Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237143 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108237143.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: L.. N.. M. Z., N. U., X.. U. Č.. X proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie, Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3. októbra 2011, č.k. 25C 210/2008-121, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislava rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3. októbra 2011, č.k. 25C 210/2008-121 potvrdzuje. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pôvodne návrhom zo dňa 10.11.2008 vo výške 285.936,70 Eur, titulom náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami. V priebehu prvostupňového konania navrhovateľ upravoval žalobný petit, a to písomným podaním zo dňa 20.08.2010, následne zo dňa 02.09.2010 ako aj písomným podaním zo dňa 17.05.2011 a 06.06.2011. Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď navrhovateľa, ktorý si nárok na náhradu škody voči odporcovi uplatňuje dvoma titulmi v zmysle zákona č. 58/1969 a to titulom vydania nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu štátu. Navrhovateľ za nezákonné rozhodnutie označil platobné rozkazy vydané Okresným súdom Bratislava III vo veciach sp.zn. 42Rop 7/2004, sp.zn. 42Rop 15/2004 a sp.zn. 42Rop 16/2004, ktoré boli zrušené uzneseniami súdu pod č.k. 26Cb 70/06-47 vo vzťahu k platobnému rozkazu č.k. 42Rop 7/04-18, uznesením č.k. 27Cb 70/06-38 vo vzťahu k platobnému rozkazu č.k. 42Rop 16/09-9 a uznesením č.k. 25Cb 70/06-40 vo vzťahu k platobnému rozkazu č.k. 42Rop 15/04-10. Navrhovateľ uviedol, že nebyť ich zrušenia, pohľadávky uplatňované voči dlžníkovi - spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. by boli ostali fixné a nebolo by ich možné v následnom konkurznom konaní poprieť. Pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup ten navrhovateľ videl v tom, že 1.) súd nesprávne doručoval platobné rozkazy určené do vlastných rúk osobne, ktorá nebola oprávnená zásielku v mene spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. prevziať, 2.) po zrušení platobných rozkazov súd nepostupoval vo veci plynule a v primeranej lehote nevydal konečné rozhodnutie, na podklade, ktorého by mohol navrhovateľ uplatniť nárok v konkurznom konaní a 3.) súd nesprávne prerušil konanie podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, keď mal postupovať podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Navrhovateľovi teda vznikla škoda zodpovedajúca, tak skutočnej škode, ako aj ušlému zisku. Navrhovateľ pri výpočte škody vychádzal zo znenia platobných rozkazov a rozsudkov Okresného súdu Bratislava III čo do výšky i čo do jeho základu. Za časový medzník považoval navrhovateľ tak 24.05.2010, kedy sa jeho právo voči obligačnému dlžníkovi LIVAK PLAST, s.r.o. podľa právoplatných a vykonateľných rozsudkov súdu v konaniach 25Cb 70/2006 a sp.zn. 26Cb 70/06 stalo nevymáhateľné, keďže predmetná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra a súd mu nemohol poskytnúť ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR formou núteného výkonu rozhodnutia. Pokiaľ išlo o konanie vedené pod sp.zn. 27Cb 70/06, tu navrhovateľ za rozhodný dátum považoval 28.05.2007, v ktorý deň nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Cop 417/06. Navrhovateľ v priebehu pojednávania (03.10.2011) doplnil svoju výpoveď, že na súde inicioval vyhlásenie konkurzu na majetok LIVAK PLAST, s.r.o., pričom uznesením zo dňa 07.12.2004, pod č.k. 8K 1/04-702 súd na spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. vyhlásil konkurz. Navrhovateľ si svoje pohľadávky voči úpadcovi riadne uplatnil formou zaslania prihlášky do konkurzného konania. Pochybením súdu prvého stupňa, ktorý zrušil jednotlivo vydané platobné rozkazy postupom podľa § 173 O.s.p. navrhovateľ stratil postavenie konkurzného veriteľa a nemohol byť v rámci konkurzného konania uspokojený. Správca konkurznej podstaty totiž vychádzal zo záveru, že platobné rozkazy v daných veciach neboli doručené priamo dlžníkovi ani jeho štatutárnym orgánom. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa ignoroval postavenie správcu konkurznej podstaty úpadcu, prerušil prebiehajúce občiansko-právne konania. Navrhovateľ mal za to, že pokiaľ by súd vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu, či súhlasí s pokračovaním v konaní, jeho pohľadávky voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. by sa stali právoplatné a vykonateľné pred vydaním rozvrhového uznesenia a on by mal v rukách exekučný titul, na ktorého podklade by mohol po skončení konkurzu pokračovať v exekúcii majetku spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.. Mal za to, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu mu vznikla škoda. Nemajetková ujma mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu spočívajúceho v nedôvodných prieťahoch v konaní, keďže od roku 2006 súd bol nečinný. Uviedol, že pokiaľ by okresný súd po zrušení platobných rozkazov riadne pokračoval v konaní, zabezpečil by zákonný postup a v primeranej lehote, najneskôr však do ukončenia konkurzného konania vo veciach rozhodol, pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. by sa stali predmetom rozvrhového uznesenia a navrhovateľ by mohol využiť postup podľa § 66 písm. g/ ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. a domáhať sa náhrady škody voči konateľom spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Odporca v rámci prvostupňového konania mal za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, pretože nemal preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, keď navrhovateľ neosvedčil existenciu nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu a tiež nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím. Mal za to, že zákon č. 58/1969 Zb. aplikovateľný na daný prípad neumožňoval odškodnenie formou nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa, vyplývajúci z titulu vydania nezákonných rozhodnutí, a to platobných rozkazov č.k. 42Rop 16/2004-9, č.k. 42Rop 7/2004-18 a platobného rozkazu č.k. 42Rop 15/04 a z titulu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v doručovaní platobných rozkazov osobe nie oprávnenej konať v mene spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb., keď k vydaniu vyššie uvedených rozhodnutí a ich doručovaniu došlo za účinnosti práve zákona č. 58/1969 Zb. Pokiaľ išlo o nároky vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v prieťahoch v konaní a v nesprávnom prerušení konania, súd tieto nároky posudzoval podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Zb., pretože k namietanému nesprávnemu úradnému postupu došlo po 01.07.2004. Súd prvého stupňa konštatoval, že platobné rozkazy nespĺňajú charakter rozhodnutí podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., keď u nich absentuje podmienka ich zrušenia pre nezákonnosť. Tieto rozhodnutia boli síce uzneseniami súdu prvého stupňa zrušené, avšak nie v dôsledku ich nezákonnosti. Súd v danom prípade totiž rešpektoval postup podľa § 173 ods. 1, 2 O.s.p., keďže sa platobné rozkazy nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcovi. Zákonnosť a opodstatnenosť zrušujúcich uznesení súdu prvého stupňa potvrdil v odvolacom konaní i Krajský súd v Bratislave (platobné rozkazy neprevzala osoba v tom čase oprávnená v mene spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. konať). K námietkam navrhovateľa ohľadom nesprávneho úradného postupu platobných rozkazov pri doručovaní t.j., že súd nemal za preukázané ich prevzatie osobou oprávnenou, ktorá by zároveň opatrila doručenku o prevzatí zásielky pečiatkou spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., navrhovateľ túto okolnosť nepreukázal. Zároveň súd prvého stupňa uviedol, že doručovanie platobných rozkazov upravoval Občiansky súdny poriadok vo vzťahu k právnickým osobám v ustanovení § 48, súd prvého stupňa doručoval zásielky s platobnými rozkazmi s poznámkou do vlastných rúk do sídla spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., prostredníctvom poštového orgánu. Tento orgán mal povinnosť zásielky doručiť označenému adresátovi a teda zabezpečiť ich odovzdanie a prevzatie osobou na tento úkon oprávnenou. Po vrátení doručeniek o prevzatí súdnych zásielok súd nemal dôvod pochybovať, že poštový orgán si svoju povinnosť splnil a zásielky riadne doručil. Osoba, ktorá preberala súdne zásielky mal byť U. S., v tom danom čase v obchodnom registri figurujúci ako konateľ spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Súd vychádzal, zo správnosti údajov o osobe štatutárneho orgánu a mal za to, že platobné rozkazy prevzala osoba na tento úkon oprávnená. Až neskôr spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. po nadobudnutí právoplatnosti platobných rozkazov preukázala, že tieto v konečnom dôsledku prevzala osoba bez oprávnenia, a preto súd postupom podľa § 173 O.s.p. jednotlivo vydané platobné rozkazy uznesením zrušil pre ich nedoručenie do vlastných rúk účastníkovi konania. Správnosť postupu odobril v rámci odvolacieho konania i Krajský súd v Bratislave. Preto súd prvého stupňa nemohol označiť postup súdu prvého stupňa za nesprávny. K námietke navrhovateľa o pochybení súdu prvého stupňa, že doručenka o prevzatí súdnej zásielky nebola vedľa podpisu preberajúcej osoby opatrená aj pečiatkou spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., súd prvého stupňa konštatoval, že žiadne z ustanovení O.s.p. nevyžaduje aby právnická osoba potvrdila prijatie doručovanej zásielky aj pečiatkou spoločnosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by sa súd prvého stupňa pri doručovaní zásielok s platobnými rozkazmi dopustil nesprávneho úradného postupu. Súd prvého stupňa nepochybil, keď na jednotlivé vydané platobné rozkazy pripojil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Pokiaľ navrhovateľ za ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré zakladá nesprávny úradný postup označil to, že súd rozhodol o prerušení občiansko-právnych konaní, keď odporca, spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. vstúpila do konkurzu, súd prvého stupňa uviedol, že s výnimkou konania vedeného pod spisovou značkou 25Cb 70/2006, súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania až do právoplatnosti skončenia konkurzného konania na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. formou uznesenia. Mal za to, že nesprávny úradný postup štátneho orgánu spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Pokiaľ teda navrhovateľ formálne namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri prerušení konania, defacto namietal nezákonnosť jeho rozhodnutí o prerušení konania, keďže tieto rozhodnutia boli výsledkom aplikácie ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a boli v nich obsiahnuté. Súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb 70/2006-70 alebo č.k. 27Cb 70/2006-63 boli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Nesplnili charakter rozhodnutí zrušených pre nezákonnosť podľa § 6 zákona č. 514/2003 Zb. Navyše v konaní 25Cb 70/2006 súd nevydal rozhodnutie o prerušení konania. Mal za to, že navrhovateľ mohol namietať nesprávnosť postupu súdu v tomto smere, pričom však súd poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb., ktorý ustanovuje povinnosť súdu prerušiť konanie začaté pred vyhlásením konkurzu, okrem tam vymedzených konaní, pokiaľ sa predmet konania týka majetku spadajúceho do konkurznej podstaty. Pokiaľ jeden z účastníkov konania vstúpil do konkurzu a predmetom prebiehajúceho konania je uplatnenie majetkového práva, spadajúceho do konkurznej podstaty, súd nemá na výber v tom, či bude v začatom konaní pokračovať alebo nie, keď prerušenie konania je mu uložené priamo zákonom. V prerušených konaniach môže pokračovať až na návrh správcu konkurznej podstaty. Preto Okresný súd Bratislava III bol povinný prebiehajúce konanie pod sp.zn. 25Cb 70/2006 prerušiť, a to i bez potreby vydania deklaratórneho rozhodnutia; postup Okresného súdu Bratislava III bol preto dôvodný a správny. Okresný súd Bratislava III tiež nemal povinnosť zisťovať stanovisko správcu konkurznej podstaty pred rozhodnutím o prerušení konania. Pokiaľ išlo o nesprávny úradný postup spočívajúci v nedôvodných prieťahoch v konaniach sp.zn. 25Cb 70/06, sp.zn. 26Cb 70/06 a sp.zn. 27Cb 70/06 počnúc od roku 2006 súd prvého stupňa nezistil v postupe Okresného súdu Bratislava III pochybenie spočívajúce v jeho nečinnosti, ktoré by zakladalo nesprávny úradný postup. Mal za to, že vo vyššie uvedených konaniach Okresný súd Bratislava III bez meškania rozhodol o zrušení vydaných platobných rozkazov okrem sp.zn. 25Cb 70/06, vec bez meškania predložil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý potvrdil správnosť prvostupňových rozhodnutí. Následne Okresný súd Bratislava III rozhodol o prerušení konania v sp.zn. 26Cb 70/2006 a sp.zn. 27Cb 70/2006 pričom v prípade súdneho konania sp.zn. 25Cb 70/06 bez potreby vydania takéhoto deklaratórneho rozhodnutia. Konštatoval, že prerušenie