Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/339/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895343 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013895343.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P.. Y. J. T. P. T. W. , bytom V. A., G. Z. Č.. XXXX/ XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom v Bratislave, Krížna č. 52, proti odporcovi: O. O., Q..A.., K., L. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou DEDÁK & Partners, s.r.o., Bratislava, Mlynské Nivy č. 45, IČO: 35 906 464, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 11 C 241/2006, na Krajskom súde v Bratislave vedenú pod sp.zn. 2 Co 339/2013, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 Co 339/2013, takto r o z h o d o l : Konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 Co 339/2013 p r e r u š u j e do rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Štrasburg, Francúzsko, o sťažnosti navrhovateľa zo dňa 7.8.2013. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 28.10.2009, č.k. 11 C 241/2006-317, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.193,92 € ako náhradu nemajetkovej ujmy v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 11,96 € na účet súdu prvého stupňa, odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 59,76 € na účet súdu prvého stupňa, obom v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil ustanovením § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 2, § 148 ods. l O.s.p. Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.10.2011, č.k. 7 Co 204/2010-407, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.10.2009, č.k. 11 C 241/2006-317, vo výroku, ktorým uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.193,93 €, potvrdil; vo výroku, ktorým uložil povinnosť obom účastníkom zaplatiť náhradu trov konania štátu, potvrdil; odvolanie odporcu v zamietajúcej časti odmietol. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.12.2011, č.k. 11 C 241/2006-414, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa v sume 5.338,50 € v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa; náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi nepriznal. Dôvodil ustanovením § 142 ods. 1, 3, § 151 ods. l, 4, § 226 O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Na odvolanie odporcu proti danému uzneseniu vo vyhovujúcej časti Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.5.2012, č.k. 2 Co 104/2012-472, uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.12.2011, č.k. 11 C 241/2006-414, v napadnutej časti potvrdil. V dôsledku ústavnej sťažnosti odporcu Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 28.2.2013, č.k. II. ÚS 558/2012-49, vyslovil, že základné práva spoločnosti O. O., Q..A.., podľa čl. 26 ods. l a 2 a čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2011, č.k. 7 Co 204/2010-407, porušené boli; rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2011, č.k. 7 Co 204/2010-407, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel. Sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 323,50 €, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Na dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2011, sp.zn. 7 Co 204/2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 3.7.2013, sp.zn. 3 Cdo 318/2012, dovolanie odmietol vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v dôsledku čoho dovolaním napadnuté rozhodnutie „zaniklo inak“. Tým sa vec dostala do štádia po rozhodnutí vo veci samej súdom prvého stupňa a pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.10.2009, č.k. 11 C 241/2006-317; na odvolacom súde zostala vedená pod sp.zn. 2 Co 339/2013. Následne navrhovateľ podaním zo dňa 7.8.2013 podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, Štrasburg, Francúzsko, majúc za to, že vo vzťahu k nemu bol porušený článok 6 ods. l, článok 13 Dohovoru primárne rozhodnutím/nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2013, č.k. II. ÚS 558/2012-49, ako aj rozhodnutím/uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.7.2013, sp.zn. 3 Cdo 318/2012. Sťažnosť bola Súdu doručená dňa 22.8.2013. V dôsledku podanej sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva navrhovateľ podaním zo dňa 19.9.2013, doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.9.2013, navrhol konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 Co 339/2013 prerušiť podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (obligatórne), alternatívne podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa § 109 ods. l písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Ak závisí rozhodnutie súdu na takej otázke, ktorú súd prejudiciálne riešiť nesmie, od ktorej priamo závisí výrok rozhodnutia súdu o spore medzi účastníkmi, táto otázka nebola príslušným orgánom právoplatne rozhodnutá, súd musí konanie prerušiť a počkať na rozhodnutie príslušného orgánu a následne pri rozhodovaní aj z neho vychádzať. Pôjde predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. l O.s.p., podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Ako je uvedené vyššie v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha ochrany na Európskom súde pre ľudské práva, pretože rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky nálezom zo dňa 28.2.2013, č.k. II. ÚS 558/2012-49, boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody. Je notorietou, že súd je viazaný právnym názorom vysloveným nadriadeným súdom (§ 226, § 243d ods. l, § 243i ods. 2 O.s.p., § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov). Znamená to všetko, že o porušení základných ľudských práv a slobôd účastníka konania všeobecný súd vôbec, a teda ani prejudiciálne, konať a rozhodovať nesmie, táto otázka nebola príslušným orgánom doteraz právoplatne rozhodnutá, od jej vyriešenia je priamo závislý výrok rozhodnutia súdu o veci samej; rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva bude nepochybne základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu (na základe odvolania oboch účastníkov konania proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 28.10.2009, č.k. 11 C 241/2006-317). Tieto rozhodujúce právne skutočnosti odôvodňujú zákonnú povinnosť odvolacieho súdu konanie na odvolacom súde prerušiť a počkať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Označené právne skutočnosti tvoria zákonom uloženú povinnosť prerušiť konanie a zároveň zákonom tolerovanú prekážku ďalšieho pokračovania v odvolacom konaní. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.