Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/139/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203470 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412203470.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. Š.W. O. Q. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A Bratislava, dieťa rodičov: otec - R. O., dôchodca, bytom U., M. XXXX/XX, prechodne J. U. XXX, zastúpeného JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom Laurinská 18, Bratislava a matka - Z.. Ľ. O., živnostníčka, bytom U., X. XX, zastúpená JUDr. Jozefom Tuhovčákom, advokátkom, Záhradnícká 41, Bratislava, o návrhoch na zníženie a zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.12.2012, č.k. 13P/67/2012-184 , jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrhy oboch rodičov, v ktorých sa otec maloletého domáhal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu XXX euro mesačne počnúc podaním návrhu a matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 400 euro mesačne počnúc dňom 4.4.2012. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, kedy mal vykonaným dokazovaním preukázané, že situácia na strane otca, matky a maloletého sa od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom zo dňa 19.10.2010, nezmenila tak podstatne, aby od 4.4.2012 bolo dôvodné a v súlade so zákonnými ustanoveniami odôvodnené zníženie výživného alebo zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa konštatoval, že v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13 P 243/2009 bolo konštatované, že nie sú dôvody na zníženie výživného zo strany otca pre maloletého s prihliadnutím na celkové majetkové pomery otca, ktorý postupne svoj hnuteľný alebo nehnuteľný majetok daroval priateľke, s ktorou naďalej tento majetok i užíva. V tomto konaní bolo ďalej preukázané a konštatované, že otec sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu, bez ohľadu na zvyšujúce sa výdavky maloletého Filipa Štefana. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že posledné súdne rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2010 bolo vydané v čase, kedy otec už poberal starobný dôchodok. Súd prvého stupňa mal za to, že k dobrovoľnému plneniu výživného v sume XX XXX,- Sk mesačne sa otec zaviazal rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11 C 48/2006-27 zo dňa 13.7.2006 a je jeho povinnosťou vynakladať všetko úsilie k plneniu tejto vyživovacej povinnosti. Mal za preukázané, že do všetkých firiem, v ktorých otec figuroval, vložil nemalé finančné prostriedky, v podstate bezodplatne sa vzdal lukratívneho bytu v jednej z lukratívnych častí Bratislavy, pričom keby otec ostal aktívny a činný aspoň vo firme Q.-O., Y.. Y..N..K.. a teraz by prenajal predmetný byt on, tak len z prenájmu by mohol bez problémov platiť doterajšie výživné pre maloletého. V záujme maloletého A. Š. s prihliadnutím na skutočnosť, že začal navštevovať strednú školu je, aby ďalej na jeho výživu otec platil dohodnutú sumu výživného. V prípade, že aj matka maloletému prispeje rovnakou výškou výživného, maloletý bude mať dostatočnú sumu na pokrytie svojich osobných mesačných výdavkov, týkajúcich sa nielen stravného, ale aj všetkých ostatných výdavkov, ktoré študentovi v jeho veku počas mesiaca pravidelne vzniknú (v spojení s plnením školských povinností, v spojení so záujmami, záľubami, športovými aktivitami, ošatením, obuvou, lekárskym ošetrením, ozdravným pobytom pri mori a pod.). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu na opätovné prejednanie, alternatívne aby v zmysle § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu na zníženie výživného vyhovel. Mal za to, že súd prvého stupňa si opätovne bez dôsledného podrobného dokazovania jeho tvrdení a argumentácie vzal za svoj právny názor vyslovený a ustálený súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom, ktoré prvýkrát rozhodovali o návrhu na zníženie výživného podaného v roku 2009, v ktorom bol tento návrh zamietnutý. Opätovný návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že na jeho strane sa od roku 2009 zmenili ekonomické a sociálne pomery a vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací Krajský súd sa pri rozhodovaní o prvom návrhu na zníženie výživného nedostatočne a povrchne vyporiadal s dôkazmi preukazujúcimi zmenu pomerov na jeho strane. Pomery na jeho strane sa oproti pomerom existujúcim v čase uzatvorenia Dohody o rodičov podstatne zmenili, kedy sa od roku 2010 stal dôchodcom s mesačným starobným dôchodkom vo výške XXX,XX euro . V čase uzatvárania Dohody rodičov preukázal, že sa radí k malej skupine serióznych otcov, ktorí nezhody v partnerskom vzťahu neprenášajú do vzťahu rodič - dieťa z manželstva a snažil sa o svojho syna čo najlepšie postarať ( čo mu dovoľovala jeho vtedajšia podstatne lepšia ekonomická situácia a výhľadové budúce podnikateľské aktivity). Úhradou financií pri vyporiadaní BSM bol nútený nabrať si pôžičky, zmenky ako aj iné záväzky, ktoré však v istom momente, napriek predchádzajúcej dostatočnej solventnosti nebol schopný splácať. Výška určeného výživného XXX,XX euro mesačne skutočne nie je malá a predstavuje priemerný mesačný zárobok značnej populácie na Slovensku. Na pojednávaní matka umelo vytvorila mesačné výdavky na maloletého, ktoré boli čiastočne v rozpore s jej tvrdením deklarovaným v priebehu konania ( napr. v otázke dovoleniek, nákupu zimnej bundy a pod.). Súd prvého stupňa sa s otázkou preukázania skutočných potrieb maloletého vyporiadal len povrchne a nevykonal dokazovanie