Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/432/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236126 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110236126.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 151866, so sídlom v Bratislave, Drieňová 22, proti odporcovi: Nadácia EON, IČO: 42 137 136, so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Luciou Macalákovou, bývajúcou vo Veľkom Krtíši, Písecká 9, o zrušenie nadácie a nariadenie jej likvidácie, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25C/160/2010-119 zo dňa 27.6.2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25C/160/2010-119 zo dňa 27.6.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil nadáciu Nadáciu EON, IČO: 42137136, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zapísanú v registri nadácií vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pod č. XXX/Na-XXXX/XXX, a nariadil jej likvidáciu. Súčasne ako likvidátora ustanovilD. O. F., XX,08 E.a. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zrušenia nadácie pod názvom Nadácia EON a nariadenia jej likvidácie. Návrh odôvodnil tým, že odporca bol v zmysle § 35 ods. 4 zákona č. 34/2002 Z.z. povinný vypracovať po skončení kalendárneho roka 2008 výročnú správu a zaslať jeden výtlačok najneskôr do 31.5.2009 navrhovateľovi. Odporca si však svoju povinnosť v zákonnej lehote nesplnil. Navrhovateľ ho preto listom zo dňa 23.9.2009 upovedomil o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za nesplnenie tejto povinnosti a súčasne ho vyzval na podanie vyjadrenia v lehote 15 dní. Odporca na to nereagoval a navrhovateľ mu následne rozhodnutím zo dňa 30.10.2009, č.j. XXX/Na- XXXX/XXX, uložil pokutu vo výške 331,- Eur v súlade s § 36 ods. 1 zákona č. 34/2002 Z.z. a opätovne ho vyzval na predloženie výročnej správy za rok 2008 do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podľa § 36 ods. 3 citovaného zákona. Odporca zostal aj na túto výzvu navrhovateľa pasívny. Navrhovateľ preto pristúpil v súlade s § 37 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z.z. k podaniu žaloby na súd. Odporca s návrhom navrhovateľa na jeho zrušenie nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Nepopieral predloženie výročnej správy za rok 2008 po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, avšak tým, že vznikol koncom roka 2008 v dobrej viere predpokladal, že postačí predložiť výročnú správu vzťahujúcu sa ku kalendárnemu roku 2008 spolu s výročnou správou za rok 2009, ktoré správy predložil navrhovateľovi v mesiaci máj 2010. Za rozhodnú pre zamietnutie návrhu navrhovateľa považoval odporca skutočnosť, že tak upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 23.9.2009, ako aj rozhodnutie navrhovateľa o uložení pokuty za nesplnenie povinnosti predložiť výročnú správu za rok 2008 v zákonnej lehote zo dňa 30.10.2009, č.j. XXX/Na-XXXX/XXX, mu neboli vôbec doručené. Nahliadnutím do súdneho spisu odporca zistil, že zásielky navrhovateľa s označenými listinami sa vrátili späť s poznámkou "adresát neznámy", pričom odporca na rovnakej adrese pre doručovanie riadne preberal zásielky, ako napríklad výpisy z bankového účtu, dokonca aj zásielky od samotného navrhovateľa. V danom prípade preto nemohla nastať fikcia doručenia zásielok odporcovi. Vzhľadom na to, že k doručeniu tak upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 23.9.2009, ako aj rozhodnutia navrhovateľa o uložení pokuty zo dňa 30.10.2009, č.j. XXX/Na-XXXX/XXX, pred podaním návrhu na súd nedošlo a tieto dokumenty odporca obdržal až zároveň s výzvou súdu, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k návrhu navrhovateľa. Konkrétne dňa 27.12.2010, v ktorom čase si už svoju zákonnú povinnosť predložiť výročnú správu za rok 2008 splnil. Odporca má za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Aj v ďalšom období si navrhovateľ riadne plnil povinnosti uložené mu zákonom. