Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/249/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230626 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1205230626.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Pro Bios, spol. s r. o., neštátna poliklinika, Ružová dolina č. 21, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Škodler & Partners, spol. s r. o., Dobšinského ul. č. 12, Bratislava, Bratislava, proti žalovanému: Fond národného majetku SR, Drieňová ul. č. 27, Bratislava, o určenie neplatnosti časti zmluvy o predaji časti podniku, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1/ T. Š., X/ T. Š.Z., H. B. J. Z.. Č.. X, B., obaja zast. advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 2. marca 2012 č. k. 13C/279/2005- 527, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám advokátskej kancelárie Škodler & Partners, spol. s r. o. trovy odvolacieho konania 79,58 eur do 3 dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o predaji časti podniku č. 2128/2002, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 16. 12. 2002, je v časti čl. VII. bod 9 neplatná. Žalovanému súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 49,79 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 904,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 16. 12. 2002 zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k prevádzkovaniu časti podniku zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov - časť Obvodné zdravotné stredisko Radničné nám. č. 7, Bratislava. Čl. VII bod 9 zmluvy obsahuje dojednanie tohto znenia: Kupujúci sa zaväzuje predať byt v súlade s prílohou č. 16 zmluvy terajšiemu nájomníkovi a v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Prílohou č. 16 je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, ktorú dňa 25. 5. 2001 uzavrela Poliklinika Ružinov ako budúci predávajúci s T. Š. ako s budúcim kupujúcim. Čl. IX zmluvy o predaji časti podniku upravuje odstúpenie od nej. V zmysle bodov 1, 2 tohto článku sa za podstatné porušenie zmluvy považuje to, že byt nebude predaný terajšiemu nájomcovi v zmysle č. VII bod 9 zmluvy, čo má za následok právo žalovaného odstúpiť od zmluvy. Ústav národného zdravia mesta Bratislavy výmerom z 3. 9. 1971 č. Z-08/71-Prev. pridelil T. Š. do užívania 1 - izbový služobný domovnícky byt nachádzajúci sa v zdravotnom stredisku na Radničnom nám. č. 8 v Bratislave. Dohoda o odovzdaní a prevzatí tohto bytu bola uzavretá dňa 1. 10. 1981. Vyplýva z nej, že bola uzavretá na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 1. 10. 1981 vydaného Územnou poliklinikou Šmidkeho 10 a T. Š. sa ňou odovzdáva do osobného užívania byt pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne, predsiene a komory. Podľa delimitačnej dohody zo 4. 12. 1991 o delimitácii Územnej polikliniky bola z Nemocnice s poliklinikou Ružinov delimitovaná na Polikliniku
Ružinov aj budova zdravotného strediska na Radničnom nám. č. 7 v Bratislave. Dňa 25. 5. 2001 uzavreli Poliklinika Ružinov ako budúci predávajúci a T. Š. ako budúci kupujúci zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Podľa nej bol budúci predávajúci správcom nehnuteľnosti zapísanej na LV pre kat. úz. Ružinov č. 1035 ako stavba súp. č. 2496 postavená na parc. č. 10, 11, 12 s tým, že v časti tejto nehnuteľnosti je zriadené zdravotné stredisko a v časti sa nachádza 3 - izbový byt s príslušenstvom s obytnou plochou 44,65 m2 a plochou vedľajších miestností 24,59 m2, čo spolu predstavuje 69,24 m2 a budúci kupujúci je nájomcom tohto bytu. dňa 26. 9. 