Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412010419 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1412010419.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obvinenému L. W., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresnej prokurátorky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/174/2012 zo dňa 29. 11. 2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. 05. 2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresnej prokurátorky pre Bratislavu IV sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava IV, sp. zn. 3T/171/2012 zo dňa 29. 11. 2012 podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti obvinenému L. W. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: od zakúpenia v presne nezistený deň v mesiaci marec 2012 mal neoprávnene vo svojej držbe vysušenú rastlinu rodu Cannabis (konope), ktorá je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. zaradená do prvej skupiny omamných látok, z čoho časť postupne spotreboval vyfajčením a zostávajúcu časť o hmotnosti 268 mg, obsahujúcu 29 mg THC s koncentráciou THC 10,8 percent hmotnostných, čo je množstvo zodpovedajúce minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, vydal členom policajnej hliadky dňa 15. 03. 2012 o 21:20 hod. v Bratislave, na S. ulici, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Samosudca okresného súdu svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že na naplnenie trestnej zodpovednosti za žalovaný prečin podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. musí páchateľ prechovávať drogu v dávke od jednej obvykle jednorazovej dávky drogy po množstvo zodpovedajúce trom obvykle jednorazovým dávkam drogy s tým, že pri stopových prvkoch drogy a nálezoch, ktoré nedosahujú množstvo jednej obvykle jednorazovej dávky drogy je trestná zodpovednosť vylúčená. Poukázal, že prax kriminalistického ústavu pri stanovovaní množstva obvykle jednorazovej dávky drogy nielen pri skúmaní rastlín rodu Cannabis, ale aj pri skúmaní iných drog vychádza z kombinácie množstva zaistenej drogy a množstva účinnej látky, ktorá sa v droge nachádza. V tomto prípade z množstva THC v sušine a jej koncentrácie. Samosudca v tejto súvislosti ďalej dôvodil, že takáto prax kriminalistického ústavu, ktorú obžaloba nekriticky preberá je však v rozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou súdov. Konštatoval, že žalovaný prečin je úmyselným trestným činom a pokiaľ obžaloba kladie za vinu obžalovanému, že prechovával drogu s určitým percentuálnym množstvom účinnej látky, musí preukázať skutočnosť, že páchateľ vedel, koľko účinnej látky droga, ktorú prechovával, obsahovala. Je všeobecne známe, že obsah účinnej látky, či už v rastlinách rodu Cannabis, alebo v iných drogách nie je možné zistiť voľným okom, ani pohmatom, ani čuchom. Množstvo účinnej látky sa dá zistiť len laboratórnym skúmaním a preto nemožno posudzovať vinu páchateľa podľa toho, aký obsah účinnej látky mala u neho zaistená droga, nakoľko o takomto obsahu objektívne nemohol vedieť. Na posúdenie trestnej zodpovednosti je teda nevyhnutné vychádzať len z objemu zaistenej drogy, teda z jej množstva a gramáže. Samosudca prvostupňového súdu uzatvoril, že jednoznačne vyplýva, že množstvo sušiny, ktorú mal obvinený pri sebe, teda 268 mg nedosahuje množstvo jednej obvykle jednorazovej dávky drogy preto jeho konanie nemôže byť trestným činom. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas sťažnosť okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV. V tejto sťažnosti uviedla, že zo zákonného ustanovenia § 135 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že na naplnenie znakov žalovaného trestného činu je potrebné, aby páchateľ mal vo svojej držbe látku uvedenú v § 171 ods. 1 Tr. zák. v množstve zodpovedajúcom najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, čo v konečnom dôsledku znamená, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v § 171 ods. 1 Tr. zák. po formálnej stránke postačuje, aby páchateľ mal vo svojej držbe aj množstvo uvedenej látky, ktoré nezodpovedá ani jednej jednorazovej dávky drogy. Podľa názoru okresnej prokurátorky nie je teda potrebné, aby páchateľ mal vo svojej držbe minimálne jednorazovú dávku drogy, ako to konštatuje okresný súd. Poukázala ďalej, že v predmetnej veci je obvinenému v skutkovej vete obžaloby kladené za vinu, že prechovával vysušenú rastlinu rodu Cannabis od jej zakúpenia v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2012, čo predstavuje začiatok páchania žalovaného skutku. V skutkovej vete obžaloby je obvinenému kladené za vinu to, že pred zaistením množstva tejto látky uvedeného v skutkovej vete obžaloby (268 mg s koncentráciou THC 10.8 percent hmotnostných) dňa 15. 