Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/253/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201923 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201923.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: redOSTA- MEDIA, s.r.o., so sídlom 1.mája 974/2, Považská Bystrica, IČO: 45 956 111, v zastúpení: Mgr. Ján Medvedík, 013 61 Kotešová 307, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/300/004363/01509 zo dňa 26.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v konaní č. 2013/300/004363/01509 zo dňa 26.08.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu (ďalej „SMI“) č. 3043/600/2013/ R zo dňa 24.05.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 470,- eur. Žalobca v žalobe uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu SMI Bratislava zo dňa 24.05.2013 namietal postup inšpektoriek pri výkone kontroly v jeho zariadení, tvrdil, že ich zistenia sa nezakladali na pravde, nakoľko informácie získavali len od brigádnika, ktorý na základe dohody vykonával len pomocné práce a nemal žiadnu vedomosť o tom, čo od neho inšpektorky požadovali. Pokiaľ by inšpektorky informácie získavali od osoby priamo zodpovednej za prevádzku preverovaného zariadenia, výsledok kontroly by bol diametrálne odlišný od zistení uvádzaných v Protokole SMI P.č. 3043/2013. Žalobca tvrdí, že informácie získavané od nekompetentnej osoby, ktorá o nich nemá žiadnu vedomosť, nemôžu byť podkladom pre uloženie pokuty v správnom konaní. Poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstate tvrdí, že informácie poskytnuté inšpektorkám SMI brigádnikom p. U. (ktorý len zodpovedal za čistotu a poriadok na pracovisku a vykonával výlučne pomocné práce pri obsluhe hostí) sú relevantné zistenia kontrolnej skupiny, ktoré možno použiť v správnom konaní pri uložení pokuty, pretože p. U. bol zamestnancom kontrolovanej osoby podľa § 11 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Žalobca uviedol, že nie sú pravdivé ani tvrdenia uvádzané žalovaným v rozhodnutí, že p. U. počas kontroly nalieval nápoje. Je to len následná obrana inšpektoriek na výtku žalobcu na spôsob, akým kontrolu žalovaný vykonal. Prvostupňové rozhodnutie podľa názoru žalobcu nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čím prvostupňový správny orgán zaťažil správne konanie chybou, ktorá mala za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. Žalobca je presvedčený, že aj odvolací správny orgán pochybil v odvolacom konaní, keď sa dôsledne nezaoberal tvrdeniami a námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že ako účastník správneho konania bol ním napadnutými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov ukrátený na svojich právach. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie SMI Bratislava zo dňa 24.05.2013 zrušil. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.11.2013 ohľadne tvrdenia žalobcu, že informácie získavané od nekompetentnej osoby, ktorá o nich nemá žiadnu vedomosť, pričom žalobca má na mysli brigádnika p. U., ktorý vykonával podľa tvrdení žalobcu len pomocné práce na základe dohody a ktorý bol prítomný pri výkone metrologického dozoru inšpektorátu, nemôžu byť podľa názoru žalobcu podkladom pre uloženie pokuty v správnom konaní, že tak ako už uviedol v rozhodnutí zo dňa 26.8.2013 má za preukázané, že na základe dôkazu, ktorý predložil žalobca (kópiu dohody o vykonaní práce) bol podľa Zákonníka práce L. U. zamestnancom žalobcu s výkonom práce v kontrolovanej prevádzke. Žalobca je zodpovedný za zamestnancov pracujúcich v prevádzke. Úrad mal s poukazom na ust. § 40 a § 11 ods. 2 Zákonníka práce za jednoznačne preukázané, že zamestnanec L. U. bol oprávnený aj na podpis protokolu o vykonaní metrologického dozoru a žalovaný zároveň podotkol, že protokol o vykonaní metrologického dozoru sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak zamestnanec kontrolovanej osoby odmietne oboznámiť sa s protokolom, dať písomné vyjadrenie o protokole, alebo podpísať protokol. Žalovaný dodal, že protokol spísaný na základe metrologického dozoru vykonaného u žalobcu bol jednak podpísaný p. U., ktorý sa k protokolu aj vyjadril nasledovne: „Súhlasíme, nedostatky odstránime“, avšak zároveň bol opatrený aj odtlačkom pečiatky žalobcu. Žalovaný taktiež konštatoval, že