2001 vydala vláda SR rozhodnutie č. 913 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov - časť Obvodné zdravotné stredisko Radničné nám. č. 7. Podľa bodu 7.3 tohto rozhodnutia FNM SR v zmluve o predaji časti zdravotníckeho zariadenia zaviaže kupujúceho predať byty ich nájomníkom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. Dňa 16. 12. 2002 účastníci konania uzavreli vyššie spomenutú zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002. Žalobca je v súčasnosti zapísaný na LV č. 5463 ako vlastník stavby súp. č. 2496, druh stavby 620 ZD - Radničné nám. č. 7. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Keďže predmetný byt bol v správe štátnej príspevkovej organizácie (Ministerstvo zdravotníctva SR), vzhľadom na § 29 ods. 3 písm. a/ zák. č. 182/1993 Z.z. nebol právny predchodca žalobcu povinný previesť predmetný byt na T. Š. a túto povinnosť nemá ani žalobca. Zák. č. 182/1993 Z.z. sa na predmetnú vec nevzťahuje z dôvodu, že ide o byt v budove, ktorá nemá charakter bytového domu, pričom na jeho prevod sa vzťahuje zák. č. 278/1993 Z.z. (§ 24 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.). Zmluva o budúcej zmluve z 25. 5. 2001 neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy v zmysle Obč. zák., ktorými sú riadne označenie predmetu kúpnej zmluvy a kúpna cena; zák. č. 182/1993 Z.z. sa na vec nevzťahuje. Preto je zmluva o budúcej zmluve z 25. 5. 2001 neplatným právnym úkonom. Táto zmluva síce obsahuje dostatočné označenie predmetu kúpy, ktorým je 3 - izbový byt, ale neobsahuje cenu predmetného bytu. Namiesto ceny bytu totiž zmluva obsahuje iba odkaz na to, že cena bude dohodnutá v súlade s 17 ods. 3 a § 18 zák. č. 182/1993 Z.z., čo nie je dostatočne presné dojednanie o cene bytu už aj vzhľadom na to, že na prevod sa nevzťahoval zák. č. 182/1993 Z.z. Ak by sa aj na prevod predmetného bytu vzťahoval zák. č. 182/1993 Z.z., zmluva o budúcej zmluve by bola aj podľa tohto zákona neplatným právnym úkonom, pretože neobsahuje dohodu o všetkých náležitostiach budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle § 5 ods. 1 tohto zákona. Nebol tiež dodržaný postup podľa § 8 zák. č. 278/1993 Z.z., a naviac nebol udelený súhlas ministerstva financií podľa § 11 ods. 5 tohto zákona, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Ďalej súd prvého stupňa skúmal, či v čase vydania výmeru k 1 - izbovému bytu a v čase uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu tento byt mal znaky bytu v zmysle § 62 zák. č. 41/1964 Zb., resp. § 118 ods. 2 Obč. zák. v znení v tom čase platnom. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že pre posúdenie toho, či v konkrétnom prípade ide o byt, je rozhodujúci kolaudačný stav a nie faktický stav, t. j. spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností. Ak sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby na určený účel, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. Ak nie sú miestnosti alebo súbor miestností objektívne určené kolaudačným rozhodnutím na trvalé bývanie ako samostatné bytové jednotky, určenie účelu ich užívania nemôže byť zmenené rozhodnutím vlastníka (správcu majetku štátu), a to ani so súhlasom nájomníkov miestností. Zmenu účelu užívania nemôže spôsobiť sama osebe prípadne skutočnosť, že miestnosť alebo súbor miestností by zo stavebno - technického hľadiska mohli slúžiť na trvalé bývanie alebo že sa uzavrie nájomná zmluva, ktorej predmetom by bolo užívanie podnikového služobného bytu s príslušenstvom. V konaní podľa súdu prvého stupňa nebolo preukázané, že predmetný byt napĺňal pojem bytu vo vyššie uvedenom zmysle. Nebola totiž preukázaná existencia rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania stavby na bytové účely. Ak by aj miestnosti, v ktorých býva Alojz Šubín s manželkou, boli bytom po právnej stránke, nevzniklo by im právo osobného užívania bytu, ktoré by sa účinnosťou zák. č. 509/1991 Zb. dňom 1. 