03. 2012 o 21:20 hod., počas obdobia prechovávania látky rodu Cannabis už trikrát fajčil. Z toho vyplýva, že od zakúpenia látky prechovával rastlinu rodu Cannabis v množstve výrazne prevyšujúcom množstvo, ktoré u neho bolo zaistené políciou dňa 15. 03. 2012 o 21:20 hod. a ktoré bolo aj skúmané na KEÚ PZ. V skutkovej vete obžaloby je obvinenému pritom kladené za vinu, že prechovával túto látku už od jej zakúpenia až do zaistenia, pričom prechovávané množstvo látky postupne spotrebovával pri troch fajčeniach. Podľa názoru okresnej prokurátorky obvinenému nie je teda v skutkovej vete obžaloby kladené za vinu len to, že prechovával množstvo látky, ktoré u neho bolo zaistené. Sťažnostnému súdu dala do pozornosti, že okresný súd sa v úvahách uvedených v napadnutom uznesení vysporiadal len s konečnou fázou prechovávania predmetnej látky a nie s celým skutkom v obžalobe. Pokiaľ ide o poslednú fázu držby predmetnej látky, v množstve a koncentrácii účinnej látky, ktoré sú uvedené v obžalobe, neobstojí tvrdenie okresného súdu, že nebolo preukázané, že by obvinený mal vedomosť o koncentrácii účinnej látky. Z výpovede obvineného totiž vyplýva, že z predmetnej vysušenej rastliny rodu Cannabis postupne časť vyfajčil predtým ako jej zostávajúca časť bola u neho zaistená. Z toho vyplýva, že obvinený mal vedomosť o tom, ako ho predmetná marihuana ovplyvňuje a aké má na neho účinky. Teda v konečnom dôsledku vedel aj o koncentrácii účinnej látky v predmetnej vysušenej rastline. Okresná prokurátorka vo svojej sťažnosti krajskému súdu navrhla, aby podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a aby tomuto uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. K podanej sťažnosti okresnej prokurátorky sa obvinený nevyjadril. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Bratislave, ako súd nariadený (§ 32 ods. 5 písm. c/ Tr. por.), na podklade riadne a v čas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť okresnej prokurátorky nie je dôvodná a neodôvodňuje zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej trestnej veci prvostupňový súd v súlade so zákonom a vecne správne postupoval, keď v zmysle § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému L. W. stíhaného pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestný poriadok ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie, čo priamo súvisí s predmetom zákona vyjadreným v § 1. K sťažnostným argumentáciám okresnej prokurátorky krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že na naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve zodpovedajúcom najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie. Z dikcie ustanovenia § 135 ods. 1 Tr. zák. teda vyplýva, že primárne musí ísť o aspoň jednu obvykle jednorazovú dávku drogy a až následne o jej trojnásobok. V prípade pripustenia výkladu okresnej prokurátorky, že na účely § 171 ods. 1 Tr. zák. nemusí ísť o ani jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, by bolo nutné konanie osoby, ktorá by prechovávala čo i len 1mg vysušenej rastliny rodu Cannabis, posudzovať ako uvedený trestný čin. To isté možno potom skonštatovať i pri nameraní tzv. stopových prvkov drogy a pripustiť tak trestnosť osoby, ktorej by boli pri určitom lekárskom vyšetrení namerané stopové zvyšky drogy v organizme. Pokiaľ sa týka časti sťažnosti, v ktorej je vytýkané, že okresný súd sa nevysporiadal s celým skutkom uvedeným v obžalobe, s týmto nemožno súhlasiť. Krajský súd považuje za absurdné tvrdenie, aby sa trestnosť drogovej trestnej činnosti posudzovala podľa toho, že páchateľ konzumoval drogu v presne nezistenom čase. Ak okresná prokuratúra v predmetnej obžalobe tvrdí, že obvinený od zakúpenia v presne nezistený deň v mesiaci marec 2012 mal neoprávnene vo svojej držbe vysušenú rastlinu Cannabis, môže ísť len a jedine len o tú vysušenú rastlinu Cannabis, ktorá bola dňa 15. 03. 