Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/95/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200703 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200703.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: E. E. K., J. XX, T., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený advokátom: JUDr. Martin Sečanský, Záhradnícka 93, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1115211/2012 zo dňa 17.12.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1115211/2012 zo dňa 17.12.2012 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 9005231/1/629211/2012 zo dňa 26.3.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- eur, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 501,56 eur, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 18.12.2013 domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1115211/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zo dňa 11.7.2012 zamietnuté a rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 9005231/1/629211/2012 zo dňa 26.3.2012 potvrdené. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 9005231/1/629211/2012 zo dňa 26.3.2012 bol žalobcovi ku dňu 23.12.2011 vymeraný úrok z omeškania XX.XXX,XX € zo sumy dovoznej platby vo výške X.XXX,XX €, nezaplatenej v zákonom určenej lehote do 9.6.1993, ktorá mu bola oznámená rozhodnutím č. 0526103304097 zo dňa 30.5.1993. Žalobca v žalobe uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Bratislava zo dňa 26.3.2012 podal odvolanie, v ktorom vzniesol námietky premlčania práva: 1/ na zaplatenie vymeraného úroku z omeškania v celom rozsahu, 2/ vymerať a vybrať úrok z omeškania v celom rozsahu, 3/ vymáhať predmetný úrok z omeškania v celom rozsahu. Žalobca nesúhlasí s právnym záverom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „úrok z omeškania mohol byť vymeraný až potom, čo bola známa doba omeškania so zaplatením cla a z nej vyplývajúca výška úroku z omeškania. Colné orgány nemohli preto vykonávať žalobcom namietané úkony smerujúce k vymeraniu a vybratiu úroku z omeškania“. Podľa jeho názoru právo vybrať colný dlh a právo vymáhať colný dlh sú dve samostatné práva, ktoré v zmysle ust. § 238 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. colný zákon (ďalej len colný zákon) platného a účinného do 30.6.1996 podliehajú premlčaniu. Tieto dve práva colný zákon dôsledne rozlišuje. Colný dlh sa stal splatným dňa 9.6.1993. Žalobca sa teda dostal do omeškania so zaplatením cla až nasledujúci deň, t.j. 10.6.1993. Za tento a za každý nasledujúci deň omeškania má colný úrad právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. b) colného zákona a to až do 23.12.2011, kedy žalobca sumu cla zaplatil. Colný úrad Bratislava po 10.6.1993 mohol kedykoľvek vymerať úrok z omeškania a zároveň začať s jeho vymáhaním. Počas omeškania žalobcu so zaplatením colného dlhu, t.j. od 9.6.1993 do 23.12.2011 Colný úrad Bratislava ani raz nevykonal úkon smerujúci k vymeraniu úrokov z omeškania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. b) colného zákona. Colný úrad Bratislava zároveň ani raz nezaslal žalobcovi písomnú upomienku o zaplatenie cla v zmysle ust. § 238 ods. 6 colného zákona. Podľa žalobcu právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká a premlčuje sa za každý deň omeškania samostatne. Nakoľko právo na zaplatenie úrokov vzniká za každý deň samostatne, Colný úrad Bratislava mohol v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. c) colného zákona za každý deň samostatne vymerať úroky z omeškania. Rovnako ako právo vybrať colný dlh, tak aj právo vymáhať colný dlh sa v zmysle ust. § 238 ods. 1 colného zákona premlčuje v lehote po 6. rokoch, v ktorom sa stal splatným. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný nesprávne interpretoval colný zákon. Zo správnych skutkových zistení a záverov vyvodil nesprávne právne závery tým, že napriek žalobcom vzneseným námietkam premlčania dospel k právnemu záveru, že práva, ktorých premlčania sa žalobca v odvolaní domáhal, nie sú premlčané. Poukázal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný so vznesenými námietkami žalobcu nijako nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadna zákonná prekážka, prečo Colný úrad Bratislava nemohol vymerať úrok z omeškania skôr, ako tak uskutočnil rozhodnutím č. 9005231/1629211/2012 zo dňa 26.3.2012. Žalobca rovnako považuje za nesprávny právny záver žalovaného, že „akceptácia námietky premlčania úroku z omeškania, aj keď zákon takýto inštitút nepozná, by bola popretím zásady zákonnosti“. Zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov nevyplýva, že právo na zaplatenie vymáhaného úroku sa nepremlčuje. Podľa žalobcu premlčanie práva vymerať a vyberať úrok z omeškania a práva vymáhať predmetný úrok z omeškania, teda premlčanie úroku ako takého vyplýva priamo z ust. § 238 ods. 1 colného zákona. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.2.2014 doručeného krajskému súdu dňa 19.3.2014 uviedol, že úroky z omeškania sa premlčujú, buď v režime premlčania colného dlhu alebo v režime daným ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania je príslušenstvom cla v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. b) colného zákona a teda sa spravuje, aj pokiaľ ide o premlčanie režimom cla. Z dikcie ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že upravuje vzťahy medzi fyzickými osobami a štátom, t.j. aj vzťahy medzi účastníkmi tohto konania, pričom zároveň výslovne stanovuje, že tieto vzťahy upravuje v prípade, ak tieto vzťahy neupravuje osobitný zákon. Ak by aj žalobca prijal záver žalovaného o absencii právnej úpravy v colnom zákone, týkajúcej sa premlčania úrokov z omeškania a nemožnosti vznesenia námietky premlčania, je vzhľadom na ust. § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné posudzovať premlčanie úrokov z omeškania a vznesenie námietky premlčania podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.6.2013 uviedol, že v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. b) colného zákona úrok z omeškania je príslušenstvom dovoznej platby - cla. Úrok z omeškania nemá rovnaký právny režim ako samotné clo, za ktorého príslušenstvo sa považuje. Najmä v otázke vzniku, splatnosti a následne aj zániku, prípadne premlčania je potrebné oba inštitúty (dovoznú platbu - clo a úrok z omeškania, ktorý vznikol následkom oneskorenej úhrady dovoznej platby) posudzovať samostatne. Úrok z omeškania podľa § 237 ods. 1 písm. b) zákona č. 618/1992 Zb. bude vymeraný najskôr potom, čo nebolo clo zaplatené v lehote splatnosti podľa § 226 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. alebo v lehote zodpovedajúcej povolenému uľahčeniu platby (odklad platby cla podľa § 228 zákona č. 618/1992 Zb.). Samotný zánik úroku z omeškania už zákon č. 618/1992 Zb. priamo nerieši, upravuje len dôvody na upustenie od vybratia úroku z omeškania (§ 237 ods. 2 colného zákona). Z podstaty úroku z omeškania ako akcesorického záväzku, ktorý vzniká ako príslušenstvo k hlavnému záväzku potom, čo colný dlh nie je zaplatený v lehote splatnosti je zrejmé, že vznik úroku z omeškania je podmienený existenciou samotného colného dlhu po lehote splatnosti. Konštrukcia žalobcu, podľa ktorého môže colný úrad vymeriavať úrok z omeškania za každý nový deň omeškania, nemá oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise a je prakticky nerealizovateľná. Je zrejmé, že celková doba omeškania a z nej vyplývajúca výška úroku z omeškania je známa až v čase, keď dôjde k zaplateniu dlžnej sumy. Úrok z omeškania môže byť vymeraný až potom, čo samotný colný dlh zanikol jeho zaplatením (§ 237 ods. 1 písm. b) zákona č. 618/1992 Zb.). Rovnako aj v prípade, ak by bolo právo vymerať colný dlh premlčané, neznamená to automaticky aj premlčanie práva vymerať úrok z omeškania. Podľa žalovaného preto nemožno prijať názor, že právna úprava premlčania colného dlhu sa rovnako vzťahuje aj na úrok z omeškania. Žalovaný ďalej uviedol, že úrok z omeškania mohol byť konkrétne vymeraný až potom, čo bola známa doba omeškania so zaplatením cla a z nej vyplývajúca výška úroku z omeškania, preto colné orgány nemohli vykonávať žalobcom namietané úkony smerujúce k vymeraniu a vybratiu úroku z omeškania. Colné orgány však priebežne vykonávali množstvo úkonov smerujúcich k vybratiu dlžnej sumy dovozného cla, napríklad: výzva na