1. 1992 zmenilo na nájom bytu, pretože tu absentuje rozhodnutie o pridelení bytu vydané príslušnou organizáciou hospodáriacou s majetkom štátu. Bez právoplatného rozhodnutia o pridelení bytu je dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca nemal pri podpisovaní zmluvy o predaji časti podniku č. 2128/2002 žiadne výhrady voči záväzkom z nej vyplývajúcim. Zmluvu uzavrel na základe slobodného prejavu vôle a bez výhrad ju podpísal. Táto zmluva bola uzavretá na základe rozhodnutia vlády SR, v ktorom bolo stanovené, za akých podmienok musí FNM SR previesť na žalobcu časť zdravotníckeho zariadenia a v zmysle tohto rozhodnutia bol žalobca zaviazaný predať byt nájomcovi
T. Š.. Pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel, zmenil rozhodnutie vlády SR č. 913, ktorým boli určené podmienky privatizácie zdravotného strediska a ktoré podľa § 10 zák. č. 92/1991 Zb. nepodlieha preskúmaniu súdom. Súd prvého stupňa preto rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že 15. 3. 2012 bol Alojzovi Šubínovi doručený list stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 8. 3. 2012, v ktorom stavebný úrad potvrdzuje, že v stavbe súp. č. 2496 sa nachádza jeden byt. Stavba súp. č. 2496 v čase rozhodovania o privatizácii spĺňala všetky náležitosti bytového domu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. Nájomný vzťah Alojza Šubína medzi ním a právnym predchodcom žalobcu vznikol konkludentným spôsobom, pretože právny predchodca žalobcu prejavil vôľu prenechať T.. Š. s rodinou do nájmu predmetný byt, a T.. Š. ho nerušene užíval a platil platby spojené s jeho užívaním; naviac, prenajímateľ opakovane vo vzájomnej komunikácii označoval A. Šubína s rodinou ako nájomcov. Nájomný vzťah nerušene fungoval až do privatizácie časti zdravotníckeho zariadenia v roku 2002. Keďže nehnuteľnosť, v ktorej sa predmetný byt nachádza, bola rozhodnutím vlády SR vyňatá z majetku Ministerstva zdravotníctva SR na privatizáciu, vznikol T.. Š. nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. Napokon žalovaný v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 242/07, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Vedľajší účastníci na strane žalovaného, ktorí do konania vstúpili v priebehu odvolacieho konania, vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a napadnutý rozsudok aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolacím námietkam žalovaného treba uviesť, že rozhodnutie vlády SR č. 913 skutočne nepodlieha preskúmaniu súdom. V prejednávanej veci však súd prvého stupňa nepreskúmaval toto rozhodnutie, ale preskúmaval platnosť čl. VII. bod 9 zmluvy o predaji časti podniku. Preskúmaval teda platnosť záväzku žalobcu predať byt terajšiemu nájomníkovi. I keď tento záväzok žalobcu je dôsledkom, resp. realizáciou rozhodnutia vlády SR č. 913, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, resp. zákona č. 92/1991 Zb. nevyplýva, že by súd nemal právomoc rozhodovať o platnosti zmlúv, ktorými sa realizoval priamy predaj štátneho majetku vopred určenému záujemcovi. Treba rozlišovať medzi rozhodnutím vlády, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom a následnému právnemu úkonu - zmluvou o predaji časti podniku, ktorá je dvojstranným právnym úkonom a ako takú ju súd v občianskom súdnom konaní môže preskúmať z hľadiska jej platnosti. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že konaniu vo veci nebránil neodstrániteľný nedostatok právomoci, ako to tvrdil žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ak by bol názor žalovaného o nedostatku právomoci súdu v predmetnej veci správny, vyvstáva otázka, akému orgánu by súd po zastavení konania vec postúpil.
Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že medzi právnym predchodcom žalobcu - prenajímateľom a T. Š. vznikol konkludentne právny vzťah, obsahom ktorého bolo právo T. Š. s rodinou užívať miestnosti nachádzajúce sa v budove súp. č. 2496 postavenej na parcele č. 10 na Radničnom nám. č. 7 v Bratislave. V tomto smere odvolací súd poukazuje na správnu argumentáciu žalovaného v odvolaní. Právo T.. Š. užívať tieto miestnosti však nemá pre rozhodnutie prejednávanej veci význam z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že tieto miestnosti tvoria byt po právnej stránke, teda že spĺňajú pojem bytu v zmysle § 62 zák. č. 41/1964 Zb., resp. v zmysle § 118 ods. 2 Obč. zák. Žalovaný v odvolaní argumentoval listom starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 8. 3. 2012 č. SU/CS 4885/2012/2/Zar, ktorý pripojil k odvolaniu. V tomto liste mestská časť ako stavebný úrad uviedla, že stavba bola v časti užívaná do konca roku 2006 ako zdravotné stredisko a v časti je doposiaľ užívaná na bývanie, čo znamená, že v stavbe sa nachádza jeden byt. K tomuto listu treba uviesť, že to, že stavba je užívaná na bývanie ešte
bez ďalšieho neznamená, že sa v nej nachádza byt. Súd prvého stupňa správne uviedol v napadnutom rozsudku, že ak nie sú miestnosti alebo súbor miestností objektívne určené kolaudačným rozhodnutím na trvalé bývanie ako samostatné bytové jednotky, určenie účelu ich užívania nemôže zmeniť vlastník svojím rozhodnutím, a to ani so súhlasom nájomníkov miestností. Kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa priestorov užívaných T.. Š. s rodinou žalovaný v konaní nepredložil. Okrem toho, z LV č. 5463 vyplýva, že stavba súp. č. 2496 pozostáva z dvoch budov a to z budovy zdravotníckeho a sociálneho zariadenia postavenej na parcele č. 11/1 a z budovy postavenej na parcele č. 10. T.. Š. s rodinou býva v budove postavenej na parcele č. 10. Stavebný úrad túto budovu z hľadiska stavebno - technického usporiadania neposudzoval (posudzoval iba budovu postavenú na parcele č. 11/1). Toto je zrejmé z listov stavebného úradu zo 14. 10. 2011, 21. 11. 2011, 8. 3. 2012 pripojených k vyjadreniu k odvolaniu na č. l. 548 až 550.
Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj v tom, že aj keby priestory užívané T.. Š. s rodinou boli po právnej stránke bytom, nevzniklo by im do 31. 12. 1991 právo osobného užívania bytu, ktoré by sa k 1. 1. 1992 transformovalo na nájom bytu, a to z dôvodu absencie rozhodnutia o pridelení bytu (viď str. 11 posledný odsek a str. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 7. 1997 sp. zn. 3 Cdo 46/97. V ňom najvyšší súd uviedol, že ak išlo o byt, ktorý sa podľa zákona č. 41/1964 Zb. prideľoval a takéto administratívne rozhodnutie chýba (§ 154 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom do 31. 12. 1991), dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu (§ 155 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom do 31. 12. 1991) je neplatná a fakticky obsadený byt treba považovať za byt získaný protiprávne. K rovnakému záveru dospel tunajší v rozsudku z 18. 12. 2012 č. k. 8 Co 228/2011- 829. Týmto rozsudkom odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 13. 7. 2011 č. k. 15C/38/2010- 684, ktorým tento súd zamietol žalobu T. Š. T. T. Š. o zaplatenie 3 863, 67 eur s prísl. z titulu náhrady nákladov, ktoré vynaložili na zabezpečenie užívaniaschopnosti nimi užívaných priestorov. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že výmer z 3. 9. 1971 sa týkal pôvodného 1 - izbového služobného „bytu“, ktorý T. Š. s manželkou následne prerobil na 3 - izbový „byt“. Ani v jednom prípade sa nejedná o byt v právnom slova zmysle z dôvodu absencie kolaudačného rozhodnutia. Na 3 - izbový byt navyše absentuje rozhodnutie o jeho pridelení T. Š..
Absolútna neplatnosť právneho úkonu je objektívnou kategóriou, pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená vo verejnom záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t. j. subjektívne občianske práva a povinnosti z absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Vzhľadom na to pre rozhodnutie v prejednávanej veci nemá význam ani tá skutočnosť, že žalobca uzavrel zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002 na základe slobodného prejavu vôle a bez výhrad ju podpísal.
Možno teda zhrnúť, že v konaní bolo preukázané, že priestory užívané T. Š. s rodinou nemajú charakter bytu, a ak by aj charakter bytu mali, nevzniklo by mu právo osobného užívania bytu, ktoré by sa k 1. 1. 1992 mohlo transformovať na nájom bytu. Čl. VII bod 9 zmluvy o predaji časti podniku tak ukladá žalobcovi povinnosť nemožného plnenia a v dôsledku toho je táto časť spomenutej zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zák. (plnenie bolo nemožné už v čase uzavretia zmluvy).
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní. jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 58,69 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., k čomu treba pripočítať rež. paušál 1 x 7,63 eur. Advokátska odmena teda predstavuje sumu 66,32 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, odmena sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zvyšuje o 20 % DPH,
t. j. o sumu 13,26 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní tak predstavujú 79,58 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.