Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/11/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112206179 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112206179.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Katarína Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: G. G., D.. XX. XX. XXXX, N. N. XX, N., zast. Mgr. Michal Šaling, Konventná 9, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 13. septembra 2013 č. k. 19Cpr/1/2012 - 215, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30. 12. 2011 a náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 775,91 eur brutto od 9. 1. 2012 až do jeho nastúpenia do práce. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného ako policajt mestskej polície. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Listom z 30. 12. 2011 s ním žalovaný okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v znení v tom čase platnom. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo po skutkovej stránke vymedzené tak, že jeho dôvodom bolo fyzické napadnutie nadriadeného - veliteľa stanice L.. S. B., ku ktorému došlo dňa 30. 12. 2011 v príčinnej súvislosti s upozornením na nedostatky v službe a na pôde pracoviska. Svojim konaním tak žalobca porušil ustanovenie § 81 písm. c) Zákonníka práce, pracovný poriadok mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava a článok 9 etického kódexu zamestnanca mestskej polície. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 3. 1. 2012. Žalobca listom zo 6. 1. 2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 9. 1. 2012, žalovanému oznámil, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Súd 1. stupňa po formálnej stránke vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru ako platný právny úkon s poukazom na § 70 zákonníka práce, po obsahovej stránke ho považoval za jasný, určitý a zrozumiteľný právny úkon, ktorý bol žalobcovi riadne a včas doručený. Ohľadom skutku ustálil, že konanie žalobcu napĺňalo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny a došlo k nemu tak, ako to bolo vymedzené v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tvrdenie žalobcu, že sa len bránil a odvracal útok veliteľa nemal súd 1. stupňa za preukázané. Zároveň mal za to, že ku konaniu žalobcu došlo na pracovisku a v súvislosti s plnením pracovných úloh. Neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným s odborovou organizáciou SLOVES považoval za irelevantné, nakoľko žalobca nebol členom závodného výboru, ale len radovým členom odborovej organizácie SLOVES. Predošlý súhlas k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle článku 7 ods. 1 kolektívnej zmluvy sa vyžadoval len u členov závodného výboru. Naviac, ku dňu 30. 12. 2011 bol ustanovenie § 74 Zákonníka práce zo zákona vypustené. Súd 1. stupňa neuznal ani argument žalobcu, že je osobou starajúcou sa o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca nepredložil riadny a kvalifikovaný lekársky posudok vydaný v rámci posudkovej činnosti v zmysle zákona číslo 447/2008 Z. z. Predložený výmenný poukaz, z ktorého vyplýva, že syn žalobcu trpí chronickou agresívnou chorobou svalovej dystrofie, nemôže nahradiť lekársky posudok. Súd 1. stupňa napokon zohľadnil, že žalobca je policajtom mestskej polície, na ktorého sa kladú zvýšené nároky na spôsob jeho správania, kedy by sa mal chovať zdržanlivo, zachovávať pokoj a rozvahu v kritických a kolíznych situáciách, nemal by konať neuvážene a impulzívne, a to nielen navonok, ale aj vo vzťahu k svojím po kolegom. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie, resp. zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že súd 1. stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, a to v otázkach, či okamžité skončenie pracovného pomeru malo alebo nemalo byť prerokované odborovým orgánom, či žalobca je osoba starajúca sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a či sa stal skutok v priamej príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo nie. Poukázal na to, že kolektívna zmluva má prednosť pred Zákonníkom práce, pričom nebolo dohodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné prerokovať so zástupcami zamestnancov. Súd 1. stupňa nesprávne použil ustanovenie článku 7 ods. 1 platnej kolektívnej zmluvy, ktoré sa na žalobcu nevzťahovalo. Správne mal postupovať podľa článku 7 ods. 2 platnej kolektívnej zmluvy. Mal za to, že absencia prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovou organizáciou, spôsobuje jeho neplatnosť. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že je osobou, ktorá sa stará o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Ťažko zdravotne postihnutou osobou je osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 % a nie tá, o ktorej je to vyhlásené posudkom. Posudok je len vyjadrením existencie respektíve neexistencie daného stavu, pričom nerobí zo zdravej osoby osobu ZŤP. Poukázal na prílohu zákona č. 447/2008 Z. z. podľa ktorej agresívna forma svalovej dystrofie je chorobou, kde miera funkčnej poruchy 90 - 100 %. Žalobca mal za to, že skutok pre ktorý s ním bol okamžite skončený pracovný pomer, nebol v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh v zmysle § 220 Z. P. V závere svojho odvolania spochybnil výpovede svedkov p. Z. V. B.. A. prípad, že by odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, žiadal, aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. P. súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 2X2 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že zákonom č. 257/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 9. 2011, bol novelizovaný Zákonník práce. Týmto zákonom bol zo Zákonníka práce vypustený § 74, ktorý upravoval povinnosť zamestnávateľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (§ 74 ods. 1 Zák. práce) pod následkom neplatnosti výpovede, resp. neplatnosťou výpovede sankcionoval absenciu predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou alebo s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany odborového orgánu, ak išlo o člena odborového orgánu v čase jeho funkčného obdobia a v dobe jedného roka po jeho skončení (§ 74 ods. 2 Zák. práce). Čl. 7 ods. 1, ods. 2 písm. b/ kolektívnej zmluvy mestskej polície Hl. mesta SR Bratislavy obsahuje úpravu, ktorá je zhodná s úpravou obsiahnutou v § 74 ods. 1, 2 Zák. práce v znení platnom do 31. 