Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/36/2011 z 25. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2012, sp. zn. 11Co/36/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1205229224.1 Krajský súd Bratislava | 11Co/36/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1205229224.1 | 2012-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 48 zákona č. 40/1969 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71b4f749-f3f5-4a9b-aff0-bffd21fca205 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1205229224.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/36/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205229224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205229224.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: Y. T., P. XX,
X., zastúpený advokátskou kanceláriou Studio Legale s.r.o., Červeňová 20, Bratislava, proti odporcom:
1/ G. W., Č. XX, X., 2/ C. X. U. H..U.., Š. X, X., o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti
právneho úkonu, na odvolanie odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
23.9.2010, č.k. 17 C/270/2005-291, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výrokoch vo veci samej a vo výroku o povinnosti odporcov v 1. a
2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov štátu p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti ( vo výroku o trovách konania navrhovateľa ) sa rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušuje
a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X.
poschodí obytného domu na O.j ulici, č.

vchodu X v X., na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu o

veľkosti XXXX/XXX, XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku,
parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, zapísané
v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, pre k. ú. P., obec X. - m. č. P., okres X. N.,

- určil, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi odporcom v 1. rade na strane záložného
dlžníka a odporcom v 2. rade ako záložného veriteľa je neplatná,

- odporcom v. 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania a trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro k rukám advokáta Y.. Y. C. a trovy
právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro k rukám advokátskej kancelárie U. I. U..G..C.., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku,



- odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške X.XXX,XX euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu na účet Okresného
súdu Bratislava II vo výške XXX,XX euro , do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

-

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 48 ods.1,2, § 126 ods.1, § 517 ods.1 Občianskeho
zákonníka, § 80 písm. c/ O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľ
( ako predávajúci ) a odporca v 1. rade ( ako kupujúci ) uzavreli dňa 27.05.2005 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol byt č.X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu na O. D., č. vchodu X v X.,
na parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXX, XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
XXXX/XXXXXX na pozemku, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria
o výmere XXX m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, pre k. ú. P., obec X. - m. č. P., okres
X. N.. V kúpnej zmluve sa kupujúci ( odporca v 1. rade ) zaviazal zaplatiť kúpnu cenu po podaní návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Kúpna zmluva bola podaná na vklad do katastra
nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX, odporca v 1. rade kúpnu cenu

11Co 36/2011-333

navrhovateľovi neuhradil s odôvodnením, že finančné prostriedky má obdržať od C. X. H.. U..
ako hypotekárny úver, neuhradil ju ani dodatočne po povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, a ani následne na základe uzavretej Zmluvy o použití zmenky zo dňa XX.XX.XXXX
( podľa ktorej bol ako veriteľ oprávnený doplniť bianko zmenku údajom o splatnosti, ktorý nemôže
nastať skôr ako XX.XX.XXXX, ktorý z nej urobí riadnu zmenku, a to najskôr XX.XX.XXXX výlučne za
predpokladu, že do XX.XX.XXXX nebude veriteľovi uhradená suma X.XXX.XXX,- Sk ako kúpna cena
nehnuteľnosti špecifikovanej v Kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX). Podľa názoru súdu prvého stupňa
záväzok na zaplatenie kúpnej ceny titulom Kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX nezanikol uzavretím Zmluvy o
použití zmenky z XX.XX.XXXX - v tomto prípade predmetná zmenka plnila len zabezpečovaciu funkciu,
teda bola akcesorickým právnym vzťahom popri hlavnom záväzku vyplývajúcom z Kúpnej zmluvy z
XX.XX.XXXX. V samotnej Zmluve o použití zmenky je v čl. 2 ods.1 uvedený právny dôvod plnenia z
ktorého obsahu vyplýva to, že záväzok zo zmenky môže byť uplatnený len za predpokladu, že kúpna
cena nebude riadne a včas zaplatená veriteľovi; samotná zmenka ako taká by potom neobstála bez
existencie hlavného záväzku založeného kúpnou zmluvou, preto nemožno uvažovať o tom, že pôvodný
záväzok zaplatiť kúpnu cenu zakotvený v kúpnej zmluve bol nahradený novým záväzkom, vystavením
zmenky.