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav: Odporca je nadáciou, ktorá vznikla dňa 15.10.2008 zápisom do registra nadácií vedeného navrhovateľom pod č. XXX/Na-XXXX/XXX. Navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 23.9.2009 oznámil začatie správneho konania podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti stanovenej podľa § 35 ods. 4 zákona č. 34/2002 Z.z., podľa ktorého mal odporca v lehote do 31.5.2009 predložiť navrhovateľovi výročnú správu za rok 2008 a zároveň ho ako účastníka konania vyzval na podanie vyjadrenia v lehote do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Zásielka doručovaná odporcovi prostredníctvom pošty sa vrátila navrhovateľovi späť s poznámkou "adresát neznámy" dňa 30.9.2009. Rozhodnutím zo dňa 30.10.2009, č.j. XXX/Na-XXXX/XXX, navrhovateľ uložil odporcovi podľa § 36 ods. 1 zákona č. 34/2002 Z.z. pokutu vo výške 331,- Eur, splatnú do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom odporcu opätovne vyzval na zaslanie výročnej správy za rok 2008 v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Zásielka s rozhodnutím navrhovateľa doručovaná odporcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. so službou "doporučene, do vlastných rúk", sa vrátila späť s poznámkou "adresát neznámy" dňa 12.11.2009. Predmetné rozhodnutie navrhovateľa nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2009. Navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 6.9.2010 na zaplatenie uloženej pokuty do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Zásielka s predmetnou výzvou doručovaná odporcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. so službou "doporučene" sa vrátila navrhovateľovi späť s označením "adresát neznámy". Odporca doručil navrhovateľovi účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2008 spolu s výročnou správou za rok 2009 dňa 1.6.2010. Výročnú správu za rok 2010 odporca zaslal navrhovateľovi dňa 31.5.2011 spolu s auditovanou účtovnou závierkou za rok 2010 a správou nezávislého revízora spoločnosťou AAA Audit, s.r.o., zo dňa 23.5.2011, podľa ktorej ku dňu 31.12.2010 odporca znížil nadačné imanie pod zákonom požadovanú hodnotu, čo podľa audítora mohlo viesť v zrušeniu nadácie súdom na návrh ministerstva. Rovnaká informácia bola obsiahnutá v poznámkach k účtovnej závierke zostavenej ku dňu 31.12.2010. Z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 25.4.2012 súd zistil, že doporučená listová zásielka adresovaná odporcovi s podacím číslom RU XX XXX XXX X SK podaná na pošte XX dňa 9.11.2009 sa vrátila odosielateľovi s poznámkou "adresát neznámy", keďže označenie odovzdávacieho miesta bolo na zásielke uvedené nesprávne. Poštový priečinok so samostatným poštovým smerovacím číslom, t.j. 816 47 patrí inému adresátovi, a to spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. Pošta teda postupovala v súlade s technologickými postupmi pri doručovaní zásielok. Na odovzdávacom mieste I. nie sú ani splnené podmienky na dodávanie zásielok stanovené poštovými podmienkami - Všeobecná časť (vnútroštátny styk), keď na budove chýba označenie spoločnosti a na prízemí budovy sa nenachádza žiadna domová listová schránka označená názvom spoločnosti. Podľa kapitoly 16 poštových podmienok Slovenská pošta, a.s. doručí zásielku na odovzdávacie miesto podľa adresy uvedenej na zásielke, pričom pre zásielky, pri ktorých sa nepožaduje potvrdenie prevzatia, je to označenie funkčnej domovej listovej schránky. Súd poukázal na ustanovenia § 3 ods. 2; 14 písm. d); 15 ods. 1 a) b); 16 ods. 1; 18 ods. 2, 3; 35 ods. 4; 36 ods. 1,3, zákona č. 34/2002 Z.z. a konštatoval, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Z vykonaného dokazovania, najmä obsahu administratívneho spisu navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ oznámil odporcovi postupom podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti predložiť výročnú správu za rok 2008, ktorej porušenie povinnosti potvrdil i samotný odporca. Išlo o konanie začaté správnym orgánom na základe vlastného podnetu, a preto bolo plne v jeho právomoci rozhodnúť, či dôvod začatia konania existuje alebo odpadol, kedy sa tak stalo a prípadne začaté konanie zastaviť. Oznámenie o začatí správneho konania navrhovateľ doručoval odporcovi