{"guid": "94f99825-3eb0-4052-8a1a-77b51d2ebbf1:38afbde6-8449-4274-9de1-97f403282cc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1412203470.1", "spisova_znacka": "11CoP/139/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/139/2013 z 18. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2013, sp. zn. 11CoP/139/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1412203470.1", "identifikacne_cislo": "1412203470", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2013-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 99/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1996/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1996/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38afbde6-8449-4274-9de1-97f403282cc1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1412203470.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1412203470.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1412203470.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/139/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203470
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412203470.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
Š.W. O. Q. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A Bratislava, dieťa rodičov: otec - R. O., dôchodca, bytom
U., M. XXXX/XX, prechodne J. U. XXX, zastúpeného JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom
Laurinská 18, Bratislava a matka - Z.. Ľ. O., živnostníčka, bytom U., X. XX, zastúpená JUDr. Jozefom
Tuhovčákom, advokátkom, Záhradnícká 41, Bratislava, o návrhoch na zníženie a zvýšenie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.12.2012, č.k. 13P/67/2012-184 ,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho   konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrhy oboch rodičov, v ktorých sa otec
maloletého domáhal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu XXX euro mesačne
počnúc podaním návrhu a matka  žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 400
euro mesačne počnúc dňom 4.4.2012.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, kedy mal
vykonaným dokazovaním  preukázané, že situácia na strane otca, matky a maloletého sa od posledného
súdneho rozhodnutia o výživnom zo dňa 19.10.2010, nezmenila tak podstatne, aby od 4.4.2012 bolo
dôvodné a v súlade so zákonnými ustanoveniami odôvodnené zníženie výživného alebo zvýšenie
výživného.  Súd prvého stupňa konštatoval, že v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp.zn. 13 P 243/2009 bolo konštatované, že nie sú dôvody na zníženie výživného
zo strany otca pre maloletého s prihliadnutím na celkové majetkové pomery otca, ktorý postupne svoj
hnuteľný alebo nehnuteľný majetok  daroval priateľke, s ktorou naďalej tento  majetok i  užíva.  V tomto
konaní bolo  ďalej preukázané  a konštatované, že otec sa dobrovoľne vzdal majetkového prospechu,
bez ohľadu na zvyšujúce sa výdavky maloletého Filipa Štefana. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval,
že posledné súdne rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2010 bolo vydané
v čase, kedy otec  už poberal starobný dôchodok.

Súd prvého stupňa mal za to, že k dobrovoľnému plneniu výživného v sume XX XXX,- Sk mesačne sa
otec zaviazal  rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11 C 48/2006-27 zo dňa 13.7.2006  a je



jeho povinnosťou vynakladať všetko úsilie k plneniu tejto vyživovacej povinnosti. Mal za preukázané, že
do všetkých firiem, v ktorých otec figuroval, vložil nemalé finančné prostriedky, v podstate bezodplatne
sa vzdal lukratívneho bytu v jednej z lukratívnych častí Bratislavy, pričom keby otec ostal aktívny a činný
aspoň vo firme Q.-O., Y.. Y..N..K.. a teraz by prenajal predmetný byt on,  tak len z prenájmu by mohol
bez problémov platiť doterajšie výživné pre maloletého. V  záujme maloletého A. Š. s prihliadnutím na
skutočnosť, že začal navštevovať strednú školu je, aby ďalej na jeho výživu otec platil dohodnutú sumu
výživného.

V prípade, že aj matka maloletému prispeje rovnakou  výškou výživného, maloletý bude mať dostatočnú
sumu na pokrytie svojich osobných mesačných výdavkov, týkajúcich sa nielen stravného, ale aj všetkých
ostatných výdavkov, ktoré študentovi v jeho veku počas mesiaca pravidelne vzniknú (v spojení s plnením
školských povinností, v spojení so záujmami, záľubami, športovými aktivitami, ošatením, obuvou,
lekárskym ošetrením, ozdravným pobytom pri mori a pod.).