rozdelenie úloh medzi zamestnancov je vnútornou vecou žalobcu, a preto nie je povinný skúmať, či kontrolovaná osoba, v tomto prípade žalobca poverí plnením svojich povinností jedného alebo viacerých svojich zamestnancov. Ďalej uviedol, že ak by aj protokol o kontrole nebol riadne odovzdaný, táto skutočnosť by nemohla mať vplyv na správnosť skutkových zistení právneho posúdenia veci, teda či došlo, alebo nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta a teda nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že protokol o kontrole je verejnou listinou, a preto ak žalobca namietal jej obsah, znáša dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. K ďalšej námietke žalobcu, že nie sú pravdivé tvrdenia uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že p. U. počas metrologického dozoru nalieval nápoje, žalovaný konštatoval, že žalobca týmto tvrdením napáda vyjadrenie inšpektorky k protokolu P č. 3043/2013, ku ktorému mal žalobca možnosť vyjadriť sa už v priebehu odvolacieho konania, avšak počas ktorého ho nespochybnil a žalobca uvedené tvrdenie spochybňuje až v samotnej žalobe, keď uviedol, že tvrdenia, ktoré vychádzali z tohto vyjadrenia inšpektorky, uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nie sú pravdivé, teda že by p. U. počas metrologického dozoru nalieval nápoje, a preto žalovaný považuje toto tvrdenie žalobcu za účelové a zavádzajúce. Vo vyjadrení inšpektorky Ing. B. P. k protokolu P č. 3043/2013 sa uvádza, že čašník inšpektorkám oznámil, že vedúca prevádzky nie je v prevádzke prítomná, preto sa inšpektorky čašníka opýtali, či je zamestnanec. Čašník inšpektorkám oznámil, že je zamestnanec a následne mu inšpektorky oznámili, že bude vykonaný metrologický dozor - kontrola plnenia povinností používateľa určených meradiel používaných pri meraniach súvisiacich s platbami pri príprave a predaji jedál a pri rozlievaní a predaji nápojov v reštaurácii a zároveň od neho vyžiadali občiansky preukaz. Čašník sa preukázal občianskym preukazom na meno L. U. a číslo občianskeho preukazu zapísali do protokolu. Inšpektorky vykonali fyzickú kontrolu určeného meradla - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III. nachádzajúcej sa v kuchyni prevádzky aj za prítomnosti kuchára. Za barovým pultom vykonali kontrolu výčapných nádob používaných pri nalievaní a predaji nápojov. Po vykonanom metrologickom dozore sa inšpektorky opýtali p. U., či môže podpísať protokol, pričom jeho odpoveď bola kladná. Inšpektorky p. U. po vykonanom metrologickom dozore ani počas neho neusmerňovali, čo má do vyjadrenia uviesť. Čašník p. U. počas metrologického dozoru inšpektoriek obsluhoval hostí, pohyboval sa aj za barovým pultom, nalieval objednané nápoje. Nakoľko p. U. oznámil inšpektorkám, že je zamestnanec a protokol môže podpísať, tak inšpektorky od ďalších zamestnancov nepožadovali predloženie dokladov totožnosti - občianskeho preukazu. Pokiaľ ide o spôsob vykonania metrologického dozoru žalovaný má za to, že inšpektorát postupoval v súlade so zákonom o metrológii a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, správne a úplne zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona o metrológii. Inšpektorát pri stanovení výšky pokuty prihliadol na závažnosť protiprávneho konania žalobcu spočívajúcom v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa a čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 07.03.2013. Ďalej vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a to tým, že žalobca v čase metrologického dozoru nepoužíval určené meradlo (na objem) pri meraniach súvisiacich s platbami - pri rozlievaní a predaji destilátov o objeme 0,04 l a používal určené meradlo pri príprave a predaji jedál - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III. bez platného overenia a súčasne inšpektorát prihliadol na následky zisteného protiprávneho konania, v dôsledku ktorého môže byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a tiež môže dôjsť k neoprávnenému ekonomickému prospechu zo strany žalobcu, nakoľko spotrebiteľ môže byť ukrátený na predanom množstve tovaru vo vzťahu k účtovanej cene. Žalovaný uviedol, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. Ak teda inšpektorát zistí porušenie zákona o metrológii, ktorá napĺňa skutkovú podstatu niektorého zo správnych deliktov, nemôže upustiť od uloženia pokuty, pretože na takýto postup nie je zo zákona oprávnený. Žalovaný konštatoval, že pokuta bola uložená v zákonných medziach ustanovených v § 36 ods. 1 zákona o metrológii, ktorú bolo možné v preskúmavanom konaní uložiť. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a títo vyjadrili svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že Slovenský metrologický inšpektorát rozhodnutím č. 3043/600/2013/R zo dňa 24.05.2013 na základe § 36 ods. 1 písm. b), a c) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 470,- eur za porušenie ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) zákona o metrológii tým, že žalobca na prevádzke D. nepoužíval v čase metrologického dozoru dňa 07.03.2013 pri meraniach súvisiacich s platbami pri rozlievaní a predaji destilátov o objeme 0,04 l určené meradlo (na objem) v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené zákonom o metrológii (§ 8) a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo ak úrad neudelil výnimku a používal pri meraniach súvisiacich s platbami pri príprave a predaji jedál určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III., typ : SW-1 C, výr. č. : 060245035 bez platného overenia. Žalovaný, ako odvolací orgán rozhodnutím č. 2013/300/004363/01509 zo dňa 26.08.2013 zamietol odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu a uvedené rozhodnutie SMI zo dňa 24.05.2013 o uložení pokuty podľa zákona o metrológii potvrdil. IV. Podľa § 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje a) zákonné meracie jednotky, b) požiadavky na určené meradlá a ich metrologickú kontrolu, c) podmienky úradného merania, d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky, e) podmienky autorizácie a registrácie, f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie, g) metrologický dozor, h) ukladanie pokút. Podľa § 8 ods. 1,2,3 zákona o metrológii, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. 3) O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie a) pri meraniach súvisiacich s platbami, b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, c) pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov, d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti, e) pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 4) Meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia. Podľa ustanovenia § 19 ods.1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Podľa ustanovenia § 19 ods.2 písm. a) a c) zákona o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis 7) neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku a predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia § 36 ods.1 písm. b) a c) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu do 6.638,78 eura tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že nepoužíva určené meradlá pri meraniach na účely podľa § 8 ods. 2 a používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody 3) na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že z Protokolu Slovenského metrologického inšpektorátu P č. 3043/2013 vyplýva, že pri výkone metrologického dozoru zo dňa 07.03.2013 bolo u žalobcu inšpektormi zistené porušenie § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii tým, že na prevádzke D. nepoužíval pri meraniach súvisiacich s platbami pri rozlievaní a predaji destilátov o objeme 0,04 l určené meradlo (na objem) v prípade, v ktorom je jeho používanie ustanovené zákonom o metrológii (§ 8) a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo ak úrad neudelil výnimku a používal pri meraniach súvisiacich s platbami pri príprave a predaji jedál určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, typ : SW-1 C, výr. č. : 060245035 bez platného overenia. V uvedenom protokole bolo kontrolovanej osobe uložené nápravné opatrenie, ihneď používať pri meraniach súvisiacich s platbami pri príprave a predaji jedál určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III s platným overením a pri meraniach súvisiacich s platbami pri rozlievaní a predaji destilátov o objeme 0,04 l používať určené meradlo s platným overením a v termíne do 22.03.2013 informovať pracovisko inšpektorátu v Banskej Bystrici o odstránení zistených nedostatkov. Na základe tohto