Súd prvého stupňa ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť písomného odstúpenia navrhovateľa zo dňa
XX.X.XXXX od Kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX a dospel k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy listom
navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo podané doporučene na pošte X. XX dňa XX.XX.XXXX,
bolo vykonané dôvodne a v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu odstúpenie navrhovateľa od
predmetnej kúpnej zmluvy vyhodnotil ako platné a účinné, keď po vykonanom dokazovaní mal za
nesporné, že týmto úkonom došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od samého začiatku, pričom právne
účinky zrušenej zmluvy pôsobia "ex tunc" - spätne. V uvedenej súvislosti konštatoval, že zrušujúci
prejav jedného účastníka nemožno izolovať od právnych účinkov, s ktorými zákon tento prejav spája.
Zákonným dôsledkom odstúpenia od zmluvy je to, že sa zmluva od samého začiatku ruší. Z toho je nutné
dôvodiť, že iný prejav (v danom prípade zriadenie záložného práva) urobený v dobe, keď zrušujúci prejav
ešte neexistoval, nemôže mať právne účinky (nemôže vyvolať vznik, zmenu alebo zánik práva alebo
povinnosti, ktoré s takýmto prejavom zákon spája). Právnou skutočnosťou, ktorá zakladá neplatnosť
iného právneho úkonu urobeného v čase existencie platnosti a účinnosti zmluvy je práve

právny účinok zrušujúceho prejavu, t. j. zrušenie zmluvy od samého jeho začiatku. Tieto právne účinky
platného prejavu o odstúpení (so zreteľom k jeho spätnej účinnosti v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho



zákonníka) je preto treba považovať za existujúce v čase urobenia iného právneho úkonu, a to aj napriek
tomu, že vyšli najavo až neskorším zrušujúcim prejavom účastníka zrušeného právneho vzťahu. V
prípade zmluvy absolútne neplatnej je nesporné, že právne úkony urobené v súvislosti s takto neplatnou
zmluvou nemôžu nadobudnúť právne účinky. Dôvodom je neplatnosť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, ktorej účinky nastávajú priamo zo zákona, pôsobia "ex tunc" a "erga omnes".

Pokiaľ ide o Zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti uzavretej medzi odporcami
v 1. a 2. rade , ktorej vklad bol povolený v katastrálnom konaní pod č. P. - XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX
a ktorou bola zabezpečená pohľadávka odporcu v 2. rade ako záložného veriteľa vzniknutá uzavretím
Zmluvy o hypotekárnom úvere v sume X.XXX.XXX,- Sk medzi odporcom v 2. rade a odporcom v
1. rade ako dlžníkom, poskytnutým za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti špecifikovanej v Kúpnej
zmluve zo dňa XX.X.XXXX súd prvého stupňa konštatoval, že ak nebol odporca v 1. rade vlastníkom
nehnuteľnosti, nemohol byť ani subjektom záložného právneho vzťahu v postavení záložného dlžníka.
Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť nemá preto oporu v zákone v zmysle zásady, že nikto
nemôže na toho druhého previesť viac práv ako má sám. Na základe uvedeného je záložná zmluva
uzavretá medzi odporcami k nehnuteľnosti špecifikovanej v kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení absolútne neplatná, pretože odporuje zákonu, a to § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

S poukazom na v rozhodnutí citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania súd
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keď naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.
s. p. mal za odôvodnený tým, že bez v návrhu požadovaného určenia by zostalo právne postavenie
navrhovateľa neisté, a kedy sa mohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti len súdnou
cestou.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešných odporcov spoločne
a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi ako

11Co 36/2011-334

úspešnému účastníkovi trovy konania vo výške X.XXX,XX euro za zaplatený súdny poplatok za návrh
vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX euro), za návrh na rozšírenie petitu vo výške X.XXX,- Sk (XX,XX
euro) a za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške X.XXX,- Sk (XX,XX euro ).

Odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia vzniknuté :

- v súvislosti so zastupovaním Y.. Y. C., advokátom vo výške X.XXX,XX euro priznaných podľa § 14 ods.
1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), c), § 14 ods. 5 písm. b) zák.č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej pomoci
prevzatie a príprava právneho zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX
(1/4 úkonu) a dňa XX.X.XXXX, návrh na pristúpenia účastníka, žiadosť o dôkazný materiál, návrh na
zmenu petitu zo dňa XX.X.XXXX- s odmenou za jeden úkon právnej pomoci XXX,XX euro, 1/4 úkonu
- XXX,XX euro, t.j. 6 úkonov x XXX,XX euro, 1 úkon XXX,XX euro + 19 % DPH,

- v súvislosti so zastupovaním spol. U. I. U..G..C.. v výške X.XXX,XX euro priznaných podľa § 14 ods.
1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), c), § 14 ods. 5 písm. b) zák.č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej pomoci
- účasť na pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX (1/4 úkonu) , XX.X.XXXX
(1/4 úkonu) , XX.X.XXXX(1/4 úkonu) a XX.X.XXXX, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa
XX.XX.XXXX (1/2 úkonu),písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa XX.XX.XXXX, písomné
vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa XX.XX.XXXX - s odmenou za jeden úkon právnej
pomoci XXX,XX euro, 1/2 úkonu právnej pomoci XXX,XX euro, 1/4 úkonu právnej pomoci XXX,XX
euro + 19 % DPH.



O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. , keď tieto pozostávajú zo znaleckej odmeny za v konaní
vypracovaný Znalecký posudok č. 306/2008 vo výške XXX,XX euro a poplatok za informáciu od
peňažného ústavu vo výške XX,XX euro.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade namietajúc, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že ak by malo mať odstúpenie od kúpnej zmluvy zákonné účinky, musí byť
preukázané, že bolo vykonané platne a účinne. V konaní pred

súdom prvého stupňa navrhovateľ nepredložil relevantný dôkaz o tom, že odstúpenie od kúpnej zmluvy
bolo riadne odporcovi v 1. rade doručené. Podací lístok preukazuje len podanie zásielky na poštu,
nepreukazuje však, či táto bola adresátovi aj doručená, alebo či sa dostala do sféry jeho dispozície,
ani to, či sa adresát v mieste doručovania vôbec zdržiaval - v tomto smere navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno. Nie je správny názor súdu prvého stupňa ani v tom, že v prípade, ak by došlo k
účinnému odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy, má to za následok neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. rade. V právnych
vzťahoch je dôležité rozlišovanie obligačnoprávnych účinkov a vecnoprávnych účinkov právneho úkonu.
Obligačnoprávne účinky znamenajú, že z právneho úkonu vznikajú v právnom vzťahu práva a povinnosti
len medzi účastníkmi tohto vzťahu - zmluvnými stranami. Odstúpenie od tohto právneho vzťahu, vrátane
odstúpenia od zmluvy sa môže prejaviť len medzi týmito stranami a nemôže mať vplyv na postavenie
tretích osôb, ktoré v dobrej viere, vychádzajúc z existujúcich vecnoprávnych účinkov právneho úkonu
a v súlade s ust. § 39 Obč. zákonníka nadobudli svoje práva. Opačný výklad by bol v rozpore s
ústavnými princípmi právnej istoty, ochrany nadobudnutých práv a rovnosti pred zákonom. Bol to
práve navrhovateľ, ktorý súhlasil s tým, aby pred zaplatením kúpnej ceny odporca v 1. rade nadobudol
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností a svojim návrhom na
určenie neplatnosti záložnej zmluvy chce riziko, ktoré tým na seba prevzal, preniesť na odporcu v 2. rade.

