd prvého stupňa mal preto vychádzať z toho, že zastavenie konania zavinili navrhovateľky späťvzatím návrhu a vzhľadom na to mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. a priznať ich náhradu odporcovi. Keďže odporca si trovy konania neuplatnil, ani mu v konaní žiadne nevznikli, mal súd prvého stupňa rozhodnúť tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.