Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205229224 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205229224.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: Y. T., P. XX, X., zastúpený advokátskou kanceláriou Studio Legale s.r.o., Červeňová 20, Bratislava, proti odporcom: 1/ G. W., Č. XX, X., 2/ C. X. U. H..U.., Š. X, X., o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.9.2010, č.k. 17 C/270/2005-291, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výrokoch vo veci samej a vo výroku o povinnosti odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov štátu p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti ( vo výroku o trovách konania navrhovateľa ) sa rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu na O.j ulici, č. vchodu X v X., na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXX, XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, pre k. ú. P., obec X. - m. č. P., okres X. N., - určil, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi odporcom v 1. rade na strane záložného dlžníka a odporcom v 2. rade ako záložného veriteľa je neplatná, - odporcom v. 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro k rukám advokáta Y.. Y. C. a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro k rukám advokátskej kancelárie U. I. U..G..C.., do troch dní od právoplatnosti rozsudku, - odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške X.XXX,XX euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, - odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Bratislava II vo výške XXX,XX euro , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. - Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 48 ods.1,2, § 126 ods.1, § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľ ( ako predávajúci ) a odporca v 1. rade ( ako kupujúci ) uzavreli dňa 27.05.2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol byt č.X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu na O. D., č. vchodu X v X., na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXX, XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, pre k. ú. P., obec X. - m. č. P., okres X. N.. V kúpnej zmluve sa kupujúci ( odporca v 1. rade ) zaviazal zaplatiť kúpnu cenu po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Kúpna zmluva bola podaná na vklad do katastra nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX, odporca v 1. rade kúpnu cenu 11Co 36/2011-333 navrhovateľovi neuhradil s odôvodnením, že finančné prostriedky má obdržať od C. X. H.. U.. ako hypotekárny úver, neuhradil ju ani dodatočne po povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, a ani následne na základe uzavretej Zmluvy o použití zmenky zo dňa XX.XX.XXXX ( podľa ktorej bol ako veriteľ oprávnený doplniť bianko zmenku údajom o splatnosti, ktorý nemôže nastať skôr ako XX.XX.XXXX, ktorý z nej urobí riadnu zmenku, a to najskôr XX.XX.XXXX výlučne za predpokladu, že do XX.XX.XXXX nebude veriteľovi uhradená suma X.XXX.XXX,- Sk ako kúpna cena nehnuteľnosti špecifikovanej v Kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX). Podľa názoru súdu prvého stupňa záväzok na zaplatenie kúpnej ceny titulom Kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX nezanikol uzavretím Zmluvy o použití zmenky z XX.XX.XXXX - v tomto prípade predmetná zmenka plnila len zabezpečovaciu funkciu, teda bola akcesorickým právnym vzťahom popri hlavnom záväzku vyplývajúcom z Kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX. V samotnej Zmluve o použití zmenky je v čl. 2 ods.1 uvedený právny dôvod plnenia z ktorého obsahu vyplýva to, že záväzok zo zmenky môže byť uplatnený len za predpokladu, že kúpna cena nebude riadne a včas zaplatená veriteľovi; samotná zmenka ako taká by potom neobstála bez existencie hlavného záväzku založeného kúpnou zmluvou, preto nemožno uvažovať o tom, že pôvodný záväzok zaplatiť kúpnu cenu zakotvený v kúpnej zmluve bol nahradený novým záväzkom, vystavením zmenky. Súd prvého stupňa ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť písomného odstúpenia navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX od Kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX a dospel k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy listom navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo podané doporučene na pošte X. XX dňa XX.XX.XXXX, bolo vykonané dôvodne a v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu odstúpenie navrhovateľa od predmetnej kúpnej zmluvy vyhodnotil ako platné a účinné, keď po vykonanom dokazovaní mal za nesporné, že týmto úkonom došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od samého začiatku, pričom právne účinky zrušenej zmluvy pôsobia "ex tunc" - spätne. V uvedenej súvislosti konštatoval, že