konania malo za následok tzv. obligatórnu nečinnosť súdu, t.j. stav, v ktorom neplynuli žiadne lehoty podľa O.s.p. a súd nevykonával žiadne pojednávania. Potom ako Krajský súd v Bratislave pod č.k. 8K 1/04-702 uznesením zo dňa 10.08.2009 zrušil konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. pre nedostatok majetku, ktoré rozhodnutím nadobudlo právoplatnosť dňa 16.09.2009, súd prvého stupňa vytýčil v konaniach 25Cb 70/06 a 26Cb 70/06 termíny pojednávaní a následne rozhodol vo veci samej. V konaní po sp.zn. 27Cb 70/06 uznesením z 18.09.2007 bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľom. Správnosť tohto rozhodnutia potvrdil Krajský súd v Bratislave dňa 30.11.2007. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hneď prvotného predpokladu na uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Nezaoberal sa skúmaním ostatných zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu (vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou) ich prítomnosť by zisťoval, pokiaľ by dospel k záveru, že odporca sa dopustil vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal keď odporca mal v konaní plný úspech vo veci, avšak nepožiadal o ich priznanie pričom v konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ pričom uviedol, že ide o zjavne nezákonné rozhodnutie z dôvodu zanedbania súdom poučovacej povinnosti ust. § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p., ako aj zanedbania povinnosti uloženej súdom podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. Zároveň mal za to, že rozhodnutie nie je dostatočne presvedčivé a je nepreskúmateľné. Zdôraznil, že zo strany Okresného súdu Bratislava III nedoručením platobných rozkazov odporcovi došlo k nesprávnemu úradnému postupu odporujúcemu ust. § 173 ods. 1, 2 O.s.p., ich následným zrušením a dosúdením až po zrušenie konkurzného konania, pričom k vydaniu týchto rozhodnutí došlo až v čase začatia konania o výmaze dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. z Obchodného registra. Vydané rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2010, teda až po právoplatnosti uznesenia o výmaze obligačného dlžníka - LIVAK PLAST, s.r.o.. Zároveň uviedol, že navrhovateľ odvodzoval nárok na priznanie odškodného za prieťahy, ako aj odškodného za znehodnotenie žalovaných pohľadávok t.j. škody a ušlého zisku vinou nesprávneho úradného postupu zo strany konkurzného súdu. Navrhovateľ stratil postavenie konkurzného veriteľa, pretože po skončení konkurzného konania (právoplatnosť dňom 16.09.2009) nemohol navrhovateľ aplikovať ust. § 45 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní a viesť exekúciu voči LIVAK PLAST, s.r.o.. Mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu prvého stupňa vznikla ujma na majetku minimálne v sume 596.428,95 Eur, vrátane úroku, a preto súdom vydané rozhodnutie je nezákonné. Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že súd nekonal v primeranej lehote a teda nekonal v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR ani s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, poukázal na iné uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyslovil, že síce súd je oprávnený zrušiť platobný rozkaz v prípade nemožnosti jeho doručenia, pričom však za takúto nemožnosť nemožno považovať doručenie platobného rozkazu osobne, ktorá v čase prevzatia platobného rozkazu už nemala oprávnenie so spoločnosťou konať. Mal za to, že štát nesie zodpovednosť za škodu titulom objektívnej zodpovednosti, keď súd prvého stupňa nepostupoval transparentne a s odstupom viac ako dvoch rokov zrušil platobné rozkazy a následne nezabezpečil účinnú a efektívnu ochranu práv navrhovateľa. Navrhol aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podaním zo dňa 13.12.2011 doplnil odvolanie, ktorým opätovne žiadal aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto doplnení odvolania poukázal na nález ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 101/08 poukázal i na rozhodnutie NS ČR, R42/1998, pričom mal za to, že súd prvého stupňa vydaním napadnutého rozhodnutia pochybil, keď nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené. K odvolaniu sa odporca písomne nevyjadril. Krajský súd Bratislava ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa posudzoval nároky navrhovateľa z titulu vydania nezákonných rozhodnutí a to platobných