Odvolateľ namietol správnosť rozhodnutia súdu vo výrokoch o trovách konania keď poukázal na to, že
trovy právneho zastúpenia priznané navrhovateľovi v súvislosti s úkonmi právnej pomoci poskytnutej Y..
Y. C., advokátom, boli priznané za úkony právnej pomoci v štádiu konania, v ktorom nebol odporca
v 2. rade účastníkom konania. Do vstupu odporcu v 2. rade do konania sa ho nemôžu týkať dovtedy
vykonané úkony právnej pomoci. Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
náhradu za zaplatený súdny poplatok odporca v 2. rade namietol to, že súdny poplatok vo výške X.XXX,
XX euro bol zaplatený za návrh na určenie vlastníckeho práva, ktorý bol podaný voči odporcovi v 1. rade
- preto sa táto povinnosť môže týkať len odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade žiadal výrok o trovách
konania zmeniť tak, že pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX euro ktoré
sa majú zaplatiť k rukám Y.. Y..C. a náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX euro za zaplatený

11Co 36/2011-335

súdny poplatok za návrh o určenie vlastníckeho práva, povinnosť na ich zaplatenie sa uloží len odporcovi
v 1. rade.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu nevykazuje žiadne pochybenia, pre ktoré by malo byť odvolanie dôvodné. Vo
vzťahu k predbežnej otázke, t.j. či došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy uviedol,
že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo adresované odporcovi v 1. rade na adresu O. X, XXX XX X. ,
ktorý sa v tomto byte zdržiaval a v danej dobe ho rekonštruoval. Zásielka sa mu nevrátila čo znamená,
že predmetné odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi v 1. rade riadne doručené. Vo vzťahu k druhej
námietke uvedenej v odvolaní poukázal na § 3 ods.1, § 48 ods.1,2, § 457, § 458 ods.1 Obč. zákonníka,
čl. 20 ods.1,4,5 Ústavy SR, čl.11 ods.3,4 Listiny základných práv a slobôd , keď v zmysle citovaných
ustanovení môže byť vlastníctvo ako také obmedzené len v kvalifikovaných prípadoch. Navrhovateľ
v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle § 48 ods.2 Obč. zákonníka právny dôvod - kúpna zmluva v



tomto prípade odpadol automaticky zo zákona, vzhľadom na účinky „ ex tunc“ a vlastníkom sa
stal navrhovateľ. Podľa jeho názoru bez ohľadu na ďalšie prevody, má sa nehnuteľnosť vrátiť vždy
pôvodnému vlastníkovi, ak ich právny dôvod dodatočne odpadol a všetky ďalšie prevody, resp. zriadenia
cudzích práv tretích osôb urobené pred odstúpením od zmluvy musia byť považované za neplatné
vzhľadom k právnym účinkom „ ex tunc „, na ktoré je treba nazerať tak, ako keby tu boli v čase
skoršieho prevodu, resp. zriadenia cudzích práv tretích osôb tak, ako je to v tomto prípade . Právna istota
účastníkov právnych úkonov je daná trojročnou premlčacou lehotou, do uplynutia ktorej má účastník
právo odstúpiť od zmluvy . Tento fakt podporuje i ust. § 70 Katastrálneho zákona, keď údaje z katastra
sa považujú za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak, čo môže byť len súdne rozhodnutie o určení
- zákon počíta s možnosťou, že právny dôvod, napr. zmluva môže v budúcnosti odpadnúť, ale o tejto
skutočnosti musí rozhodnúť súd. Vo vzťahu k záložnému právu k predmetnej nehnuteľnosti právne
účinky „ ex tunc“ spôsobili, že odporca v 1. rade pri zriaďovaní záložného práva v prospech odporcu v 2.
rade bol nevlastník, a teda nemohol preniesť na iného viac práv ako sám mal ; to sa týka aj zriaďovania
práv tretích osôb. Navrhovateľ uviedol, že po následných dohodách medzi účastníkmi kúpnej zmluvy
mala byť kúpna cena zaplatená z hypotekárneho úveru, ktorý mala odporcovi v 1. rade poskytnúť banka.
Banka mala z kúpnej zmluvy vedomosť, že kúpna cena nebola uhradená a mala mu byť zaplatená z
hypotekárnych finančných prostriedkov.