zrušujúci prejav jedného účastníka nemožno izolovať od právnych účinkov, s ktorými zákon tento prejav spája. Zákonným dôsledkom odstúpenia od zmluvy je to, že sa zmluva od samého začiatku ruší. Z toho je nutné dôvodiť, že iný prejav (v danom prípade zriadenie záložného práva) urobený v dobe, keď zrušujúci prejav ešte neexistoval, nemôže mať právne účinky (nemôže vyvolať vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti, ktoré s takýmto prejavom zákon spája). Právnou skutočnosťou, ktorá zakladá neplatnosť iného právneho úkonu urobeného v čase existencie platnosti a účinnosti zmluvy je práve právny účinok zrušujúceho prejavu, t. j. zrušenie zmluvy od samého jeho začiatku. Tieto právne účinky platného prejavu o odstúpení (so zreteľom k jeho spätnej účinnosti v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je preto treba považovať za existujúce v čase urobenia iného právneho úkonu, a to aj napriek tomu, že vyšli najavo až neskorším zrušujúcim prejavom účastníka zrušeného právneho vzťahu. V prípade zmluvy absolútne neplatnej je nesporné, že právne úkony urobené v súvislosti s takto neplatnou zmluvou nemôžu nadobudnúť právne účinky. Dôvodom je neplatnosť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorej účinky nastávajú priamo zo zákona, pôsobia "ex tunc" a "erga omnes". Pokiaľ ide o Zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade , ktorej vklad bol povolený v katastrálnom konaní pod č. P. - XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX a ktorou bola zabezpečená pohľadávka odporcu v 2. rade ako záložného veriteľa vzniknutá uzavretím Zmluvy o hypotekárnom úvere v sume X.XXX.XXX,- Sk medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, poskytnutým za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti špecifikovanej v Kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX súd prvého stupňa konštatoval, že ak nebol odporca v 1. rade vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol byť ani subjektom záložného právneho vzťahu v postavení záložného dlžníka. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť nemá preto oporu v zákone v zmysle zásady, že nikto nemôže na toho druhého previesť viac práv ako má sám. Na základe uvedeného je záložná zmluva uzavretá medzi odporcami k nehnuteľnosti špecifikovanej v kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení absolútne neplatná, pretože odporuje zákonu, a to § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. S poukazom na v rozhodnutí citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keď naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O. s. p. mal za odôvodnený tým, že bez v návrhu požadovaného určenia by zostalo právne postavenie navrhovateľa neisté, a kedy sa mohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti len súdnou cestou. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešných odporcov spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi ako 11Co 36/2011-334 úspešnému účastníkovi trovy konania vo výške X.XXX,XX euro za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX euro), za návrh na rozšírenie petitu vo výške X.XXX,- Sk (XX,XX euro) a za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške X.XXX,- Sk (XX,XX euro ). Odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vzniknuté : - v súvislosti so zastupovaním Y.. Y. C., advokátom vo výške X.XXX,XX euro priznaných podľa § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), c), § 14 ods. 5 písm. b) zák.č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej pomoci prevzatie a príprava právneho zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX (1/4 úkonu) a dňa XX.X.XXXX, návrh na pristúpenia účastníka, žiadosť o dôkazný materiál, návrh na zmenu petitu zo dňa XX.X.XXXX- s odmenou za jeden úkon právnej pomoci XXX,XX euro, 1/4 úkonu - XXX,XX euro, t.j. 6 úkonov x XXX,XX euro, 1 úkon XXX,XX euro + 19 % DPH, - v súvislosti so zastupovaním spol. U. I. U..G..C.. v výške X.XXX,XX euro priznaných podľa § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), c), § 14 ods. 5 písm. b) zák.č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej pomoci - účasť na pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX (1/4 úkonu) , XX.X.XXXX (1/4 úkonu) , XX.X.XXXX(1/4 úkonu) a XX.X.XXXX, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX (1/2 úkonu),písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa XX.XX.XXXX, písomné vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa XX.XX.XXXX - s odmenou za jeden úkon právnej pomoci XXX,XX euro, 1/2 úkonu právnej pomoci XXX,XX euro, 1/4 úkonu právnej pomoci XXX,XX euro + 19 % DPH. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. , keď tieto pozostávajú zo znaleckej odmeny za v konaní vypracovaný Znalecký posudok č. 306/2008 vo výške XXX,XX euro a poplatok za informáciu od peňažného ústavu vo výške XX,XX euro. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ak by malo mať odstúpenie od kúpnej zmluvy zákonné účinky, musí byť preukázané, že bolo vykonané platne a účinne. V konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľ nepredložil relevantný dôkaz o tom, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo riadne odporcovi v 1. rade doručené. Podací lístok preukazuje len podanie zásielky na poštu, nepreukazuje však, či táto bola adresátovi aj doručená, alebo či sa dostala do sféry jeho dispozície, ani to, či sa adresát v mieste doručovania vôbec zdržiaval - v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Nie je správny názor súdu prvého stupňa ani v tom, že v prípade, ak by došlo k účinnému odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy, má to za následok neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. rade. V právnych vzťahoch je dôležité rozlišovanie obligačnoprávnych účinkov a vecnoprávnych účinkov právneho úkonu. Obligačnoprávne účinky znamenajú, že z právneho úkonu vznikajú v právnom vzťahu práva a povinnosti len medzi účastníkmi tohto vzťahu - zmluvnými stranami. Odstúpenie od tohto právneho vzťahu, vrátane odstúpenia od zmluvy sa môže prejaviť len medzi týmito stranami a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere, vychádzajúc z existujúcich vecnoprávnych účinkov právneho úkonu a v súlade s ust. § 39 Obč. zákonníka nadobudli svoje práva. Opačný výklad by bol v rozpore s ústavnými princípmi právnej istoty, ochrany nadobudnutých práv a rovnosti pred zákonom. Bol to práve navrhovateľ, ktorý súhlasil s tým, aby pred zaplatením kúpnej ceny odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností a svojim návrhom na určenie neplatnosti záložnej zmluvy chce riziko, ktoré tým na seba prevzal, preniesť na odporcu v 2. rade. Odvolateľ namietol správnosť rozhodnutia súdu vo výrokoch o trovách konania keď poukázal na to, že trovy právneho zastúpenia priznané navrhovateľovi v súvislosti s úkonmi právnej pomoci poskytnutej Y.. Y. C., advokátom, boli priznané za úkony právnej pomoci v štádiu konania, v ktorom nebol odporca v 2. rade účastníkom konania. Do vstupu odporcu v 2. rade do konania sa ho nemôžu týkať dovtedy vykonané úkony právnej pomoci. Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu za zaplatený súdny poplatok odporca v 2. rade namietol to, že súdny poplatok vo výške X.XXX, XX euro bol zaplatený za návrh na určenie vlastníckeho práva, ktorý bol podaný voči odporcovi v 1. rade - preto sa táto povinnosť môže týkať len odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade žiadal výrok o trovách konania zmeniť tak, že pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro ktoré sa majú zaplatiť k rukám Y.. Y..C. a náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX euro za zaplatený 11Co 36/2011-335 súdny poplatok za návrh o určenie vlastníckeho práva, povinnosť na ich zaplatenie sa uloží len odporcovi v 1. rade. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nevykazuje žiadne pochybenia, pre ktoré by malo byť odvolanie dôvodné. Vo vzťahu k predbežnej otázke, t.j. či došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uviedol, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo adresované odporcovi v 1. rade na adresu O. X, XXX XX X. , ktorý sa v tomto byte zdržiaval a v danej dobe ho rekonštruoval. Zásielka sa mu nevrátila čo znamená, že predmetné odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi v 1. rade riadne doručené. Vo vzťahu k druhej námietke uvedenej v odvolaní poukázal na § 3 ods.1, § 48 ods.1,2, § 457, § 458 ods.1 Obč. zákonníka, čl. 20 ods.1,4,5 Ústavy SR, čl.11 ods.3,4 Listiny základných práv a slobôd , keď v zmysle citovaných ustanovení môže byť vlastníctvo ako také obmedzené len v kvalifikovaných prípadoch. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle § 48 ods.2 Obč. zákonníka právny dôvod - kúpna zmluva v tomto prípade odpadol automaticky zo zákona, vzhľadom na účinky „ ex tunc“ a vlastníkom sa stal navrhovateľ. Podľa jeho názoru bez ohľadu na ďalšie prevody, má sa nehnuteľnosť vrátiť vždy pôvodnému vlastníkovi, ak ich právny dôvod dodatočne odpadol a všetky ďalšie prevody, resp. zriadenia cudzích práv tretích osôb urobené pred odstúpením od zmluvy musia byť považované za neplatné vzhľadom k právnym účinkom „ ex tunc „, na ktoré je treba nazerať tak, ako keby tu boli v čase skoršieho prevodu, resp. zriadenia cudzích práv tretích osôb tak, ako je to v tomto prípade . Právna istota účastníkov právnych úkonov je daná trojročnou premlčacou lehotou, do uplynutia ktorej má účastník právo odstúpiť od zmluvy . Tento fakt podporuje i ust. § 70 