doporučene, keďže z ničoho nevyplývala povinnosť doručovať ho do vlastných rúk odporcovi, a to na adresu jeho sídla podľa údajov v registri nadácií. Na totožnú adresu so službou "doporučene, do vlastných rúk" doručoval navrhovateľ odporcovi i rozhodnutie o uložení pokuty za nepredloženie výročnej správy za rok 2008 zo dňa 30.10.2009, č.j. XXX/Na-XXXX/XXX. Hoci sa obe zásielky vrátili navrhovateľovi ako odporcom neprevzaté s poznámkou poštového orgánu " adresát neznámy", navrhovateľ ich mohol považovať za doručené postupom podľa § 25 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., keďže sa ich nepodarilo doručiť na adresu, ktorú odporca sám uviedol a táto bola totožná s adresou jeho sídla podľa zápisu v registri nadácií, pričom iná adresa pre doručovanie písomností navrhovateľovi nebola známa. Navrhovateľovi pritom nevyplývala povinnosť doručovať zásielky na adresu správcu nadácie (štatutárny orgán), keďže obe písomnosti sa dotýkali priamo právnickej osoby, t.j. nadácie. Odporca zároveň navrhovateľovi neoznámil inú adresu pre doručovanie písomností ako bola uvedená v registri nadácií. Zásielky určené odporcovi, ktorých obsahom bolo upovedomenie o začatí správneho konania a rozhodnutie o uložení pokuty za nesplnenie povinnosti predložiť výročnú správu v zákonnej lehote, preto navrhovateľ správne považoval za doručené po troch dňoch od ich vrátenia poštovým orgánom. Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, ktorý popieral doručenie rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 30.10.2009, č.j. XXX/Na-XXXX/XXX, zásielkou danou na poštovú prepravu pod č. RU XX XXX XXX X SK. Ako argument uvádzal, že na adrese sídla na L. č. J., v I., bol známy. Z. doručovaní nemohla nastať tzv. fikcia doručenia, keďže iné písomnosti, konkrétne bankové výpisy od Tatra banka, a.s. v danom období riadne prevzal. Z prvej strany odporcom označených zásielok od Tatra banka, a.s. (č.l. 46, 72), jednoznačne vyplýva, že i keď tieto boli určené a doručované adresátovi označenému ako Nadácia EON, na adresu L. I.,Y.a, ich adresátom neboli prevzaté, keďže ich prevzatie podľa odtlačku prezenčnej pečiatky uskutočnila spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s.. Nemožno preto konštatovať doručenie zásielok priamo ich adresátovi, t.j. Nadácii EON. Navyše z oznámenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 25.4.2012 (č.l. 90) je zrejmé, že zásielku pod č. RU XX XXX XXX X SK, resp. aj iné zásielky adresované odporcovi, mu nebolo možné doručiť z dôvodu, že 1/ odovzdávacie miesto na zásielke bolo uvedené nesprávne, keď poštový priečinok s daným smerovacím číslom patril nie odporcovi, ale spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. a 2/ na odovzdávacom mieste neboli splnené podmienky na dodávanie poštových zásielok stanovené poštovými podmienkami, keďže na budove L. 6, I. absentovalo označenie odporcu a na prízemí budovy sa nenachádzala ani domová listová schránka označená názvom odporcu. Odporca v priebehu konania (č.l. 59, 116) rovnako potvrdil, že nemal vytvorenú samostatnú poštovú schránku na doručovanie zásielok mu určených, tieto bolo potrebné vždy fyzicky doručiť na centrálny príjem, do podateľne spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., ktorá ich osobne prevzala. Odporca pritom nepopieral (č.l. 116) a nevyplýva to ani z oznámenia Slovenskej pošty a.s., že by v relevantnom období splnomocnil spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. na preberanie zásielok jemu určených a túto skutočnosť poštovému orgánu aj oznámil. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 30 ods. 3; 31 ods. 1,3 zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách. Pokiaľ sám odporca nevytvoril vlastnú listovú schránku a na budove na L. č. X v I. neumiestnil žiadne označenie osvedčujúce, že v budove má svoje sídlo a vykonáva v nej činnosť, ktoré povinnosti mu vyplývali z citovaného ustanovenia § 30 ods. 3, sám spôsobil, že u neho nastali predpoklady stanovené v § 31 ods. 3 písm. d) zákona č. 507/2001 Z.z. s následkom nemožnosti doručiť mu poštovú zásielku. Táto okolnosť je zároveň predpokladom použitia ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na známu adresu, ani na adresu jej sídla v registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručená, a to aj vtedy, ak osoba oprávnená za právnickú osobu konať sa o tom nedozvie). Skutočnosť, že iné zásielky, a to najmä od odosielateľa Tatra banka, a.s. odporca prezval prostredníctvom spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. (č.l. 46, 72) nemá na túto okolnosť vplyv, keďže odporca nepreukázal udelenie splnomocnenia spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. na preberanie zásielok jemu určených (§ 30 ods. 3 písm. d) zákona č. 507/2001 Z.z.), o ktorom by informoval a mal vedomosť poštový orgán. Pokiaľ odporca poukazoval na prevzatie listových zásielok odoslaných samotným navrhovateľom (č.l. 73, 75, 76, 80), tu súd udáva, že zásielky, na ktoré sa odporca odvolával a boli ním založené do súdneho spisu sa vzťahovali na obdobie kalendárneho roka 2010, a teda ich doručovanie nenastalo v relevantnom posudzovanom období (september až november 2009). Navyše z obsahu administratívneho spisu navrhovateľa vyplýva, že nie všetky zásielky distribuované navrhovateľom v priebehu kalendárneho roka 2010 odporca na adrese sídla skutočne prevzal, keď tieto sa vrátili späť navrhovateľovi rovnako s poznámkou "adresát neznámy" (oznámenie ohľadne premeny menovitej hodnoty vkladu, rozhodnutie o zmene údaju zapísaného v registri nadácií, oznámenie ohľadne premeny menovitej hodnoty vkladu a pod.). Pokiaľ sa odporca v súvislosti s uplatnením tzv. fikcie doručenia zásielok odvolával na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 1M Cdo 2/2010, predmetné rozhodnutie nemožno aplikovať na daný prípad práve z dôvodu, že na rozdiel od skúmaného prípadu, odporca riadne neoznačil sídlo nadácie na budove na L. X v I. a pre doručovanie poštových zásielok nevytvoril vlastnú domovú listovú schránku. Zásielky (výpisy od Tatra banka, a.s.), ktoré mu mali byť doručené v skutočnosti prevzala spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. bez relevantného splnomocnenia. Súd tak dospel k záveru, že tak oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 23.9.2009, ako aj rozhodnutie navrhovateľa, ktorým odporcovi uložil pokutu vo výške 331,- Eur ako sankciu za nesplnenie povinnosti predložiť výročnú správu za rok 2008 v zákonom stanovenej lehote zo dňa 30.10.2009, boli odporcovi doručené v súlade s ustanovením § 25 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že odporca si nesplnil ani povinnosť stanovenú podľa § 35 ods. 4 zákona č. 34/2002 Z.z., a to i napriek rozhodnutiu, ktorým navrhovateľ uložil odporcovi podľa § 36 ods. 1 zákona č. 34/2002 Z.z. pokutu vo výške 331,- Eur, a súčasne stanovil dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti predložiť výročnú správu za rok 2008 v zmysle § 36 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z.z. v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, t.j. najneskôr do 16.12.2009. Výročnú správu o svojej činnosti predložil navrhovateľovi až dňa 1.6.2010. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok oprávnenie navrhovateľa podať návrh na zrušenie odporcu podľa § 15 ods. 1 písm. b) citovaného zákona na súd. Na uvedený postup navrhovateľa pritom nemalo žiaden vplyv ani deklarované následné riadne plnenie povinností zo strany odporcu, keďže ustanovenie § 37 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z.z. ukladá navrhovateľovi povinnosť, a nie možnosť, iniciovať konanie o zrušenie nadácie za predpokladu, že nadácia nevykonala nápravu a nepredložila výročnú správu o svojej činnosti ani v dodatočne stanovenej lehote. Okrem dôvodu podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 34/2002 Z.z., tu existoval aj ďalší dôvod na zrušenie nadácie, na ktorý poukázal navrhovateľ v priebehu konania, a to zníženie hodnoty nadačného imania (§ 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 34/2002 Z.z.). Z vykonaného dokazovania, najmä správy nezávislého audítora spoločnosti AAA Audit s.r.o. zo dňa 