Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512209894 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512209894.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, veci starostlivosti súdu o maloleté deti K., L., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V., X. Xa, V., deti rodičov: matka - V.. B. K. K., trvale bytom V., B. X a otec - L. K., trvale bytom V. XXX, Č. E., na návrh matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 161/2012-139 zo dňa 24.10.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 24.10.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom K., L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 170,- eur mesačne a W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne, u obidvoch detí od 01.09.2011. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2012 v celkovej sume 985,88 eur na L. a 705,88 eur na W. súd povolil otcovi splácať po 50,- eur mesačne u každého maloletého spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od mesiaca november 2012. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd zároveň vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.09.2004, vo veci sp. zn. 17P 20/04. Súd prvého stupňa rozhodol na základe podaného návrhu matky zo dňa 18.04.2012, ktorým žiadala o zvýšenie výživného na maloletého L.Ř., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 200,- eur mesačne a na maloletú W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 200,- eur mesačne, u obidvoch maloletých detí od 01.09.2011. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že pri predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti matka inú vyživovaciu povinnosť nemala, bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 3.790,- Sk, otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k šesťročnému synovi L. G. v sume 1.500,- Kč mesačne a pracoval v obchodnej spoločnosti C. W. F., F..E..D.. s príjmom 11.257,- Kč netto mesačne. Matka s deťmi a predtým aj s ich otcom žila v domácnosti svojej matky. Rozsudkom Okresného súdu Znojmo zo dňa 29.04.2008 vo veci sp. zn. 6C 2/2008 bolo manželstvo rodičov rozvedené. V súčasnej dobe je matka maloletých detí vydatá, manželstvo uzavrela dňa 31.07.2010, z ktorého pochádza maloletá R., nar. XX.XX.XXXX, matka je na rodičovskej dovolenke a jej rodičovský príspevok je vo výške 194,70 eur mesačne od januára 2012 a predtým bol vo výške 190,10 eur mesačne. Matka má na tri deti vyplácané prídavky v celkovej sume 67,62 eur mesačne. Sociálnou poisťovňou pobočka V. mala matka v septembri 2010 vyplatené ošetrovné v sume 153,80 eur a od januára do augusta 2011 materský príspevok v celkovej výške 4.183,40 eur. Matka s rodinou býva u svojej matky, ktorej mesačne prispievajú na nájomné sumou 283,02 eur mesačne. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani žiadne cenné hnuteľné veci spolu s terajším manželom a čistý mesačný príjem manžela matky je 1.003,81 eur mesačne a má jednu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý je narodený v roku 2008 vo výške 150,- eur mesačne. Otec uzavrel terajšie manželstvo dňa 04.12.2010, z ktorého pochádza maloletý R. K., nar. XX.XX.XXXX a má vyživovaciu povinnosť k synovi L. G., nar. XX.XX.XXXX v sume 1.500,- Kč mesačne. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou v nájomnom byte a manželka otca má dve vyživovacie povinnosti k deťom narodeným 1999 a 2002, je na materskej dovolenke a poberá dávky vo výške 3.800,- Kč mesačne. Otec pracuje v obchodnej spoločnosti H. V., F..E..D.., ako vodič kamiónovej dopravy, kde od septembra do decembra 2010 mal príjem cca. 9.936,- Kč netto mesačne, v roku 2011 cca. 12.023,- Kč netto mesačne, a od januára do júna 2012 cca. 13.384,- Kč netto mesačne. Otec poberá cestovné náhrady, ktoré spotrebuje a každý deň má výdavky na sprchu 5,- eur, parkovisko 10,- eur, stravu na celý deň 30,- eur. Otec navštevoval stredné odborné učilište, odbor mechanik, opravár poľnohospodárskych strojov a v tomto odbore pracoval asi pol roka a stále pracuje ako vodič. Vo vlastníctve má 15 ročný osobný automobil Opel Vectra, jeho zdravotný stav je dobrý. Súd rozhodol s odôvodnením, že od posledného určenia výživného uplynula doba 8 rokov, za ktorú dobu sa zvýšili životné náklady maloletých detí, ako aj ich fyzické a psychické dospievanie, v tom čase bol maloletý L. trojročný a W. vo veku jedného roka. V súčasnosti obe deti navštevujú základnú školu, L. 5. ročník a W. 3. ročník. Sú v období intenzívneho fyzického vývoja, čo si vyžaduje nielen časté obmieňanie ošatenia a obuvi, ale tiež potrebu výdatnej stravy. Medzi ďalšie náklady patria školské potreby a pomôcky, záujmová aktivita a zdravotný stav maloletých detí. Zmena pomerov nastala na strane matky, ktorá uzavrela nové manželstvo a pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť a je na rodičovskej dovolenke a jediným príjmom je rodičovský príspevok. Zmena pomerov nastala aj u otca, ktorý tiež uzavrel manželstvo a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a naďalej mu trvá vyživovacia povinnosť, okrem maloletých detí aj k synovi L. G.. Manželka otca je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a k zvýšeniu priemerného mesačného zárobku došlo od predchádzajúcej úpravy výživného v sume 2.050,- Kč. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, pretože vyživovacia povinnosť určená pred ôsmymi rokmi nemôže zodpovedať aktuálnym potrebám maloletých detí. Súd neprihliadol na námietku otca, proti zvýšeniu výživného z dôvodu, že nemá peniaze a jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a on má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, keď povinnosťou rodiča je nielen na výživu svojho dieťaťa prispievať výživným, ale ho riadne aj uživiť a to aj na úkor svojich vlastných potrieb. Súd prihliadol na to, že otec má vlastnú domácnosť, spoločne so svojou manželkou a matka vlastnú domácnosť nemá, s rodinou býva v domácnosti svojej matky, ktorej na bývanie finančne prispieva. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by mal zvýšené náklady, s ohľadom na charakter pracovnej aktivity otca, nie je možné nezohľadniť jeho zamestnávateľom vyplácané cestovné náhrady, ktoré je tiež nevyhnutné považovať za súčasť jeho príjmu, nakoľko sú určené na financovanie osobných potrieb vodiča za dobu výkonu práce a to ubytovanie, hygiena, strava, o ktorú nemusí odčerpávať financie z vyplatenej mzdy a je iba v jeho réžii, či ich spotrebuje v plnej výške. Podľa názoru súdu, zvýšené výživné zodpovedá preukázaným možnostiam a schopnostiam otca so zreteľom na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Pri zvýšení výživného súd prihliadol aj na aktuálnu situáciu matky, ktorá v dôsledku starostlivosti o najmladšie dieťa sa zatiaľ nemôže opätovne zaradiť do pracovného procesu a jej príjmom je iba rodičovský príspevok. Súd výživné zvýšil od doby navrhnutej matkou, čím vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2012, ktoré otcovi povolil splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v sume 50,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. V odvolaní poukázal na to, že súd neprihliadol na skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.500,- Kč mesačne a spláca dlžné výživné za obdobie od 28.09.1998 do 31.01.2003 v sume 78.000,- Kč, ktoré spláca po 200,- Kč mesačne a tak mesačne platí výživné vo výške 1.500,- Kč a 200,- Kč spolu v sume 1.700,- Kč. Ďalej súd neprihliadol na to, že otec maloletých detí je ženatý, manželstvo uzavrel dňa 04.12.2010, jeho manželka je na materskej dovolenke a poberá iba materský príspevok vo výške 3.500,- Kč, za byt otec platí nájomné vo výške 4.000,- Kč, 3.500,- Kč inkaso, plyn, elektrina a vodu vo výške 2.500,- Kč polročne. Terajšia manželka otca má dve maloleté deti R., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX. Príjem otca je vo výške 13.000,- Kč mesačne a tento sa iba nepatrne zvýšil od predchádzajúceho príjmu, ktorý bol v čase rozhodovania súdu v roku 2004, ale hodnota peňazí sa znížila infláciou a vzrástli tiež náklady otca v porovnaní s rokom 2004. Uviedol, že ako vodič kamiónu pri pobyte na cestách dostáva cestovné náhrady, ktoré spotrebováva na stravu, parkovanie, hygienu a ďalšie potreby, nie je možné preto tieto cestovné náhrady zahrnúť do jeho príjmu a preto súd na cestovné náhrady vôbec nemal prihliadnuť pri určovaní vyživovacej povinnosti. Nesúhlasil s názorom súdu, že pokiaľ nemá dostatočný príjem mal by zmeniť zamestnanie, v ktorom by dosahoval príjem vyšší, pretože takýto záver súdu je v rozpore s realitou, vyučený je v odbore opravár poľnohospodárskych strojov a v tomto odbore niekoľko rokov nie je žiadne uplatnenie, lebo pracovné príležitosti v tomto odbore nie sú a pokiaľ by sa mu podarilo získať zamestnanie v tomto odbore, nedosahoval by i tak vyšší príjem. K tomu uviedol, že rád by sa zamestnal a dosahoval by vyšší príjem, nemusel by cestovať, avšak takáto príležitosť nie je. V odvolaní ďalej uviedol, že nie je schopný platiť výživné vo výške určenej napadnutým rozsudkom, keď má v súčasnej dobe štyri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a tiež vyživovaciu povinnosť k svojej manželke, ktorá je na materskej dovolenke. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila matka, ktorá žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V odvolaní uviedla, že pokiaľ otec namieta, že od roku 2004 sa mu zvýšil príjem iba nepatrne, uviedla, že v tej dobe otec mal možnosť odložiť si z cestovných náhrad každý mesiac cca. od 40.000,- Kč vyššie a túto sumu priniesol do spoločnej domácnosti, ale viackrát si ju zobral a prehral v hazardných hrách, čo bol jeden z dôvodov rozvodu manželov, ako rodičov maloletých detí. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadril opatrovník, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože súdom určená výška výživného zodpovedá veku a potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam otca. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v danej veci, na základe zisteného skutkového stavu zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti a to na L., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 170,- eur mesačne od 01.09.2011 a na maloletú W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Zároveň súd povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2012 v sume 985,88 eur na L. a 705,88 eur na W. v mesačných splátkach na každé dieťa po 50,- eur mesačne od novembra 2012. Z obsahu spisu a z podaného návrhu na začatie konania, ktorý podala matka vyplýva, že žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti počnúc dňom 01.09.2011. Súd prvého stupňa vyhovel návrhu matky v celom rozsahu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd výživné zvýšil od doby navrhnutej matkou, teda od 01.09.2011. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa, na základe podaného odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvého stupňa v odôvodnení len uviedol, že deň zvýšenia vyživovacej povinnosti určil podľa návrhu matky, teda od 01.09.2011. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Z judikatúry súdov vyplýva, že pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, inak by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné, napr. počnúc jedným dňom pred začatím konania. V prejednávanej veci návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 15.05.2012. Matka maloletých detí v podanom návrhu žiadala, aby súd zvýšil výživné počnúc dňom 01.09.2011, teda spätne. Súd prvého stupňa zvýšil výživné na základe návrhu matky od 01.09.2011, ale uvedeným ustanovením Zákona o rodine sa neriadil a podľa tohto ustanovenia nepostupoval. Preto pokiaľ matka žiadala priznať výživné spätne pred dňom 15.05.2012, kedy bol návrh doručený súdu, bolo úlohou súdu prvého stupňa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré musí preukázať matka maloletých detí, pretože výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, teda od 15.05.2012 a pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné od 01.09.2011, mala v konaní preukázať, z akého dôvodu žiada určiť spätné výživné. Zákon jednoznačne určuje, že výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine) a tiež umožňuje výživné priznať spätne odo dňa začatia konania a to výživné pre maloleté dieťa, ale iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade matka žiadala priznať výživné spätne od 01.09.2011 a preto bolo jej povinnosťou preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, keď podľa zákona súd mal priznať výživné od 15.05.2012. Súd prvého stupňa však tieto dôvody neskúmal a v odôvodnení rozhodnutia iba uviedol, že rozhodol podľa návrhu matky. Postup súdu prvého stupňa preto nebol správny a bol v rozpore s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval aj pokiaľ ide o určenie zročného výživného za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2012, pretože vzhľadom na uvedené v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného od 01.09.2011 je správne a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým určil zročné výživné a povolil otcovi zročné výživné splácať v mesačných splátkach nie je vôbec odôvodený v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že výrok rozhodnutia súdu musí byť dostatočne odôvodnený, aj pokiaľ ide o zročné výživné. Ustanovenie § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. umožňuje peňažné plnenie vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí s tým, že ak súd povolí plnenie v splátkach, musí vždy presnejšie určiť výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu súd povolil otcovi maloletých detí zaplatiť zročné výživné v splátkach a z akých dôvodov a dôkazov pri povolení splátok vychádzal a z akého dôvodu neuložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné pre maloleté deti jednou sumou. Pokiaľ bol súd prvého stupňa toho názoru, že v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí je platiť výživné v určenej sume z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo povolil otcovi splátky. Preto bolo povinnosťou súdu aj tento výrok dostatočne odôvodniť, aby bolo z rozhodnutia zrejmé, prečo súd tak rozhodol. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa svojim postupom tým, že dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania znovu vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že v súlade s ustanovením § 177 ods. 1 Zákona o rodine bude súd skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného od 01.09.2011 v zmysle petitu návrhu. Tieto skutočnosti, teda dôvody hodné osobitného zreteľa, musia byť v konaní preukazné, inak podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a to dňa 15.05.2012. Zároveň bude úlohou súdu prvého stupňa vyčísliť aj zročné výživné s tým, že podľa § 160 ods. 1 O.s.p., v prípade ak súd povolí otcovi zročné výživné zaplatiť v mesačných splátkach, bude potrebné tento výrok dostatočne odôvodniť a zistiť dôvody pre splácanie zročného výživného a teda pre postup podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.