Katastrálneho zákona, keď údaje z katastra sa považujú za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak, čo môže byť len súdne rozhodnutie o určení - zákon počíta s možnosťou, že právny dôvod, napr. zmluva môže v budúcnosti odpadnúť, ale o tejto skutočnosti musí rozhodnúť súd. Vo vzťahu k záložnému právu k predmetnej nehnuteľnosti právne účinky „ ex tunc“ spôsobili, že odporca v 1. rade pri zriaďovaní záložného práva v prospech odporcu v 2. rade bol nevlastník, a teda nemohol preniesť na iného viac práv ako sám mal ; to sa týka aj zriaďovania práv tretích osôb. Navrhovateľ uviedol, že po následných dohodách medzi účastníkmi kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená z hypotekárneho úveru, ktorý mala odporcovi v 1. rade poskytnúť banka. Banka mala z kúpnej zmluvy vedomosť, že kúpna cena nebola uhradená a mala mu byť zaplatená z hypotekárnych finančných prostriedkov. Navrhovateľ sa spoliehal na preverený štandardný postup bánk pri poskytovaní hypotekárnych úverov, keď banka pri čerpaní musí mať preukázané, že buď bola kúpna cena za nehnuteľnosť zaplatená predávajúcemu, alebo použije spôsob, že sa kúpna cena vyplatí priamo prostredníctvom banky na účet predávajúceho. Úver odporcovi v 1. rade poskytla na základe sfalšovaného potvrdenia, ktorého sfalšovaný podpis bol viditeľný voľným okom, a teda banka nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou. K vydaniu nehnuteľnosti navrhovateľovi v podobe určovacieho výroku súdu je možné pristúpiť z dôvodu, že vydanie nehnuteľnosti je v tomto prípade možné ( neboli urobené žiadne iné prevody a t.č. je na LV vedený odporca v 1. rade ), že navrhovateľ neporušil všeobecne uznávané pravidlá správania sa v podobe dobrých mravov, ktoré sú právne vynútiteľné a i vzhľadom na ústavnú ochranu vlastníctva , ktorá je nad cudzími právami tretích osôb. Odporca v 1. rade je povinný po právoplatnom vyhlásení záložnej zmluvy vydať banke už poskytnuté úverové prostriedky s príslušenstvom, teda rovnaké peňažné plnenie, aké poskytla banka dlžníkovi. V zmysle uvedeného žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie a zaviazal odporcu v 1. a 2. rade k náhrade trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade týkajúce sa veci samej nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie, že navrhovateľ je vlastníkom vo výroku špecifikovanej nehnuteľnosti a o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. rade, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na 11Co 36/2011-336 skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa vo veci samej určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu na O. ulici, č. vchodu X v X., na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXX, XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/ XXXXXX na pozemku, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere 221 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, pre k. ú. Vrakuňa, obec X. - T.. Č.. P., okres X. N. a určil, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi odporcom v 1. rade na strane záložného dlžníka a odporcom v 2. rade ako záložného veriteľa je neplatná, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odporca v 2. rade zopakoval v podanom odvolaní; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu konania v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, keď z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú jeho skutkový nález, ku ktorému dospel. Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o vecnoprávne posúdenie návrhu uplatneného navrhovateľom, je treba súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa o jeho dôvodnosti. K doplneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba uviesť, že v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania ( žalobou ) možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto 11Co 36/2011-337 neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov ( vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah ( právo už existujúce) aspoň v dobe vydania rozhodnutia , alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. V posudzovanom prípade sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ v danom konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď pri neposkytnutí súčinnosti odporcami v 1. a 2. rade pri zápise obnoveného vlastníckeho práva, bez súdneho rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a o určení neplatnosti Záložnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. rade, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti tvoriacej predmet Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, je jeho právne postavenie neisté. Vo vzťahu k medzi účastníkmi spornej okolnosti súvisiacej s odstúpením navrhovateľa od Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX je treba uviesť, že pre odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje osobitnú formu. Ak však zmluva bola uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné ( § 40 ods. 2 Obč. zákonníka ). Z hľadiska uplatnenia odstúpenia od zmluvy ako právneho úkonu je dôležitý obsah prejavu vôle osoby , ktorá toto právo uplatňuje ( § 35 Obč. zákonníka). Odstúpenie vyvoláva právne účinky, ak je adresované druhému účastníkovi zmluvy a ak dôjde včas (najneskoršie do skončenia prekluzívnej či premlčacej lehoty ) do sféry dispozície druhého účastníka zmluvy. V danom prípade navrhovateľ v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami a zákonom dovoleným spôsobom podaním zo dňa XX.X.XXXX oznámil odporcovi v 1. rade, že z dôvodu neuhradenia dohodnutej kúpnej ceny odstupuje od Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a zároveň ho vyzval, aby mu v lehote X dní od doručenia oznámenia poskytol súčinnosť na konanie pred Katastrálnym úradom v X. - odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX odporcovi doručoval doporučenou poštovou zásielkou podanou pod podacím číslom XXXXXXX dňa X.XX.XXXX na pošte X. XX. K námietke odvolateľa je treba uviesť, že doporučená zásielka R XXXXXXX bola odporcovi v 1. rade doručovaná na adresu miesta, v ktorom sa v čase doručovania zdržiaval, a keďže nebola v súlade s Poštovými podmienkami navrhovateľovi vrátená ako nedoručená, aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázal, že táto došla do dispozičnej sféry odporcu v 1.rade . Uvedenej úvahe nasvedčuje i to, že odporca v 1. rade, ktorému bol návrh na začatie konania riadne doručený na vyjadrenie sa k nemu v určenej lehote nevyjadril, a teda ani nerozporoval skutkové tvrdenia uvedené v návrhu, v ďalšom priebehu konania bol nečinný ( nedostavoval sa na nariadené pojednávania súdu ) a súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti ( § 101 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k účinkom platného odstúpenia od zmluvy je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa o tom, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku ruší s výnimkou , ak by z právneho predpisu alebo z dohody účastníkov vyplývalo niečo iného ( § 48 ods.2 Obč. zákonníka ). Platným a účinným odstúpením od kúpnej alebo inej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti podľa citovaného ustanovenia sa zrušujú od počiatku obligačné a vecné účinky zmluvy, na základe ktorej nadobudol ( mal nadobudnúť ) účastník zmluvy vlastnícke právo a vo vlastníctve nehnuteľnosti je tu rovnaký právny stav, ako keby ku kúpnej, resp. inej zmluve nikdy nedošlo. Uvedené v súvislosti so Zmluvou o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti uzavretou medzi odporcami v 1. a 2. rade , ktorej vklad bol povolený v katastrálnom konaní pod č. P. - XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX, ktorou bola zabezpečená pohľadávka odporcu v 2. rade ako záložného veriteľa vzniknutá uzavretím Zmluvy o hypotekárnom úvere v sume X.XXX.XXX,- Sk medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, poskytnutým za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti špecifikovanej v Kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX znamená, že ak nebol odporca v 1. rade vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol byť ani subjektom záložného právneho vzťahu v postavení záložného dlžníka. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť preto ani podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v zákone v zmysle zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má sám. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( vo výrokoch o určení vlastníckeho práva a o určení neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. 11Co 36/2011-338 rade ) a vo výroku o náhrade trov štátu ( § 148 ods.1 O.s.p.) ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa o trovách konania navrhovateľa je treba konštatovať, že súd prvého stupňa pri použití správneho procesného predpisu ( § 142 ods.1 O.s.p.) pri priznávaní náhrady trov konania nezohľadňoval časový moment, v ktorom sa odporca v 2. rade stal účastníkom konania, keď odporcu v 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť trovy konania navrhovateľa i za úkony právnej pomoci a náklady vynaložené navrhovateľom za obdobie, kedy bol odporca v 1. rade samostatným účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že účastníkom konania je treba zachovať právo na tzv. dvojinštančný proces, muselo byť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušené a v rozsahu zrušenia podľa ust. § 221 ods.2 O.s.p. vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie Obč. zák.); v rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.