23.5.2011 a poznámky k účtovnej závierke zostavenej ku dňu 31.12.2010, tvoriacich súčasť výročnej správy odporcu za rok 2010, vyplýva, že ku dňu 31.12.2010 skutočne došlo k zníženiu nadačného imania odporcu pod zákonom požadovanú hodnotu. Táto hodnota v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z.z. počas činnosti nadácie nemôže byť znížená. V prípade poklesu nadačného imania pod hodnotu 6 638,- Eur, ide o dôvod na zrušenie nadácie podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 34/2002 Z.z. Skutočnosť, že došlo k zníženiu nadačného imania potvrdil i samotný správca nadácie, argumentujúc, že išlo len o prechodnú situáciu, ktorej nápravu odporca uskutočnil po upozornení audítora a bez výzvy navrhovateľa podľa § 37 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z.z.. Ku dňu rozhodnutia súdu už hodnota nadačného imania mala dosahovať hodnotu stanovenú zákonom. Súd dospel k záveru, že nebolo povinnosťou navrhovateľa upozorňovať a vyzývať odporcu na zvýšenie hodnoty nadačného imania v prípade jeho poklesu a až následne pristúpiť k uplatneniu tohto dôvodu jeho zrušenia. Takáto povinnosť navrhovateľovi zo žiadneho z ustanovení zákona č. 34/2002 Z.z. nevyplýva. Zníženie nadačného imania pod zákonom stanovenú hranicu je dôvodom výslovne označeným zákonom č. 34/2002 Z.z., s ktorým zákon jednoznačne spája zrušenie nadácie podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 34/2002 Z.z. Ide o samostatný skutkový dôvod predpokladaný priamo zákonom na zrušenie nadácie. Nemožno ho preto subsumovať pod nedostatky v činnosti nadácie bližšie nešpecifikované ustanovením § 37 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z.z.; ktoré pokrýva prípady zistených nedostatkov v činnosti nadácie, o ktorých sa zákon o nadáciách explicitne nezmieňuje a tieto nie sú výslovne deklarované v jeho jednotlivých ustanoveniach. Rovnako ako v prípade porušenia povinnosti predložiť výročnú správu v zákonom stanovenej lehote, aj v tomto prípade vznikla navrhovateľovi povinnosť, a nie možnosť, uplatniť tento dôvod zrušenia nadácie na súde. A to bez zreteľa na skutočnosť, že odporca dodatočne pristúpil k náprave stavu a doplnil nadačné imanie na hodnotu požadovanú zákonom. V prípade odporcu ide totiž o nadáciu vykonávajúcu činnosť verejnoprospešného významu na verejnoprospešné účely, ktorá činnosť spadá pod kontrolu navrhovateľa ako ústredného štátneho orgánu pre oblasť verejného práva. Pre právne normy spadajúce do oblasti verejného práva je charakteristická väčšia kogentnosť a striktnosť, a preto nie je možné sa od nich odchýliť. A to ani prípadnou dohodou strán tak ako je tomu v prípade právnych noriem súkromného práva. Súd preto nemohol vyhovieť žiadosti odporcu o zmiernenie následkov porušenia jeho povinností v podobe zamietnutia návrhu navrhovateľa na jeho zrušenie. Zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 34/2002 Z.z. vyplýva totiž pre súd jednoznačne povinnosť, v prípade naplnenia predpokladov, pristúpiť k zrušeniu nadácie a nariadeniu jej likvidácie. Na rozdiel od prípadu podľa odseku 2 ustanovenia § 15 citovaného zákona, ktoré dáva súdu možnosť zvážiť, či pristúpi k zrušeniu nadácie, ak nadácia iným závažným spôsobom alebo opakovane porušila ustanovenia zákona č. 34/2002 Z.z., čo však nebol prípad odporcu. Súd vo veci mal za preukázanú existenciu dôvodov podľa § 15 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 34/2002 Z.z. odôvodňujúcich zrušenie odporcu. Keďže zákon o nadáciách spája zrušenie nadácie s nariadením jej likvidácie, súd súčasne nariadil aj likvidáciu nadácie odporcu a s poukazom na § 18 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z.z. vymenoval za likvidátora správcu nadácie PaedDr. O. Orlovského, ako osobu znalú pomerov. K obrane odporcu v konaní súd ešte doplnil, že pokiaľ splnomocnená zástupkyňa odporcu žiadala o možnosť vyjadriť sa k oznámeniu Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 25.4.2012 a na tento účel požiadala o poskytnutie lehoty, súd mal za to, že s predmetným oznámením poštového orgánu sa mala možnosť splnomocnená zástupkyňa odporcu oboznámiť pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa 20.6.2012 (č.l. 91), keďže odpoveď Slovenskej pošty, a.s. na výzvu súdu bola súdu doručená už dňa 3.5.2012 (č.l. 90). Splnomocnená zástupkyňa odporcu nijako nepreukázala tvrdenie o tom, že v čase nahliadnutia do spisu sa v ňom predmetné oznámenie nenachádzalo. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech však nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v konaní vznikli. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, podaním z 13.8.2012. Namietol, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní zopakoval svoju obranu z prvostupňového konania: · výročnú správu za rok 2008 nepredložil z dôvodu mylnej domnienky, že takúto povinnosť nemá, keďže vznikol až k 15.10.2008 a IČO mu bolo pridelené podstatne neskôr, · absentuje riadne doručenie rozhodnutia navrhovateľa o uložení pokuty, od ktorého by bolo možné začatie plynutia lehoty 30 dní na dodatočné zaslanie výročnej správy za rok 2008. Toto rozhodnutie odporcovi nebolo nikdy doručené. Nemožno ani konštatovať, že sa táto poštová zásielka čo i len dostala do dispozície odporcu, čo by odôvodňovalo vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky fikcie doručenia podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku. V tomto smere súd nevykonal dostatočné dokazovanie. Odporca navrhoval, aby súd požiadal Slovenskú poštu o zodpovedanie otázky, či poštový doručovateľ vykonal fyzické doručovanie spornej zásielky v sídle nadácie odporcu na L. X v I. s cieľom jej doručenia. Takúto otázku súd pošte nepoložil. Dňa 20.6.2012 sa chcel odporca oboznámiť s výsledkom dokazovania na Slovenskej pošte, nahliadnutím do súdneho spisu. V tomto čase sa vyjadrenie pošty (na č.l. 90) v spise nenachádzalo, hoci malo byť doručené súdu už dňa 3.5.2012. O jeho existencii sa odporca dozvedel až na pojednávaní dňa 27.6.2012, kedy bolo súdom prečítané a následne bol vyhlásený rozsudok. Keďže odporca nemal možnosť na tento dôkaz reagovať, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. · K právnej fikcii doručenia poštovej zásielky odporca poukázal, že ide o výnimočný nástroj, ktorý možno uplatniť len po splnení všetkých náležitostí, ktoré s ňou zákon spája. Odporca opakovane uplatňoval námietku vzniku fikcie doručenia spornej poštovej zásielky odporcovi, ale súd upustil od dokazovania opätovným dopytom na Slovenskú poštu k fyzickému doručovaniu zásielky do sídla odporcu v novembri roku 2009. Je to pritom rozhodujúca skutočnosť pre posúdenie či nastala fikcia doručenia alebo nie. Odporca o tom má významnú pochybnosť a domnieva sa, že k fyzickému doručeniu nedošlo. Zásielka bola poštou vrátená odosielateľovi potom, ako ju technológia na triedenie zásielok vyradila pre nesprávne PSČ bez toho, aby bola fyzicky doručovaná do sídla odporcu. Pod zisťovaním adresáta na adrese v poštovej zásielke možno podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona o poštových službách chápať len fyzické doručovanie zásielky na tejto adrese. Na zásielke bolo uvedené PSČ, ktoré je pridelené spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., ktorá je zakladateľom odporcu a sídlia na rovnakej adrese. Odporca všetky svoje zásielky preberal na centrálnom príjme podateľne, na ktorej sa preberajú všetky zásielky adresované spoločnostiam sídliacim v budove na adrese L. 6, I.. Z. doručovateľ pritom nevyzval odporcu podľa § 30 ods. 3 písm. d) zák. o pošt. službách na oznámenie a predloženie plnomocenstva na preberanie zásielok prostredníctvom spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s.. V už citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1M Cdo 2/2010 za absenciu predpokladov vzniku fikcie doručenia súd považoval to, že adresát adresu nezmenil a iné zásielky riadne prebral. Odporca pritom preukázal, že riadne prebral aj zásielky, na ktorých bola pečiatka materskej spoločnosti Západoslovenská energetika. · Ako ďalšiu vadu v postupe prvostupňového súdu odporca uviedol, že v návrhu na začatie konania navrhovateľ žiadal zrušiť nadáciu odporcu podľa § 15 ods. 1 písm. b) zák.