metrologického dozoru inšpektorát listom č. 3043/13/ZK zo dňa 08.03.2013 oznámil žalobcovi ako kontrolovanej osobe podľa § 18 zákona o správnom konaní, že začal konanie o uložení pokuty a poučil ho o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomne dňa 02.04.2013 a uviedol, že na prevádzke používajú čašníci ako meradlo - kovovú odmerku o objeme 0,04 l bez platného overenia, s tým, že ciachovaná odmerka sklenená je k dispozícii v kancelárii prevádzky z dôvodu poškodenia pri častom používaní (rozbitie). Podľa tejto odmerky bol overený objem spomínanej kovovej odmerky 0,04 l. Ohľadne meradla uviedol, že váha s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, typ: SW-1C bolo v čase kontroly 9 dní po platnosti overenia meradla ( platnosť do 23.02.2013 ), pričom tento nedostatok bol odstránený dňa 27.03.2013. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/300/004363/01509 zo dňa 26.08.2013, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 3043/600/2013/R zo dňa 24.05.2013 na základe § 36 ods. 1 písm. b), a c) zákona o metrológii uložená žalobcovi pokuta vo výške 470,- eur za porušenie ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor, na základe ktorého žalovaný konštatoval, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Poznamenal, že na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby nie je potrebné zisťovať ani preukazovať jej zavinenie, ani stupeň zavinenia ( či išlo o úmyselné konanie alebo nedbanlivosť ) a kontrolovaná osoba sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Zákon o metrológii neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa kontrolovaná osoba uvedenej zodpovednosti zbavila. Na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona o metrológii, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého zo správnych deliktov zakotvených v § 36 zákona o metrológii, nemôže upustiť od uloženia pokuty, pretože na takýto postup nie je zo zákona oprávnený. Ďalej uviedol, že cieľom inšpektorátu ani úradu nie je sankcionovať kontrolované osoby, ale postupovať na základe a v medziach zákonov a súvisiacich právnych predpisov, tak ako túto povinnosť ukladá Ústava Slovenskej republiky. Súd sa stotožnil s vyššie uvedeným záverom žalovaného a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu uvedeného v žalobe, že informácie poskytnuté inšpektorkám SMI brigádnikom p. U., teda osobou, ktorá o nich nemá žiadnu vedomosť a preto nemôžu byť podkladom pre uloženie pokuty v správnom konaní uvádza, že sám žalobca ako kontrolovaná osoba je zodpovedný za zamestnancov pracujúcich v prevádzke, s tým že L. U. bol jej zamestnancom, pracoval u žalobcu na základe dohody o vykonaní práce, teda nešlo o nekompetentnú osobu v rozsahu zamerania vykonanej kontroly pričom, sám žalobca vo vyjadrení k protokolu sa v tomto smere vôbec nevyjadroval a ani nespochybnil správnosť záveru zistených nedostatkov počas vykonanej kontroly. Súd preto považuje tvrdenia žalobcu uvádzané tak v odvolaní ako aj v žalobe, že informácie poskytnuté inšpektorkám SMI brigádnikom p. U., teda nekompetentnou osobou, za irelevantné. Vzhľadom k tomu, že inšpektorát zistil porušenie zákona o metrológii u žalobcu, ktoré naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu zakotveného v ust. § 36 zákona o metrológii, postupoval žalovaný správny orgán v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o metrológii a za jeho porušenie uložil žalobcovi pokutu, ktorej výšku považoval súd za primeranú. Z podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány výšku uvedenej pokuty riadne odôvodnili a primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom v odôvodnení uviedli, že zohľadnili závažnosť porušenia zákona, jeho následky, význam chráneného verejného záujmu, pričom výška pokuty bola uložená v dolnej hranici sadzby, keď jej maximálna výška stanovená zákonom predstavuje 6.638,78 eura. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci, žalovaný vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotil vykonané dôkazy a správne aplikoval relevantné zákonné ustanovenia. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktoré by odôvodňovali záver, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho konania. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.