rozkazov a z titulu nesprávneho úradného postupu, v súvislosti s doručovaním predmetných platobných rozkazov vec právne posúdil podľa zákona č. 58/1969 Zb. a to z dôvodu, že k vydaniu predmetných rozhodnutí a doručovaniu došlo za účinnosti tohto zákona (s poukazom na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Správne súd prvého stupňa uzavrel, že platobné rozkazy nespĺňajú charakter rozhodnutí podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., keď u nich absentuje podmienka ich zrušenia pre nezákonnosť. Predmetné platobné rozkazy síce zrušené boli, avšak nie v dôsledku ich nezákonnosti, predmetné rozhodnutia boli zrušené z dôvodu ich nedoručenia do vlastných rúk odporcovi. K námietke navrhovateľa v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu prvého stupňa, v súvislosti s doručovaním platobných rozkazov, tzn. v časti, že konajúci súd nemal za preukázané ich prevzatie osobou oprávnenou, je potrebné poukázať na vykonané dokazovanie na súde prvého stupňa s tým, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. až po nadobudnutí právoplatnosti platobných rozkazov preukázala, že tieto prevzala osoba bez oprávnenia. Správnosť takéhoto postupu - zrušenie platobných rozkazov pre ich nedoručenie do vlastných rúk účastníkovi konania potvrdil i v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave. Námietku navrhovateľa uvedenú v odvolaní, v ktorom navrhovateľ poukazuje na uznesenie odvolacieho súdu sp.zn. 3CoP 254/2008, nie je možné akceptovať z dôvodu, že v danom prípade súd nemá oprávnenie preskúmavať správnosť rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave, ktorý potvrdil správnosť postupu súdu prvého stupňa v súvislosti so zrušením platobných rozkazov. K námietke navrhovateľa v súvislosti s nesprávnym úradným postupom pri doručovaní platobných rozkazov odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Ak navrhovateľ v konaní namietal rozhodnutie súdu o prerušení občiansko-právnych konaní z dôvodu, že odporca - LIVAK PLAST, s.r.o. v stúpila do konkurzu (8k1/04) a takéto konania subsumoval pod nesprávny úradný postup, správne súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ de facto namietal nezákonnosť rozhodnutia, navyše v jednom prípade súd prvého stupňa dokonca nevydal rozhodnutie o prerušení konania, pričom v tomto prípade opätovne správne súd prvého stupňa poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. v zmysle, ktorého je daná povinnosť súdu prerušiť konanie začaté pred vyhlásením konkurzu, pokiaľ sa predmet konania týka majetku, spadajúceho do konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že postup Okresného súdu Bratislava III v predmetnej veci bol dôvodný a správny. Predpokladom úspešnosti v konaní o náhradu škody je povinnosť navrhovateľa preukázať existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, preukázať škodu, jej vznik, resp. nemajetkovú ujmu a zároveň je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami resp. nesprávnym úradným postupom a škodou (resp. nemajetkovou ujmou). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nezákonného úradného postupu. Ďalšie dôvody odvolania uvedené navrhovateľom v písomne podanom odvolaní sú námietkami a skutočnosťami, na ktoré navrhovateľ poukazoval už v priebehu prvostupňového konania, s ktorými sa podrobne vysporiadal súd prvého stupňa už v odôvodnení svojho rozhodnutia. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo navrhovateľa, keď odôvodnenie rozhodnutia nebolo dostatočne presvedčivé a bolo nepreskúmateľné, ako aj tým, že súd nenáležite odmietol vykonania dôkazu navrhnutého navrhovateľom. K tejto námietke navrhovateľa odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého uvádza, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vyhodnotil dôkazy v zmysle ust. § 132 O.s.p., a preto námietku navrhovateľa v tomto smere odvolací súd považoval za nedôvodnú. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím dostatočne objasnil skutkový a právny základ veci a jasne zrozumiteľne v odôvodnení svojho rozhodnutia odpovedal na podstatné otázky danej veci. Bolo len vecou súdu ako s prípadnými rozpormi medzi vykonanými dôkazmi naloží, prípadne či nariadi doplnenie ďalšieho dokazovania. To že nebolo rozhodnuté podľa predstáv navrhovateľa ako účastníka konania, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.