č. 34/2002 Z.z.; teda na základe skutkového vymedzenia, že odporca nezaslal navrhovateľovi výročnú správu v lehote určenej v jeho rozhodnutí. Na pojednávaní dňa 2.4.2012 navrhovateľ ako ďalší dôvod zrušenia uviedol zníženie nadačného imania odporcu. Pritom nepožiadal o pripustenie rozšírenia návrhu na začatie konania. Podľa názoru odporcu išlo o zmenu žaloby, o ktorej mal súd rozhodnúť podľa § 95 ods. 1 O.s.p. K takémuto postupu však nedošlo. Z týchto dôvodov sa odporca domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde a s jeho skutkovými a právnymi závermi. K odvolacím námietkam odporcu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť len nasledovné: Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada len vtedy ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady odvolací súd vo veci nezistil. Vo vzťahu k prvému dôvodu zrušenia nadácie odporcu je podstatná skutočnosť, že navrhovateľ doručoval zásielky na adresu odporcu, ktorú sám uviedol do registra nadácií a na ktorej v čase doručovania spornej zásielky aj mal sídlo nadácie. Pokiaľ túto adresu určil nesprávne (v časti uvedenia PSČ), neuviedol oprávneného príjemcu na preberanie zásielok podľa označeného PSČ a nezabezpečil ani v budove, v ktorej sídli, podmienky na riadne doručovanie poštových zásielok podľa zákona o poštových službách, musí znášať sám následky s tým spojené. Súd prvého stupňa nepochybil ani v spôsobe vedenia dokazovania ohľadne doručovania spornej zásielky. Z vyjadrenia Slovenskej pošty na č.l. 90 jasne vyplývajú skutočnosti, pre ktoré neboli splnené podmienky na riadne doručenie zásielky odporcovi. Nariadiť dokazovanie v roku 2012 o fyzickom doručovaní poštovej zásielky v roku 2009 je zjavne nereálne. Aj keby sa podarilo identifikovať príslušného doručovateľa vykonávajúceho v tomto období doručovanie zásielok do budovy, kde sídli aj odporca, pri takom odstupe času a množstve doručovaných zásielok je krajne nepravdepodobné, aby k tomu mohol uviesť akékoľvek relevantné údaje. Navyše by takéto dokazovanie bolo nadbytočné. Zo znenia citovaného § 30 ods. 3 písm. d) zákona o poštových službách vyplýva povinnosť adresátov oznámiť alternatívne poštovému doručovateľovi na požiadanie alebo alternatívne priamo na dodávacej pošte meno oprávneného prijímateľa súdnej zásielky ak vzhľadom na stavebné a organizačné usporiadanie sídla adresáta nie je zrejmé kam sa majú zásielky dodávať. Keďže presne o takéto usporiadanie sídla v prípade odporcu išlo, bol odporca sám povinný pošte oznámiť oprávneného príjemcu za nadáciu v centrálnej podateľni. Neobstojí ani ďalšia namietaná vada konania v súvislosti s dôvodmi zrušenia nadácie odporcu. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zrušenia nadácie odporcu a nariadenia jej likvidácie. Na tomto petite zotrval počas celého konania. Je pravdou, že v žalobnom návrhu vymedzil ako dôvod zrušenia len nesplnenie povinnosti predložiť výročnú správu nadácie za rok 2008 v lehote určenej v rozhodnutí navrhovateľa podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o nadáciách. Na pojednávaní dňa 2.4.2012 navrhovateľ ako ďalší dôvod zrušenia nadácie odporcu uviedol aj zníženie jeho nadačného imania pod povolenú hodnotu ku dňu 31.12.2010, teda dôvod podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o nadáciách. Na tomto pojednávaní bola prítomná aj zástupkyňa odporcu, ktorá sa k tomu mala možnosť vyjadriť. Odporca sa k tomuto dôvodu vyjadril neskôr v priebehu konania do vyhlásenia rozsudku dňa 27.6.2012, konkrétne v podaní na č.l. 93 zo dňa 21.6.2012. Aj keď formálne neboli splnené podmienky podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustením rozšírenia žalobného návrhu (keďže šlo o ďalší dôvod zrušenia, ktorý sa stal predmetom samostatného dokazovania), nešlo o vadu, ktorá by spôsobila nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a boli plne zachované procesné práva odporcu na uplatnenie jeho procesných práv. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľovi, ktorý bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.