Navrhovateľ sa spoliehal na preverený štandardný postup bánk pri poskytovaní hypotekárnych úverov,
keď banka pri čerpaní musí mať preukázané, že buď bola kúpna cena za nehnuteľnosť zaplatená
predávajúcemu, alebo použije spôsob, že sa kúpna cena vyplatí priamo prostredníctvom banky na
účet predávajúceho. Úver odporcovi v 1. rade poskytla na základe sfalšovaného potvrdenia, ktorého
sfalšovaný podpis bol viditeľný voľným okom, a teda banka nepostupovala s náležitou odbornou
starostlivosťou. K vydaniu nehnuteľnosti navrhovateľovi v podobe určovacieho výroku súdu je možné
pristúpiť z dôvodu, že vydanie nehnuteľnosti je v tomto prípade možné ( neboli urobené žiadne iné
prevody a t.č. je na LV vedený odporca v 1. rade ), že navrhovateľ neporušil všeobecne uznávané
pravidlá správania sa v podobe dobrých mravov, ktoré sú právne vynútiteľné a i vzhľadom na
ústavnú ochranu vlastníctva , ktorá je nad cudzími právami tretích osôb. Odporca v 1. rade je
povinný po právoplatnom vyhlásení záložnej zmluvy vydať banke už poskytnuté úverové prostriedky
s príslušenstvom, teda rovnaké peňažné plnenie, aké poskytla banka dlžníkovi. V zmysle uvedeného
žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie a zaviazal odporcu v 1. a 2. rade k náhrade
trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade týkajúce sa veci samej
nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu na určenie, že navrhovateľ je vlastníkom vo výroku špecifikovanej nehnuteľnosti
a o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. rade, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

11Co 36/2011-336

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v
ktorom súd prvého stupňa vo veci samej určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu na O. ulici, č. vchodu X v X., na
parcele č. XXXX, XXXX, XXXX, súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXX, XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/
XXXXXX na pozemku, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere 221 m2, parc. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy na nádvoria o výmere
XXX m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, pre k. ú. Vrakuňa, obec X. - T.. Č.. P., okres X.
N. a určil, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi odporcom v 1. rade na strane záložného
dlžníka a odporcom v 2. rade ako záložného veriteľa je neplatná, a v ktorom dostatočne zodpovedal
na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odporca v 2. rade zopakoval v podanom
odvolaní; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva
možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci ( § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací
súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu
konania v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový

stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, keď z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú jeho skutkový nález, ku
ktorému dospel.

Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pokiaľ ide o vecnoprávne posúdenie návrhu uplatneného navrhovateľom, je treba súhlasiť s názorom
súdu prvého stupňa o jeho dôvodnosti. K doplneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba uviesť,



že v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania ( žalobou ) možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý
právny záujem zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny
záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý
nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto

11Co 36/2011-337

neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov
( vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia
právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by
bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo
navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u
navrhovateľa o právny vzťah ( právo už existujúce) aspoň v dobe vydania rozhodnutia , alebo o takú
jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu
mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

V posudzovanom prípade sa odvolací súd stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že
navrhovateľ v danom konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď pri
neposkytnutí súčinnosti odporcami v 1. a 2. rade pri zápise obnoveného vlastníckeho práva, bez
súdneho rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom Kúpnej zmluvy
zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade a o určení neplatnosti Záložnej
zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. a 2. rade, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k
nehnuteľnosti tvoriacej predmet Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, je jeho právne postavenie neisté.

Vo vzťahu k medzi účastníkmi spornej okolnosti súvisiacej s odstúpením navrhovateľa od Kúpnej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX je treba uviesť, že pre odstúpenie od zmluvy zákon nevyžaduje osobitnú
formu. Ak však zmluva bola uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné
( § 40 ods. 2 Obč. zákonníka ). Z hľadiska uplatnenia odstúpenia od zmluvy ako právneho úkonu je
dôležitý obsah prejavu vôle osoby , ktorá toto právo uplatňuje ( § 35 Obč. zákonníka). Odstúpenie
vyvoláva právne účinky, ak je adresované druhému účastníkovi zmluvy a ak dôjde včas (najneskoršie do
skončenia prekluzívnej či premlčacej lehoty ) do sféry dispozície druhého účastníka zmluvy. V danom
prípade navrhovateľ v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami a zákonom dovoleným spôsobom
podaním zo dňa XX.X.XXXX oznámil odporcovi v 1. rade, že z dôvodu neuhradenia dohodnutej kúpnej
ceny odstupuje od Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a zároveň ho vyzval, aby mu v lehote X dní od
doručenia oznámenia poskytol súčinnosť na konanie pred Katastrálnym úradom v X. - odstúpenie od
Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX odporcovi doručoval doporučenou poštovou zásielkou podanou pod