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého  navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil súdu na opätovné
prejednanie, alternatívne aby v zmysle § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil  a návrhu na
zníženie výživného vyhovel. Mal za to, že súd prvého stupňa si opätovne bez dôsledného podrobného
dokazovania jeho tvrdení  a argumentácie vzal za svoj právny názor vyslovený a ustálený súdom
prvého stupňa ako aj  odvolacím súdom, ktoré prvýkrát rozhodovali o návrhu na zníženie výživného
podaného v roku 2009, v ktorom bol tento návrh zamietnutý. Opätovný návrh na zníženie výživného
podal z dôvodu, že na jeho strane sa od roku 2009 zmenili ekonomické a sociálne pomery a vzhľadom
k tomu, že súd prvého stupňa,  ako aj odvolací Krajský súd sa pri rozhodovaní o prvom  návrhu na
zníženie výživného  nedostatočne a povrchne vyporiadal s dôkazmi preukazujúcimi zmenu pomerov
na jeho strane.  Pomery na jeho strane sa oproti pomerom  existujúcim v čase uzatvorenia Dohody o
rodičov podstatne  zmenili, kedy sa od roku 2010 stal dôchodcom s mesačným starobným dôchodkom
vo výške XXX,XX euro . V čase uzatvárania Dohody rodičov preukázal, že sa radí k malej skupine
serióznych otcov,  ktorí nezhody v partnerskom vzťahu neprenášajú do vzťahu rodič - dieťa  z manželstva
a snažil sa o svojho syna čo najlepšie postarať ( čo mu dovoľovala jeho vtedajšia podstatne lepšia
ekonomická situácia a výhľadové budúce podnikateľské aktivity). Úhradou financií pri vyporiadaní BSM
bol  nútený  nabrať si pôžičky, zmenky ako aj iné záväzky, ktoré však v istom momente,  napriek
predchádzajúcej dostatočnej  solventnosti nebol schopný splácať. Výška určeného výživného XXX,XX
euro mesačne skutočne nie je malá a predstavuje priemerný mesačný zárobok značnej populácie na
Slovensku. Na pojednávaní matka umelo vytvorila mesačné výdavky na maloletého, ktoré boli čiastočne
v rozpore s jej tvrdením deklarovaným v  priebehu konania ( napr. v otázke dovoleniek, nákupu zimnej
bundy a pod.). Súd prvého stupňa sa s otázkou preukázania skutočných potrieb maloletého vyporiadal
len povrchne a nevykonal dokazovanie v súlade so zákonom. Otec poukázal na to, že má značné
obavy zo spôsobu hospodárenia odporkyne s majetkom, ktorý nadobudla po rozvode. Vo vzťahu k
spôsobu jeho hospodárenia s majetkom súd nevyjadril názor, ako inak bolo možné jeho nepriaznivé
podnikateľské podmienky zvrátiť. Včasný predaj spoločnosti Q. O. Y.. Y..N..K.. bol vykonaný výlučne
za účelom záchrany nepriaznivej finančnej situácie a záchrany  posledného zostávajúceho majetku,
pretože dlhodobá platobná neschopnosť jeho firmy by znamenala okamžité konanie veriteľov cestou
exekúcie. Táto spoločnosť už v roku 2008 vykazovala stratu vo výške X.XXX.XXX,- Sk spôsobenou
najmä stratou stabilných príjmov , ako aj čerpaním úverov na pokrytie prevádzkových nákladov. Preto
opakované tvrdenie súdu, že sa predajom spoločnosti vzdal výhodného majetkového prospechu nie je
namieste, nakoľko len odpredajom svojho obchodného podielu v tejto spoločnosti mohol vyplatiť zmenku
podpísanú v prospech matky maloletého a vykryť existujúce dlžoby. V priebehu konania dostatočne
transparentne preukázal svoje hospodárenie, preukázal, že tak ako sa zmenili jeho majetkové pomery,
zmenila sa aj jeho spôsob jeho života, že obmedzil spotrebu na minimum, pretože príjem zo starobného
dôchodku vo výške XXX euro postačuje  len na základné potreby. Súd síce opakovane vykonal
dokazovanie, avšak zistené dôkazy vyhodnotil veľmi formálne, podľa ich vonkajšieho javu bez toho, aby
reálne vyhodnotil ich dopad na jeho aktuálnu finančnú situáciu.



Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne a právne správne potvrdil. Mala za to, že konajúci súd v konaní správne a úplne
zhodnotil skutkový stav, kedy na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že od posledného
súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloletého nedošlo k zmene pomerov na strane rodičov.
V odôvodnení rozhodnutia je opätovne konštatované, že otec sa dobrovoľne vzdal majetkového
prospechu, bez ohľadu na zvyšujúce sa výdavky maloletého  Filipa Štefana. Z tohto dôvodu je
argumentácia právnej zástupkyne otca  účelová. Ako  matka sa aj napriek zdravotným problémom snaží
pokryť všetky  synove  výdavky a v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že poskytnuté výživné zo
strany otca,  by  mohlo byť použité na jej potreby.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný  rozsahom a dôvodmi odvolania  ( § 212 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
otca  proti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti  nie je dôvodné.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5  Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností, možností a majetkových
pomerov  povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §  78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa  je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vo vzťahu k námietkam otca uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky   o nesprávnych
skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel
k úvahe o zamietnutí jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému odo dňa podania
návrhu (  s účinnosťou od 4.4.2012 na sumu 160 euro mesačne )  odvolací  súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )  by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení



dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom
prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti otca  dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.  Okolnosti namietané otcom  v odvolaní o nesprávnych skutkových
záveroch súdu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu jeho majetkových pomerov,  schopností a
možností uhrádzať  výživné určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.7.2006, č.k. 11
C/48/2006-27   nemajú  za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou  súdu prvého stupňa týkajúcou sa nepreukázania podstatnej zmeny
pomerov na strane otca odôvodňujúcej zníženie jeho vyživovacej povinnosti  k maloletému dieťaťu.

Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba uviesť, že podľa  ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine,
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už  na
strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom
smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia
túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1  Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

Vo vzťahu k rozhodnutiu v časti, ktorej bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného  ( ktoré je
predmetom odvolacieho konania )  je treba v nadväznosti na jeho odôvodnenie  prisvedčiť záveru súdu
prvého stupňa o tom,  že  otcom deklarovaná súčasná finančná situácia  nemôže byť dôvodom na zmenu
výživného  pre dieťa, ktoré je  v porovnaní s okolnosťami v čase poslednej úpravy výživného  , o viac
ako tri roky staršie, a ktorého výdavky sa úmerne s vekom prirodzene zvyšujú a súvisia s jeho školskými
a mimoškolskými aktivitami ( okrem iného i s nástupom  na strednú školu).   V prvom rade je nutné
konštatovať, že dôvody,  pre ktoré sa v minulosti   finančná situácia otca  zhoršila  a pre ktoré  bol nútený
odpredať obchodný podiel v spol. Q.  O. , spol.  s.r.o. boli veľmi dôsledne hodnotené v konaní o návrhu
otca na zníženie výživného vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13 P 243/2009 ( tento
bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.3.2010,č.k. 13 P 243/2009-102 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2010, č.k. 11 CoP 170/2010-115 zamietnutý ) .   Je
treba sa zhodnúť s úvahou súdu v tom, že pri  v označenom konaní preukázaného spôsobu  postupného
zbavovania sa majetku otcom  , nie je možné dospieť k úvahe o splnení zákonných podmienok na strane
otca pre možné vyhovenie jeho návrhu na zmenu výšky vyživovacej povinnosti.   Pre úplnosť je treba
uviesť i to, že v tomto  konaní nebola preukázaná ani podstatná zmena  otcom deklarovaných  súčasných
finančných   možností (  otec je  poberateľom starobného dôchodku v sume cca 360 euro mesačne  ) ,
keď otec v čase posledného súdneho rozhodovania ( v roku 2010 ) bol istý čas nezamestnaný a od
1.3.2010 dosahoval pri výkone činnosti obchodného zástupcu mzdu XXX euro mesačne brutto, t.zn. ním
dosahované príjmy  boli a sú v porovnateľnej výške .

Za právne nepodstatné a nesúvisiace s hodnotením  daného prípadu posúdil odvolací súd námietky
otca o spôsobe hospodárenia prostriedkov získaných z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
matkou maloletého, keďže tieto nemajú  vplyv na rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného .
Za nepodstatné posúdil i námietky otca o nepreukázaní výdavkov maloletého matkou, keďže výšku
vyživovacej povinnosti otca určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.7.2006, č.k. 11
C 48/2006-27  nie je možné v tomto konaní preskúmavať .

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené  rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  ako vecne
správny potvrdil ( § 219 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/67/2012", "guid": "64353a0d-2272-4fb6-b79a-8c7415b87575:af1f26df-d9fd-48db-a21a-5e3f5115d6af", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}