2012 o 21:20 hod. ním vydaná príslušníkom Policajného zboru a nie o inú a to ani o jej časť. Obvineným spotrebovaná časť drogy nebola a ani nemohla byť predmetom skúmania KEÚ PZ. Ak v prípravnom konaní nebolo zistené (stanovené) množstvo obsahu účinnej látky v zaistenej látke (v prejednávanom prípade látka, ktorá bola skonzumovaná obvineným ani nebola a nemohla byť zaistená), nebol zisťovaný základný znak objektívnej stránky prečinu podľa § 171 Tr. zák. a preto podanie obžaloby a postavenie obvineného pred súd za už skonzumovanú drogu nie je dôvodné, ba až vylúčené. Na vyvodenie trestnej zodpoved- nosti voči páchateľovi prečinu podľa § 171 Tr. zák. teda nepostačuje iba fakt, že v presne nezistenom čase mal drogu vo neoprávnenej dispozícii a túto trikrát fajčil. Nič nevypovedajúcim je v tejto rovine i tvrdenie okresnej prokuratúry, že obvinený prechovával rastlinu rodu Cannabis v množstve výrazne prevyšujúcom množstvo, ktoré u neho bolo zaistené políciou dňa 15. 03. 2012. Tzv. množstvo výrazne prevyšujúce je vágnym a bližšie neurčitým a najmä neurčiteľným kvantifikovaním množstva drogy, ktorá nikdy nebola a ani nemohla byť predmetom dokazovania. Neudržateľnou je i sťažnostná námietka okresnej prokurátorky týkajúca sa vedomosti obvineného o koncentrácii účinnej látky preto, pretože tento ju už konzumoval. Vedomosť obvineného o účinku marihuany na jeho organizmus nie je vedomosťou o koncentrácii účinnej látky. Ide o subjektívny pocit obvineného závislý od rôznych premenných. V tomto smere by si mala okresná prokuratúra uvedomiť, že údaj o samotnej koncentrácii THC nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného konzumenta, resp. laického pestovateľa známy, nakoľko koncentrácia a obsah THC, ako najdôležitejšej účinnej látky konope, ktorá zodpovedá za psychoaktívne účinky, sa v konope zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia kvalitnej prístrojovej techniky (metódou kapilárnej plynovej chromatografie). Pre bežného konzumenta údaje o množstve THC nebývajú spravidla k dispozícii. Inak povedané, KEÚ pri výpočte obvykle jednorazovej dávky marihuany vychádza z koncentrácie THC. Ten, kto marihuanu vypestuje, predáva, kupuje (resp. inak zadovažuje) či konzumuje však obsah jej THC nepozná. Je veľmi nepravdepodobné, že by obvinený mal k dispozícii plynovú chromatografiu a na základe stanoveného obsahu THC rozdelil zadováženú marihuanu na taký počet jednorazových individuálnych dávok, ktorý by zodpovedal počtu obvyklých jednorazových dávok stanovených KEÚ. Každý však pozná váhové množstvo konope - marihuany a konzumenti si marihuanu zadovažujú v hmotnostných jednotkách na gramy, nie podľa koncentrácie THC. Jedna štandardná cigareta obsahuje priemerne 0,5 g vysušeného rastlinného materiálu konopy. Vzhľadom na uvedené krajský súd, zohľadňujúc poznatky z vlastnej rozhodovacej činnosti, uzatvára, že počet obvykle jednorazovej dávky konopy - marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy, a nie od koncentrácie účinnej látky THC v konope. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy (jej váhového množstva), je potrebné za obvykle jednorazovú dávku (joint) považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy tak, ako správne konštatuje súd prvého stupňa. Sťažnostný súd ďalej poznamenáva, že na vy- vodenie trestnej zodpovednosti nestačí okolnosť, že zaistená látka je uvedená v zozname omamných či psychotropných látok a že jej množstvo by aj dosahovalo jednu obvykle jednorazovú dávku, ale je pot- rebné skúmať, či je schopná ovplyvniť psychiku človeka v takej miere, ktorá je daná § 130 ods. 5 Tr. zák. V prípade, ak túto mieru nie je schopná dosiahnuť, nie je naplnený formálny znak daného trestného či- nu. V intenciách prejednávaného prípadu však ani nedošlo k naplneniu základného znaku žalovaného skutku a to, že zaistené množstvo drogy nedosahovalo ani jednu obvykle jednorazovú dávku. Krajský súd v Bratislave nad rámec prieskumnej povinnosti dodáva, že prokurátor je v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. povinný zákonom upraveným postupom náležite zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. Preto aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že: - skutok sa stal, - skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, - existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a - nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Naznačené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú podstavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená, čo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Keďže sa nadriadený krajský súd stotožňuje so všetkými dôvodmi uvádzanými okresným súdom, preto rozhodol tak, že sťažnosť okresnej prokurátorky postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol ako nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.