8. 2011. Inými slovami, podľa kolektívnej zmluvy bol žalovaný povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru v prípade každého zamestnanca, teda aj v prípade žalobcu. Žalovaný tak neurobil. Problém je v tom, že predmetná kolektívna zmluva nebola po novele Zák. práce vykonanej zákonom č. 257/2011 Z. z. daná do súladu so Zák. práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z. Odvolací súd je toho názoru, že vo všeobecnosti kolektívna zmluva môže upravovať nároky zamestnancov nad rámec Zákonníka práce. Musí však ísť práve o nároky zamestnancov. Nie je však prípustné, aby kolektívna zmluva viazala platnosť právneho úkonu zamestnávateľa (výpoveď, neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru) na súčinnosť odborového orgánu v podobe prerokovania právneho úkonu zamestnávateľa odborovým orgánom alebo súhlasu odborového orgánu s právnym úkonom zamestnávateľa, ak Zákonník práce takúto súčinnosť odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom nevyžaduje. Zák. práce platný v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom neupravoval účasť odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom (§ 74 bol zo Zák. práce vypustený). Vzhľadom na to je čl. 7 ods. 1, ods. 2 písm. b/ predmetnej kolektívnej zmluvy neplatný v zmysle § 39 Obč. zák. v spojení s § 1 ods. 2 Zák. práce. Možno teda zhrnúť, že je správny záver súdu prvého stupňa, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom nebolo potrebné prerokovať s odborovým orgánom a ani nebol potrebný súhlas odborového orgánu na tento právny úkon žalovaného. Žalobca uvádzal, že sa stará o syna, ktorý trpí chronickou agresívnou chorobou svalovej dystrofie, že teda ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho s ním žalovaný v zmysle § 68 ods. 3 prvá veta Zák. práce nemohol okamžite skončiť pracovný pomer. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa prílohy 3 k tomuto zákonu časť XII bod 11 v prípade ľahkej formy progresívnej svalovej distrofie s obmedzením hybnosti ide o mieru funkčnej poruchy v rozsahu 30 až 50 %, v prípade stredne ťažkej formy 60 až 80 % a v prípade ťažkej formy (imobility) v rozsahu 80 až 100 %. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že status osoby s ťažkým zdravotný postihnutím nie je podmienený vyhotovením preukazu v zmysle § 16 zák. č. 447/2008 Z. z. a tento status nevzniká až vydaním lekárskeho posudku v zmysle § 11 ods. 11 tohto zákona, resp. komplexného posudku v zmysle § 15 tohto zákona. Inými slovami, tieto posudky len konštatujú, že určitá osoba je alebo nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca do spisu založil výmenný list - poukaz z 5. 9. 2013 (č. l. 211), v ktorom lekár potvrdil, že syn žalobcu je ťažko zdravotne postihnutý, pretože trpí chronickou progresívnou chorobou svalovej distrofie. V lekárskej správe neštátnej polikliniky Pro Bios z 26. 10. 2006 sa uvádza, že syn žalobcu trpí svalovou distrofiou s ľahkou disbalanciou trupu a diagnóza svalová distrofia je uvedená aj v lekárskej prepúšťacej správe spoločnosti Merkator, spol. s r. o. z roku 2010. Tieto doklady však nepreukazujú mieru funkčnej poruchy syna žalobcu, teda nepreukazujú, že miera funkčnej poruchy u neho presahuje hranicu 50 %. Vzhľadom na to nie je možné urobiť záver o tom, že syn žalobcu je skutočne osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy syna žalobcu mohla byť záväzne stanovená iba vyššie spomenutým lekárskym posudkom posudkového lekára v zmysle § 11 ods. 11 zák. č. 447/2008 Z. z., resp. komplexným posudkom príslušného orgánu v zmysle § 15 tohto zákona. Žalobca takýmito posudkami nedisponuje, keďže - ako to uviedol v odvolaní - nikdy nežiadal o kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia syna. Okrem toho, odvolací súd je toho názoru, že žalobca mal žalovaného upovedomiť o tom, že jeho syn je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a to najneskôr v liste zo 6. 1. 2012, ktorým mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Ak by tak urobil, žalovaný mohol vziať okamžité skončenie pracovného pomeru späť. Žalobca však žalovaného o tejto skutočnosti v uvedenom liste neupovedomil a neurobil tak ani v žalobe došlej súdu prvého stupňa dňa 27. 2. 2012. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa skutku, pre ktorý žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že tento skutok sa stal a že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce v znení platnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru). V tomto ohľade odvolací súd poukazuje najmä na výpovede svedkov O.. Z. V. L.. B., ktorými bolo preukázané, že žalobca skutočne fyzicky napadol veliteľa stanice B.. Odvolací súd považuje za nepochybné, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu došlo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh bez ohľadu na to, že k nemu došlo až po tom, ako žalobca ukončil nočnú službu. Na záver odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na charakter porušenia pracovnej disciplíny a vzhľadom na to, že žalobca pracoval ako policajt na mestskej polícii, nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ponechal v pracovnom pomere do skončenia výpovednej doby, teda aby predmetný skutok riešil výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Žalobca žiadal, aby v prípade potvrdenia prvostupňového rozsudku, odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, nakoľko podľa neho, ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd poukazuje na to, že za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec t. j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo ktorej výklad v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, resp. ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. V posudzovanom prípade dôvody pre pripustenie dovolania z hľadiska vyššie uvedeného splnené neboli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.