podacím číslom XXXXXXX dňa X.XX.XXXX na pošte X. XX. K námietke odvolateľa je treba uviesť,
že doporučená zásielka R XXXXXXX bola odporcovi v 1. rade doručovaná na adresu miesta, v ktorom
sa v čase doručovania zdržiaval, a keďže nebola v súlade s Poštovými podmienkami navrhovateľovi
vrátená ako nedoručená, aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázal, že táto došla do
dispozičnej sféry odporcu v 1.rade . Uvedenej úvahe nasvedčuje i to, že odporca v 1. rade, ktorému
bol návrh na začatie konania riadne doručený na vyjadrenie sa k nemu v určenej lehote nevyjadril, a
teda ani nerozporoval skutkové tvrdenia uvedené v návrhu, v ďalšom priebehu konania bol nečinný
( nedostavoval sa na nariadené pojednávania súdu ) a súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v
jeho neprítomnosti ( § 101 ods. 2 O.s.p.).

Vo vzťahu k účinkom platného odstúpenia od zmluvy je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa o tom,
že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku ruší s výnimkou , ak by z právneho predpisu alebo z
dohody účastníkov vyplývalo niečo iného ( § 48 ods.2 Obč. zákonníka ). Platným a účinným odstúpením
od kúpnej alebo inej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti podľa citovaného ustanovenia sa



zrušujú od počiatku obligačné a vecné účinky zmluvy, na základe ktorej nadobudol ( mal nadobudnúť )
účastník zmluvy vlastnícke právo a vo vlastníctve nehnuteľnosti je tu rovnaký právny stav, ako keby ku
kúpnej, resp. inej zmluve nikdy nedošlo. Uvedené v súvislosti so Zmluvou o zriadení záložného práva
k predmetnej nehnuteľnosti uzavretou medzi odporcami v 1. a 2. rade , ktorej vklad bol povolený v
katastrálnom konaní pod č. P. - XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX, ktorou bola zabezpečená pohľadávka
odporcu v 2. rade ako záložného veriteľa vzniknutá uzavretím Zmluvy o hypotekárnom úvere v sume
X.XXX.XXX,- Sk medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, poskytnutým za účelom
nadobudnutia nehnuteľnosti špecifikovanej v Kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX znamená, že ak nebol
odporca v 1. rade vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol byť ani subjektom záložného právneho vzťahu
v postavení záložného dlžníka. Zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť preto ani podľa názoru
odvolacieho súdu nemá oporu v zákone v zmysle zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac
práv ako má sám.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej ( vo výrokoch o určení vlastníckeho práva a o určení neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej
medzi odporcom v 1. a 2.

11Co 36/2011-338

rade ) a vo výroku o náhrade trov štátu ( § 148 ods.1 O.s.p.) ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa o trovách konania navrhovateľa je treba konštatovať, že súd
prvého stupňa pri použití správneho procesného predpisu ( § 142 ods.1 O.s.p.) pri priznávaní náhrady
trov konania nezohľadňoval časový moment, v ktorom sa odporca v 2. rade stal účastníkom konania, keď
odporcu v 2. rade zaviazal k povinnosti zaplatiť trovy konania navrhovateľa i za úkony právnej pomoci a
náklady vynaložené navrhovateľom za obdobie, kedy bol odporca v 1. rade samostatným účastníkom
konania. Vzhľadom k tomu, že účastníkom konania je treba zachovať právo na tzv. dvojinštančný
proces, muselo byť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa ust. §
221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušené a v rozsahu zrušenia podľa ust. § 221 ods.2 O.s.p. vrátené súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie Obč. zák.); v rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade
trov odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.