v súlade so zákonom. Otec poukázal na to, že má značné obavy zo spôsobu hospodárenia odporkyne s majetkom, ktorý nadobudla po rozvode. Vo vzťahu k spôsobu jeho hospodárenia s majetkom súd nevyjadril názor, ako inak bolo možné jeho nepriaznivé podnikateľské podmienky zvrátiť. Včasný predaj spoločnosti Q. O. Y.. Y..N..K.. bol vykonaný výlučne za účelom záchrany nepriaznivej finančnej situácie a záchrany posledného zostávajúceho majetku, pretože dlhodobá platobná neschopnosť jeho firmy by znamenala okamžité konanie veriteľov cestou exekúcie. Táto spoločnosť už v roku 2008 vykazovala stratu vo výške X.XXX.XXX,- Sk spôsobenou najmä stratou stabilných príjmov , ako aj čerpaním úverov na pokrytie prevádzkových nákladov. Preto opakované tvrdenie súdu, že sa predajom spoločnosti vzdal výhodného majetkového prospechu nie je namieste, nakoľko len odpredajom svojho obchodného podielu v tejto spoločnosti mohol vyplatiť zmenku podpísanú v prospech matky maloletého a vykryť existujúce dlžoby. V priebehu konania dostatočne transparentne preukázal svoje hospodárenie, preukázal, že tak ako sa zmenili jeho majetkové pomery, zmenila sa aj jeho spôsob jeho života, že obmedzil spotrebu na minimum, pretože príjem zo starobného dôchodku vo výške XXX euro postačuje len na základné potreby. Súd síce opakovane vykonal dokazovanie, avšak zistené dôkazy vyhodnotil veľmi formálne, podľa ich vonkajšieho javu bez toho, aby reálne vyhodnotil ich dopad na jeho aktuálnu finančnú situáciu. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil. Mala za to, že konajúci súd v konaní správne a úplne zhodnotil skutkový stav, kedy na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloletého nedošlo k zmene pomerov na strane rodičov. V odôvodnení rozhodnutia je opätovne konštatované, že otec sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu, bez ohľadu na zvyšujúce sa výdavky maloletého Filipa Štefana. Z tohto dôvodu je argumentácia právnej zástupkyne otca účelová. Ako matka sa aj napriek zdravotným problémom snaží pokryť všetky synove výdavky a v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že poskytnuté výživné zo strany otca, by mohlo byť použité na jej potreby. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodné. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vo vzťahu k námietkam otca uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel k úvahe o zamietnutí jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému odo dňa podania návrhu ( s účinnosťou od 4.4.2012 na sumu 160 euro mesačne ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu jeho majetkových pomerov, schopností a možností uhrádzať výživné určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.7.2006, č.k. 11 C/48/2006-27 nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa nepreukázania podstatnej zmeny pomerov na strane otca odôvodňujúcej zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba uviesť, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Vo vzťahu k rozhodnutiu v časti, ktorej bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného ( ktoré je predmetom odvolacieho konania ) je treba v nadväznosti na jeho odôvodnenie prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o tom, že otcom deklarovaná súčasná finančná situácia nemôže byť dôvodom na zmenu výživného pre dieťa, ktoré je v porovnaní s okolnosťami v čase poslednej úpravy výživného , o viac ako tri roky staršie, a ktorého výdavky sa úmerne s vekom prirodzene zvyšujú a súvisia s jeho školskými a mimoškolskými aktivitami ( okrem iného i s nástupom na strednú školu). V prvom rade je nutné konštatovať, že dôvody, pre ktoré sa v minulosti finančná situácia otca zhoršila a pre ktoré bol nútený odpredať obchodný podiel v spol. Q. O. , spol. s.r.o. boli veľmi dôsledne hodnotené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13 P 243/2009 ( tento bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.3.2010,č.k. 13 P 243/2009-102 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2010, č.k. 11 CoP 170/2010-115 zamietnutý ) . Je treba sa zhodnúť s úvahou súdu v tom, že pri v označenom konaní preukázaného spôsobu postupného zbavovania sa majetku otcom , nie je možné dospieť k úvahe o splnení zákonných podmienok na strane otca pre možné vyhovenie jeho návrhu na zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Pre úplnosť je treba uviesť i to, že v tomto konaní nebola preukázaná ani podstatná zmena otcom deklarovaných súčasných finančných možností ( otec je poberateľom starobného dôchodku v sume cca 360 euro mesačne ) , keď otec v čase posledného súdneho rozhodovania ( v roku 2010 ) bol istý čas nezamestnaný a od 1.3.2010 dosahoval pri výkone činnosti obchodného zástupcu mzdu XXX euro mesačne brutto, t.zn. ním dosahované príjmy boli a sú v porovnateľnej výške . Za právne nepodstatné a nesúvisiace s hodnotením daného prípadu posúdil odvolací súd námietky otca o spôsobe hospodárenia prostriedkov získaných z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva matkou maloletého, keďže tieto nemajú vplyv na rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného . Za nepodstatné posúdil i námietky otca o nepreukázaní výdavkov maloletého matkou, keďže výšku vyživovacej povinnosti otca určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.7.2006, č.k. 11 C 48/2006-27 nie je možné v tomto konaní preskúmavať . Odvolací súd v nadväznosti na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil ( § 219 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.