Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 66Cbi/333/2000 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1000898539 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1000898539.9 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Štefanom Zelenákom, v právnej veci žalobcu v 1. rade: S.. L. A., O. XX, žalobcu v 2. rade: Y. D., A. E. XX, V., žalobcu v 3. rade: R. Š., A. E. XX, V., žalobcu v 4. rade: R.. D.. Y. Š., B. T. XX, P. P., proti žalovanému: Ing. Jozef Chúťka, Lúky 1231/89, P.O.BOX 46, Vráble, správca konkurznej podstaty úpadcu: Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO, Alekšince, IČO: 00 197 998, o určenie pravosti pohľadávky, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 06.09.2000 sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali určenia, že ich pohľadávka každého po 271.919,50 Sk, prihlásená v konkurznom konaní, je oprávnená a nesporná. Žalobu odôvodnili tým, že pohľadávka vznikla ako nárok na náhradu živého a mŕtveho inventára podľa § 20 a nasl. zákona č. 229/1991 Zb. a sú oprávnené osoby - dedičia po pôvodných oprávnených osobách - Š. D. a Z. D.. Týmto právnym predchodcom bol inventár odňatý ako tzv. úpadkové hospodárstvo podľa nar. vlády č. 50/1955 Zb. a na základe Výmeru Rady MNV v Zbehoch č. 650/1956 zo dňa 27.09. 1956 a zápisnice o odobratí živého i mŕtveho inventára zo dňa 20.04.1957 s dodatkom zo dňa 07.05.1957. K odňatiu hospodárstva došlo dňa 30.07.1951. Pri výpočte náhrady vychádzali z rozsahu odňatého živého a mŕtveho inventára a aplikovali nar. vlády. č. 97/192 zo dňa 21.01.1992 a z vypracovaného znaleckého posudku Č.. X/XXXX a X/XXXX. Žalobkyňa v 3. rade dňa 01.02.2010 zomrela a na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 22D 367/2010-17 zo dňa 07.04.2010 (právoplatné dňa 23.04.2010) bol ustálený okruh dedičov. V súlade s § 107 ods. 1,3, O.s.p. konal súd vo veci s dedičmi, t. j. žalobcami v 3. a 4. rade. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.11.2004 v tom zmysle, že žalobcovia nepreukázali, že právny predchodca úpadcu prevzal veci, ktoré boli odobraté oprávneným osobám, nepreukázali prevzatie a držbu vecí úpadcom ku dňu 24.06.1991, nepreukázali uplatnenie nároku - výzva povinnej osoby na vydanie vecí do 31.12.1991, nepreukázali vydanie družstevných podielnických listov podľa zák. č. 42/1992 Zb. a namietol výšku pohľadávky, ktorá mohla byť na základe znaleckých posudkov určená v celku len do výšky 293.015,- Sk. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že na základe rozhodnutia Regionálnej pozemkovej a informačnej služby Ministerstva pôdohospodárstva SR v Nitre zo dňa 20.06.1994 č. 9/94/102 bolo rozhodnuté tak, že povinnou osobou na poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár je okrem ďalších piatich subjektov aj Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince. V uvedenom rozhodnutí nie je špecifikovaný podiel jednotlivých povinných osôb na poskytnutie náhrady a na základe rozdeľovacieho protokolu JRD Nový Život Alekšince zo dňa 21.03.1991 vypočítali percentuálnu výšku podielu majetku PD UNIAGRO Alekšince vo vzťahu k ostatným povinným osobám a to v podiele 14,4382 %. Pri pôvodnom určení výšky náhrady škody podľa prepočtu odňatého živého a mŕtveho inventáru vychádzali z normatívu podľa nar. vlády č. 97/92 Zb. Žiadna z povinných osôb nebola ochotná uvedenú náhradu vyplatiť a preto žalobkyňa v 1. rade dala vypracovať znalecké posudky na ocenenie mŕtveho inventáru, ocenenie odobratých zvierat - živého inventáru a na ocenenie úrody a zásob, aby bola výška náhrady jasne preukázaná. Keďže na PD UNIAGRO Alekšince bol vyhlásený konkurz, prihlásili si žalobcovia v 1. až 3. rade pohľadávku každý po 271.919,50 Sk. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že došlo k prevzatiu vecí právnym predchodcom úpadcu, a že ku dňu 24.06.1991 boli prevzaté veci v držbe úpadcu, že si žalobcovia uplatnili nárok voči povinnej osobe do 31.12.1991 a poukázal na ustanovenie § 20 ods. 3, zák. č. 229/1991 Zb., pretože žalobcovia nepreukázali či postupovali aj podľa zák. č. 42/1992 Zb. a či im boli vydané podielnické listy. Ďalej uviedol, že v roku 1978 došlo k prerozdeleniu pozemkov - tzv. arendácii pôdy a pozemky právnych predchodcov žalobcov sa nachádzajú v katastrálnom území Zbehy a PD UNIAGRO Alekšince ich pozemky nikdy neobhospodarovalo. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 10C/148/2007 sa vedie konanie, v ktorom sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú zaplatenia náhrady za živý a mŕtvy inventár. Tunajší súd uznesením č. k. 66 Cbi 333/2000 - 207 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 10C/148/2007. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1 K 311/98, výzvou tunajšieho súdu zo dňa 17. 07.2000, výmerom rady MNV v Zbehoch zo dňa 27.09.1956, rozhodnutím Regionálnej pozemkovej a informačnej služby Ministerstva pôdohospodárstva SR v Nitre č. 9/94/102 zo dňa 20.06.1994, rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 8813/1994-410 zo dňa 14.10.1994, zápisom z jednania oprávnených a povinných osôb vo veci vydania náhrady za živý a mŕtvy inventár zo dňa 03.02.1995, rozdeľovacím protokolom JRD Nový Život Alekšince zo dňa 21.03.1991, oboznámením sa so znaleckým posudkom Č.. X/XXXX D. Č.. X/XXXX, oboznámením sa s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co 135/2010 - 893 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 340/2012 - 1066, obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Právnym predchodcom žalobcov - Š. D. a Z. D. na základe výmeru rady miestneho národného výboru v Zbehoch č. 650/1956 zo dňa 27.09.1956 bola odňatá roľnícka usadlosť, pretože táto bola v súlade s § 8 a 9 nar. vl. č. 50/1955 Zb. vyhlásená za úpadkové hospodárstvo a túto usadlosť prevzalo do bezplatného užívania JRD - III. typu v Zbehoch. Na základe rozhodnutia Regionálnej pozemkovej a informačnej služby Ministerstva pôdohospodárstva SR v Nitre č. 9/94/102 zo dňa 20.06.1994 boli určené ako povinné osoby na poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár Poľnohospodárske družstvo UNIAGRO Alekšince, Poľnohospodárske družstvo Rišňovce, Poľnohospodárske družstvo Lukáčovce, Poľnohospodárske družstvo Rumanová, Poľnohospodárske družstvo Kovo-drevo-flexi Alekšince a Poľnohospodárske družstvo Ekofruct Alekšince. Na základe znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom S.. R. Š. bola vyčíslená hodnota odobratých hospodárskych zvierat ku dňu 30.07.1951 v sume 640.672,- Sk. Znaleckým posudkom číslo X/XXXX vypracovaného znalkyňou S.. J. Z. bola vyčíslená hodnota úrody a zásob poľnohospodárskych rastlinných produktov v celkovej sume 544.494,- Sk. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1K 311/98 bol vyhlásený konkurz na majetok Poľnohospodárskeho družstva UNIAGRO Alekšince. Žalobcovia v 1. a 2. rade ako aj pôvodná žalobkyňa v 3. rade si uplatnili svoje pohľadávky titulom náhrady za živý a mŕtvy inventár prihláškou do konkurzného konania, každý v sume 271.919,50 Sk. Vzhľadom na tú skutočnosť, že správca konkurznej podstaty uplatnenú pohľadávku poprel, tunajší súd vyzval žalobcov v 1. až 3. rade na podanie určovacej žaloby voči správcovi konkurznej podstaty. Na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co 340/2012 - 1066 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 10C 148/2007 - 1026 zo dňa 17.09. 