Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/176/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221172 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512221172.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W. Y..N..K.., U., Y. Č.. XX, Z.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Nosko & Partners s.r.o., Bratislava, Podjavorinskej č. 2, IČO: 36 860 107, za ktorú koná Mgr. Milena Nosková, MBA, LL.M, proti odporcom: I. U. R. G. N. D. I. U. Y. X. Ý. , bytom U., Y. Č.. XXXX/X, II. Z.. H.Ú. R. N. Z. U. Z. S. Z. Q. P. O. , bytom U., Ľ. Č.. XXXX/X, o zaplatenie sumy 107.198,17 €, s príslušenstvom, o návrhu navrhovateľa na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 1. februára 2013, č.k. 27Ro 1332/2012-58, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V., v obsadení vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 1.2.2013, č.k. 27Ro 1332/2012-58, navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Mal zistené, že stav hotovosti navrhovateľa ku dňu 31.12.2011 je 13,25 €, hodnota základného imania bola ku dňu 24.6.2009 v sume 33.194,-- € a na základe predložených listinných dôkazov predstavuje sumu 609.264,-- €. Navrhovateľ pritom dôvodil, že nedisponuje majetkom, ktorý by mu umožňoval úhradu súdneho poplatku, jeho vlastné imanie, aj stav účtov v banke a pokladni je záporný. Podmienkou pre aplikáciu ustanovenia § 138 ods. l O.s.p. je súčasná existencia takých pomerov na strane žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré takéto oslobodenie odôvodňujú a zároveň skutočnosť, že sa zo strany žiadateľa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na majetkové pomery žiadateľa, povahu uplatňovaného nároku a výšku súdneho poplatku v prejednávanej veci. Aby účastníkovi mohlo byť priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, musia byť súčasne splnené dve zákonné podmienky 1/ pomery účastníka, pri právnickej osobe ide hlavne o majetkové pomery, kapitál, o platobnú schopnosť - množstvo disponibilných finančných prostriedkov, spôsobilosť tieto prostriedky si zadovážiť, povaha podnikateľskej činnosti, stav a štruktúra majetku, 2/ či u účastníka nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne dosiahnutý. Podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť a sám znáša podnikateľské riziko. Je vecou každého podnikateľa vytvoriť si určité finančné rezervy, ktoré by v období nevykázania zisku pokryli prípadné straty podnikateľského subjektu a zabezpečili bežný chod subjektu. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Zdôraznil, že nemožno dôsledky podnikateľského úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát, čím by sa neúspešní podnikatelia zvýhodňovali voči podnikateľom úspešným. Účtovne vykázané straty ako výsledok podnikania navrhovateľa za uplynulé obdobie neznamená, že navrhovateľ ako podnikateľský subjekt nedisponuje kapitálom určeným na bežný chod spoločnosti, že nemá k dispozícii finančné prostriedky, z ktorých by súdny poplatok za podanie návrhu nemohol zaplatiť. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že ako účastník konania má podľa čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky právo domáhať sa súdnej ochrany. Súd prvého stupňa nesprávne vyložil a použil ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vrátane súvisiacich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď svojím rozhodnutím mu nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a tým nepoužil vyššie uvedené ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov by neznamenalo jeho zvýhodnenie voči úspešnejším podnikateľom, naopak jeho nepriznanie má za následok také uplatnenie zákona o súdnych poplatkoch, ktoré vedie k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov. Rovnosť všetkých účastníkov nepredpokladá len ich procesnú rovnosť, ale znamená aj ich rovnosť fyzických a právnických osôb vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienok na oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Nemožno mu nepriznať oslobodenie od súdnych poplatkov len s poukazom na to, že je právnickou osobou. K žiadosti o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku pripojil listinné dôkazy preukazujúce jeho majetkové pomery, ktoré mu nedovoľujú zaplatiť súdny poplatok. Napadnutým uznesením mu súd prvého stupňa obmedzil základné právo na súdnu ochranu, nakoľko jeho úspešné bránenie práva predpokladá zaplatenie súdneho poplatku v takej výške, ktorú neumožňujú jeho majetkové pomery. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov. Sudca odvolaniu nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 138 ods. l Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia navrhovateľovi od súdnych poplatkov sú rozhodujúce jednak pomery navrhovateľa, a jednak to, či svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni práva. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. V prejednávanej veci nie sú preukázané také pomery navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Vzhľadom k tejto skutočnosti nie je už rozhodujúca otázka, či navrhovateľ svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje právo. Ani v odvolaní neuvádzal také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Navrhovateľ si nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia vyčerpávajúcim spôsobom, aby tak súd mohol posúdiť jeho celkové majetkové, zárobkové, príjmové pomery za účelom rozhodnutia o jeho návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Uvádzal len všeobecne, že jeho majetkové pomery neumožňujú mu súdny poplatok zaplatiť, pričom tento stav je vyvolaný aj skutočnosťou, že odporcovia neuhradili svoju pohľadávku voči navrhovateľovi, ako aj jej príslušenstvo, ktorého zaplatenia sa v predmetnom konaní domáha. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že navrhovateľ, na ktorého pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči odporcom, sa nedomáha zaplatenia istiny, ale len jej príslušenstva spočívajúceho v úrokoch z omeškania. Ak za týchto skutkových okolností súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, rozhodol vecne správne a odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). V otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu, na súdnu ochranu, a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odvolací súd odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.