zaplatenie dlžnej sumy zn. 3461/900/94 zo dňa 10.8.1994, exekučný príkaz č. XXX/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, zaslanie exekučného príkazu č. Aex-115/96 zo dňa 4.9.1996 a iné úkony colného orgánu vykonané písomnou formou, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Žalobca v čase, keď colný úrad vykonával úkony smerujúce k vybratiu dlžnej sumy nevzniesol námietku premlčania a dlžná suma bola aj keď oneskorene, ale zaplatená. Akceptácia námietky premlčania úroku z omeškania, aj keď zákon takýto inštitút nepozná, by bola popretím zásady zákonnosti. Colný orgán nemôže s analógiou dopĺňať chýbajúcu právnu úpravu, je zrejmé, že ak zákon pri určitom inštitúte neupravuje premlčaciu lehotu, nebol správny orgán oprávnený s takouto lehotou operovať a žalobcovi uznať námietku premlčania. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 odst. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 odst. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo právnych prostriedkov zákonnosť rozhodnutí alebo postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 244 odst. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ust. § 247 odst. 1,2,3 O.s.p., podľa ust. tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby šlo rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 odst. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 250i odst. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1115211/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorým bolo odvolanie žalobcu zo dňa 11.7.2012 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 9005231/1/629211/2012 zo dňa 26.3.2012 potvrdené. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 9005231/1/629211/2012 zo dňa 26.3.2012 bol žalobcovi vymeraný úrok z omeškania ku dňu 23.12.2011 v sume XX.XXX,XX € podľa čl. 232 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej len Colný kódex), podľa § 237 ods. 1 písm. b) zákona č. 618/1992 Zb. Colný zákon účinnom do 30.6.1996, podľa § 229 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1996 Z.z. colný zákon účinnom do 30.6.2001 a podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 238/2001 Z.z. colný zákon do 30.4.2004 zo sumy dovoznej platby vo výške X.XXX,XX €, pozostávajúcej z cla v sume X,XX € a dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € nezaplatenej v zákonom určenej lehote do 9.6.1993, ktorá mu bola oznámená rozhodnutím č. 0526103304097 zo dňa 30.5.1993. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 0526103304097 zo dňa 30.5.1993 bola žalobcovi dňa 30.5.1993 oznámená povinnosť zaplatiť vymeranú sumu dovoznej platby X.XXX,XX €. Žalobca bol povinný túto sumu zaplatiť podľa § 226 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. colný zákon ku dňu 30.5.1993 v lehote 10 dní odo dňa jej oznámenia a to do 9.6.1993. Dovozná platba bola uhradená dňa 23.12.2011. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 9005231/1/629211/2012 zo dňa 26.3.2012 bol žalobcovi zo sumy dovoznej platby vo výške X.XXX,XX € pozostávajúcej z cla v sume X,- € a dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € nezaplatenej v zákonom určenej lehote do 9.6.1993, ktorá bola žalobcovi oznámená rozhodnutím č. 0526103304097 zo dňa 30.5.1993, bol vymeraný ku dňu 23.12.2011, podľa čl. 232 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, podľa § 237 ods. 1 písm. b) zákona č. 618/1992 Zb. colný zákon účinného do 30.6.1996, podľa § 229 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1996 Z.z. Colný zákon v znení účinnom do 30.6.2001 a podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 238/2001 Z.z. colný zákon v znení účinnom do 30.4.2004 úrok z omeškania v sume XX.XXX,XX €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že Výzvou na vyjadrenie zn. 09005231/1/00018887/2012 zo dňa 19.1.2012 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k začatiu konania vo veci vymerania úroku z omeškania. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 1.2.2012 žalobca uviedol, že s obsahom spisu bol oboznámený a žiadal o odpustenie úrokov z omeškania. Colný úrad k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vo veci upustenia úroku z omeškania nemôže rozhodnúť, nakoľko bola žiadosť zo strany žalobcu podaná pred samotným vymeraním úroku z omeškania. O upustenie od vybratia úroku z omeškania je možné požiadať až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol úrok z omeškania vymeraný. Colný úrad, keďže dovozná platba nebola zaplatená v určenej lehote, z nezaplatenej sumy vymeral úrok z omeškania za obdobie od 10.6.1993 do 23.12.2011. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1115211/2012 zo dňa 17.12.2012 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 9005231/1/629211/2012 zo dňa 26.3.2012 potvrdené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že vymerať úrok z omeškania za každý nový deň omeškania, je nerealizovateľné vzhľadom na náklady a časovú náročnosť takéhoto postupu, keďže colný dlh bol zaplatený po viac ako 18 rokoch. Celková doba omeškania a z nej vyplývajúca výška úroku z omeškania je plne známa až v čase, keď dôjde k zaplateniu dlžnej sumy. Povinnosť zaplatiť úrok z omeškania trvá aj potom, čo povinnosť zaplatiť colný dlh zanikla. V prípade, ak by bolo právo vymerať colný dlh premlčané, neznamená to automaticky aj premlčanie práva vymerať úrok z omeškania. Colný zákon síce rieši zánik colného dlhu a aj premlčanie colného dlhu, ale vo vzťahu k úrokom z omeškania rieši len možnosť upustenia od vybratia úroku z omeškania. Nemožno preto prijať názor, že právna úprava premlčania colného dlhu sa rovnako vzťahuje aj na úrok z omeškania. Analógia v správnom práve nemá svoje miesto, preto analogické použitie právnej úpravy premlčania colného dlhu aj na premlčanie úroku z omeškania nemožno použiť. Ide o dva právne inštitúty, ktoré majú odlišné podmienky vzniku. Pretože colný dlh nevzniká v rovnakom okamihu ako úrok z omeškania, nemôže byť prípadná premlčacia doba pri oboch inštitútoch počítaná rovnako. Úrok z omeškania mohol byť korektne vymeraný až potom, čo bola známa doba omeškania so zaplatením cla a z nej vyplývajúca výška úroku z omeškania. Colné orgány priebežne vykonávali úkony smerujúce k vybratiu dlžnej sumy dovozného cla a tým umožnili aj vymeranie úroku z omeškania. Akceptácia námietky premlčania úroku z omeškania, aj keď zákon takýto inštitút nepozná, by bola popretím zásady zákonnosti. IV. Podľa § 237 ods. 1 písm. b) colného zákona, ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods. 3. Podľa § 237 ods. 2 colného zákona, colné orgány môžu od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak: a) vybratie úroku by vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre dlžníka spojené s vážnou ujmou b) jeho výška nepresiahne sumu 100,- Kčs c) clo je zaplatené do 5 dní od uplynutia lehoty splatnosti Podľa § 238 ods. 1 colného zákona, právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla, sa premlčuje po 6 rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným. Podľa § 238 ods. 2 colného zákona, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do 20 rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Podľa čl. 232 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote: vymeria sa k sume cla úrok z omeškania. Miera úroku z omeškania môže byť vyššia, ako miera úverového úroku. Nesmie však byť nižšia, ako miera úverového úroku. Podľa čl. 232 ods. 2 písm. a) Nariadenia Rady EHS č. 2913/1992 zo dňa 12.10.2012, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, colné orgány môžu upustiť od vyžadovania úroku z omeškania: pokiaľ by s ohľadom na pomery dlžníka mohol vyvolať vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti. Podľa § 60 ods. 7 colného zákona, rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa neprepúšťa tovar do navrhnutého obehu a rozhodnutie o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, musia byť vyhotovené a oznámené písomne, výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa v rozhodnutí plne vyhovelo navrhovateľovi. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vo medziach žaloby dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) OSP). Je nesporné, že žalobcovi bol vymeraný úrok z omeškania z dôvodu, že v lehote do 9.6.1993 nezaplatil clo, ktoré mu bolo vymerané a oznámené rozhodnutím č. 052610330497 zo dňa 30.5.1993. Žalobca clo uhradil dňa 23.12.2011. Úrok z omeškania bol žalobcovi vyrubený za obdobie od 10.6.1993 do 23.12.2011. Žalobca potom, čo mu bolo oznámené začatie konania vo veci vymerania úroku z omeškania do Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 1.2.2012 požiadal o odpustenie úrokov z omeškania. Prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu o odpustenie úrokov z omeškania nerozhodol z dôvodu, že o upustenie od vybratia úroku z omeškania možno požiadať až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol úrok z omeškania vymeraný. Podľa názoru súdu na upustenie od vybratia úroku z omeškania v zmysle ust. § 237 ods. 2 colného zákona nie je potrebná žiadosť žalobcu. Ust. § 237 ods. 2 colného zákona a ust. čl. 232 ods. 2 písm. a) Colného kódexu dáva žalovanému možnosť alternatívne upustiť od vymáhaného úroku z omeškania. Žalovaný mal sám ex offo sa zaoberať možnosťou upustenia od vybratia úroku z omeškania a súčasne skúmať, či vymeranie úroku z omeškania nevyvolá u žalobcu vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti s ohľadom na jeho pomery (čl. 232 ods. 2 písm. a/ Colného kódexu, § 237 ods. 2 písm. a/ colného zákona). Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenie má teda poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Obsah právnej normy je potrebné vyložiť tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Krajský súd konštatuje, že z napadnutých rozhodnutí a ani z administratívneho spisu nie je zrejmé, či žalovaný aj napriek skutočnosti, že žalobca ešte pred vymeraním úroku z omeškania, požiadal o odpustenie úroku z omeškania, zvážil, resp. nezvážil pri vymeraní úroku z omeškania upustenie od vymáhaného úroku z omeškania. Rovnako súdu nie je zrejmé, či sa žalovaný správny orgán zaoberal skutočnosťou, či vymeranie úroku z omeškania nevyvolá u žalobcu vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti s ohľadom na jeho pomery. Samotné uvedenie spôsobu výpočtu úroku z omeškania nie je dostatočným zdôvodnením, prečo žalovaný úrok z omeškania žalobcovi vymeral. Rovnako nie je dostatočným zdôvodnením vymerania úroku z omeškania skutočnosť, že žalobca bol v omeškaní so zaplatením colného dlhu od 10.6.1993 do 23.12.2011. Podľa názoru súdu úrok z omeškania z nezaplatenej sumy cla, ktorý je príslušenstvom cla sa v prípade premlčania riadi právnym režimom cla a znáša právny režim cla. Premlčacia lehota na clo v zmysle colného zákona sa preto rovnako vzťahuje aj na premlčanie úroku z omeškania z nezaplateného cla. Bolo by v rozpore s účelom zákona, ak by nedával možnosť premlčania úroku z omeškania z nezaplateného cla, keď zákon výslovne v ust. § 238 colného zákona stanovuje premlčanie vybratia a vymáhania cla. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že na premlčanie úroku z omeškania z nezaplateného cla sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Clo a aj úrok z omeškania z nezaplateného cla tvorí predmet verejného práva a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa výslovne vzťahujú na sféru civilného, súkromného práva. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že úrok z omeškania žalovaný mohol vymerať aj denne samostatnými rozhodnutiami. Takýto postup by bol neúčelný a v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, no žalovanému nič nebránilo vymerať úrok z omeškania niekoľkými rozhodnutiami po určitých obdobiach omeškania so zaplatením cla. O trovách konania súd rozhodol § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v roku 2013: 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 130,16 €, 2/ podanie žalobného návrhu (20.2.2013) - 130,16 €, z režijného paušálu 2 x 7,81 €, v roku 2014: 3/ účasť na pojednávaní dňa 20.3.2014.2014- 133,99 €, režijný paušál 1 x 8,04 €, spolu 417,97 €, + 20% DPH - 83,59 €, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 501,56 €. Za písomné podanie na súd z 17.2.2014 súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože to súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, o toto vyjadrenie nežiadal a súdu bolo doručené až 19.3.2014. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.