2012. V konaní pred Okresným súdom v Nitre sp. zn. 10C 148/2007 sa žalobkyňa v 1. rade a I. D. domáhali zaplatenia náhrady za živý a mŕtvy inventár v celkovej sume 11.300.000,- Sk od roľníckeho družstva Rumanová a žalovaného. Žaloba bola zamietnutá s odôvodnením, že navrhovatelia nepreukázali splnenie podmienok nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár ako právni nástupcovia oprávnených osôb, keď nepreukázali, že si uplatnili reštitučný nárok proti povinným osobám v lehotách určených zákonom, a keďže uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom a neuplatnením práva zanikne. Za preukázané považoval navrhovateľmi splnené podmienky, že ich právnym predchodcom bol odňatý živý a mŕtvy inventár a že sú zapísaní v evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov, a teda sa na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby pripravujú. Vzhľadom na tú skutočnosť, že sa nepodarilo zadovážiť ani súdu ani navrhovateľom rozdeľovací protokol po JRD Nový Život Alekšince, a teda nebolo možné zistiť podiely jednotlivých povinných subjektov, vychádzal súd z toho, že podiely povinných osôb boli rovnaké, t.j. v 1/6. Šesťmesačná lehota na uplatnenie reštitučného nároku uplynula 04.07.1995. Navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by splnenie tejto povinnosti preukázali, a preto ich návrh súd zamietol. Zápis z jednania oprávnených a povinných osôb vo veci vydania náhrady za živý a mŕtvy inventár z 03.02.1995 súd vyhodnotil tak, že tento zápis bol vykonaný v lehote a voči povinným subjektom, avšak ho nepovažoval za kvalifikovanú výzvu na vydanie veci, lebo z neho nie je zrejmé, aký nárok si navrhovatelia uplatnili voči jednotlivým povinným osobám. Podľa názoru súdu výzva na vydanie živého a mŕtveho inventáru musí obsahovať jednak subjekt, od ktorého sa domáha vydania a tiež aj výšku náhrady a špecifikáciu vecí, ktoré sa majú vydať. Následné výzvy navrhovateľky v 1. rade boli podané po lehote 19.02.1996. List adresovaný Poľnohospodárskemu družstvu UNIAGRO Alekšince zo dňa 14.05.1992 nie je dôkazom toho, že si uplatnili riadnou výzvou nároky na náhradu živého a mŕtveho inventáru. Súd prvého stupňa teda návrhu navrhovateľov nevyhovel, tento zamietol a na základe rozsudku odvolacieho súdu bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Podľa § 23 ods. 1, zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. Podľa § 23 ods. 2, zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. Podľa § 23 ods. 3, zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, kto popiera vykonateľnú pohľadávku, musí toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky buď na súde, alebo na príslušnom správnom orgáne v lehote určenej súdom. Podľa § 25 ods. 1, zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, rozhodnutia súdu alebo príslušného správneho orgánu o pravosti, výške alebo o poradí popretých pohľadávok sú účinné voči všetkým veriteľom. Súd nemôže v rozvrhu priznať konkurznému veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Podľa § 20 ods. 1, zák. č. 229/1991 Zb. na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho, má právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby ďalšia oprávnená osoba uvedená v § 4 ods. 2. Podľa § 20 ods. 2, zák. č. 229/1991 Zb. povinnosť poskytnúť náhradu podľa odseku 1 má právnická osoba, ktorá tieto veci prevzala, alebo jej právny nástupca, a to v lehote 60 dní, ak sa účastníci nedohodnú inak. V prípade, že táto právnická osoba uhradila štátu hodnotu živého a mŕtveho inventára a zásob, má právo na preplatenie sumy, ktorú ako náhradu zaplatila voči štátu; tento nárok možno uplatniť na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky v lehote jedného roka od poskytnutia náhrady. Podľa § 20 ods. 3, zák. č. 229/1991 Zb. náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, akosti a v množstve primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby; ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, prípadne podielom na imaní právnickej osoby uvedenej v odseku 2, a to až do výšky hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona, prípadne náhrada v inej forme. Od ustanovenej náhrady sa odpočíta náhrada za živý a mŕtvy inventár a za zásoby, vyplatená pred účinnosťou tohto zákona. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh súd. Podľa § 20 ods. 4, zák. č. 229/1991 Zb. v prípade, že nehnuteľnosti nie sú v užívaní právnickej osoby podľa odseku 2, ktorá má poskytnúť náhradu podľa odseku 1, môže oprávnená osoba žiadať od tejto právnickej osoby náhradu odňatého živého a mŕtveho inventára na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby bez obmedzení uvedených v odseku 3. Podľa § 20 ods. 5, zák. č. 229/1991 Zb. právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní v lehotách uvedených v § 13. Podľa § 21 zák. č. 229/1991 Zb., ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá. Podľa § 13 ods. 1, zák. č. 229/1991 Zb. právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote, právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. Podľa § 13 ods. 2, zák. č. 229/1991 Zb., ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty uvedenej v odseku 1. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Nárok žalobkyne v 1. rade na vydanie náhrady za živý a mŕtvy inventár bol prejednaný pred Okresným súdom v Nitre č. k. 10C 148/2007 . Žalobkyňa v 1. rade v tomto konaní nebola úspešná a jej nárok bol zamietnutý z dôvodu, že v súlade s ustanovením § 20, § 4 ,§ 21 ,§ 21 d, zákona č. 229/1991 Zb. nepreukázala hodnoverným spôsobom, že by požiadala povinné osoby o vydanie náhrady za živý a mŕtvy inventár v zákonnej lehote od 04.01.1995 do 04.07.1995. Na základe uvedeného právoplatného rozsudku je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade nemá voči žalovanému vykonateľnú pohľadávku v sume 271.919,50 Sk. Žalobca v 2. rade nebol účastníkom konania pred Okresným súdom v Nitre č. k. 10C 148/2007. V prejednávanej veci žalobca v 2. rade hodnoverným spôsobom nepreukázal súdu, že by si v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. v zákonnej lehote a riadne uplatnil reštitučný nárok voči oprávneným osobám. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co 340/2012 - 1066, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 10C 148/2007-1026 zo dňa 17.09.2012, dospel súd k záveru, že tým, že nárok žalobcu v 2. rade na zaplatenie náhrady za živý a mŕtvy inventár v sume 271. 919,50 Sk nebol riadne uplatnený, tak tento nárok zanikol a pohľadávka nevznikla. Žalobcovia v 3. a 4. rade ako právni nástupcovia po Q. Š. v priebehu konania nepreukázali hodnoverným spôsobom, že by si Q. Š. v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. v zákonnej lehote a riadne uplatnila reštitučný nárok voči oprávneným osobám. Súd dospel k záveru, že tým, že pohľadávka žalobcu Q. Š. v sume 271.919,50 Sk nebola riadne uplatnená, tento jej nárok zanikol. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co 340/2012 - 1066, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 10C 148/2007-1026 zo dňa 17.09.2012, dospel súd k záveru, že tým, že nárok žalobcov v 3. a 4. rade na zaplatenie náhrady za živý a mŕtvy inventár v sume 271.919,50 Sk nebol riadne uplatnený, tak tento nárok zanikol a pohľadávka nevznikla. Vzhľadom na tú skutočnosť, že nárok žalobcov nebol riadne uplatnený v zmysle cit. ust. zákona, nevznikla im žalovaná pohľadávka, a preto súd žalobu na určenie pravosti a výšky pohľadávky ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný ich náhradu nežiadal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované /§ 42 ods. 3 OSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 OSP/. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.